Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713208660
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8713208660.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr.MarekaKoščaaJUDr.VieryZoľákovejvobchodnejvecižalobcu:AGROLED,spol.sr.o.,sosídlom
Buglovce 26, IČO: 36 482 951, zastúpenému Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom za
Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, IČO: 50 663 160, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo
Mlynica, so sídlom Mlynica 78, IČO: 00 199 761, zastúpenému JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so
sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 11/6, IČO: 42421152, o zaplatenie 10.417,36 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.3.2017 č.k. 20Cb/41/2013-204 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 20Cb/41/2013-272 zo dňa 13.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 24.3.2017 č.k. 20Cb/41/2013-204 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 13.4.2018 č.k. 20Cb/41/2013-272 tak, že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.066,26 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od
31.8.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8,75 % úroky z omeškania ročne zo sumy 6.123,94 eur od

31.8.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Štátu, v mene ktorého koná Okresný súd Poprad priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov v
rozsahu 11,78 % a proti žalovanému v rozsahu 88,22 %.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 20Cb/41/2013-204 z 24.3.2017
rozhodol, že:

„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.293,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 10.417,36 eur od 30.8.2012 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.“

2. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vychádzal z toho, že:2.1. Žalobou doručenou súdu 18.6.2013 žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu
10.417,36 eur dôvodiac, že podľa dohody so žalovaným realizoval výmlat plodín v dňoch 2. až 9.8.2012
na ploche o výmere 163,795 ha a žalovaný mu za toto plnenie nezaplatil vyúčtovanú cenu faktúrou

č. FV2012509, splatnou 29.8.2012. K úhrade vystavenej faktúry nedošlo, pretože žalovaný namietal
rozsah výmery vykonaného výmlatu, pričom podľa žalobcu mal byť pre žalovaného vykonaný výmlat na
ploche vo výmere 163,795 ha, s čím však žalovaný nesúhlasil s tým, že žalobca realizoval výmlat na
ploche144,5ha.Žalovanýnesúhlasilanisúčtovanoujednotkovoucenouzaha,pretoženaúčelyvýmlatu
boli poskytnuté pohonné hmoty žalovaného. Napriek fakturovanej sume 12.972,58 eur si žalobca voči

žalovanému uplatnil nárok vo výške 10.417,36 eur.

2.2. Rozsudkom zo dňa 3.2.2014 č.k. 20Cb/41/2013-73 žalobnému návrhu v časti o zaplatenie 6.123,94
eur vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č.k.
2Cob/68/2014-108 zo dňa 25.6.2015 v napadnutej zamietavej časti rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2.3. Vo veci vydal dňa 21.10.2016 aj rozsudok pre zmeškanie, ale tento uznesením zo dňa 15.2.2017
zrušil a vec následne prejednal na pojednávaní.

2.4. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca na základe ústne uzavretej dohody so žalovaným

vykonal pre žalovaného výmlat plodín v dňoch 2. až 9.8.2012. Na účely zaplatenia ceny plnenia žalobca
vystavil a doručil žalovanému faktúru č. FV2012509, v ktorej uviedol výmeru plochy, na ktorej vykonal
výmlat v rozsahu 163,795 ha s cenou 66,- eur/ha bez DPH. K žalobe pripojil výstupy z palubného
počítača kombajnu zaznamenávajúce plochu výmlatu.

2.5. Žalovaný uvedenú faktúru vrátil žalobcovi s tým, že žiadal upraviť výmeru zožatej plochy na 144,5
ha a tiež jednotkovú cenu na 53,- eur/ha z dôvodu, že boli použité vlastné PHM žalovaného. Žalobca
prípisom z 26.10.2012 žalovanému predmetnú faktúru vrátil späť a trval na jej úhrade.

2.6. Námietky žalovaného proti množstvu (rozsahu) plnenia žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil

ako nedôvodné. Za žalovaného realizoval výmlat v konaní vypočutý svedok T., ktorý podľa pokynov
majiteľa denne po vykonaní prác vytlačil v kombajne zabudovanou tlačiarňou, tzv. report pre kontrolu
zaznamenávajúci skutočne pokosenú plochu. Svedok poprel možnosť ovplyvňovania rozsahu výkonu
výmlatu. Ak žalovaný namietal uvedené údaje o výmlate a odvolával sa na ním predložené listiny (popis
rozsahu plôch výmlatu jednotlivými dodávateľmi, či ortofotomapy), tak táto jeho obrana bola podľa

súdu prvej inštancie nepravdivou a tendenčnou. Vychádzajúc z uznávacieho prejavu žalovaného na
pojednávaní 3.2.2014, ktorým žalovaný uznal odmenu vo výške 53,- eur/ha pri použití vlastných PHM
i rozsah výmlatu na ploche 144,5 ha, podľa súdu prvej inštancie zostal sporým len výkon výmlatu na
ploche19,295ha(rozdielmedziúčtovanouplochou163,795haauznanouplochoužalovanýmvrozsahu
144,5 ha). Súd prvej inštancie v tomto zdôraznil dôkaznú povinnosť sporových strán. Zdôraznil pritom,

že objednávateľ plnenia, ak zadal hon s výmerou na výmlat, bolo jeho vecou tieto výkony následne
preverovať. Kombajnisti po skončení výmlatu si odkonzultujú vykonané práce. Pokiaľ šli kombajny na
jeden hon, museli sa výkony kombajnov následne konzultovať. Celkovú výmeru honu určuje žalovaný,
výmeru za jednotlivé kombajny hlásia kombajnisti. Či došlo k odkonzultovaniu jednotlivých výkonov
nebolo zrejmé. Zrejmé však bolo, že rozpis o výmerách výmlatu predložený žalovaným, bol ním samým

upravovaný. Bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenia o skutočnej vymlátenej výmere preukázal. K tomu
však v konaní nedošlo, preto súd aj zvyšku žalobného návrhu žalobcu vyhovel. Pre právnu kvalifikáciu
uplatneného nároku a jeho vyhoveniu súd citoval v dôvodoch rozhodnutia ustanovenia § 536 ods. 1, 3
Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka.

2.7. Pre zdôvodnenie výroku o trovách konania súd prvej inštancie odkázal len na ustanovenie § 255
CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namieta, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na bližšie zdôvodnenie uplatnených odvolacích
dôvodov uvádza, že:3.1. V priebehu súdneho konania zo strany žalobcu nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz na
preukázanie rozsahu realizovaného výmlatu, ani na preukázanie ceny plnenia tak, ako to uzavrel súd
prvej inštancie. V konaní nebolo sporným, že žalobca pre žalovaného realizoval výmlat. Sporným medzi

stranami ostala plocha, na ktorej bol výmlat realizovaný, aj cena plnenia. Žalovaný ponúkal žalobcovi
riešenie s tým, že na úplne ukončenie sporu mu zaplatí za vykonané práce sumu 6.123,94 eur. V takomto
rozsahu bol vydaný aj prvý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý sa stal aj právoplatným. Podľa názoru
žalovaného týmto rozhodnutím došlo k rozhodnutiu o podanej žalobe, a keďže rozhodnutie je v tej
časti právoplatné, pre ďalší postup v konaní už existovala prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Výrok

rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol už následne upravovaný pre jeho zrejmú nesprávnosť,
ani inak.

3.2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé, akým
spôsobom súd dospel k záveru o výške plnenia. Súd priznal žalobcovi absolútne nelogicky sumu
4.293,42 eur, arbitrárne prekrútil vyjadrenia žalovaného takým spôsobom, že vo veci považoval za

preukázané jeho uznanie čo do výmery 144,5 ha a ceny 53,- eur/ha, čím prakticky len akoby „dorubil“
uznaný nárok, ktorý nikdy v takomto rozsahu uznaný nebol. Nezdôvodnil ani priznaný úrok z omeškania.

3.3. Žalovaný zdôrazňuje aj to, že cena vo výške 53,- eur/ha nebola cenou obvyklou a žalobca
nepreukázal v konaní ani to, že by táto cena bola dohodnutá bez DPH. Ak rozhodnutie súdu

prvej inštancie nedáva odpoveď na tieto zásadné veci pre rozhodnutie o podanej žalobe, je
nepreskúmateľným. Žiada preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobný
návrh v jeho zvyšujúcej časti zamietol.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že od samého začiatku sporu bol rozsah spornej

plochy len vo výmere 19,295 ha ako rozdiel medzi tvrdeným rozsahom výmlatu žalobcom a tvrdeným
rozsahom výmlatu žalovaným (163,795 ha - 144,50 ha). Žalobca na rozsah výmlatu uviedol výstupy z
palubného počítača umiestneného v kombajne. Žalovaný svoje tvrdenie o skutočnom rozsahu výmlatu
nepreukázal žiadnym spôsobom. Žalovaný odmietol v priebehu súdneho konania vysvetliť a podložiť,
na základe čoho dospel k rozsahu výmlatu 144,5 ha. Jeho dôkazná pasivita sa premietla v neúčinnosti

popretia jeho skutkových tvrdení. Nesúhlasí ani s námietkou o prekážke res iudicata. Vyhovujúca časť
výroku rozsudku súdu prvej inštancie o priznaní sumy 6.123,94 eur nebráni ďalšiemu konaniu o zvyšku
žaloby. Žalobca nebol oprávnený podať ani proti vyhovujúcej časti rozsudku odvolanie. Správne súd
prvej inštancie priznal aj úroky z omeškania uplatňované žalobcom, pretože žalovaný nesplnil svoj dlh
ani v tej časti, ktorú uznal. Navrhuje preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatňuje si nárok

na náhradu trov konania.

5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu (písomné podanie z 8.6.2017) opakovane
zdôraznil, že tvrdenia žalobcu o tom, že uznal v priebehu konania cenu diela vo výške 53,- eur/ha a
rozsah výmlatu 144,50 eur sú nepravdivé. V konaní pred súdom prvej inštancie predložil aj ortofotomapy,

a tiež tabuľku s výpočtom výkonu činnosti jednotlivých kombajnistov, z ktorej je evidentne preukázané,
že žalobca nemohol vykonať výmlat na väčšej výmere, ako to uviedol žalovaný. Žalovaný v konaní
poukázal na logický rozpor dôkazov predložených žalobcom. Logicky nie je možné, či reálne, aby podľa
denného počítadla predloženého žalobcom dňa 2.8.2012 prešiel kombajnom pracovnú vzdialenosť 53
km a vykonal výmlat na 25 ha a dňa 3.8.2012 prešiel vzdialenosť 15 kilometrov a vykonal výmlat 22 ha.

Tieto logické rozpory súd prvej inštancie nevyhodnotil. Opakovane zotrváva na námietke res iudicata a
tvrdí, že ak v prvom rozhodnutí nebolo vyhovené žalobnému návrhu v celom rozsahu, bolo povinnosťou
žalobcu, ak s takýmto rozhodnutím nesúhlasil, napadnúť ho odvolaním. Žalobca nevystavil žalovanému
účtovný doklad, a preto aj uplatňovanie úrokov z omeškania nie je spravodlivým.

6. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP zdôrazňuje
rozdiel medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou preukazovania. Súd a strana musia poznať, čo sa
dôkazmi preukazuje. Argumentácia žalovaného, že predložil ortofotomapy nespĺňa povinnosť tvrdenia,
nakoľko len z tohto dôkazu nie je možné nijako objasniť, čo tým chcel žalovaný tvrdiť. Len tieto mapy bez
tvrdenia, kto a koľko výmlatu na honoch vykonal, nemôže spĺňať povinnosť tvrdenia. Uvedené platí aj

pre tabuľku vyhotovenú žalovaným, ku ktorej žiadne tvrdenia žalovaný nedoplnil. Ak žalovaný namieta
skutočnosti týkajúce sa výstupov z pracovného stroja v dňoch 2.8. a 3.8., aj túto obranu vyhodnotil
žalobca ako účelovú, so zdôraznením, že pracovná vzdialenosť a rozsah výmlatu nemôžu byť priamo
úmerné,nakoľkopracovnávzdialenosťzahŕňaajpresunbezvýmlatu.Prekážkavecirozhodnutejjedanálen vtedy, pokiaľ sa prejednáva skutkovo rovnaká vec, s rovnakými stranami, prípadne ich nástupcami,
ako už vec právoplatné skončená. V predmetnej veci o takýto stav nejde.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) najskôr zisťoval splnenie procesných
podmienok pre prejednanie podaného odvolania. V tejto súvislosti uznesením č.k. 2Cob/21/2017-261
z 9.1.2018 vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 225 CSP. Ešte pred tým však výzvou
č.k. 2Cob/21/2017-239 z 8.1.2018 vyzval žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení, či okolností
týkajúcich sa jeho obrany proti žalobe. Zdôraznil, že popretie skutkových tvrdení môže mať podobu

iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, resp. pri popretí
pravdivosti tvrdenia žalobcu, aj súčasného predloženia iného verifikovateľného skutkového tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na aplikáciu ustanovenia
§ 215 ods. 1, 2 CSP.

8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu odpovedal písomným podaním z 18.1.2018, v ktorom zdôraznil,

že pred súdom prvej inštancie 17.3.2017 predložil dôkazy, z ktorých vyplývajú aj skutočnosti týkajúce sa
výmery jednotlivých honov a z tabuľkového rozpisu realizovaných žatevných prác tromi dodávateľmi na
jednotlivých honoch vyplynulo aj to, že žalobca realizoval výmlat na ploche celkom 144,5 ha (súčet 33
+ 69 + 15,5 + 3 + 6,5 + 10 + 7,5). Za takéhoto stavu, podľa žalovaného, tvrdenie žalobcu, že realizoval
výmlat na ploche presahujúcej 163 ha je z hľadiska plochy honov a vykonaného výmlatu ostatnými

dodávateľmi nemožné. Zároveň žalovaný dodáva, že na výzvu odvolacieho súdu dopĺňa skutočnosti,
ktoré sa týkajú výmer honov X.. Hon X. má celkovú výmeru 127,93 ha a na ňom boli nasadené v
rozhodnom období dve plodiny, a to jačmeň jarný vo výmere 83 ha a pšenica ozimná 37,04 ha. Žalovaný
a ďalší dodávatelia na danom hone vykonávali výmlat len jačmeňa jarného. Hon X. má celkovú výmeru
31,15 ha, v ktorom bola v rozhodnom období nasadená iba pšenica ozimná vo výmere 26,51 ha a zvyšná

časť honu bola neprodukčná. Hon P. má celkovú výmeru 29,21 ha, v ktorom boli v rozhodnom období
nasadené dve plodiny, a to ďateľkovotrávne miešanky vo výmere 6,9 ha a raž siata vo výmere 16,75 ha.
Žalovaný a ďalší dodávatelia na danom hone vykonávali výmlat na raži siatej.

9. Žalobca vo vyjadrení k obsahu odpovede žalovaného, na výzvu odvolacieho súdu, uviedol, že vo veci

ide o niekoľkoročný spor a nie je žalobcovi zrejmé, prečo odvolací súd pristúpil k výzve žalovaného na
doplnenie ďalších skutkových tvrdení. Podľa žalobcu je bezpredmetné akokoľvek preukazovať výmeru
prácvykonanúžalobcomvspojenísožiadosťouopriznaniepodporyprežalovaného,keďžalovanýnikdy
nepreukázalsprávnosťaoprávnenosťvýmeryvykonanejinýmidodávateľmi,atýmajsprávnosť,atedaaj
možnosť výkonu prác žalobcom. Tabuľka predložená žalovaným, ním aj vyhotovená, nedáva objektívny

obrazotom,vakomrozsahubolrealizovanývýmlatžalobcom.Tabuľkajenapokonupravovanálenvtých
častiach,ktorésatýkajúžalobcu,atedavjehoneprospechavhonoch,naktorýchnemalibyťrealizované
výmlaty na celej ich ploche, pretože tam išlo o pestovanie dvoch plodín. Údaje uvedené žalovaným sú
realizované len odhadom, a teda nie preukázateľne. Listina označená ako príloha k jednotnej žiadosti je
lenpracovnouverziouanietým,čobymaloobjektívnepreukazovaťvnichuvedenéúdaje.Poniekoľkých

rokoch sporu žalovaný úmyselne ponižoval výmery jednotlivých honoch, aby sa mohol obohatiť na úkor
žalobcu. Žalobca objektívne nemôže dokazovať výmeru výmlatu realizovanú tretími osobami, ktoré sa
preniesli do papierového výpočtu žalovaného. Toto mal tvrdiť a preukázať žalovaný. Ak tak neurobil
nevyvrátil výsledky štatistiky obsiahnuté v palubnom počítači.

10. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. 20Cb/41/2013-272 z 13.4.2018 rozhodol, že štát
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 218 ods. 1, § 225 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 255
ods. 1 CSP a s odkazom na právny názor Krajského súdu v Prešove v uznesení sp.zn. 2Cob/21/2017

rozhodol o náhrade trov štátu.

11. Následne bola vec predložená opätovne krajskému súdu, ale keďže pretrvávali naďalej nedostatky
brániace odvolaciemu súdu vec prejednať, opätovne uznesením č.k. 2Cob/15/2018-279 z 31.5.2018
odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na odstránenie týchto prekážok v postupe v odvolacom

konaní.

12. Dňa 11.6.2018 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podaniu žalobcu zo
dňa 5.2.2018. Žalovaný v ňom zdôrazňuje na kom je dôkazná povinnosť v konaní. Podľa jehonázoru je na žalobcovi, aby preukázal skutočne realizovanú plochu výmlatu. Nemôže sa táto dôkazná
povinnosť preniesť na žalovaného. Opätovne opakuje skutočnosti, ktoré namietal už v predchádzajúcich
podaniach, týkajúcich sa údajných nelogických záverov vyplývajúcich z údajov z palubného počítača

a v tej súvislosti aj skutočnej plochy výmlatu. Zotrváva na námietke právoplatne rozhodnutej veci.
Zdôrazňuje, že ani špekulatívne úvahy zo strany žalobcu nemôžu byť spôsobilé pre priznanie práva na
náhradu za vykonanie výmlatu vo väčšej výmere, než aká v danom čase skutočne existovala.

13. Po opätovnom predložení veci odvolaciemu súdu bolo prejednané podané odvolanie v zmysle zásad

daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Žiada sa pri tom zdôrazniť, že pri prieskume napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie bol v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania aj uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako
boli uplatnené v zákonnej odvolacej lehote. Odvolací súd pritom na prejednanie podaného odvolania
nariadil pojednávanie, pričom vychádzal z aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP, majúc na zreteli potrebu
zopakovania dokazovania, pretože (tak, ako už bolo uvedené vo výzve odvolacieho súdu žiadajúcej

doplnenie skutkových tvrdení) odvolací súd mal za to, že je potrebné vstúpiť do procesu modifikácie
skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené.

14. Tak, ako je už uvedené vyššie, vec je už predmetom odvolacieho konania po tretíkrát. Dve
predchádzajúce rozhodnutia súdu prvej inštancie boli predmetom prieskumu odvolacím súdom. Okrem

rozhodnutia č.k. 2Cob/68/2014-108 z 25.6.2015, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho teraz napadnutého rozhodnutia, odvolací preskúmaval ďalšie rozhodnutie súdu prvej inštancie
zo dňa 30.9.2015 č.k. 20Cb/41/2013-122 a uznesením č.k. 2Cob/95/2015-160 zo dňa 9.6.2016 zrušil už
po druhýkrát rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V oboch svojich kasačných
rozhodnutiach odvolací súd zaujal stanovisko ku skutkovým i právnym záverom i s potrebou vyporiadať

sa v ďalšom priebehu konania s tam uvedenými skutočnosťami.

15. Žalovaný vytrvalo vo svojich podaniach adresovaných odvolaciemu súdu, a predtým aj súdu prvej
inštancie, namieta, že už rozsudkom zo dňa 3.2.2014 č.k. 20Cb/41/2013-73 bolo vo veci o celom
žalobnom návrhu rozhodnuté, a preto tu je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci pre ďalšie

konanie.Podľaust.§230CSP,aksavoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávaťarozhodovať
znova. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a
to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosti osôb v predmetnej
veci niet pochybností. Aj v otázke predmetu konania sa procesná teória zhoduje v tom, že o totožný
predmet ide vtedy, ak je totožný žalobný nárok (žalobný petit), ktorý sa má stať súčasťou výroku

rozhodnutia, ak súd žalobe vyhovie. Takto to chápe aj súdna prax. Aj pojem totožného predmetu
konania v širšom slova zmysle vychádza z toho, že ide o totožný žalobný nárok s totožným skutkovým
zdôvodnením. Ak v predmetnej veci prvým rozsudkom zo dňa 3.2.2014 č.k. 20Cb/41/2013-73 bolo
čiastočne žalobnému návrhu vyhovené a vo zvyšku bol žalobný návrh zamietnutý, žalobca nemal dôvod
a ani nebol subjektívne legitimovaný na podanie odvolania proti vyhovujúcej časti žalobného návrhu. Ak

sa konalo ďalej o zvyšku žalobného návrhu, za žiadnych okolností nemôže byť rozhodnutie z 3.2.2014
č.k. 20Cb/41/2013-73 vo vyhovujúcom výroku prekážkou pre ďalšie konanie vo veci.

16. Je však zrejmým, že rozsudok z 3.2.2014 č.k. 20Cb/41/2013-73 nedal odpoveď na to, akú plochu
výmlatu realizoval pre žalovaného žalobca (sám alebo subdodávateľsky), i akú cenu, či spôsob jej

určenia za realizované plnenie žalobca so žalobcom dohodli, a či mala na jej tvorbu vplyv aj dodávka
PHM pre žalobcu. Už v rozhodnutí z 9.6.2016 č.k. 2Cob/95/2015-160 odvolací súd zdôraznil, že
všeobecné (nie konkrétne) tvrdenia žalovaného o porušovaní povinnosti obsluhy kombajnu nedávajú
spoľahlivý skutkový záver o skutočnej ploche výmlatu. Odvolací súd pritom poukázal, že ak žalovaný
spochybňuje plochu výmlatu realizovanú žalobcom, zaznamenanú palubným počítačom, potom z

hľadiska aj logického uvažovania je úspech obrany žalovaného založený na tom, že podľa ním
predložených údajov konkretizuje celkovú veľkosť plochy, na ktorej mali realizovať výmlat viacerí
dodávatelia, koľko na týchto plochách, akú výmeru zožali iní dodávatelia a akým spôsobom dospel k nim
„uznanej“ ploche výmlatu žalobcom v celkovej výmere 144,5 ha. Odvolací súd pritom zdôraznil potrebu
„tzv. matematického výpočtu“ súvisiaceho s potrebou zodpovedania otázky celkovej možnej ceny, aj s

odpočítaním toho, čo už bolo žalobcovi právoplatným rozhodnutím priznané.

17. V zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn zistení, ku
ktorým súd dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zistenia súd dospieva posúdením (vyhodnotením)skutkových poznatkov. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje
dôkazne bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych
skutočnostiach. Relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu by mali byť obsiahnuté v jeho

žalobe, resp. replike a duplike. Podobne rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného by mali byť uvedené
v jeho písomných vyjadreniach, ústnych vyjadreniach na súde, či takisto reakciách na písomne podania
žalobcu. Skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle § 150 ods. 1 CSP sú prostriedkami procesného útoku
a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Povinnosť tvrdiť podstatné a
rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórií označujú ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. uviesť

substancované tvrdenia. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť to, že v klasickom sporovom konaní súd
nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z
komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v
miereprimeranejprocesnejaktivitesporovýchstrán.Beztakejtoaktivitystránsúdvzisťovanískutkového
stavu nepokračuje, len vyhodnotí to, čo sporové strany v rámci prostriedkov svojej procesnej obrany, či

procesného útoku produkovali a z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných
skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu
preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.

18. Súd prvej inštancie sa dôsledne predchádzajúcimi právnymi závermi vyjadrenými v kasačných

rozhodnutiach odvolacieho súdu neriadil. Dôvody jeho rozhodnutia, teraz napadnutého odvolaním,
nedávajú úplnú odpoveď na tie skutočnosti, ktoré boli naznačené ako potrebné vyhodnotiť v
predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu. Odvolací súd majúc na zreteli aj to,
že už neprichádza do úvahy ďalšie zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, bol postavený pred
úlohu ustálenia skutkového stavu v predmetnej veci, aj jej právneho posúdenia. To bolo aj dôvodom

prečo realizoval výzvu cez aplikáciu ust. § 150 ods. 2 CSP (uvedenú vyššie). V podstate ňou išlo
nie o produkovanie novôt v odvolacom konaní, len o objasnenie tých skutočností, ktoré už z dôkazov
pred súdom prvej inštancie vyplynuli a na ktoré sporové strany aj reagovali. Postupom vyplývajúcim
z aplikácie ust. § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 204 CSP odvolací súd zopakoval dokazovanie
oboznámením faktúry č. FV2012509 z 15.8.2012, listu žalovaného adresovaného žalobcovi z 8.10.2012,

listu žalovaného z 26.10.2012, zmluvy č. 5/2011 (pre plnenie obdobné za predchádzajúci kalendárny
rok), obsahu faktúry č. 2011514 z 31.8.2011, obsahu faktúry č. 1235 od U. V. a faktúry č. 6045/2012
od R. B.. Ďalej boli aj oboznámené už pred súdom prvej inštancie predkladané prílohy k žiadosti o
poskytnutie dotácií adresované Poľnohospodárskej platobnej agentúre (ďalej i „žiadosť“) i prehľad o
výkonoch pri žatevných prácach jednotlivými dodávateľmi pre žalovaného tak, ako bol predkladaný

opakovane už pred súdom prvej inštancie (napr. č.l. 192, či č.l. 242 spisu). Boli oboznámené aj prílohy
k faktúre vystavenej žalobcom - výstupy z palubného počítača.

19. Z obsahu dôkazov vyplynulo, že predchádzajúci kalendárny rok (v roku 2011) mali žalobca so
žalovaným uzatvorenú na výkon takýchto prác v písomnej forme zmluvu. Pre rok 2012 v písomnej forme

zmluvu neuzatvorili. Každopádne žalobca pre žalovaného výmlat realizoval. Podkladom pre realizáciu
výmlatu mali byť výstupy z palubného počítača dávajúce výmeru v rozsahu 163,795 ha.

20. Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností vystavenú faktúru vracal žalobcovi s požiadavkou na
upravenie ceny na 53,- eur/ha, aj s uvedením údajov, že to je v nadväznosti na ním dodávané PHM a aj

v nadväznosti na to, že žiada upraviť cenu tak, ako to bolo uvedené aj u ostatných kombajnistov.

21. Je zrejmé z faktúr vystavených dodávateľmi V. a R. B. (faktúry na č.l. 46 a 47 spisu), že títo realizovali
vyúčtovanie ich plnení v cene 52,- eur/ha + účtovali si aj jednotkovú cenu za prejazdy po 1,50 eur/km
(faktúra od V.) a B. 2,- eur pri prejazdoch za kilometer. Z faktúry od V. vyplýva, že účtoval výkon výmlatu

na ploche 110 ha a B. na ploche 143,8 ha.

22. Zo sumáru, ktorý bol predložený na doplnenie skutkových tvrdení žalovaným (podanie z 18.1.2018 -
prvá strana) vyplývajú údaje o plochách, ktoré mali byť na ôsmich honoch, a na ktorých sa mali realizovať
žatevné plnenia. S odkazom na zoznam poľnohospodárskych pozemkov s výmerami jednotlivých honov

tak, ako to vyplýva aj zo „žiadosti“, potom vyplýva, že sumár týchto výmer obsiatych honov je 305,39 ha.

23. Z tabuľky vyhotovenej samotných žalovaným o výmerách, ktoré zožali jednotliví dodávatelia vyplýva
aj to, že len iní dodávatelia, či samotný žalovaný, realizovali žatevné práce na honoch vo výmere celkom95 ha (tabuľky na čl. 192 a 242) - údaje o plochách P. (34 + 8,5 + 4 + 6,5 + 6,5 + 8,5 + 12 + 15). V
spracovanom prehľade je aj sumár toho, čo mali realizovať pre žalovaného dodávatelia V. a B.. Tak, ako
v tejto tabuľke sú uvedené tieto výkony, korešponduje to už s vyššie spomenutými faktúrami č. 1234 a

č. 6045/2012 (č.l. 46 a 47 spisu). Sumár toho, čo žalobca vykonal, uvedený v tabuľke je i v odpovedi
na výzvu odvolacieho súdu (č.l. 241 a 242) v rozsahu 144,5 ha. Z hľadiska kalkulácie v porovnaní
s jednotlivými výmerami jednotlivých honov i s tým, čo realizovali v rámci výmlatu iní dodávatelia, to
významným spôsobom spochybňuje plochu, ktorú žalobca účtuje vo faktúre pre žalovaného. Je reálne,
žeakboliplneniainýmdodávateľomvyúčtovanéaajzaplatenéajednotlivéhonymalitakúvýmeru,akáje

uvedená v týchto žiadostiach, či v tabuľke vypracovanej žalovaným, potom je nereálne, aby pri takýchto
výmerách bolo možné uznať za plochu výmlatu realizovanú žalobcom tú plochu, ktorú vyúčtoval vo
faktúre. Ak sú z pohľadu žalobcu realizované odkazy na palubný počítač, je reálne aj to, že výmera, ktorá
je vypočítaná samotným žalovaným, nemusí byť plne zodpovedajúca realite. Aj pri vyššie uvedených
odkazoch na aplikáciu ust. § 215 ods. 1, 2 CSP možno pri skutkovom závere vychádzať z toho, čo sa
javí byť za preukázane na základe toho, čo bolo v konaní produkované. Ak sa spochybnila relevantným

spôsobom plocha výmlatu v rozsahu 163,795 ha (s prihliadnutím na výmery honov a na to, čo zožali iní
dodávatelia, či sám žalovaný) a neujasnila sa, či žalobcom presvedčivo nepreukázala výmera iná, ako
144,5 ha, potom je možné v súdnom konaní uzavrieť pre potreby rozhodnutia o predmetnej žalobe pri
postupe podľa § 215 ods. 1, 2 CSP to, že žalobca realizoval pre žalovaného výmlat plodín na hektárovej
výmere 144,5 ha.

24. Odvolací súd pritom dodáva, že pri vyššie uvedenej kalkulácii hektárovej plochy jednotlivých honov,
na ktorých boli realizované plnenia žalobcom i ďalšími dodávateľmi, či plnenia samotným žalovaným,
treba uviesť to, že na prvej strane odpovede na výzvu odvolacieho súdu žalobca realizoval výpočet
výmer plôch na tých honoch, kde boli realizované plnenia žalobcom spolu s ďalšími dodávateľmi. Na

druhej strane je údaj toho, akým spôsobom sa realizovali plnenia samotným žalobcom v rozsahu 144,5
ha a v tabuľke, ktorá je k tomu pripojená je aj sumár výmer tých honov, na ktorých realizovali plnenia
len iní dodávatelia bez žalobcu. Ak sumár výmery honov, na ktorých realizoval plnenie žalobca, je
uvedenýnaprvejstraneodpovedenavýzvyodvolaciehosúduvrozsahu305,39haasumártoho,čomali
realizovať len iní dodávatelia, či samotný žalovaný je 95 ha, korešponduje to s celkovou výmerou toho,

čo mali plniť podľa žalovaného, žalobca i ďalší dvaja dodávatelia. Podľa žalovaným spracovanej tabuľky
by mala byť celková výmera plnení realizovaných žalobcom i ďalšími dvomi dodávateľmi celkom 399,8
ha plochy a podľa kalkulácie vyplývajúcej z výmery honov tak, ako sú v žiadosti pre Poľnohospodársku
platobnú agentúru (spracovaný prehľadne v odpovedi na výzvu odvolacieho súdu na prvej strane 305,39
ha + 95 ha realizovaného výmlatu na plochách, na ktorých žalobca nežal), je to 400,39 ha. Za takéhoto

stavu, keď rozdiel v týchto výpočtoch je malý - rozdiel 0,59 ha, sa javí byť logickým a obsahu týchto
dôkazov zodpovedajúci záver o v konaní preukázanej ploche výmlatu realizovaným žalobcom v rozsahu
144,50 ha.

25. Pre predmetný právny záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným a uplatnený nárok je

relevantným posúdiť, že ide o nároky zo zmluvy o dielo. V zmysle ust. § 536 ods. 1 Obch. zák., je
povinnosťou zhotoviteľa dohodnuté dielo vykonať a povinnosťou objednávateľa zaplatiť cenu za jeho
vykonanie. Zmluva o dielo je teda odplatnou zmluvou a podstatnou náležitosťou tejto zmluvy je aj
záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela. Cena musí byť v zmluve dohodnutá, spravidla
je dohodnutá konkrétnou sumou, alebo v nej musí byť určený spôsob jej určenie. Zmluva však môže byť

platne uzavretá aj bez dohody o cene alebo dohody o spôsobe jej určenia, avšak strany musia v zmluve
prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Ak nie je cena dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je
napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo
v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok (§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka).

26. V predmetnej veci dospel odvolací súd k záveru, že vychádzajúc aj z toho, čo bolo plnené ďalším
dodávateľom žatevných prác pre žalovaného a účtované vyššie uvedenými faktúrami, a napokon aj
vychádzajúc z toho, čo žalovaný sám v korešpondencii so žalobcom tvrdil, je cena 53,- eur/ha bez DPH
cenouobvyklou(tedacenou,ktorásaobvykleplatízaporovnateľnéplnenie).Naodvolacompojednávaní
žalovaný aj na otázku odvolacieho súdu uviedol, že aj u ostatných dodávateľov sa cena kalkulovala s

tým, že PHM dodá žalovaný a aj to, že v podstate išlo o jednotkovú cenu, ku ktorej sa pripočíta DPH.
Žalobca na rozdiel od ďalších dodávateľov neúčtoval vo faktúre cenu prejazdov, s ktorou oni pri kalkulácii
ceny počítali s určením jednotkovej ceny za kilometer prejazdu.27. Pri ploche 144,50 ha a pri jednotkovej cene 53,- eur/ha je obvyklá cena plnenia 7.658,50 eur, po
pripočítaníDPHcelkom9.190,20eur.Žalobcoviužboloprisúdenýchrozsudkomnač.l.73spisu6.123,94
eur a rozdiel, ktorý má žalovaný žalobcovi na zaplatení ceny diela doplatiť je 3.066,26 eur.

28. Žalobca preukázateľne vyúčtoval žalovanému zaplatenie ceny diela a podľa faktúry, ktorou žiadal
zaplatenie ceny diela, bolo plnenie žiadané zaplatiť s dátumom splatnosti uvedeným vo faktúre.
Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku. Sporové
strany nemali uzavretú dohodu na výške úrokov z omeškania. Pretože predmetný právny vzťah vznikol

medzi stranami v roku 2012, pri aplikácii ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1
ods. 1 nar. vl. SR č. 21/2013 Z.z. boli priznané žalobcovi aj úroky z omeškania z uplatňovanej sumy.
Odvolaciemu súdu bolo oznámené, že to, čo bolo prisúdené predchádzajúcim rozsudkom, už žalovaný
žalobcovi plnil. Aj z uvedenej sumy 6.123,94 eur patrí žalobcovi príslušenstvo pohľadávky založené na
úrokoch z omeškania. Preto odvolací súd aj z pôvodne prisúdenej sumy, aj z teraz prisúdenej sumy
priznal žalobcovi úroky z omeškania. Pretože bola v tejto časti žaloba o istinu 3.066,26 eur aj úrokmi z

omeškania dôvodnou, pri postupe podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací
súd zmenil a v tejto časti žalobnému návrhu vyhovel. Vo zvyšku však žalobný návrh bol nedôvodným,
preto odvolací súd vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

29. Pre rozhodovanie o náhrade trov konania bolo určujúcim to, že žalobcovi, ktorý uplatňoval v konaní

sumu 10.417,36 eur bolo celkom priznané predchádzajúcim rozsudkom i teraz zmeňujúcim rozsudkom
odvolacieho súdu celkom 9.190,20 eur. Žalobná požiadavka žalobcu, ktorá bola napokon súdom uznaná
za dôvodnú, predstavovala v percentuálnom vyjadrení vo vzťahu k celkovej uplatňovanej sume 88,22 %.
V tomto rozsahu bol teda aj žalobca voči žalovanému úspešný. Úspech žalovaného bol daný v rozsahu
11,78 %. Keďže odvolací súd privodil vo veci zmenové rozhodnutie, bolo jeho povinnosťou pri aplikácii

ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Pri
pomernom úspechu v konaní, odvolací súd pri postupe podľa § 378 ods. 1, § 255 ods. 2 CSP priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,44 % (88,22 - 11,78).

30. Tak, ako je už uvedené vyššie, súd znášal aj náklady súvisiace so svedeckou výpoveďou svedka

Grunda. Išlo o úkon, ktorý bol realizovaný ešte počas účinnosti O.s.p.. Štát teda znášal trovy za platnosti
ust. § 148 O.s.p. a bolo preto potrebné aj o tomto nároku rozhodnúť. Aktuálna právna úprava takéto
ustanovenie neobsahuje. Každopádne však trovy vznikli a pri aplikácii aj záveru vyplývajúceho zo
stanoviska obchodnoprávneho kolégia NS SR uverejneného v Zbierke 9/2018 pod č. 75, je potrebné
rozhodnúť aj o náhrade trov štátu, ktoré znášal. Za štát v predmetnej veci konal ten, kto realizoval

samotné plnenie, a tým je Okresný súd Poprad. Preto v pomere v akom boli sporové strany v konaní
úspešné, či neúspešné, bolo rozhodnuté aj o náhrade trov štátu.

31. Aj tu odvolací súd zdôrazňuje, že aj o samotnej výške trov, či už sporových strán, či štátu, rozhodne
v konečnom dôsledku súd prvej inštancie najskôr vyšším súdnym úradníkom pri postupe podľa § 262

ods. 1, 2 CSP.

32.Uvedenérozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).