Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203460
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814203460.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, G..,
o zaplatenie 6 906,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 5C 33/2014 - 75 zo dňa 17.03.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 30 eur
zastavil a vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v zrušujúcej časti vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie
v časti o zaplatenie 30 eur zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

3 244,65 eura, zmluvné úroky vo výške 247,60 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 6,79
eura, spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 244,65 eura a zo sumy 247,60 eura od
16.04.2014 do zaplatenia (výrok II.), ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 662,22
eura, zmluvné úroky vo výške 279,19 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 10,28 eura, spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 662,22 eura od 16.04.2014 a zo sumy 279,19 eura od
16.04.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 414 eur (výrok III.). Určil, že uvedené

peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach po 50 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, vždy do 25-teho dňa za príslušný mesiac, až do
úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
(výrok IV.) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 369 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 52 ods.

1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Uviedol, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 04.10.2012 úverovú zmluvu č. XXXX, na základe ktorej banka poskytla klientovi peňažné
prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve a vo
Všeobecných obchodných podmienkach - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej aj „VOP“), ktoré tvoria

jej neoddeliteľnú súčasť. V zmysle úverovej zmluvy č. XXXX bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
3 600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 anuitných splátkach vo výške 75,48 eura, pri fixnej
úrokovej sadzbe do splatnosti 17,90 % ročne a RPMN vo výške 19,59 %. Termín splatnosti prvej
splátky bol dohodnutý na deň 22.10.2012 a splatnosť úveru na deň 20.09.2019. V zmysle čl. 2 bod 2.1
zmluvy, podrobné podmienky splácania úveru, podmienky uplatňovania úrokovej sadzby a jej zmien boli
uvedené vo VOP. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovanému bol dňa 04.10.2012 poskytnutý

úver vo výške 3600 eura. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.03.2014
žalobca žalovanému oznámil, že došlo k predčasnej splatnosti celého úveru, nakoľko žalovaný neplnilpodmienky úverovej zmluvy podpísanej dňa 04.10.2012 a vyzval ho, aby jednorázovo uhradil banke celú
zostávajúcu sumu úveru vo výške 3 524,57 eura najneskôr do 15.04.2014. Zároveň ho upozornil, že táto
výzva je spoplatnená sumou 30 eur. V zmysle úverovej zmluvy č. XXXXX bol žalovanému poskytnutý

úver vo výške 3 800 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 anuitných splátkach vo výške 75,16 eur,
pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti 17,90 %. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň
20.05.2013 a splatnosť úveru na deň 20.04.2021.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.12.2015 zobral žalobu

v časti o zaplatenie sumy 30 eur predstavujúcej nezaplatené poplatky za upomienky späť, preto konanie
v tejto časti zastavil (§ 96 OSP). V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú
sumu a konštatoval, že prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny
vo výške 3 244,65 eura z úveru č. XXXX. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume
3 600 eura, pričom žalovaný si neplnil svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami,
preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť istinu 3 244,65 eura. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom

bol nárok na vyčíslený úrok vo výške 247,60 eura s tým, že žalobca si zároveň uplatňoval úrok vo
výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 22.04.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie sa zaoberal
výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 17,90 % ročne.
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru (október 2012) predstavovala
úrok 12,89 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami sporu v danom

prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Preto považoval
dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na to, že úverový
vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník
platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade
vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci

úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti,
prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Keďže žalobca pristúpil k
predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo
dojednané. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, podľa ktorého, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len

do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru č. XXXX
ku dňu 15.04.2014, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru
iba do dňa 15.04.2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru do splatnosti úveru vo výške 247,60 eura a vo

zvyšnej časti úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny zamietol. Žalovaný sa s plnením svojho
peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj vyčíslený úrok z omeškania
(ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 6,79 eura) a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny
a úrokov odo dňa 16.04.2014 do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca rovnako pristúpil k zosplatneniu úveru č. XXXXX ku dňu
15.04.2014, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba
do dňa 15.04.2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru do splatnosti úveru vo výške 279,19
eura a vo zvyšnej časti úrok vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 22.04.2014 do zaplatenia

zamietol. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj vyčíslený úrok z omeškania (ku dňu predčasnej splatnosti úveru vo výške 10,28 eura) a úrok
z omeškania vo výške 5% ročne z istiny a úrokov odo dňa 16.4.2014 do zaplatenia.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a uviedol, že žalobca mal neúspech v

pomerne nepatrnej časti, preto mu priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom
poplatku zo žaloby vo výške 414 eur.

6. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP umožnil žalovanému zaplatiť peňažné plnenie, na
zaplatenie ktorého bol v rozsudku zaviazaný, v mesačných splátkach, pričom zohľadnil osobné, rodinné

a majetkové pomery žalovaného.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam. Uviedol, že dňa 04.10.2012bola medzi ním a žalobcom uzatvorená úverová zmluva č. XXXX, na základe ktorej mu žalobca poskytol
finančné prostriedky v sume 3 600 eur. Žalobca mu ponúkol uvedenú čiastku na základe príjmu, ktorý
v tom čase mal, pričom nepožadoval žiadne iné skutočnosti potrebné k posúdeniu tzv. bonity klienta

- schopnosti splácať úver, napr. ako sú životné náklady. Ďalej uviedol, že v mesiaci apríl 2013 mu
bol na základe úverovej zmluvy č. XXXXX poskytnutý úver vo výške 3800 eur. Tieto úvery po ich
poskytnutí včas a riadne splácal. Aj pri poskytnutí druhého úveru jediným kritériom na strane žalobcu
bola iba výška jeho príjmu v tom čase bez ohľadu na iné kritéria potrebné na posúdenie bonity klienta.
Žalovaný uviedol, že si je vedomý, že z jeho strany došlo k istej miere ľahkovážnosti pri čerpaní úverov,

avšak na druhej strane svoj podiel ľahkovážnosti nesie aj žalobca, čo možno považovať za spôsobilé
privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Poukázal v tejto súvislosti na právny názor vyplývajúci z
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 a 16Co71/2011. Žalovaný zastával názor, že
aj pred spoplatnením úverov žalobca nepostupoval v zmysle príslušného zákona. Uviedol, že z úveru
poskytnutého dňa 04.10.2012 za obdobie mesiacov november 2012 až október 2013 bolo uhradených
celkom 12 pravidelných mesačných splátok po 75,48 eura, teda bola uhradená čiastka 905,76 eura a

z úveru poskytnutého v mesiaci apríl 2013 bolo uhradených za obdobie mesiacov máj 2013 až október
2013 celkom 5 mesačných splátok po 75,16 eura, teda suma 375,80 eura. Preto navrhol, aby odvolací
súd rozhodol, že úverové zmluvy sú neplatné, a teda bezúročné a bezodplatné. Žiadal tiež o možnosť
splácať úvery v mesačných splátkach po 35 - 40 eur vzhľadom k tomu, že žalobca vo svojom liste
uviedol, že umožňuje klientom, ktorí porušili svoje zmluvné záväzky, splácať dlh podľa finančnej situácie

klienta. Trovy konania žiadal určiť zo súm 2 694,24 eura (3 600 eur - 905,76 eura) a 3 424,20 eura (3
800 eur - 375,80 eura). Alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že spornou nie je skutočnosť, že pri poskytovaní úveru

zisťovalpríjmyžalovaného.Pokiaľideovýdavkyžalovaného,žalobcapoukázalnaust.§7ods.1zákona
č.129/2010Z.z.vzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmlúv,zktoréhomunevyplývalapovinnosťzisťovať
výdavky žalovaného. Žalobca zistil výšku príjmu žalovaného, posúdil dobu poskytovania úveru, jeho
výšku aj účel. Poukázal na to, že banka ani nebanková spoločnosť štandardne nepožadujú od klientov
preukázanie ich výdavkov a navyše tieto nie sú pre banku zistiteľné, lebo aj keď žalovaný výdavky

uvedie, tieto jednak nie sú každý mesiac rovnaké a navyše klient môže výdavky zatajiť a banka nemá
možnosť ich zistiť. Žalobca uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalovaným konal s odbornou
starostlivosťou.

9. Žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“)
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je opodstatnené.

11. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v

súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na

to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinnéhood01.07.2016,odvolacísúdposudzovalrozsahadôvodypodanéhoodvolaniapodľaCivilného
sporového poriadku, lebo v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali predodňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný sporový poriadok platí aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak.

12. Predmetom odvolacieho konania tak ako ho v podanom odvolaní vymedzil žalovaný s prihliadnutím
načl.11CSP,podľaktoréhoúkonystránsporusaposudzujúsprihliadnutímnaichobsah, bol vyhovujúci
výrok rozsudku, ktorým bol zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 3 244,65 eura s príslušenstvom (výrok
II.), výrok, ktorým bol zaviazaný uhradiť žalobcovi sumu 3 662,22 eura s príslušenstvom vrátane trov
konania (výrok III.) a výrok o povolení splácať dlh v splátkach (výrok IV.). Výrok, ktorým súd prvej

inštancie konanie v časti o zaplatenie 30 eur zastavil (výrok I.) a výrok, ktorým súd prvej inštancie
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok V.), neboli predmetom odvolacieho konania, a preto ako také
nadobudli právoplatnosť.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 3 244,65 eura s príslušenstvom z titulu nesplácania splátok úverovej zmluvy č. XXXX zo dňa

04.10.2012, na základe ktorého poskytol žalovanému sumu 3 600 eur. Zároveň sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia istiny 3 662,22 eura s príslušenstvom z titulu nesplácania splátok úverovej
zmluvy č. XXXXX zo dňa 25.04.2013, na základe ktorého poskytol žalovanému sumu 3 800 eur.

14. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu

úverových zmlúv, ktoré s ohľadom na povahu zmluvných strán (žalobca - dodávateľ, žalovaný -
spotrebiteľ) sú považované za zmluvy spotrebiteľské, na ktoré dopadá ochrana v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľov,akoajaplikáciazákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Skutočnosť,
že predmetné úverové zmluvy majú povahu spotrebiteľských zmlúv nebola medzi stranami sporu

rozporná. Ďalej súd prvej inštancie správne poukázal na nutnosť ochrany spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany, ktorý v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj
zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu
zo strany dodávateľa predložené. Vzhľadom na rozsiahlosť zmluvných podmienok a použitú právnu
terminológiu často spotrebiteľ nemá možnosť ich ani prečítať, či pochopiť ich obsah. Súd prvej inštancie

teda založil svoje rozhodnutie na tom, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri
ktorom je potrebné akcentovať zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov.

15. Pokiaľ však ide o samotné rozhodnutie a prisúdenie sumy 3 244,65 eura, zmluvných úrokov vo
výške 247,60 eura, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6,79 eura spolu s 8 % ročným úrokom

z omeškania zo sumy 3 244,65 eura a zo sumy 247,60 eura od 16.04.2014 do zaplatenia titulom
zmluvy o úvere č. XXXX a prisúdenie sumy 3 662,22 eura, zmluvných úrokov vo výške 279,19 eura,
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 10,28 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 3 662,22 eura a zo sumy 279,19 eura od 16.04.2014 do zaplatenia titulom úverovej zmluvy č.
XXXXX, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel

k takto priznaným sumám a či vôbec vyhodnocoval neprijateľné zmluvné podmienky v úverových
zmluvách (okrem výšky úrokov a možnosti priznať úroky iba do zosplatnenia úveru). Napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, lebo z neho nevyplýva, z čoho pozostáva plnenie
priznané žalobcovi.

16. Z odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom došlo zo strany žalobcu k započítavaniu uhradených
splátok úveru, či žalobca bol oprávnený započítavať splátky úveru tým spôsobom ako je uvedené na
čl. 56 a nasl. spisu, t.j. sám žalobca si určil, že výška splátky bude započítavaná nerovnomerným
a premenlivým spôsobom, raz vo vyššej sume na istinu a inokedy na úroky. Uvedené má prakticky
za následok, že spotrebiteľ nikdy nevie, koľko má uhradené na istinu a koľko na úroky a uvedené

premenlivé započítavanie je na ľubovôli žalobcu. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zhodnotenia
priznal žalobcovi ním žiadané sumy 3 244,65 eura a 3 662,22 eura bez toho, aby vyhodnotil, či
takýmto nerovnomerným započítavaním nedochádza k narušeniu rovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

17. Z prehľadu pohybu na účtoch žalovaného vyplýva, že žalobca si účtoval tzv. poplatok za vedenie
úverového účtu vo výške 1,99 eura mesačne. K tomu odvolací súd uvádza, že napr. Krajský súd v
Trnave v rozsudku sp. zn. 10Co 325/2014 zo dňa 13.08.2014 vo vzťahu k poskytovaniu odplaty bez
zodpovedajúceho protiplnenia uviedol, cit: „V tomto prípade potom odvolací súd má jednak za to, že upodraďovania zmluvných podmienok pod režim ust. § 53 ods. 1 vety druhej O. z. a posudzovania toho,
či sa týkajú hlavného predmetu plnenia ,je namieste skôr reštriktívnejší (zužujúci) výklad, keďže len ten
zamedzí tomu, aby sa spod režimu zvýšenej ochrany normami spotrebiteľského práva vymaňovali aj

podmienky,ktorýchsúvisshlavnýmpredmetomplneniamožnovybadaťlenvovšeobecnejrovineaktoré
často slúžia len organizačnému zabezpečovaniu podnikateľskej činnosti toho, kto do zmluvného vzťahu
so spotrebiteľom vstupuje, okrem toho však je tu nezanedbateľný tiež rozmer problému akcentovaný
už súdom prvého stupňa, ktorým je to, že i pri posudzovaní následnej otázky prijateľnosti zmluvnej
podmienky je takpovediac kľúčovým to, či konkrétne dojednanie predstavuje prínos pre obe strany

spotrebiteľského vzťahu. Korektné odpovede na obe takéto otázky mali povahu tzv. spojených nádob
a prvá musela znieť tak, že podmienka spočívajúca v dojednaní práva banky (a povinnosti klienta)
na poplatok za správu úveru sa hlavného predmetu plnenia vo vyššie opisovanom ponímaní priamo
netýka, pretože hlavným predmetom plnenia je tu poskytnutie úveru (zo strany banky) a jeho splácanie
(zo strany klienta),vedenie evidencie o priebehu čerpania a splácania úveru je logickou súčasťou
podnikateľskej činnosti na poli bankovníctva, zahrnuteľnou do odplaty za poskytnutie disponibilných

finančných prostriedkov veriteľa dlžníkovi (rozumej do úrokov majúcich zohľadniť i tu diskutované
obslužné činnosti bez toho, aby tieto bolo treba honorovať osobitne a tým zvyšovať celkovú cenu
požičiavaných peňazí) a ak samá hlavného predmetu plnenia týkať poplatok za správu úveru, bude
sa ho týkať prakticky každá podmienka súvisiaca s tým, že tu ide o úver (ktorý príliš široký výklad ale
zjavne je v rozpore s účelom úpravy, ktorým je zabezpečenie čo najväčšej možnej ochrany spotrebiteľa).

Odpoveď na druhú otázku potom v zhode so súdom prvého stupňa (nech aj týmto argumentujúcim
bez priameho odvolania sa na tuzemské právo) bolo možné sformulovať tak, že kritériu prijateľnosti
podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka
o poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva
žiadneho protiplnenia, ale takáto podmienka slúži výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na

maximalizácii zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu.“ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, či súd prvej inštancie zohľadňoval aj tento aspekt zmluvného dojednania pokiaľ ide o
priznanie poplatku za vedenie úverového účtu.

18. Tiež z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, za aké obdobie boli priznané kapitalizované úroky z

omeškania vo výške 6,79 eura a 10,28 eura. Napriek tomu, že súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca
má nárok na úroky z úveru iba do dňa splatnosti úveru (t.j. do 15.04.2014) a od nasledujúceho dňa má
nárok na úroky z omeškania, žalobcovi priznal takto kapitalizované úroky z omeškania spolu s úrokom z
omeškaniaodzosplatnenia(t.j.od16.04.2014)dozaplatenia,tedapriznalúrokyzomeškaniazaobdobie
pravdepodobne do zosplatnenia (kapitalizované úroky z omeškania) i úroky z omeškania po zosplatnení

(určené do budúcna).

19. Pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania z priznaných úrokov, odvolací súd poukazuje na to, že
úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým
vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový a pretrváva len

povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že dlžník nesplatí úroky z istiny včas, dostáva sa dlžník do
omeškania s plnením príslušenstva, nie však do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo
požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z úrokov) potom veriteľ nemá,
lebo Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, keďže nezakotvujú
majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Bližšie zdôvodnenie

priznaných úrokov z omeškania chýba, preto ani v tejto časti rozsudok nie je preskúmateľný.

20. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné práve ustanovenie § 220

ods.2CSP,podľaktoréhovodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.21. Ústavne konformným výkladom citovaného zákonného ustanovenia sa dospeje k záveru, že nie
je s požiadavkami riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ak rozhodnutie je v rozpore nielen pre úplný či
čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale aj v dôsledku existencie extrémneho nesúladu medzi

právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových
zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenie bez
špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strán sporu. Porušením

uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, teda došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

22. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že pri zosplatnení úverov žalobca nepostupoval v zmysle

príslušného zákona.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené.

24. Odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalovaného ohľadom nepreukázania zosplatnenia
úveru bola čiastočne dôvodná. Listina preukazujúca naplnenie dikcie ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkavovzťahukúverovejzmluveč.XXXXXsavspisenenachádza. Výzvanapredčasnésplatenie
úveru č. XXXXX nie je obsahom spisu, preto nie je zjavné, na základe akých skutočností dospel súd
prvej inštancie k záveru, že došlo k zosplatneniu úveru č. XXXXX. Obsah spisu tomu nenasvedčuje.

Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu zosplatneniu úveru č. XXXXX je tak zmätočné, nemajúce podklad
vo vykonanom dokazovaní.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie
v časti o zaplatenie 30 eur zastavil a vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v

zrušenej časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm.
b) CSP, § 391 ods. 1, 3 CSP).

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť, pričom
súd prvej inštancie bude dôsledne vychádzať z obsahu spisu, opätovne posúdi splnenie podmienok

zosplatnenia úveru č. XXXXX . a rozhodnutie pokiaľ ide o priznané plnenia náležite zdôvodní.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).