Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118011156
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118011156.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Martina Michalanského a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému H. L. pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Košice I sp. zn. 5T/58/2018 zo dňa 14. 11. 2018 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa
4. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 5T/58/2018 zo dňa 14. 11. 2018 podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
oslobodil obžalovaného H. L. spod obžaloby okresnej prokuratúry pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v Košiciach, na Hlavnej ulici, na mieste verejnosti prístupnom, nachádzajúcom sa medzi historickou
budovou Štátneho divadla Košice a parkom, dňa 1.11.2017 v čase približne o 01.00 hod. po
predchádzajúcej hádke s S. V., fyzicky napadol poškodeného a to tak, že ho päsťou udrel do tváre,
čím mu spôsobil pomliaždenie s krvnou podliatinou okolia ľavého oka s tržnou ranou na vonkajšej
časti očného kútika, zlomeninu spodiny ľavej očnice s posunutím úlomkov a zlomeninou vonkajšieho

okraja čeľustnej kosti vľavo s vpáčením úlomkov smerom do čeľustnej dutiny, ktoré si vyžiadalo
lekárske ošetrenie a liečenie po dobu troch týždňov, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného S. V.,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor. Má zato, že výsledky vykonaného
dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom bez akýkoľvek pochybností
preukazujú, že skutok, ktorý sa obžalobou kladie obžalovanému za vinu sa stal, je trestným činom a
spáchal ho obžalovaný. Túto skutočnosť preukazujú priame, ako aj nepriame dôkazy, ktoré vytvárajú
logický sled skutočností, ktoré vo spojom súhrne preukazujú, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa
mu kladie za vinu. Podľa jeho názoru okresný súd v predmetnej veci nesprávne vyhodnotil dôkazy.

Poukázal na výpovede poškodeného S. V., v rámci ktorých menovaný jednoznačne a bez akýkoľvek
pochybností usvedčil obžalovaného ako páchateľa skutku, teda ako osobu, ktorá ho fyzicky napadla
a udrela. Je síce pravdou, že poškodený vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 22. 1. 2018 a pri
konfrontácii z prípravného konania uviedol, že si nepamätá, kto ho napadol, avšak rozpor vo svojich
výpovediach logicky zdôvodnil strachom z obžalovaného, čo je vzhľadom na charakter spáchaného
skutku akceptovateľné vysvetlenie rozporov vo výpovediach. Z okolností prípadu bolo už v prípravnom

konaní jednoznačne zrejmé, že poškodený účelovo zmenil svoju predchádzajúcu výpoveď a preto
nebol dôvod uveriť zmenenej výpovedi poškodeného uveriť. Túto skutočnosť a teda, že išlo o účelovúzmenu výpovede zo strachu poškodeného v konečnom dôsledku poškodený aj sám potvrdil vo výpovedi
na hlavnom pojednávaní. Okresný súd vyhodnotil poškodeného S. V. ako nedôveryhodného, s čím
sa prokurátor nestotožňuje, pretože poškodený logicky vysvetlil rozpor vo výpovediach strachom z

obžalovaného, čo je možné z ľudského hľadiska považovať, vzhľadom na násilnú povahu predmetného
skutku za absolútne prirodzené.

Uviedol, že závery znaleckého posudku jednoznačne korešpondujú s výpoveďou poškodeného, z
ktorých vyplýva skutočnosť, že zaznamenané zranenia poškodeného zodpovedajú vzniku spôsobom

tak, ako to uvádza samotný poškodený a teda cieleným izolovaným úderom rukou - päsťou,
pričom vznik zranení poškodeného iným náhodným spôsobom je vzhľadom na lokalizáciu a charakter
zaznamenaných zranení poškodeného menej pravdepodobný. Závery znaleckého posudku zároveň
vyvracajú obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tom, že zranenia utrpel poškodený pádom na zem
potom, ako sa poškodený vzájomne sotil so svedkom V. O..
Poukázal ďalej na výpovede svedkov a to V. O., E. F. a Z. Y., ktorí uviedli, že poškodenýa

obžalovaný mali medzi sebou verbálny konflikt, čo korešponduje s výpoveďou poškodeného, že
fyzickému napadnutiu poškodeného obžalovaným predchádzal verbálny konflikt. Z uvedeného dôvodu
preto nie je možné výpovede vypočutých svedkov považovať za výpovede, ktoré by svedčili v prospech
obžalovaného, ako to vyhodnotil okresný súd v odôvodnení rozsudku. Aj napriek tomu, že výpovede
svedkov priamo nepreukazujú žiadne skutočnosti, možno ich minimálne vyhodnotiť ako dôkazy, ktoré

podporujú výpoveď poškodeného a ktoré nepriamo usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku.
S poukazom na uvedené skutočnosti považuje rozsudok okresného súdu za nezákonný, pretože
vychádza z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a preto navrhol, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a prikázal mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril v tom smere, že podľa jeho názoru odvolaním napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu je správne.
V celom rozsahu sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý konštatuje v odôvodnení
svojho rozhodnutia, že bez akýchkoľvek pochybností v trestnom konaní bolo preukázané len to,
že došlo k spáchaniu skutku, ktorý je predmetom konania a ktorý má znaky trestného činu, avšak

skutočnosti tvrdené v obžalobe o tom, že sa mal skutku dopustiť obžalovaný bez rozumných pochybností
preukázané neboli. Prvostupňový súd správne vyhodnotil jednotlivé výpovede poškodeného S. V. ako
nedôveryhodné, keďže tento očividne počas celého konania orgány činné v trestnom konaní zavádzal,
tvrdiac, že najskôr nevedel kto ho napadol, účelovo svoje výpovede menil a odrazu na hlavnom
pojednávaní uviedol, že to bol on, ktorý ho napadol a udrel. Má za to, že okresný súd si osvojil jeho

priamypostojkveciapopieraniespáchaniatrestnéhočinujehoosobouatovovšetkýchfázachtrestného
konania, osvojil si pravdivosť a vieryhodnosť výpovedí svedkov V. O. a E. F., ktorí nesporne potvrdili,
že fyzický incident spôsobil V. O., popísali tento skutok a nevideli žiaden konflikt medzi obžalovaným
a poškodeným.
Poukázal nato, že okresný prokurátor sa vo svojom odvolaní vôbec nevysporiadal s hlavnými a

podstatnými dôkazmi a to výpoveďou svedka V. O., E. F. a v písomne podanom odvolaní pracuje s
domnienkami tvrdiac, že keď svedkovia konflikt medzi ním a poškodeným nevideli, ešte neznamená, že
k nemu nedošlo. Iný konflikt však preukázaný počas celého konania pred orgánmi činnými v trestnom
konaní nebol. Z uvedených dôvodov je nesporné, že v konaní nebolo jediného dôkazu, ktorý by
preukazoval, že sa skutku tak, ako je popísaný v obžalobe dopustil on a že k takémuto skutku došlo.

S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol
ako nedôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,

na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v
celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup
podľa § 285 písm. c/ Tr. por., pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že skutok spáchal obžalovaný.

Krajský súd zistil, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy zákonným

spôsobom vyhodnotil a v napadnutom rozsudku logicky a presvedčivo rozviedol, akými právnymi
úvahami sa riadil, keď dospel k oslobodzujúcemu výroku.

V napadnutom rozsudku okresný súd veľmi podrobne po vyhodnotení vykonaných dôkazov poukázal
na výpoveď obžalovaného, ktorý popiera trestný čin, pričom poukázal na výpoveď svedka V. O., ktorý

vypovedal v prospech obžalovaného.

Tak, ako to zistil krajský súd a ako to uviedol v napadnutom rozsudku aj okresný súd, obžalovaného zo
spáchaného skutku a z fyzického útoku usvedčoval len svedok - poškodený S. V. a to len na hlavnom
pojednávaní. Tak, ako na to poukázal okresný súd, poškodený v prípravnom konaní opakovane a aj pri

konfrontácii s obžalovaným, ktorý už bol v procesnej pozícii obvineného uvádza, že si nepamätá, kto ho
napadol. Poškodený rozpory vo svojich výpovediach vysvetlil tým, že nechcel, aby to „išlo pred súd“.

Okresný súd podľa názoru krajského súdu po podrobnom vyhodnotení všetkých výpovedí poškodeného
dospel k správnemu záveru, že nemožno jednoznačne akceptovať len usvedčujúcu výpoveď

poškodeného. Aj podľa názoru krajského súdu po vzniknutých rozporov medzi výpoveďou z prípravného
konania a na hlavnom pojednávaní nemožno v celom kontexte vyhodnotiť výpoveď poškodeného bez
akýchkoľvek pochybností ako priamo usvedčujúcu zo skutku, ktorý mal spáchať obžalovaný.

V tejto súvislosti okresný súd poukázal na vykonaný dôkaz v prípravnom konaní a to na rekogníciu a

poukázalnato,žezozápisniceorekogníciivyplývaibajednaskutočnosť,atokonkrétnenapredložených
fotografiách poškodený spoznal nejakú osobu a uviedol, že pozná obžalovaného.

Okresný súd takto vykonaný procesný úkon vyhodnotil ako neupotrebiteľný, spočívajúci v absencii
postupu podľa § 126 ods. 1 Tr. por., pretože poškodený nebol vyzvaný, aby opísal opoznávanú osobu

a poškodený, ani obžalovaného neoznačil za páchateľa, len za osobu, ktorú pozná.

Aj s týmto právnym vyhodnotením procesného úkonu a to konkrétne k vykonanej rekognície sa krajský
súd stotožnil a to z týchto dôvodov.

Podľa § 126 Tr. por. je upravená rekognícia a to konkrétne :

ods. 1 :
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až
potom sa mu má osoba alebo vec ukázať a to medzi viacerými osobami podrobného zovňajšku alebo

vecami toho istého druhu,

ods. 2 :
Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov.

Logickým a gramatickým výkladom ustanovenia § 126 ods. 1, 2 Tr. por. je daný kogentne zákonom
ustanoveným postupom vykonanie rekognície, čo v danom prípade tak, ako na to poukázal okresný súd
a ako to vyplýva zo zápisnice o rekognície na č.l. 47 až 50, nevyplýva.Záverokresnéhosúduooslobodeníobžalovanéhopodľa§285písm.c/Tr.por.ato,ženebolodokázané,
že skutok spáchal obžalovaný, je podľa názoru krajského súdu správny a zákonný.

Krajský súd poukazuje na judikatúru súdov SR, ako aj príslušné ustanovenia Trestného poriadku vo
vzťahu k dokazovaniu a uznaniu viny a zhŕňa, že po vykonanom dokazovaní súd musí mať bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchala konkrétna osoba, v tomto
prípade obžalovaný, bez možnosti pripustenia aj inej verzie a to konkrétne v rámci osobnej obhajoby
obžalovaného, ktorú namietal v podstate v priebehu celého trestného stíhania.

Záver okresného súdu, že po vykonaní dokazovania bolo potrebné obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby Okresného prokurátora Košice I, pretože výsledky dokazovania jednoznačne nepreukazovali,
že skutok spáchal obžalovaný, považuje aj krajský súd za správny a zákonný. V tejto súvislosti krajský
súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť v odôvodnení napadnutého rozsudku na č.l. 4, kde okresný
súd nesprávne označil právnu kvalifikáciu, pre ktorú bola podaná obžaloba, avšak táto nesprávnosť

v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa názoru krajského súdu nemala podstatný význam pre
meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.