Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kurečko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010271
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917010271.13
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa
12.3.2019 v Trebišove takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
S. C. , nar. XX.X.XXXX v P. nad Y., trvale bytom P. nad Y., I.
XXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
- dňa 23.12.2013 okolo 19.30 hod. v pohostinstve „F. E.“ na ulici Y. v P. nad Y. v podnapitom stave a
po prechádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol X. G. tak, že ho udrel päsťou do tváre s výhražnými
slovami, že dnes zomrie a zdochne, pričom nakrátko z pohostinstva vyšiel, avšak o chvíľu sa vrátil
späť a opätovne udrel päsťou do tváre poškodeného X. G., čím mu spôsobil menšie poranenia s
predpokladanou dobou liečenia do 7 dní a zároveň u poškodeného spôsobil obavu z uvedených
vyhrážok a následne v tomto pohostinstve porozbíjal 2 ks sklenených pollitrových pohárov, 6 ks
sklenených 0,05 l pohárikov, 2 ks sklenených dvojdecových pohárov a poškodil vianočnú výzdobu,
všetko vo výške 30,- € ku škode majiteľa pohostinstva F. E.,
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 38
ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zákona) ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 750,-
€ (sedemstopäťdesiat eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
o d ô v o d n e n i e :Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného a dokazovaním zistil skutkový stav
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi obžalovaného S. C. z prípravného konania vyplynulo, že obžalovaný
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, v celom rozsahu poprel s tým, že on nikoho fyzicky nenapadol a ani
sa nikomu nevyhrážal násilím ani smrťou.
Svedok - poškodený X. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď v predmetný večer v pohostinstve
„E.“ pri bare dofajčil cigaretu, tak si všimol, že pri barovom pulte nebol žiaden popolník, avšak jeden
popolník sa nachádzal na vedľajšom stole. Preto si svoju cigaretu šiel zahasiť do tohto popolníka. Pri
stole, kde sa nachádzal tento popolník, sedel v tom čase obžalovaný C. ešte s jedným chlapcom. Svoju
cigaretu si zahasil v tomto popolníku, na čo mu obžalovaný C., u ktorého si všimol, že bol pod značným
vplyvom alkoholu, povedal, aby mu kúpil pivo. On mu na to odpovedal, že mu nič nekúpi, otočil sa mu
chrbtom a odišiel späť k baru. Na to sa obžalovaný od svojho stola dvihol a prišiel za ním k baru s
tým, že čo si to dovoľuje, že mu nekúpil pivo, že on ho zabije a v momente, keď sa k obžalovanému C.
otočil čelom, tak od neho dostal päsťou do tváre. Potom sa začali s C. naťahovať, C. celý čas na neho
niečo vykrikoval, kričal, že ho zabije a takmer dostala bitku aj jeho vtedajšia snúbenica. Pamätá si, že sa
vtedy porozbíjali aj nejaké poháre. Pri tomto incidente bol prítomný aj M. S., ktorý jeho a C. rozdeľoval.
Bol tam taktiež aj Z. K., ktorý sa vtedy naťahoval s C., aby tam nerobil bordel. Obžalovaný C. chcel po
konflikte ísť do svojho auta po mačetu a vrátiť sa s ňou do baru, ale K. mu v tom zabránil. Z vyhrážok
obžalovaného mal naozaj strach, nakoľko vie o ňom, že je násilnej povahy, bol viackrát súdne trestaný,
sedel aj vo výkone trestu a vie aj o tom, že v minulosti odrezal nejakej Rómke ruku.
Z výpovede svedkyne Z. G. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že v čase, keď malo dôjsť k incidentu
medzi obžalovaným a poškodeným, pracovala v pohostinstve „F. E.“ ako barmanka. Videla len toľko,
ako sa obžalovaný C. postavil od svojho stola a išiel k barovému pultu, kde sa nachádzal poškodený
G., na čo sa strhla bitka a rozbili sa tam aj nejaké poháre. Registrovala, že sa obaja bijú, ale nepočula,
že by bitku sprevádzali aj nejaké vyhrážky zo strany obžalovaného. Pokiaľ však v prípravnom konaní
vypovedala, že zo strany obžalovaného nejaké vyhrážky voči poškodenému počula, tak je to pravdou.
Na mieste incidentu sa vtedy nachádzal aj M. S. a aj nejaké iné osoby.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok M. S., ktorý vypovedal, že v predmetný večer sa v bare
„E.“ nachádzal obžalovaný C., ktorý tam pil pivo, a potom do baru došiel aj poškodený G.. C. s G. sa
začali spolu rozprávať, potom si začali navzájom vulgárne nadávať, napríklad do buzerantov a podobne.
Keď poškodený G. stál pri bare, prišiel za ním obžalovaný C., na čo G. C. udrel ako prvý, pokiaľ si dobre
pamätá, dal mu facku. C. mu to vrátil, potom sa obaja pochytili a držali sa jeden druhého. On prišiel k nim
a rozdelil ich. C. chytil s tým, aby išiel radšej domov a vyspal sa, že zajtra bude vidieť všetko inak. Potom
priestor pohostinstva opustili, avšak C. sa do baru vrátil, na čo ho opäť zobral von a vyviedol ho k jeho
autu. Keď sa C. do baru vrátil, všimol si, že mal v rukách nejaký predmet, mohlo sa jednať o teleskopický
obušok alebo palicu. C. následne sadol do auta a odišiel na ňom preč. V bare sa nachádzali ešte aj H.
Y. a Z. K., ktorí tiež chceli obžalovaného od poškodeného oddeliť ešte keď sa spolu naťahovali. K. vtedy
vyšiel pred bar s obžalovaným a aj on mu hovoril, aby šiel radšej domov. Pamätá si, že počas konfliktu
obžalovaného s poškodeným sa v bare rozbil jeden trojdecový pohár s pivom, možno aj nejaké ďalšie
veci, ale žiadne vyhrážky nepočul. Registroval iba vulgárne nadávky, keď si C. a G. navzájom nadávali.
Svedok Z. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený G. vtedy v bare „E.“ v P. nad Y. chránil
svoju manželku I. G., došlo tam k hádke a schyľovalo sa aj k bitke. Ako prvý udrel obžalovaného C.
Balogh, C. sa následne zbláznil, začal rozhadzovať stoličky. Obaja sa tam hádali, navzájom na seba
kričali, vulgárne si nadávali, napríklad do buzerantov, on ich v podstate rozdeľoval, ale kto koho tam
vtedy udrel nevie, nakoľko bol strašne opitý. C. potom ešte vybehol k svojmu autu, odkiaľ chcel zobrať
mačetu, ale on mu to nedovolil, hovoril mu, aby mačetu odložil. Či tam odzneli zo strany C. aj nejaké
vyhrážky uviesť nevedel, keďže bol veľmi opitý.
V prípravnom konaní oproti tomu vypovedal, že keď došlo medzi C. a G. k bitke, tak si už nepamätá, kto
koho prvý udrel, avšak po prehratí obrazového záznamu pripustil, že je na ňom vidieť, že prvý napadol
G. C.. K rozporom vo svojich výpovediach následne uviedol, že pre odstup času sa nevie vyjadriť, kto
koho vlastne napadol prvý, teda či obžalovaný C. poškodeného G. alebo opačne.Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka H. Y. z prípravného konania vyplynulo, že celý konflikt medzi
obžalovaným a poškodeným vznikol kvôli jednému pivu, keď obžalovaný C. povedal poškodenému G.,
aby mu kúpil pivo, ten mu však pivo nekúpil. C. sedel najskôr pri stole, na to sa postavil a išiel k barovému
pultu, kde stál G. spolu so svojou družkou a Z. K.. H. C. prišiel k pultu, začal sa s G. rozprávať, o čom
sa spolu rozprávali ale nepočul. Následne sa strhla bitka, pričom C. ako prvý udrel G.. Po C. údere sa
spolu obaja navzájom chytili, K. sa ich snažil od seba odtiahnuť, pomáhal mu pri tom on aj G. družka.
Keď ich od seba odtiahli, C. chcel ešte stále G. biť. C. potom z baru vyniesli až ku bráne na parkovisko.
C. bol v bare opitý, počas konfliktu s G. kričal a G. nadával, vyhrážky však nepočul.
Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne I. Y. z prípravného konania vyplynulo, že v predmetný večer
pracovala v bare „E.“ ako čašníčka. Obžalovaný C. prišiel do baru okolo 18.00 hod. a bol opitý, ku stolu
si sadol s K. N. a Z. K.. Keď im ku stolu doniesla pivo, tak jej C. povedal, aby pustila nejakú cigánsku
pesničku, na čo mu ona odpovedala, aby počkal, nakoľko mala prácu. On jej na to drzým tónom povedal,
že čakať nebude, a že chce to počuť hneď, preto poprosila kolegyňu, aby pesničku pustila, lebo vedela,
aký je C. agresívny a nechcela, aby robil cirkus. Aj v minulosti sa stávalo, že keď C. prišiel do baru a
nemal peniaze, začal pýtať od ľudí, čo tam boli, aby mu kúpili vypiť. Ľudia mu radšej kúpili pivo, lebo
nechceli riskovať, že im C. niečo spraví. Týmto ľuďom sa C. zvykol aj vyhrážať a hovoriť im rôzne veci,
že ak mu nekúpia pivo alebo iný alkohol, tak bude zle. Neskôr sa do baru dostavili aj M. S. a H. Y. a
následne aj jej druh X. G.. Registrovala, že jej druh sa začal rozprávať s Z. K., na čo odbehla do zadných
priestorov baru za kolegyňou. Keď sa opäť vrátila dopredu k barovému pultu, tak si všimla, že jej druh sa
vracal od stola, kde sedel C., ku barovému pultu. Následne spolu s K. vypili pálenku. Jej druh objednal
ďalšiu pálenku pre K., ktorú im naliala a dala ju na barový pult. V tom videla, ako sa C. postavil od stola
a šiel v smere k barovému pultu, v tom momente stál jej druh ku C. chrbtom. C. k nemu odzadu prišiel a
hovoril mu „Ty buzerant, ty si mi nekúpil pivo, ty nevieš s kým sa rozprávaš, čo si dovoľuješ, mi nekúpiť
pivo“. Jej druh mu na to povedal, že čo keď mu nekúpil pivo, že to nie je jeho povinnosť. C. dohováral
K., že nech prestane, a nech dá jej druhovi pokoj. K. aj chytil C. za ruku, pokiaľ si dobre pamätá, tak za
pravú ruku, na čo C. svojou ľavou rukou udrel päsťou jej druha do tváre. Jej druh sa začal brániť, C. ho
chytil za hlavu a držal ho za ňu. Jej druh sa pohol dopredu a zrejme hlavou C. udrel do tváre, potom ho
C. pustil. C. sa následne zase snažil dostať k jej druhovi, aby ho udrel, ale bránil mu v tom zo začiatku
K. a potom aj S. a Y.. Počas toho sa C. začal jej druhovi vyhrážať slovami „Za to, čo si spravil, zomrieš,
uvidíš čo bude“. C. sa správal ako nepríčetný, penil a ona len čakala koho kedy zase udrie. Následne
K., S. a Y. odniesli C. vonku. C. sa však po čase vrátil späť do baru a začal do jej druha vyrývať a opäť
mu nadávať a vyhrážať sa mu. Potom nadával aj jej a tiež sa jej vyhrážal, že zomrie. Následne prišli z
vonku S. a K. a držali C., aby znovu nenapadol jej druha. C. sa ho sústavne snažil napadnúť, nadával
mu a vyhrážal sa mu, že ho zabije. H. sa C. nejako vymanil z rúk K. a S., vzal barovú stoličku a chcel
ju do nej hodiť, čo sa mu ale nepodarilo, pričom so stoličkou zvalil vianočný stromček. Následne K. s S.
odniesli C. opäť vonku, kde mal C. zaparkované auto, krátko na to vošiel do baru K. a jej druhovi ukázal
nohu, ktorá bola poranená, pričom K. mu povedal, že vonku vybral C. z auta mačetu a chcel s ňou ísť
dnu napadnúť jej druha, avšak on mu v tom zabránil a pritom ho C. nechtiac mačetou sekol do nohy.
Majiteľ baru „E.“ poškodený F. E. v prípravnom konaní uviedol, že v ten večer mu volal personál jeho
baru, že v bare je bitka. Keď sa dostavil do baru, tak už bolo po všetkom, na mieste boli policajti a vo
vnútri už bolo poupratované. V ten večer robila za barom I. Y., ktorá mu oznámila, že došlo k bitke, kde
jej druha napadol obžalovaný C..
Zo záverov znaleckého posudku znalcov z odvetvia psychiatria je zrejmé, že v čase spáchania
trestného činu obžalovaný S. C. netrpel na žiadnu duševnú poruchu ani chorobu a bol schopný
rozpoznať protiprávnosť ako aj nebezpečenstvo svojho konania a svoje konanie ovládať. Pokiaľ bol
v čase spáchania trestného činu v stave opitosti alebo pod vplyvom iných psychoaktívnych látok,
jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zmenšené, nie však podstatne. Znalci u obžalovaného
zistili II. štádium chronického alkoholizmu zatiaľ bez závislosti s poruchami správania a prejavmi
agresivity v stave opitosti. Konzum ani závislosť drog zistené neboli, ochranné protialkoholické ani
protitoxikomanické liečenie u neho nie je potrebné.
Zranenia, ktoré utrpel poškodený X. G. pri konflikte s obžalovaným, sú zrejmé z odborného vyjadrenia
k zraneniam poškodeného a lekárskych správ.Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj prehratím obrazového záznamu zo dňa 23.12.2013,
zabezpečeného z baru „E.“ v P. nad Y. (z neho je zrejmý priebeh konfliktu medzi obžalovaným C. a
poškodeným G. tak, ako ho vo svojej výpovedi opísal poškodený G., resp. ďalší svedkovia), ako aj
zápisnicou o ohliadke miesta činu so súvisiacou fotodokumentáciou.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol spoľahlivo a bez pochybností zistený skutkový stav
zodpovedajúci výrokovej časti tohto rozsudku. Vina obžalovaného S. C. bola dostatočne preukázaná
výpoveďou poškodeného X. G., výpoveďami svedkov I. Y., Z. G. a H. Y., obrazovým záznamom
a lekárskymi správami, v kontexte ktorých súd obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú a
nezodpovedajúcu skutočnosti, motivovanou jeho snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za
svoje protiprávne konanie.
Konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil obžalovaný všetky pojmové znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, keď sa poškodenému X. G. vyhrážal smrťou takým spôsobom,
že u neho vzbudil obavu o jeho život a zdravie (tú možno považovať za dôvodnú vzhľadom na osobu
obžalovaného a okolnosti prejednávanej veci) a zároveň ho v priestoroch baru „E.“ aj fyzicky napadol.
Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu v zmysle
§ 15 písm. a) Tr. zákona.
Z miesta bydliska obžalovaný nie je bližšie charakterizovaný, v posledných rokoch sa dlhodobo zdržiava
v zahraničí. Na Slovensku naposledy pracoval ako traťový robotník na železnici, pričom jeho vtedajší
zamestnávateľ Železnice SR, Oblastné riaditeľstvo H., sekcia železničných tratí a stavieb P. nad Y. ho
hodnotí kladne. Ústav na výkon väzby v Košiciach, kde obžalovaný vykonával väzbu od 30.1.2014 do
30.4.2014, ho taktiež hodnotí kladne. Obžalovaný bol doposiaľ 4x súdne trestaný, vo všetkých prípadoch
sa však na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Trebišov
zo dňa 15.11.2007 sp.zn. 3T/113/2007 pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods.
1 Tr. zákona (zák. č. 300/2005 Z.z.) uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu uloženého trestu bol
dňa28.9.2010podmienečneprepustený,pričomnanevykonanýzvyšoktrestumubolaurčenáskúšobná
doba v trvaní 4 roky, v ktorej sa osvedčil.
Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36
písm. l/ Tr. zákona). Ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil súd skutočnosť, že obžalovaný spáchal viac
trestnýchčinov(§37písm.h/Tr.zákona),pričompodpojmom„viactrestnýchčinov“jepotrebnérozumieť
dva a viac trestných činov, t.j. viac ako jeden trestný čin.
Prizohľadneníuvedenýchkritériíakoajvzhľadomnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniaprejednávaných
prečinov, považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona
za postačujúce uloženie primeraného peňažného trestu vo výške 750 Eur, zodpovedajúcej osobným
a majetkovým možnostiam obžalovaného. Trest bol obžalovanému ukladaný podľa § 41 ods. 1 Tr.
zákona ako úhrnný z dôvodu spáchania dvoch prečinov, pričom trest odňatia slobody s poukazom na
povahu spáchaných prečinov a možnosť nápravy obžalovaného uložený nebol. Zároveň súd obligatórne
ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody, ktorého výkon sa nariadi v prípade, že peňažný trest nebude
zaplatený.
Nakoľko si poškodený F. E. škodu, ktorá vznikla na zariadení a vybavení jeho baru, v trestnom konaní
neuplatnil, súd o povinnosti obžalovaného na jej náhradu v trestnom konaní nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.