Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201132
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5013201132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci navrhovateľa: H.. B.
W., bytom Q., U.. W. Č.. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8
- 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku na invalidný dôchodok, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. júna 2014, č. k. 25Sd/339/2013-44,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.06.2014, č. k.
25Sd/339/2013-44 p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 26.06.2014, č. k. 25Sd/339/2013-44 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX
XXX XXXX X z 28.10.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím toho istého čísla zo dňa 25.01.2014
(ďalej aj len „preskúmavané rozhodnutie“) a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Preskúmavaným rozhodnutím z 28.10.2013 v znení rozhodnutia z 25.01.2014 odporkyňa podľa § 293ax
ods. 1 a § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením,
že pred vznikom invalidity podľa § 293ax zákona o sociálnom poistení, teda pred 01.01.2010 vzhľadom
na dosiahnutý vek (nad 40 rokov do 45 rokov) nezískal potrebnú dobu najmenej 10 rokov dôchodkového
poistenia, ustanovenú v § 72 zákona o sociálnom poistení, pričom vzhľadom na to, že navrhovateľovi
bol od 01.10.2004 priznaný výsluhový dôchodok, podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení mu nemožno do obdobia dôchodkového poistenia započítať doby služby zhodnotené pre nárok
na výsluhový dôchodok, t. j. doby od 04.08.1983 do 30.09.2004.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že mal preukázané, že navrhovateľ získal dobu služby
od 04.08.1983 do 30.09.2004, teda v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Taktiež mal preukázané, že vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia nezískal pred vznikom invalidity dňom 01.01.2010, teda vo
veku 44 rokov potrebnú dobu dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. f/ zákona o sociálnom
poistení.

Krajský súd poukázal na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 9So/138/2011 z
22.08.2012) je možné doby služby v osobitnom systéme hodnotiť aj na účely starobného dôchodku a
jeho výšku krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach(č. 128), ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej aj len „Dohovor č. 128“),
avšak vzhľadom na to, že invalidný dôchodok je uvedený v II. časti Dohovoru č. 128, aplikácia jeho čl.
33 ods. 2 nie je možná. Rozhodnutie odporkyne preto potvrdil ako súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že ako vojak získal
dobu služby v rozsahu 21 rokov a 145 dní a okrem tejto doby získal doby „civilného“ zamestnania od
01.09.1980 do 03.08.1983 (štúdium) a od 02.11.2005 do 19.03.2006, od 10.04.2006 do 30.06.2009 a
od 01.07.2009 do 31.12.2009, t. j. ďalších 7 rokov a 12 dní. Poukázal na skutočnosť, že do 30.04.1998

existoval spoločný systém sociálneho zabezpečenia, kedy všetky finančné prostriedky, odvádzané po
dobu štúdia a vojenskej služby zostali v rozpočte Sociálnej poisťovne.

Podľa navrhovateľa postup odporkyne odporuje čl. 12 a čl. 39 Ústavy SR ako aj § 3 ods. 1 zákona č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle čl. 39 Ústavy SR má nárok na primerané hmotné

zabezpečenie, ktorému zodpovedá len zohľadnenie všetkých dôb poistenia a zamestnania, vrátane dôb
služby vojaka. Žiadal preto, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutia odporkyne
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok krajského súdu za vecne správny. Poukázala

na ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorých sa za dobu
dôchodkového poistenia nepovažuje obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka, ktoré bolo získané
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Za nedôvodnú považovala odvolaciu námietku
navrhovateľa ohľadom čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, lebo Československá republika prijala záväzky
vyplývajúce z dohovoru len vo vzťahu k starobným dôchodkom, nie vo vzťahu k invalidným dôchodkom.

Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno
vyhovieť.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 72 ods. 1 písm. f/ zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity zákona o sociálnom poistení.

Nebolo sporné, že navrhovateľ ako profesionálny vojak získal viac ako 21 rokov služby, na základe čoho

mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a
vojakov podľa zákona č. 328/2002 Zb.. Taktiež nebolo sporné, že vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia, upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení získal obdobie dôchodkového
poistenia (tzv. „civilné zamestnanie“) v rozsahu menej ako 10 rokov. Sporným nebol ani dátum vzniku
invalidity od 01.01.2010, ku ktorému bol navrhovateľ vo veku 44 rokov.

Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitnéhopredpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané
do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní zákonnej úpravy nároku na invalidný dôchodok v
danej veci mal za to, že ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 a § 255 ods. 5 a 6 zákonač.461/20003 Z. z. o
sociálnom poistení nie sú v súlade s čl. 12 ods. 2, čl. 39 ods. 1 zákona č.460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky, preto v súlade s § 109 ods. 1 písm. b/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v spojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok uznesením z 26.09.2016
odvolacie konanie prerušil a následne Ústavnému súdu postúpil návrh na začatie konania o súlade
predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd
Slovenskejrepublikynálezomzodňa13.02.2019,sp.zn.PL.ÚS16/2017-52,tomutonávrhunajvyššieho
súdu nevyhovel. V dôvodoch nálezu Ústavný súd okrem iného uviedol:

„... posudzovanie nároku na vznik invalidného dôchodku sa systémovo posudzuje podľa právnej
úpravy, t. j. iného systému, ako je sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov vrátane potrebnej doby
zamestnania ako jednej z podmienok pre vznik nároku naň. Možnosť vzniku nároku na invalidný
dôchodok zo systému „všeobecného“ sociálneho poistenia osobám, ktoré boli účastníkmi systému
sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, môže fakticky/reálne nastať až po tom, ako policajt alebo

vojak ukončil svoj služobný pomer, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a rozhodol sa ďalej pracovať
ako zamestnanec participujúc obligatórne na sociálnom postení podľa zákona o sociálnom poistení.
Z dôvodu, že ide o osoby začlenené do samostatného systému sociálneho zabezpečenia rešpektujúc
osobitnú náročnosť ich ? práce a verejný záujem na zabezpečení výkonu týchto služieb ktoré sa po
skončení ich ? služobného pomeru zamestnali v rámci iných pracovnoprávnych vzťahov zakladajúcich

ich účasť na sociálnom poistení, kde však platia iné pravidlá, môžu sa im tieto iné pravidlá zdať,
vzhľadom na čas, kedy do týchto nových vzťahov vstúpili, prísne. Zdanie prísnosti môže u nich evokovať
aj zdanie protiústavnosti.
Podľa názoru ústavného súdu by ale riešenie, ktoré by v rámci sociálneho poistenia bez ďalšieho
favorizovalo určitú skupinu subjektov z iného systému sociálneho zabezpečenia - odpustiac alebo

znížiac bez ďalšieho všeobecne ustanovenú potrebnú dobu účasti na sociálnom poistení pre vznik
nároku na invalidný dôchodok - by bolo vo vzťahu k ostatným účastníkom systému sociálneho poistenia
nesystémové a nespravodlivé. Ak by malo ísť o „zmäkčenie“ podmienok pre vznik nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, teda o „zvýhodnenie“ osôb poberajúcich výsluhový
dôchodok bez toho, aby sa toto „zmäkčenie“ eliminovalo iným riešením, prípadne participáciou štátu,

potom by vyvstala aj otázka ústavnosti takéhoto riešenia. ...
... nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť, že zákon o sociálnom poistení a zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré
poskytujúzabezpečenievstarobe,prinespôsobilostinaprácu,akoajpristrateživiteľapreinýokruhosôb
a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Nemožno však

argumentovať protiústavnosťou všeobecne aplikovateľného modelu dôb zamestnania pre vznik nároku
na invalidný dôchodok tých osôb, ktoré sú štandardnými účastníkmi tohto systému, a to len preto, že
pre skupinu osôb prichádzajúcich z iného systému, ale teraz už zúčastnených vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia, sú parametre nastaveného modelu dôb zamestnania pre nich náročné na splnenie
a z ich pohľadu prísne až nespravodlivé. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade vecou zákonodarcu,

ako sa vyrovná s vecnou stránkou problému.
Vychádzajúc z uvedených východísk možno v závere zhrnúť, že navrhovateľom napadnuté ustanovenia
zákona o sociálnom poistení, nie sú podľa názoru ústavného súdu v konflikte s čl. 39 ods. 1 ústavy ani
s čl. 55 ods. 1 ústavy. ...“

Vzhľadom na citovaný nález Ústavného súdu odvolací súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia
odporkyne o nároku na invalidný dôchodok vychádzal z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení, v zmysle ktorých v konaní o nároku na invalidný dôchodok podľa tohto zákona
nemožno prihliadať na doby, ktoré boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodokpodľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Bez uvedenej doby služby navrhovateľ získal obdobie dôchodkového
poistenia v rozsahu iba 7 rokov a 12 dní, takže pred vznikom invalidity, teda ku dňu 01.01.2010 vzhľadom
na vek 44 rokov nesplnil podmienku najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm.

f/ zákona o sociálnom poistení, a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 tohto zákona
nevznikol.

Odvolací súd sa zaoberal aj otázkou Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia (č. 102)
sa invalidný dôchodok má zabezpečiť chránenej osobe, ktorá pred tým, ako nastala sociálna udalosť,

splnilapodľaurčenýchpravidielčakaciudobu15rokovpríspevkovýchalebozamestnaniaalebo10rokov
pobytu.

Dohovor č. 102 bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 461/1991 Zb. s tým, že Československá
socialistická republika prijíma záväzky k Dohovoru s výnimkou jeho častí IV a VI. Časť IX tohto dohovoru
upravuje v Čl. 53 až 58 základné podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výšku.

Podľa Čl. 56 Dohovoru č. 102 dávkou je pravidelne sa opakujúca platba vypočítaná takto:
a) podľa ustanovení článku 65 alebo 66, ak sú chránené skupiny zamestnancov alebo skupiny
ekonomicky činného obyvateľstva,
b) podľa ustanovení článku 67, ak sú chránení všetci obyvatelia, ktorých prostriedky po dobu sociálnej

udalosti nepresahujú určenú hranicu.

Podľa Čl. 57 ods. 1 ak nastane krytá sociálna udalosť, má sa dávka uvedená v článku 56 zabezpečiť
aspoň:
a) chránenej osobe, ktorá predtým, než nastala sociálna udalosť, splnila podľa určených pravidiel

čakaciu dobu, ktorá môže byť buď 15 rokov príspevkových alebo zamestnania, alebo 10 rokov pobytu,
alebo
b) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá splnila čakaciu dobu
troch príspevkových rokov a v ktorej mene bol za dobu, po ktorú pracovala, zaplatený určený priemerný
ročný počet príspevkov.

Podľa Čl. 57 ods. 2 ak poskytnutie dávky uvedenej v odseku 1 závisí od splnenia určitej minimálnej
príspevkovej doby alebo doby zamestnania, krátená dávka sa musí zabezpečiť aspoň:
a) chránenej osobe, ktorá, skôr než nastala sociálna udalosť, splnila podľa určených pravidiel čakaciu
dobu piatich rokov príspevkových alebo zamestnania, alebo

b) ak sú zásadne chránené všetky ekonomicky činné osoby, chránenej osobe, ktorá splnila čakaciu
dobu troch príspevkových rokov a v mene ktorej bola za dobu, po ktorú pracovala, zaplatená polovica
určeného priemerného ročného počtu príspevkov podľa bodu (b) odseku 1 tohto článku.

Podľa Čl. 57 ods. 4 pomerné krátenie percentnej sadzby uvedenej v tabuľke pripojenej k časti XI, sa

môže vykonať, ak čakacia doba pre dávku zodpovedajúcu krátenej percentnej sadzbe je viac než päť
ale menej než 15 rokov príspevkových alebo zamestnania. Krátená dávka sa poskytuje podľa odseku
2 tohto článku.

Odvolací súd poukazuje na to, že čo sa týka nároku na invalidný dôchodok, v zmysle § 1 ods. 3 v spojení

s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa tento zákon vzťahuje len na policajtov,
ktorí dobu služby policajta nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Zákonom
o sociálnom poistení sú teda chránené len určité skupiny zamestnancov, resp. skupiny ekonomicky
činného obyvateľstva, nie sú však chránené všetky ekonomicky činné osoby a preto podmienka získania
15 rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku nad 45 rokov (§ 72 ods. 1 písm. g/ zákona o

sociálnom poistení) nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s čl. 56 písm. a/ a čl. 57 ods. 1 písm.
b/ Dohovoru č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia. V danom prípade navrhovateľ vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia nezískal potrebnú dobu 15 rokov dôchodkového poistenia
(15 rokov príspevkového obdobia alebo zamestnania). Keďže navrhovateľ vzhľadom na dobu služby
policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nie je v zmysle čl. 56 písm. a/ Dohovoru

č. 102 v spojení s § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení chránenou osobou, nevzťahuje sa na neho ani
ustanovenie Čl. 57 ods. 2 písm. a/ Dohovoru č. 102, týkajúce sa nároku na krátený invalidný dôchodok
v prípade získania menej ako 15 rokov príspevkových alebo zamestnania.Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za súladné so
zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 OSP potvrdil ako
vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 OSP v spojení s §
224 ods. 1, § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže
navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.