Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416213144
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416213144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Kataríny Marčekovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, so sídlom
Malinovo, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., D.
XXXX/XX, o zaplatenie 588 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 3. novembra 2017, č. k. 18Csp/27/2016 - 48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 3. novembra 2017, č. k. 18Csp/27/2016 - 48 rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 300 eur od 01.08.2016 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 01.08.2016
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 588 eur s príslušenstvom a trovy
konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 05.06.2012
žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému ako dlžníkovi, úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 288 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o
úvere, a to 12-tich mesačných splátkach po 49.00 eur počnúc dňom 15.06.2012. V zmysle Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný

dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,
čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok dňa 07.02.2013 sa stal dlh
splatným. Žalobca podal dňa 31.05.2013 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Nové Zámky vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. Trestného
zákona. Okresný súd Nové Zámky Trestným rozkazom č.k.: 3 T/51/2014 zo dňa 13.05.2014 uznal

žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na
náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie
platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.3. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol na základe Trestného rozkazu č. k. 3T/51/2014 zo
dňa13.5.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa06.06.2014,odsúdenýzaprečinúverovéhopodvodu,

žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Zo zmluvy o úvere
zo dňa 05.06.2012 mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa
05.06.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume
300 eur, žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť sumu 588 eur v dvanástich mesačných splátkach po
49 eur. Zmluva (a ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru) neobsahovala výšku úrokovej sadzby

a ani údaj o RPMN.

4. Mal za to, že nejde o žalobu o náhradu škody (žalobca nedefinoval, aká škoda mu mala vzniknúť,
nedefinoval výšku spôsobenej škody a ani porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného),
ale o žalobu o plnenie z úverovej zmluvy. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere tak, ako je uvedené vyššie.

5. Zmluva o spotrebiteľskom úvere porušuje zásady spotrebiteľského práva. Zmluva neobsahuje žiadnu
úrokovú sadzbu a ani výšku RPMN, výška mesačnej splátky nie je určená jasným a zrozumiteľným
spôsobom, v zmluve nie je určený počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to predpokladá zákon. Súd preto
považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu rovnajúcu sa výške poskytnutého úveru a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca
nepreukázal, že by sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlhu dňa 07.02.2013, preto žalobcovi
priznal nárok na úrok z omeškania odo dňa podania žaloby vo výške určenej podľa bodu 3 Nariadenia

vlády SR číslo 87/1995 Z.z., účinného v čase podania žaloby zo sumy, v ktorej súd žalobe vyhovel, teda
zo sumy 300 eur.

6. O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na § 262
ods. 1 C.s.p. Úspech žalobcu a žalovaného v konaní bol približne rovnaký, súd preto nepriznal nárok

na náhradu trov konania žiadnej sporovej strane.

7. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 3 písm. f/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1,
§ 25f ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keďže je toho názoru, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.1. K zmluve o úvere poznamenal, že postavenie žalovaného ako spotrebiteľa razantne odmieta.
Predmetná zmluva bola uzatvorená v zmysle VPPU - Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako pomenovaná zmluva. Súdna

prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo
zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2011), ako aj v prípade vydania bezdôvodného
obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda a maiori ad
minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným
zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d/).

9.2. Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená,
že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym
predpisom. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv
nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho

zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je
relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo
fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.10. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola

spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

11. K tvrdeniam súdu týkajúcich sa termínu konečnej splatnosti poukázal na Rozsudok Súdneho dvora
z 9.11.2016, C-42/15. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne
jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel

vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Žalobca mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť,
aká je cena úveru.

12. Zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný
právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie

peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch.

13. Poplatok za poskytnutie úveru, podľa názoru žalobcu nie je neprimerane vysoký vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské
nákladysúrozdielne-vyššieoprotibankám.Poukázal,žetentopoplatokniejeanivrozporesozásadami
poctivého obchodného styku. Čo sa týka príslušného poplatku tento v 1/3 predstavuje úrok v zmysle §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu

s administratívou s tým spojenou.

14.Výškazmluvnéhoúrokubolauvedenávbode3.prílohykzmluveoúvereč.XXXXXXXXXštandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere vo výške 300 eur ročne. Počet splátok je daný v bode 3., kde sa
spotrebiteľ zaväzuje celkovú čiastku uhradiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 15.6.2012 vo

výške 49 EUR.

15. V zmysle bodu 4. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že v
prípade ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo
neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky stáva sa celý dlh splatný okamžite.

Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník neuhradil včas poslednú splátku stal sa celý dlh splatný dňa
07.02.2013.

16. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 18Csp/27/2016 zo dňa 03.11.2017 zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred

jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania (podľa obsahu
odvolania žalobca napádal rozsudok v časti zamietnutia zvyšku žaloby a závislý výrok o náhrade trov
konania) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.19.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza

zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúceajpreodvolacísúd,správnetiežaplikovalprávnepredpisyavoveciajsprávneavsúladeso
zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje so správnymi závermi napadnutého rozhodnutia
rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými v jeho odôvodnení.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že hlavným
argumentom odvolateľa od ktorého sa odvíja ďalšie smerovanie hodnotenia správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie bolo konštatovanie, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie žalovaného,
ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolateľa žalovaný nemal v účastníckom vzťahu zo zmluvy o úvere zo

dňa 5.6.2012 postavenie spotrebiteľa, pretože zmluva bola uzatvorená ako inominátna zmluva v zmysle
Obchodného zákonníka a zmluvné strany podrobili ich vzťah prostredníctvom § 262 ObZ Obchodnému
zákonníku.

24. Odvolací súd konštatuje, že aj po vzhliadnutí na predloženú zmluvu o úvere (tak ako to vyhodnocoval

vo svojom výsledku aj súd prvej inštancie), že uvedená zmluva s poukazom na všeobecné obchodné
podmienkykonštatuje„dohodu“vzmysle§262ods.2ObZ,žeprávnevzťahusabudúriadiť Obchodným
zákonníkom. Uvedené konštatovanie samozrejme nie je určujúcim kritériom, pre posudzovanie obsahu
právneho vzťahu, ktorý bol zmluvou založený. Uvedená dohoda môže mať vplyv na obsah právneho
vzťahu, avšak nie je jediným „regulátorom“ právneho vzťahu.

25. Treba mať na zreteli, že charakter toho ktorého právneho vzťahu je v prostredí aktuálnej
spotrebiteľskej úpravy determinovaný nielen vyhláseniami realizovanými súkromnoprávnou zmluvnou
voľnosťou, ale aj regulujúcimi právnymi predpismi spotrebiteľského práva za situácie, že do zmluvného
vzťahu vstupuje spotrebiteľ s postavením, vôľou a účelom uspokojovania spotrebiteľských potrieb,

pričom v prípade pochybností je na dodávateľovi, aby preukázal, že nemožno považovať vzťah za
spotrebiteľský. Platí tiež všeobecne uznávaná a zákonom upravená zásada, podľa ktorej v prípade
pochybností platí výklad ustanovení (a o to viac charakteru vzťahu) v prospech spotrebiteľa.

26. Nemôže byť argumentom, že spotrebiteľ sa vzdal ochrany prostredníctvom spotrebiteľskej právnej

úpravy len preto, že navrhol upraviť právny vzťah primárne Obchodným zákonníkom.

27. Úprava spotrebiteľských úverov (špeciálny a právny vzťahu založený zmluvou kogentnou úpravou
regulujúci právny predpis) sa nachádza hlavne v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý upravuje okrem iného
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva neobsahovala

úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. bodu 3 prílohy k zmluve
o úvere, avšak takú prílohu súdu do konania nepredložil. Ak by aj takú prílohu predložil, uvedené
trieštenie informácii (obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 cit. zák.) by nemohlo byť vyhodnotené
ako v súlade so záujmom spotrebiteľa byť si istý údajom o výške ročného úroku. Zmluva taktiežneobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov), čo je tiež porušením

zákona o spotrebiteľských úveroch. Potom už iba možno konštatovať správnosť posúdeného následku
konštatovaného súdom prvej inštancie spočívajúcom v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 cit.
zákona).

28. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

29. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP)
odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trov nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).