Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5P/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518203040
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518203040.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletú K. R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. C. XXX
a otca Ľ.K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. C. XXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v UVTOS
Ilava v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá K. R.Á., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ju budú
zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. K. R., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 60,- Eur mesačne
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 19.09.2018.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.09.2018 do 08.04.2019 v sume 386,- Eur je
otec povinný zaplatiť matke v splátkach vo výške 20,- Eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody
splátok nezaplatením čo len jednej splátky.

IV. Stretávanie sa otca s mal. K. sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala, aby súd zveril maloletú K. do jej osobnej
starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu sumou 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom podania návrhu t.j. 19.09.2018. Zároveň navrhla, aby
súd stretávanie otca s maloletou neupravoval. V dôvodoch návrhu uviedla, že s otcom maloletej nežijú
v spoločnej domácnosti, nakoľko tento sa od apríla 2017 nachádza vo väzbe a následne vo výkone

trestu. Počas tejto doby jej dvakrát zaslal výživné v júli sumu 10,- Eur a v auguste 2018 sumu 8,- Eur.
Keďže sa nachádza vo finančnej tiesni, žiada priznať výživné.

2. Otec nevyjadril jednoznačne svoje stanovisko k návrhu. Uviedol, že dcéra je mu najprednejšia.
Výživné je ochotný platiť, ale vo výkone trestu ho nechcú zamestnať.

3. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletého dieťaťa matke a otcovi navrhol určiť výživné

podľa návrhu t.j. v sume 60,- Eur mesačne od podania návrhu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom oboch rodičov, oboznámením rodného
listu maloletej K. a ostatných troch detí matky, rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4P/62/2018-35 zo dňa11.01.2019, správy UPSVaR Nové Mesto n/V, rozhodnutia UPSVaR Nové Mesto nad Váhom o odňatí
preddavku na pomoc v hmotnej núdzi matke, potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške poberaného
nemocenského,dokladuSIPO,LVč.XXXXprek.ú.T.R.,pracovnejzmluvymatky,akoiďalšímobsahom

spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti, až pokým
ho nezobrali do väzby a následne do výkonu trestu za šírenie poplašnej správy, lebo nahlásil bombu.
Počas tohto obdobia sa o maloletú aj ostatné deti navrhovateľky staral dobre, kupoval potrebné veci a

pod. Bol riadne bol zamestnaný vo výrobe nábytku v Bzinciach pod Javorinou. Matka je od 15.01.2019
zamestnaná ako upratovačka na jednu zmenu v spoločnosť SIMACEK Facility SK, s.r.o., v čistom
zarobí približne 200,- Eur za mesiac. Kvôli tomu, že má štyri maloleté deti, z toho jedno so zhoršeným
zdravotným stavom si nemôže nájsť lepšie platenú prácu. Potrebuje prácu na jednu zmenu. Maloletá
K. je momentálne predškoláčka, jej zdravotný stav je dobrý, len býva často chorá. Škôlku aj stravu v
nej má zadarmo. Maloletá nemá žiadne výdavky na záujmovú činnosť mimo škôlky. Otec na jej výživu

poslal celkovo 25,- Eur, od podania návrhu v 9/2018 neprispel žiadnou sumou. Maloletá býva s matkou
a súrodencami v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky, kúpil jej ho otec maloletej.

6. Otec maloletého pri výsluchu vykonanom dožiadaným súdom uviedol, že má iba jednu vyživovaciu
povinnosť. Pred nástupom na výkon trestu bol riadne zamestnaný jeho príjem dosahoval výšku cca 700,-

Eur v čistom. Zamestnaný bol aj počas väzby, momentálne vo výkone trestu nie je zaradený do práce,
vykonáva iba 4 hodiny práce pre ústav, ktoré sú povinné. Bol vlastníkom nehnuteľnosti, ale tú v roku
2014 prepísal na matku mal. K.. Od podania návrhu sa na výžive maloletej nepodieľa, nakoľko nemá
z čoho. S dcérou udržiava telefonický kontakt, chodí za ním aj na návštevy. Odsúdený bol za trestný
čin šírenia poplašnej správy.

7.MaloletáK.R.nar.XX.XX.XX13pochádzazovzťahuĽ.R.aK.A.,ktoríodroku2017nežijúvspoločnej
domácnosti. Od uvedenej doby vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú matka. Matka má okrem mal.
K. vyživovaciu povinnosť voči trom maloletým deťom, všetko deti pochádzajúce z predchádzajúceho
vzťahu, t.č. rozvedeného manželstva. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka je od januára 2019

zamestnaná ako upratovačka s príjmom cca 200,- Eur mesačne. Otec je vo výkone trestu odňatia
slobody t.č. v UVTOS Ilava od 11.04.2017 s plánovaným ukončením výkonu trestu dňa 11.12.2021. T.č.
nie je zaradený do práce, na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispieva.

8.Zosprávykolíznehoopatrovníkaoprešetrenípomerovnastranemaloletéhodieťaťaarodičovvyplýva,

že matka K. A. žije spolu s maloletými deťmi v dome, ktorého je vlastníčkou. Domácnosť je skromne
zariadená, a udržiavaná. Mesačná náklady na bývanie má matka vo výške 89,64 Eur ( za plyn,
elektrinu a televíziu). Na tri staršie deti jej ich otec poukazuje výživné v celkovej výške 150,- Eur, Ľ. R.,
otec maloletej K. je t.č. vo výkone trestu odkiaľ jej prispel v júli sumou 10,83 Eur a v auguste sumou
8,82 Eur. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 94,72 Eur. Záverom bolo skonštatované, že matka

má vytvorené podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú K. a starostlivosť o ňu aj
zabezpečuje.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode;
to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

13. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona.

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv
a povinností k maloletej K., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu, že v súčasnosti rodičia spoločne nezabezpečujú
starostlivosť o maloletú, o ktorú sa výlučne stará matka maloletej. Keďže v starostlivosti matky neboli

zistené nedostatky a riadne vykonáva starostlivosť, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť.

26. Otec si v súčasnosti (od podania návrhu 9/2018) vyživovaciu povinnosť neplní, pred týmto obdobím
iba sporadicky. Otec maloletého dieťaťa bol v čase predchádzajúcom nástupu na výkon trestu odňatia

slobody zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval sumu cca 700,- Eur. Aj keď
v súčasnosti otec vo výkone trestu odňatia slobody nemá žiaden príjem, súd pri určení výšky výživného
vychádzal z tzv. princípu potencionality. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;

rovnakoprihliadneajnaneprimeranémajetkovériziká,ktorépovinnýnasebaberie.Následkomaplikácie
princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu otca,
t. j. príjmu, ktorý by dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ otec
nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou
súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Posúdením okolností na strane otca súd dospel k záveru, že

tento sa svojou vlastnou neuváženou úmyselnou trestnou činnosťou pripravil o možnosť príjmu, keďže
pred vzatím do väzby a nástupom na výkon trestu bol riadne zamestnaný a riadne si plnil vyživovaciu
povinnosť. Túto skutočnosť, ale nie je možné pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré je plne odkázané
na poskytovanie rodičovskej starostlivosti. Z týchto dôvodov súd s poukazom na ustanovenie § 75
ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní pomerov otca vychádzal z jeho predpokladaného príjmu,

ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval. Súd je toho názoru, že i v súčasnosti
by otec, v prípade, že by riadne pracoval a nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol dosiahnuť
minimálne rovnaký príjem, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloleté dieťa v súdom určenej výške
s účinnosťou od podania návrhu.

27. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.09.2018 (t.j. od podania
návrhu)do08.04.2019(kudňurozhodnutia)sumou386,-Eur(t.j.výživné6x60,-Eurzamesiaceoktóber
2018 až marec 2019 a pomernú časť výživného za mesiac september 2018 za 11 dní v sume 22,- Eur
a pomernú časť výživného za mesiac apríl 2019 za 8 dní v sume 4,- Eurá, ktorý nedoplatok súd otcovi
umožnil splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok

s tým, že nezaplatením čo len jednej splátky sa stane celá suma zameškaného výživného splatnou.

28. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody súd
jeho stretávanie s maloletou neupravil a prípadný styk otca s dcéru ponechal na vzájomnej dohode
rodičov.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. v spojení s § 57 C.m.p., pretože ani jeden
z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia.