Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Nora Tomková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/339/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201132
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201132.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: H.. B. W., nar. XX. 3. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom Q., A. W. č. XXXX/XX, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný
dôchodok, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. októbra 2013 v spojení so zmenovým
rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 25. januára 2014 p
o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. októbra 2013 podľa § 70 ods.
1 a § 293ax ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 25. septembra 2013 z dôvodu, že nezískal potrebný počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm. f) Zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal
nezhodnotenie obdobia, ktoré mu boli zhodnotené Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia v
Bratislave pre nárok na výsluhový dôchodok. Súčasne namietal, že v civilnom zamestnaní získal 8 rokov
a 32 dní a nie 7 rokov a 12 dní, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ďalej namietal rozsah
hodnotenia štúdia na strednej škole.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Martin zo dňa 25.
septembra2013,ktorýbolvypracovanýnazákladepodanejžiadostioinvalidnýdôchodok,jenavrhovateľ
od 1. januára 2010 invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľ medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. f) Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov
do 45 rokov je najmenej 10 rokov.
Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 1. januára 2010, dosiahol vek 44 rokov, preto splnenie
zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poisteniana nárok na invalidný dôchodok je v súlade s citovanými ustanoveniami zákona podmienené
získaním najmenej 10 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity.
Z obsahu evidenčného a spisového materiálu odporkyne nepochybne vyplýva, že navrhovateľ pred
vznikom invalidity, t. j. pred 1. 1. 2010, získal celkovo 2 567 dní, t. j. 7 rokov a 12 dní
dôchodkového poistenia. Navrhovateľ teda nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na
invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto
bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28. októbra
2013 správne zamietnutá.
Podľa rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65306024756806/2-VÚSZ/DO 1 z 25.
októbra 2004 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 123 ods. 2 a § 38
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov od 1. októbra 2004. Na účely nároku na výsluhový dôchodok
bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby za obdobie od 4. augusta 1983 do 3.
januára 1984 a doba služby vojaka z povolania (zamestnania) od 4. januára 1984 do 30. septembra
2004.
Navrhovateľ získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, preto odporkyňa
dobu služby od 4. augusta 1983 do 30. septembra 2004 podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona
o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. na nárok na invalidný dôchodok nehodnotila.
Na určenie sumy invalidného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky,
pretožeČSFRsavroku1991zaviazalaprijímaťzáväzkylenpokiaľideočasťIII.Dohovoruoinvalidných,
starobných a pozostalostných dávkach týkajúcu sa starobného dôchodku. Nakoľko invalidný dôchodok
je uvedený v II. časti Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, do úvahy
neprichádza ani aplikácia čl. 33 ods. 2 uvedeného Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenia na
invalidný dôchodok.
Odporkyňa dobu štúdia hodnotila až od 1. septembra 1980, nakoľko do obdobia dôchodkového poistenia
je možné započítať len štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky.
Vzhľadom na námietky navrhovateľa vydala odporkyňa zmenové rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 25. januára 2014 s rozšíreným odôvodnením.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22. augusta
2012, vyplýva, že suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok,
môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového
dôchodku, t. j. sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru (č. 128),
že sa určí suma starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t. j. vrátane doby služby zhodnotenej
na nárok na výsluhový dôchodok a vymeriavacích základov a následne krátiť, t. j. znížiť o sumu, ktorá
zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia za celé roky.
Navrhovateľ však žiadosťou spísanou dňa 25. septembra 2013 požiadal odporkyňu o priznanie
invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 1. januára 2010.
NakoľkoinvalidnýdôchodokjeuvedenývII.častiprijatíDohovoruč.128,doúvahyneprichádzaaplikácia
čl. 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. - Spoločné ustanovenie na invalidný dôchodok.
Z uvedeného dôvodu nie je možné na nárok na invalidný dôchodok navrhovateľa započítať dobu výkonu
služby a vymeriavacích základov za túto službu, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 28. októbra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 25. januára 2014 ako zákonné
potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.