Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200753
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318200753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobkyne Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, A.

XX, I., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 297,09 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 297,09 eur od 04.04.2018 do zaplatenia v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd určuje, že zmluvná podmienka, poplatok za poskytnutie úveru 51 eur uvedená v bode 6 Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105102 zo dňa 27.02.2015, uzavretá medzi stranami
sporu, je neprijateľná.

Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva súd náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov rozhodné súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 21. 2. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala určiť neprijateľnosť zmluvnej

podmienky,uvedenejvbode6Zmluvyospotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypuč.XXXXXXXXXXzo
dňa 27. 2. 2015 - Poplatok za poskytnutie úveru 51 eur. Zároveň žiadala vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 297,09 eur s príslušným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému a priznať náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom bola
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015,

na základe ktorej veriteľ schválil dlžníčke úver vo výške 510 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 17,69%,
RPMN 25,53% a priemernej RPMN 34,42%. V skutočnosti jej však poskytol len 459 eur. Pri uzatváraní
zmluvy žalobkyni bola predložená na podpis aj Dohoda o poskytovaní služieb z 27. 2. 2015, ktorú
žalobkyňa musela podpísať, ak chcela získať úver. Toto vyplýva aj z výšky mesačnej splátky, keďže
okrem splátky istiny a splátky úrokov, uhrádzala mesačne aj splátku podľa dohody o poskytnutí služby,
ktorá sa však žalobkyni nezachovala.

V bode 6. zmluvy je uvedený poplatok za poskytnutie Úveru vo výške 51 eur. Žalobkyňa poukázala na
to, že žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok. Ako súčasť formulára zmluvy nebol
individuálne dojednaní a absenciou, zodpovedajúceho protiplnenia, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto predstavuje podľa §53 ods.1 Občianskeho zákonníka neprijateľnú podmienku. Úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu pri
úvere, predstavujú za hlavný predmet plnenia úroky, so synonymami cena úveru, odplata za úver. Je
potom otázne, čo je v predmetnej veci cenou úveru, keď' zaň má spotrebiteľ platiť úrok za poskytnutie

úveru a aj poplatok za poskytnutie úveru. Poukázala na to že, ak úrok a aj poplatok za poskytnutie
istiny úveru sú platbami za poskytnutý úver, spotrebiteľ nevie zistiť a vypočítať, aká v skutočnosti je
ročná úroková sadzba a RPMN. Ďalej poukázala na to, že členenie platby za poskytnutie úveru na
úrok a poplatok je nekalou obchodnou praktikou ako opticky znížiť percentuálne ročné vyjadrenie ceny
úveru. Podľa názoru žalobkyne, vyjadrenie ceny úveru v časti poplatku za poskytnutie úveru je neurčité,

nezrozumiteľné a neprijateľné, keďže zrozumiteľná je len odplata za poskytnutie úveru, vyjadrená
ročným úrokom. Na podporu svojich tvrdení dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa
21. 11. 2012 sp. zn. 18Co/109/2011 a Okresného súdu Komárno zo dňa 31. 1. 2014 sp. zn. 6C/198/2012.

Úver žalobkyňa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje náležitosti uvedené
v ustanovení §9 ods. 2 písm. c), f) a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda v zmysle ustanovenia

§11 ods. 1 písm. b) sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva tiež neobsahuje správnu
výšku RPMN, ktorá je uvedená v zmluve 25,53%, pričom správne má byť uvedená RPMN 108,13%.
Aj z tohto dôvodu s poukazom na ustanovenie §11 ods. 1 písm. d) Zák. č. 129/2010 Z.z. sa tento úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobkyňa podanou žalobou si uplatnila voči žalovanému
aj vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na skutočnosť, že žalovanému už uhradila sumu

756,09 eur, avšak reálne titulom úveru čerpala len 297,09 eur.

2. Žalovaný doručil súdu dňa 15. 4. 2018 podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že nesúhlasí s
podanou žalobou. Ohľadne „poplatku za poskytnutie úveru“ žalovaný uvádza, že otázka poplatku, jeho
prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod

číslom U. - XXXXX/XXXX. Zo záverov prijatých v danom konaní o.i. vyplýva, že „V danom prípade
predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie
služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je
súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v
obochžiadostiachoposkytnutiespotrebiteľskéhoúverurevolvingovéhodruhu/Zmluvaospotrebiteľskom

úvere revolvingového druhu.“ Národná banka Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie
vyplývajúcej jej z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a), písm. c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom ako vrcholný orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich
činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z..

Žalovaný poukázal na to, že poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou
obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou
právnouúpravou.Užzákonč.258/2001Z.z.definovalpoplatokakoakúkoľvekplatbu,ktorújespotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. Zákon č. 129/2010 Z.z.
legálnu definíciu poplatku nemá, no vo viacerých ustanoveniach hovorí o poplatku/och, pričom z tejto

úpravyjezrejmé,žepoduvedenýmpojmomsamánamysliináplatbaakojeúrok(napr.v§1ods.3písm.
i), §2 písm. g), a pod.). S účinnosťou od 10. 6. 2013 došlo k novele Zák. č. 129/2010 Z.z. a to prijatím
Zák. č. 132/2013 Z.z. s tým, že zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom zaviedol
výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané, pričom z prijatej
zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca poplatok za poskytnutie úveru nepovažoval za problematický

a neprípustný. Tento poplatok je všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie,
správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto podľa názoru žalovaného opodstatnené tvrdiť
a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom
nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To potvrdzuje aj dôvodová správa
k novele Zák. č. 129/2010 Z.z.. Prijatím zákona č. 132/2013 Z.z. sa vytvorila relatívne ucelená úprava

poplatkov voči bankám, stavebným sporiteľniam a iným poskytovateľom úverov, a zároveň aj jej obsah
bol vymedzený pomerne presne (nezakazujú sa poplatky ako také, ale len presne určené). Prijatá
právna úprava predstavuje tak aj vytvorenie určitého rámca právnej istoty pre všetkých účastníkov
dotknutých právnych vzťahov. Na základe uvedeného žalovaný považuje poplatok za poskytnutie úveru
prípustný a dovolený. Ide o platbu za takú činnosť, ktorá je aj v záujme spotrebiteľa (získanie peňažných

prostriedkov). Platba (poplatok, odmena) za činnosť, ktorá je v záujme oboch účastníkov úverového
vzťahu nie je slovenskému právnemu poriadku neznáma. Ust. §499 Obchodného zákonníka upravuje
dohodu o provízii za záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky. Poplatok za poskytnutie
úveru nie je platený za niečo, čo by nebolo v záujme klienta. Poskytnutie úveru je činnosťou, ktorá sarealizuje na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je aj v záujme spotrebiteľa. O jeho platení a
výške spotrebiteľ z uzavretej zmluvy vedel. Poplatok za poskytnutie úveru v sume 20 eur je v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného

označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Na základe uvedených skutočností, ako aj
jednoznačne formulované stanovisko Národnej banky Slovenska legitimizujúcej jeho postup žalovaný
tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru nie je protiprávnym a neporušuje žiadne zákonné ustanovenie.
Národná banka Slovenska sa osobitne vyjadrila aj k tomu, že z označenia (názvu) poplatku je zrejmé a
definované, za čo sa poplatok platí. Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený aj pri výpočte RPMN,

preto tvrdenie žalobcu o optickom znižovaní ceny úveru je zavádzajúce, o čom žalovaný predložil súdu
rozpis vzorca pre výpočet RPMN. To, že poplatok za poskytnutie úveru je započítaný aj do celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť vyplýva aj zo zmluvy, kde sa uvádza „Celková čiastka, ktorú musí
Dlžníkzaplatiť(t.j.úver+úrokyzacelúdobučerpaniaúveru+poplatokzaposkytnutieúveru).“Zozmluvy
(článok 3., ods. 3.1 zmluvných dojednaní) vyplýva, že RPMN je vypočítaná z celkových nákladov.

Ďalej žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že úver v danej veci je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu, že neobsahuje náležitosť podľa §9 ods. 2 písm. c), písm.
f) a písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný má za to, že zmluva pozostáva z listiny zmluvy a
aj zo zmluvných dojednaní. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v
čl. 12.1 Zmluvných dojednaní. Poukázal na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15

a Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo 146/2017 a má za to, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky
len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom
vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný

žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Pokiaľ ide o
termín konečnej splatnosti úveru, tento vyplýva z čl. 4.5 zmluvných dojednaní, podľa ktorého deň
splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom
konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá
na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ.

Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím
je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Teda žalobca má za to, že
doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené, čím je splnená zákonná
požiadavka. Termín konečnej splatnosti vyplýva aj z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi
a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Toto oznámenie zároveň obsahuje aj údaj

o dátume splatnosti prvej splátky. Ďalej žalovaný tvrdil, že údaj o RPMN je v zmluve uvedený správne,
teda ani toto tvrdenie žalobkyne nemôže mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

3. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z
obchodného registra žalovaného, žiadosťou/zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu,
zmluvnými dojednaniami, stanoviskom veriteľa k zmluve o RÚ, stanovisko Národnej banky Slovenska zo
dňa 29.01.2016, číslo U. - XXXXX/XXXX, rozpisom vzorca žalovaným pre výpočet RPMN, dohodami o
zrušenídohodyoposkytovaníslužieb,stanoviskamiveriteľakzmluveorevolvinovomúvere,splátkovými

kalendármi k zmluve o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru, poštovými
poukážkami, výpismi z účtu, vyjadrením žalovaného, údajmi o novoposkytnutých úveroch a ďalšími
písomnosťami a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa výpisu z obchodného registra, predmetom činnosti žalovaného je mimo iného aj poskytovanie

spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.

5. Žalobkyňa súdu predložila Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorý má celkovo 16bodov.

Z obsahu tohto formulára je zrejmé, že príslušný formulár zmluvy podpísala žalobkyňa ako dlžníčka dňa
24. 2. 2015 pod č. XXXXXXXXXX s vyplnením údajov v bode 5 príslušného formulára. Uvádza sa v
ňom, že poskytnutá čiastka úveru je 510 eur, splatnosť úveru 42mesiacov, mesačná splátka spolu s
platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb 27,84 eur, mesačná splátka (vrátane úrokov) 16,04 eur.Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za
poskytnutie úveru, je 724,68 eur, predpokladaná RPMN za úver je 25,74%, ročná úroková sadzba úveru
je 17,69%, priemerná RPMN za úver je 34,42%. Poplatok za poskytnutie úveru je 51 eur. Ďalšie údaje

v bode 5 formulára sa týkajú revolvingu a to poskytnutá čiastka revolvingu: 510 eur, celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 724,68
eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,74%, ročná úroková sadzba revolvingu
17,69%.

Bod 6 formulára Zmluvy obsahuje údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu s
tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá je v bode 5 pri úvere vo výške 25,74 % a
v bode 6 je vo výške 25,53% a pri revolvingu v bode 5 je pri revolvingu 25,74% a v bode 6 je vo výške
25,55%. Bod 6 formulára vyplnil žalovaný dňa 27. 2. 2015.

6. Podľa čl. 4.5 Zmluvných dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového
kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený a ktorá sa stáva platným a účinným dňom poskytnutia
každého revolvingu. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára, je dňom konečnej splatnosti úveru.

Čl. 7 Zmluvných dojednaní, obsahuje výpočet dokumentov, ktoré sú súčasťou zmluvy, kde mimo iného
je uvedené Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, obsahujúce všetky identifikačné údaje
schváleného úveru a Sadzobník poplatkov.

Podľa čl. 9.1 Zmluvných dojednaní, zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa

uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o RÚ. Veriteľ aj dlžník môže revolving kedykoľvek
vypovedať bez uvedenia dôvodu k časti Zmluvy o RÚ upravujúcej uskutočnenie revolvingu (ďalej len
„výpoveď revolvingu“). V prípade výpovede revolvingu tento nebude veriteľom poskytnutý. Čl. 9 je
venovaný neuskutočneniu revolvingu - výpoveď.

Z čl. 10.1 Zmluvných dojednaní vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním
so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka.

Podľa čl. 12.1 Zmluvných dojednaní, pokiaľ nie je písomne dohodnuté alebo zákonom stanovené inak,
akékoľvek oznámenie, pokyn, poznámku, sťažnosť, reklamáciu alebo dokument ohľadom Zmluvy o RÚ

musí Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) doručiť faxom, e- mailom alebo zaslať doporučenou poštou
na adresu (kontaktné údaje) Veriteľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, Pribinova 25,824 96 Bratislava 26,
tel.: XX/XXXX XXXX, fax.: XX/XXXX XXXX, e-mail: O..A.. V prípade, že dokument bude doručený na
inú adresu než je adresa sídla spoločnosti, nebude sa považovať za doručený s čím Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) výslovne súhlasí.

Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., predložené súdu, neboli podpísané žiadnou zmluvnou stranou.

7. Listom zo dňa 30. 9. 2016 - Stanoviskom veriteľa k zmluve o RÚ č. XXXXXXXXXX žalovaný oznámil

žalobkyni, že dňa 24. 5. 2016 bola úverová zmluva splatená a ukončená. Žalobkyňa celkovo uhradila
žalovanému jednotlivými splátkami sumu 756,09 eur.

8. Žalovaný súdu predložil Stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 29.01.2016, číslo U. -
XXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru (spolu s úrokom) predstavuje

plnenie za poskytnutie služby. Poplatok za poskytnutie úveru je súvisiacim nákladom pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu.

9. Žalovaný súdu predložil rozpis vzorca pre výpočet RPMN k spornej úverovej zmluve, kde vychádzal

z výšky poskytnutého úveru 510 eur, mesačnej splátky 16,04 eur, počet splátok 42, kde dlžník uhradí
spolu sumu 673,68 eur. Výsledok RPMN je 25,55%.10. Ďalej žalovaný súdu predložil listiny - Dohody o zrušení dohody o poskytovaní služieb, Stanoviská
veriteľa k zmluve o revolvinovom úvere, Splátkové kalendáre k zmluve o revolvingovom úvere, ktoré sa
však netýkajú tohto zmluvného vzťahu a teda súd na tieto listiny neprihliadal.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v plnom rozsahu.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) a d) Zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ustanovenia §11 ods. 4 Zák. č. 129/2010 Z. z., účinného od 1. 1. 2018, spotrebiteľ sa môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen,,Zákon

o ochrane spotrebiteľa“), platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami
sporu, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ustanovenia §4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa ustanovenia §3 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy
dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby

sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu

spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia §298 ods. 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu zo
zmluvy o úvere ako spotrebiteľský typ zmluvy. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa ako dlžník čerpala od
žalovaného ako veriteľa finančné prostriedky a to vo výške 459 eur. Teda aj keď žalobkyni bol schválený

spotrebiteľský úver vo výške 510 eur, reálne čerpala len 459 eur.

Tieto poskytnuté finančné prostriedky sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému 42 mesačnými
splátkami po 27,84 eur. Výška splátky je Zmluve uvedená dvojako a síce ako mesačná splátka spolu s
platbou podľa dohody o poskytovaní služieb vo výške 27,84 eur a ako mesačná splátka vrátane úrokov

16,04 eur. Z predloženého listu zo dňa 30. 9. 2016 - Stanovisko veriteľa k zmluve vyplýva, že žalovaná
vykonávala splátky vo výške 27,84 eur, teda súd má za to, že v danej veci bola dohodnutá mesačná
splátka vo výške 27,84 eur, nie 16,04 eur.

Taktiež mal súd za preukázané, že žalobkyňa v danom úverovom vzťahu žalovanému už uhradila sumu

756,09 eur, ktorú žalovaný nenamietal.

14. V danom prípade je nesporné a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konalv rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je
fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobkyne v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom

občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo. Súd má za to,
že ak by na dané právne vzťahy bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov

bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,

ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §52 Občianskeho
zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

15. Uzatvorená úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona

(§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľské úvery a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej boli poskytnuté
spotrebiteľské úvery na iný účel ako výkon povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona
obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)

a predpokladoch potrebných pri jej výpočte, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia
vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.16. V zmluve o úvere je uvedená RPMN vo výške 25,53%, avšak súd má za to, že táto výška RPMN
nie je správna a to vzhľadom na viaceré dôvody.

Žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy 510 eur, žalovanej však reálne bol poskytnutý úver
vo výške 459 eur, čo skreslilo vyčíslenú hodnotu RPMN. Ďalej žalovaný vychádzal z výšky mesačnej
splátky 16,04 eur, avšak v danej veci je potrebné vychádzať z výšky splátky 27,84 eur, ktorá vyplýva zo
zmluvy o úvere a ktorú aj žalovaná reálne plnila.

V predmetnej zmluve bola v zmluve uvedená RPMN vo výške 25,53% pričom podľa prepočtu má
byť správne uvedená RPMN 87,95% (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky ). Súd pri tomto
výpočte vychádzal z výšky úveru 459 eur, výšky splátky úveru 27,84 eur pri ich počte 42. Z daného
vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa §11 ods.

1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento
úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.
Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25. 4. 2017.

17. Uvedeniu správnej výšky RPMN svedčí aj skutočnosť, že žalovaný v Zmluve neuvádza predpoklady,

ktoré boli použité pre výpočet PRMN, čím chýba ďalšia náležitosť v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm.
j) Zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré vyžaduje v zmluve uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

Spôsob výpočtu RPMN je uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet

RPMN je číslo posledného čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi
dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo
platby poplatkov, výška splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka
medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

Súd má za to, že ani Zmluva neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN, t.j. z akých údajov veriteľ
vychádzal pri výpočte RPMN v Zmluve a teda aj z tohto dôvodu úver možno považovať za bezúročný
a bez poplatkov (§11 ods. 1 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z.).

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý

predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité

na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad

súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité

na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

18. Ďalej z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má dlžník veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov. Podľa zákonamusí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve uvedená nielen výška
istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny splátok istiny, riadnych
úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy mal jasne, určito

a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver, ako aj odmena a všetky
sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2

písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový
počet splátok a výška mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva, bez rozlíšenia
istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného
spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto
právnej úpravy.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ustanovenie §9 ods. 2 písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z.
vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky
priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Zo znenia citovaného
ustanovenia toto tvrdenie žalovaného nevyplýva. Súd má za to, že jednou z náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorej absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je aj uvedenie

výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov tak, ako to vyplýva zo znenia tohto ustanovenia.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho

záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje

spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa
27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v
Žilinesp.zn.9Co/397/2016zodňa26.01.2017,OkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.5Csp/28/2016

zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Krajského
súdu Žilina sp. zn. 11Co/127/2015, Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/567/2014, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co/61/2015, sp. zn. 7Co/220/2014, sp. zn. 8Co/113/2015, sp. zn. 20Co/49/2015, sp.
zn. 21Co/117/2015.19.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a C. K..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom

22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že

zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že

žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad

Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátokspotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je

oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci R.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských

úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

20. Súd má vedomosť o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, avšak nestotožňuje sa
s ním. Najvyšší súd SR založil svoj výklad len na teleologickom výklade Zák. č. 129/2010 Z.z. (vychádzal
z úmyslu zákonodarcu, vyjadreného v dôvodovej správe, implementovať Smernicu 2008/48/ES ES z

23. apríla 2008) bez toho, aby skúmal, či Smernica bola implementovaná správne. Smernica však
bola implementovaná vadne, odchylne, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že Zák. č. 279/2017 Z.z.
s účinnosťou od 1. 5. 2018 bol novelizovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodovej správy
k Zák. č. 279/2017 Z.z. vyplýva: potreba novely Zák. č. 129/2010 Z.z. - ide o legislatívno-technickú
úpravu v nadväznosti na zabezpečenie súladu so Smernicou 2008/48/ES v nadväznosti na závery

Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a.s./C. K.. Citovaná novela Zák. č. 129/2010 Z.z. je však účinná až od 1. 5. 2018, teda jej účinky
nemožno retroaktívne aplikovať na daný zmluvný vzťah. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ platí, že rozsah a medze nepriameho účinku smerníc je vyjadrený nielen právom EÚ, ako aj právom
vnútroštátnym,aleajzásadou,ženesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady,najmäzásadaprávnej

istoty a zákaz retroaktivity. V záujme zachovania právnej istoty a vzhľadom na zákaz retroaktivity súd
poukazuje na súdnu prax, v ktorej obdobné zmluvy boli posudzované ako bezúročné a bez poplatkov a
to aj po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, ktoré navyše pre rozhodnutie
v danej veci nie je záväzné.

Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 5. 2018 sp. zn. 19Co/20/2018,
rozsudky Krajského súdu v Prešove zo dňa 5. 4. 2018 sp. zn. 3Co/32/2018, Krajského súdu v Prešove zo
dňa1.3.2018sp.zn.9Co/164/2017,KrajskéhosúduvPrešovezodňa25.4.2018sp.zn.7Co/155/2017.
Mimo iného z uvedených rozhodnutí vyplýva, že „Požiadavka smernice k otázke členenia splátok je
tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa“

absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva uvádzala splátky v členení
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Preto Súdny dvor Európskej únie v rozsudku
C-42/15 správne rozhodol, že smernica takéto členenie nepožaduje.14. Požiadavka zákona je však od
požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkov“.Nietžiadnychpochybností,žeslovenskýzákonidenadrámecsmernice

a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných
poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica , ktorá navyše
obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa
smernica.Avšakslovenskýzákonodarcatakútoterminológiunepoužil,alektermínu„splátky“pridalslová
„istiny, úrokov a iných poplatkov“. K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra

slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov
a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej samá toto ustanovenie vykladať tak, že
zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov“.

21. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda
nie je naplnená dikcia §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. V zmluve je uvedený iba počet splátok
a v zmysle zmluvných dojednaní, ktoré však nie sú ani podpísané zmluvnými stranami, deň splatnosti
poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára, je dňom konečnej
splatnosti úveru. Podľa názoru súdu, takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje

za dojednanie v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradeniačerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť v Zmluve uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,

mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová

(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej

náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2014,
sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

22. Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver v danej veci súd považoval za bezúročný a bez poplatkov
v súlade s ustanovením §11 písm. b) a d) Zák. č. 129/2010 Z.z., žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť

žalovanému len sumu čerpaného úveru. V konaní súd mal za preukázané, že žalobkyňa od právneho
predchodcu žalobcu čerpala úver vo výške 459 eur, pričom jednotlivými splátkami uhradila sumu 756,09
eur. Na strane žalovaného, ktorému žalobkyňa plnila úroky a poplatky bez právneho dôvodu, tak vzniklo
bezdôvodné obohatenie vo výške 297,09. Preto súd žalobe žalobkyne v tejto časti vyhovel a zaviazal
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.

23. Je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, keďže prijal od nej plnenie
vo výške 297,09 eur. Preto žalovanému vznikla aj povinnosť uhradiť žalobkyni úroky z omeškania. Súd
priznal žalobkyni podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého
výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho

po doručení žaloby žalovanému (žaloba bola žalovanému doručená dňa 3. 4. 2018), keďže doručenie
žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie sumy 297,09 eur.

24. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. žalobkyňa si uplatnila aj nárok na
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a to zmluvnej podmienky, uvedenej v bode 6 Zmluvy -

Poplatok za poskytnutie úveru vo výške 51 eur. Súd žalobe žalobkyne vyhovel aj v tejto časti, pretože
citovanú zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú s poukazom na ustanovenie §53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje, že tieto Zmluvy, resp. Všeobecné podmienky sú typickými
formulárovými zmluvami, ktoré uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o
zmluvy spotrebiteľské v zmysle príslušných ustanovení §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Citovanú

zmluvnú podmienku súd považoval za neprijateľnú, pretože súd má za to, že nebola individuálne
dohodnutá a súčasne jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a to na úkor žalobkyne ako spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Súdpoukazujenato,žecelázmluvaoúvere,akoajzmluvnédojednania,súnažalovanýmpredpísaných
a predpripravených formulároch - tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred

pripravené, s drobnými písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú
bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa. Zmluvné dojednania s drobnými
písmenkami pritom ani nie sú podpísané účastníkmi.

25. Ďalej zo zmluvy ani z Zmluvných podmienok nevyplýva, za čo vlastne dlžník má platiť poplatok,

preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Za čo tento poplatok žalobkyňa platila, nevysvetlil žalovaný
ani v tomto konaní. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo mu po materiálnej stránke nie je dodané.
Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. Q. XXX/XXXX zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa
konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné:

„Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...
Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala
vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že
uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť

vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo
a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná
podmienkaneprijateľnézaťaženiespotrebiteľa,pretožejespotrebiteľoviúčtovanýpoplatokbeztoho,aby
banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Aj keď súd v tejto veci neprihliada na uvedené
rozhodnutie ako na precedens záväzný v tejto veci, stotožňuje sa s touto argumentačnou líniou a s

uvedenými dôvodmi. Tak vnútroštátne súdy Nemeckej spolkovej republiky, ako aj Slovenskej republiky,
sú povinné (ako súdy členských štátov EÚ) aplikovať právo EÚ vrátane práva na ochranu spotrebiteľa.
V tomto smere súd poukazuje na to, že uvedený záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku
sp. zn. 18Co 109/2011.

Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, do ktorej sú pri jej uzatváraní
dopisované údaje vrátane údaja o „poplatku“. Výška „poplatku za poskytnutie úveru“, ktorá je vo svojej
podstate administratívnym poplatkom zrejme tvoreným nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
sa evidentne líši v jednotlivých prípadoch a súdu je známe z jeho činnosti, že sa mení v závislosti od
výšky istiny úveru. V tomto spore pri sume úveru, uvedeného v zmluve 510 eur, činil uvedený poplatok

51 eur, t.j. 10% sumy. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný sa týmto pomerne
sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti tento
administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Súdu z jeho
činnosti sú známe Dohody o poskytovaní služieb, za ktoré má spotrebiteľ platiť a kde tieto služby taktiež

predstavujú administratívne služby. Aj keď súdu uvedená dohoda nebola predložená, zo zmluvy vyplýva,
že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 459 eur a mala vrátiť žalovanému sumu 1081,08 eur (27,84
eur x 42splátok), teda o 235,53% viac ako reálne čerpala a to v období 42mesiacov, t.j. ročná úroková
sadzba by predstavovala v tomto prípade 67,29% ročne, čo by niekoľkonásobne prevýšilo priemernú
úrokovúsadzbuobdobnýchúverovvbankách,keďžepodľainternetovejstránkyNBSvofebruári2015pri

spotrebiteľskom úvere od 1-5 rokov činila priemerná úroková sadzba 9,55% ročne. Išlo by nepochybne o
dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom
na §39 a §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívne poplatky za skutočne dodané plnenie, pričom predmet

administratívneho poplatku musí byť určitý a v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené,
spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

26. Žalobkyňa v danej veci žiadala o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto súd záverom

udáva,žežalobkyňamalanaliehavýprávnyzáujemvdanejveci.Zustanovenia§137C.s.p.jednoznačne
vyplýva záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. V zmysle ustanovenia §298 ods. 1
C.s.p. môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka,
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zákonnákonštrukcia ods. 2 citovaného ustanovenia ukladá iba povinnosť súdu uviesť vo výroku rozhodnutia
znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak určil niektorú zo zmluvných podmienok k
spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú alebo priznal akékoľvek plnenie uvedenej neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Rovnaký názor v obdobnej veci vyslovil aj Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 26. 10.
2017 sp. zn. 18Co/120/2017.

Súd konštatuje, že v danej veci žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky. V danej veci bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naliehavého

právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného
ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky
na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení
účastníka tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Taktiež vychádzajúc z ustanovení zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý
právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho,

aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať,
pretože tento vyplýva priamo z aj z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX).

Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok na ďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je

rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky,
ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ
v rozhodnutí C-473/0 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá
by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami
podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľky má zákonné právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia
§3 ods. 3 Zák. č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho Súdneho dvora a ochranou spotrebiteľa a
to slabšej zmluvnej strany (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 10. 2017 sp. zn.
18Co/120/2017).

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej v plnom rozsahu patrí aj náhrada trov konania. Súd rozhodol
o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom
o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2
citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.