Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200753
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318200753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobkyne: Q. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XX,
XXX XX I., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
5Csp 25/2018-66 zo dňa 03. júla 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 297,09 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 297,09 eur od 04.04.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka, poplatok za poskytnutie úveru 51 eur uvedená v bode 6 Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2015, uzavretá medzi
stranami sporu, je neprijateľná.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva súd náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

trov rozhodné súd po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52 až 54, § 454, § 456, § 458 odsek 1, §
517 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu zo zmluvy
o úvere ako spotrebiteľský typ zmluvy. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa ako dlžník čerpala od

žalovaného ako veriteľa finančné prostriedky a to vo výške 459 Eur. Teda aj keď žalobkyni bol schválený
spotrebiteľský úver vo výške 510 Eur, reálne čerpala len 459 Eur. Nebolo nesporné, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. V zmluve o úvere bola uvedená RPMN vo výške 25,53 %,
avšak súd prvej inštancie mal za to, že táto výška RPMN nie je správna. Žalovaný pri výpočte RPMNvychádzal zo sumy 510 Eur, žalovanej však reálne bol poskytnutý úver vo výške 459 Eur, čo skreslilo
vyčíslenú hodnotu RPMN. Ďalej žalovaný vychádzal z výšky mesačnej splátky 16,04 Eur, avšak v danej
vecijepotrebnévychádzaťzvýškysplátky27,84Eur,ktorávyplývazozmluvyoúvereaktorúajžalovaná

reálne plnila. Podľa prepočtu mala byť správne uvedená RPMN 87,95 % (pri tomto výpočte vychádzal
z výšky úveru 459 Eur, výšky splátky úveru 27,84 Eur pri ich počte 42). Z daného vyplýva, že v zmluve
je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa §11 odsek 1 písm. d/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný v Zmluve neuvádza ani predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet PRMN,

čím chýba ďalšia náležitosť. Zmluva o úvere neobsahuje ani údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov a nie je v nej uvedená ani konečná splatnosť úveru. V konaní mal za preukázané,
že žalobkyňa od právneho predchodcu žalobcu čerpala úver vo výške 459 Eur, pričom jednotlivými
splátkami uhradila sumu 756,09 Eur. Na strane žalovaného, ktorému žalobkyňa plnila úroky a poplatky
bez právneho dôvodu, tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 297,09 Eur. Okrem nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa uplatnila aj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienokatozmluvnejpodmienky,uvedenejvbode6Zmluvy-Poplatokzaposkytnutieúveruvovýške
51 Eur. Uvedenú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú s poukazom na ustanovenie §53 odsek
5 Občianskeho zákonníka pretože nebola individuálne dohodnutá a súčasne jednoznačne spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa.
Ďalej zo zmluvy ani z Zmluvných podmienok nevyplýva, za čo vlastne dlžník má platiť poplatok, preto

absentuje požiadavka jeho určitosti. V danej veci žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnej zmluvnej podmienky. V danej veci bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo
zákona.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že poskytnutím úveru v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej
obchodnej praxe sa rozumie nie len vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma
splnenia záväzku, teda aj započítanie. Súd v konaní nevykonal žiaden dôkaz o tom, že výpočet RPMN
je nesprávny. Nesprávne sú tiež závery o povinnosti veriteľa vychádzať pri výpočte RPMN zo sumy

27,84 Eur, ktorá zahŕňa tiež odplatu za uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb. Keďže uzatvorenie
predmetnej Dohody bolo dobrovoľné, rovnako tiež následné platenie pravidelného mesačného poplatku.
Uvedenie údaja o výške mesačnej platby je v zmluve vymedzené zreteľným, zrozumiteľným a
transparentným spôsobom. Namieta závery súdu ohľadom uvádzania výšky, počtu a termínov splatnosti
s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Bezúročný úver môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej
neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Termín konečnej splatnosti
nepredstavuje takúto náležitosť. Namieta tiež rozhodnutie súdu o neprijateľnosti súdneho poplatku. Už
z názvu poplatku vyplýva, že je za poskytnutie úveru. Otázka jeho prípustnosti a prijateľnosti bola v
minulosti posúdená Národnou bankou Slovenska. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a

sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34

C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa
27.02.2015 uzatvorená Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / Zmluva o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V článku 6.Zmluvy o úvere boli uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere, a to o poskytnutej čiastke
úveru (510 Eur), mesačnej splátke spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb (27,84 Eur),
mesačnej splátke (16,04 Eur), počte splátok (42), celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť (724,68

Eur), RPMN (25,53 %), priemernej RPMN (34,42 %), ročnej úrokovej sadzbe (17,69 %) a údaj o poplatku
za poskytnutie úveru (51 Eur).

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12.Podľaustanovenia§53odsek1ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvy
o úvere, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.
Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

14. Medzi povinné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere patrili

v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. f/, g/ a j/ doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti
úveru, celková výška úveru, RPMN a predpoklady použité na jej výpočet ako aj celková čiastka, ktorú
spotrebiteľ musí zaplatiť.

15. V Zmluve o úvere bola ako celková výška úveru uvedená suma 510 Eur. Treba však prisvedčiť

súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa v skutočnosti čerpala úver vo výške 459 Eur. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 zo dňa
21.04.2016, v zmysle ktorého cit.: „Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj
bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si

poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Vzhľadom na uvedené je námietka žalovaného týkajúca sa započítania
irelevantná. Nakoľko suma 51 Eur žalobkyni nikdy nebola reálne vyplatená, nemožno na túto sumu brať
ohľad pri posudzovaní celkovej výšky poskytnutého úveru.16. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho sa výšky mesačnej
splátky, z ktorej je potrebné pri výpočte RPMN vychádzať. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa

mesačne uhrádzala splátku vo výške 27,84 Eur. Podľa názoru žalovaného sa má pri výpočte RPMN
vychádzať z mesačnej splátky vo výške 16,04 Eur, nakoľko sumu 27,84 Eur v sebe zahŕňa aj poplatok
za službu v zmysle „Dohody o poskytovaní služieb“. Žalovaný však v priebehu konania nepreukázal,
aby medzi ním a žalobkyňou bola takáto dohoda individuálne uzatvorená. Preto postupoval súd prvej
inštancie správne pokiaľ za mesačnú splátku považoval sumu 27,84 Eur a pokiaľ ustáli, že z tejto

mesačnej splátky sa pri výpočte RPMN má vychádzať.

17. Nakoľko bola v Zmluve o úvere uvedená nesprávna výška poskytnutého úveru, z ktorej v konečnom
dôsledku vychádzal žalovaný pri výpočte RPMN (č.l. 32 súdneho spisu) a nakoľko žalovaný pri výpočte
RPMN zohľadnil aj nesprávnu výšku mesačnej splátky úveru, súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru aj v tom smere, že údaj o RPMN je v Zmluve o úvere uvedený nesprávne, a to v neprospech

spotrebiteľa.

18. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, predpokladov použitých na výpočet RPMN
a s uvedením nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ a d/

následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru na základe absencie/nesprávneho uvedenia náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2
písm. g/ a j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť k

odvolacím námietkam týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí (§ 9 odsek 2 písm. k/
Zákona o spotrebiteľských úveroch). Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva,
ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri
rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č.

20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

20. K neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru uvedeného v bode 6 Zmluvy o úvere odvolací
súd uvádza, že Zmluva o úvere a Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú listiny

formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov.
Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Z
rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že poplatok za poskytnutie úveru sa líši v závislosti
odvýškyposkytnutéhoúveru(predstavuje10%zposkytnutéhoúveru).Súdprvejinštancietiežpoukázal
správnenaskutočnosť,žeajkeďtovZmluveoúvereavZmluvnýchdojednaniachniejepriamouvedené

(čo spôsobuje neurčitosť danej zmluvnej podmienky), v prípade uvedeného poplatku by malo ísť o
administratívne náklady vynaložené na vypracovanie a uzatvorenie úverovej zmluvy. Za takejto situácie
výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy ba mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v
závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sleduje ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť

sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

21. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 odsek 8 tohto právneho predpisu
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikáciizákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

23. Správnemu výroku o vyhovení žalobe korešponduje aj správny výrok o trovách konania.

24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).