Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217201780
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217201780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky U. V., nar.
XX.XX.XXXX, Q. XXX/X, XXX XX A., prechodne F. 11, XXX XX A., právne zastúpená JUDr. Matúšom
Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, Bardejov proti odporcovi R. V., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX/
X, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, Bardejov, o
určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č. k. 3Pc 6/2017-56 zo dňa 15.05.2018

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok tak, že ukladá odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30,-

eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci, počnúc dňom 08.03.2017, opakovane do budúcna.
II. Zameškané výživné za obdobie od 08.03.2017 do 28.03.2019 vo výške 740,30 eur je odporca p
o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, splatných spolu s
bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, sa stáva zročným celý dlh
zameškaného výživného.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
IV. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného, ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti odporcovi určenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela sumou 50,- eur mesačne počnúc 01.01.2017 do budúcna vždy do 15. dňa v
mesiaci.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh
zamietol a odporcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľke v rozsahu 100%.

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 72 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Prihliadol na
príjmovú a výdavkovú stránku účastníkov konania, taktiež na príjem navrhovateľky vo výške 5.100,- eur,
získaný predajom domu po mame a následne rozdelený svojim dvom deťom. Keďže neboli splnené
podmienky stanovené pre priznanie príspevku na primeranú výživu, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľka má možnosť žiadať o vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim deťom, ktorým darovala
časť z predaja nehnuteľnosti po svojej mame sumou 5.100,- eur.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
Úspešnému odporcovi priznal vo vzťahu k navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Obsah odvolania navrhovateľky
5. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pod obživou je nutné rozumieť fyzický a psychický
stav toho-ktorého jednotlivca a či je v súvislostí s ním v spoločnosti spôsobilý zabezpečiť si relevantnú

životnú úroveň. Životná úroveň bývalých manželov nemá byť na základe poskytnutého príspevku
rovnajúca sa, ale účelom daného ustanovenia je zabezpečiť, aby navrhovateľka po rozvode netrpela
biedou. Zároveň nie je možné súhlasiť s výkladom súdu prvej inštancie v tom, že súd neschválil
navrhovateľkin dar deťom sporových strán, nakoľko tento aspekt nespadá do ponímania „schopnosti
živiť sa“. Je neprijateľné, aby fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony sa nemohla sama rozhodnúť
ako naloží s tými-ktorými prostriedkami, resp. aby si mala v konečnom dôsledku tento dar žiadať cestou

výživného od obdarovaných detí späť. Ako vyplýva zo samotného textu rozsudku, ktorý vypočítava
príjmy a náklady strán sporu, je nesporné, že navrhovateľka má príjem 320,- eur mesačne a po úhrade
nákladov spojených s bývaním jej ostane na spotrebu cca 90,- eur, pričom aktuálne životné minimum je
vo výške cca 200,- eur. Naproti tomu, odporca uviedol, že má príjem vo výške 512,70 eur a po odpočítaní
nákladov, ktoré nie sú nevyhnutnými v takom meradle ako sú náklady navrhovateľky - napr. náklady na

motorové vozidlo, mu ostane k reálnej spotrebe cca 350,- eur. Je nesporné, že nárok navrhovateľky voči
odporcovi vo výške 50,- eur mesačne je oprávnený, preto navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
súd návrhu vyhovie.

6.Odporcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,ženavrhovateľkasistavodkázanostispôsobilasamasvojim

nerozvážnym konaním pri darovaní sumy 5.100,- eur už v čase nezhôd v manželstve, ale predovšetkým
svojvoľným odsťahovaním sa z posledného spoločného trvalého bydliska a prenajatím si neprimerane
veľkého dvojizbového bytu. Súdu ani len nepreukázala, aby sa ocitla v hmotnej núdzi žiadaním dávok zo
sociálneho systému, ktorý by mohol jej finančnú situáciu vylepšiť. Ak žalobkyňa tvrdí, že v dvojizbovom
byte býva, resp. prebýva aj jej syn, nič tomu nebraní aby títo rodinný príslušníci a nájom a užívanie

služieb s ním spojených naň žalobkyni neprispeli. nič tomu nebraní aby títo rodinný príslušníci a nájom
a užívanie služieb s ním spojených naň žalobkyni neprispeli. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a
právne správny potvrdiť a priznať odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté

uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľky je sčasti dôvodné.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v prejednávanom prípade dostatočne zistil
skutočný stav veci, nevyvodil však z neho správne právne závery. Pri zohľadnení majetkových a

zárobkových pomerov účastníkov konania je totižto návrh sčasti dôvodný.

9. Dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je rozdiel v životnej úrovni
bývalých manželov, ani skutočnosť, že navrhovateľke klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom
manželstva či to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb

v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý
manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Vyžaduje sa pritom kvalifikovaná miera odkázanosti,
teda ak sa rozvedený manžel ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť,
nárok na príspevok mu nevzniká. Skúmajú sa len možnosti, schopnosti, majetkové pomery a primerané
potreby oprávneného, t. j. koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej

primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo
finančných prostriedkov zabezpečiť. Ak nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného
manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, je potrebné posúdiť, či druhý rozvedený manžel
má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečenév primeranej miere. Tento príspevok nemá mať charakter sankčného výživného, nemožno ho priznať
napr. pre to, že druhý manžel zapríčinil rozvrat manželstva.

10.Neschopnosťsamostatnesaživiťakojednazozákladnýchhmotnoprávnychpodmienokpremožnosť
priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu,
rozvedený manžel nedosahuje také príjmy, ktoré by mu umožňovali pokryť jeho základné životné
potreby, a to z dôvodu choroby, pokročilého veku či inej pracovnej neschopnosti (subjektívne okolnosti)
alebo objektívnych ťažkostí, spojených s jeho zaradením do pracovného procesu, napríklad nedostatok

pracovných príležitostí.

11. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo
výške 322,90 eur, pričom v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu v súčasnosti nie je schopná byť
naďalej pracovne aktívna a finančne si tak vylepšiť svoju finančnú situáciu. Zhoršený zdravotný stav
navrhovateľka preukázala súdu lekárskou správou zo dňa 22.02.2016, ktorá konštatuje poškodenie

driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou. Po úhrade nákladov na bývanie zostáva
navrhovateľke k dispozícii suma na úrovni 90,- eur, čo na uspokojenie jej životných potrieb nepostačuje.

12. Pri určovaní rozsahu povinnosti prispievať na výživu rozvedeného manžela platí ustanovenie § 75
ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné možno určiť až
od podania návrhu na súd.

13. Z podania odporcu vyplýva, že jeho jediným príjmom je starobný dôchodok vo výške 512,70 eur,
iné príjmy nemá. Inkasné platby hradí sumou 96,34 eur, vodné a stočné sumou 21,06 eur, služby

Telekomu sumou 30,- eur, ročné náklady na daň z nehnuteľností sumou 48,41 eur, zmluvné poistenie
motorového vozidla sumou 82,69 eur a poistenie nehnuteľnosti sumou 20,71 eur. Z uvedeného vyplýva,
že po uhradení pravidelných mesačných výdavkov odporcovi ostáva na uspokojovanie životných potrieb
suma365,30eur,čojepribližneštvornásoboksumy,akáostávamesačnenavrhovateľke.Ztohtodôvodu
možno konštatovať, že samotné príjmové pomery účastníkov konania nasvedčujú dôvodnosti podaného

návrhu čo do základu nároku.

14. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní nezohľadňoval len rozdielnosť príjmov účastníkov konania,
ale relevantnou mierou prihliadol aj na darovanie sumy 5100,- eur navrhovateľkou v prospech svojich
detí, v dôsledku čoho by sa navrhovateľka mala domáhať výživného prioritne od svojich detí.

15. Aj v kontexte uplatnenej odvolacej námietky je potrebné poznamenať, že k darovaniu sumy 5.100,-
eur došlo ešte v roku 2013, teda za trvania manželstva, kedy účastníci konania zdieľali spoločnú
domácnosť a u navrhovateľky nemuseli existovať dôvodné obavy z možnej budúcej odkázanosti na
príspevok na výživu v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie a zhoršeného zdravotného stavu. K

domáhaniu sa výživného od detí navrhovateľky odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 67 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“),
poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči
rodičom. Za splnenia predpokladov pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, nie je
dôvodné domáhať sa vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Zmenu právneho posúdenia prednosti

vyživovacej povinnosti nie je spôsobilé privodiť ani darovanie sumy 5.100,- eur, pri ktorom prichádza
do úvahy len možnosť vrátenia daru za splnenia predpokladov uvedených v ust. 630 Občianskeho
zákonníka.

16. Navrhovateľka v súčasnosti býva v prenajatom 2-izbovom sociálnom byte. Podľa názoru odporcu

jej však postačuje 1-izbový byt, pri ktorom by ušetrila náklady mesačného prenájmu a zlepšila si
tak svoju finančnú situáciu. Toto vyjadrenie odporcu však považuje odvolací súd za neopodstatnené.
Navrhovateľke síce byt prevažne obýva sama, je však nielen matkou, ale aj starou matkou, ktorá
prirodzene víta návštevu svojich rodinných príslušníkov. Toto právo na rodinný život by jej nemalo byť
ukracovanélenzdôvodunepriaznivejfinančnejsituácie,atonajmäzasituácie,ak1-izbovýbytkapacitne

nepostačuje na prechodné ubytovanie členov rodiny. V konaní navyše nebolo preukázané, aký rozdiel v
mesačných nákladov na prenájom by predstavovalo presťahovanie navrhovateľky do 1-izbového bytu.17. Príjmové a sociálne pomery účastníkov konania sa zásadne líšia. Navrhovateľka sa nachádza vo
finančnej situácii, ktorá jej neumožňuje riadne pokrytie základných životných potrieb, v dôsledku čoho
nie je schopná sama sa živiť, pričom je v možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky. Pri

svojej úvahe o výške priznaného príspevku odvolací súd zohľadnil aj nariadené neodkladné opatrenie
Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.03.2015, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky manželským výživným v sume 30,- eur mesačne. Z obsahu odôvodnenia
je zrejmé, že účastníci konania už v tom čase spolu nehospodárili a navrhovateľke po uhradení
nákladov na bývanie v rodinnom dome v rozsahu polovice nákladov, zostalo k dispozícii rovnako ako v

prejednávanom prípade približne 90,- eur a s touto sumou doposiaľ hospodárila a uspokojovala svoje
životné potreby.

18. Odporca je rovnako ako navrhovateľka poberateľom starobného dôchodku, ktorý je síce vyšší ako
je tomu v prípade navrhovateľky, nie však v porovnaní s celoslovenským priemerom. Navrhovateľkou
žiadaná suma podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade prekračuje rámec príspevku

na výživu rozvedeného manžela, preto súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navyše, ako v priebehu
konania navrhovateľka sama uviedla, s určitými výdavkami jej finančne vypomáha aj jej syn, čo
schopnosť navrhovateľky zabezpečiť svoje životné potreby zlepšuje.
19.Zameškanévýživnézaobdobieod08.03.2017do28.03.2019odvolacísúdvypočítalnasumu740,30
eur, ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 20,- eur, splatných

spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, sa stáva zročným
celý dlh zameškaného výživného.

20. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. §
52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať
náhradu trov konania niektorému z účastníkov, a to aj s prihliadnutím na ich čiastočný úspech vo veci.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).