Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 20C/806/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215237955
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215237955.5

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobkýň: 1./ C. Z., R.. X., S.. X.X.XXXX, M. D. Č.. XX, A., 2./ V.
Z., S.. XX.X.XXXX, M. D. Č.. XX, A., 3./ X.. X. Z., S.. XX.X.XXXX, M. D. Č.. XX, A., zast. zák. zást.
matkou C. Z.Z., žalobkyňou v 1. rade, všetky zastúpené advokátom JUDr. Petrom Kerecmanom, s.r.o.
AK, Rázusová č. 1, Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta
č. 8, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, v konaní o náhradu škody zo smrteľného pracovného

úrazu o sťažnosti žalobkýň a intervenienta proti uzneseniu sp.zn. 20C/806/2015 zo dňa 30.1.2017

r o z h o d o l :

Súd mení výrok uznesenia sp.zn. 20C/806/2015-57 zo dňa 30.1.2017 takto:

Súd priznáva žalobkyniam voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 26 462, 19 €, s tým, že
splnením povinnosti zo strany Ing. F. J., S.. XX.X.XXXX, M. Z., M. Č.. XX, nahradiť žalobkyniam trovy
konania v konaní vedenom pod sp.zn. 20C/165/2012 povinnosť splniť v rozsahu plnenia Ing. Jozefa

Očvára žalovanej zaniká.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II napadnutým uznesením , vydaným súdnym úradníkom dňa 30.1.2017 rozhodol
v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania tak, že zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyniam
na účet ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 28 974,23 € do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia, a tiež zaviazal žalovanú nahradiť znalečné vo výške 376,38 € na účet Okresného súdu

Košice II v lehote 15 dní po právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak, potom ako Okresný súd Košice
II uznesením č.k. 20C 806/2015-45 zo dňa 30.9.2016 rozhodol tak, že : Súd priznáva žalobkyniam
voči žalovanej plnú náhradu trov konania s tým, že splnením povinnosti zo strany Ing. F. J., S..
XX.X.XXXX, bytom Z., M. Č..XX, nahradiť žalobkyniam trovy konania, v konaní vedenom pod sp.zn.
20C/165/2012 povinnosť splniť v rozsahu plnenia Ing. Jozefa Očvára žalovanej zaniká. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2016.

2.Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, vydanému súdnym úradníkom podali sťažnosť žalobkyne, a
žalovaná.

3. Podľa § 239 ods.1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

4. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

5. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

6. Žalobkyne v podanej sťažnosti uvádzajú nasledovné: Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z toho dôvodu rozhodnutie vychádza znesprávneho posúdenia veci. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd krátil trovy
právneho zastúpenia, vyčíslené podaním žalobkýň zo dňa 1.12. 2016 v rozsahu troch úkonov právnej
služby a to: 1./ návrh na vydanie opravného uznesenia zo dňa 16.10.2013, 2./ vyjadrenie s návrhom na

vylúčenie veci voči Sociálnej poisťovni na samostatné konanie zo dňa 9.9.2015, 3./ návrh na prerušenie
konania z 28.3.2013 z dôvodu, že podľa názoru súdu nejde o úkony, za ktoré vyhláška ráta s odmenou
pre advokáta, kedže ide o návrh procesný, nie týkajúci sa veci samej, a ani podanie, za ktoré vyhláška
počíta s odmenou pre advokáta § 13a ods. 1 písm. c.) a ani podanie, za ktoré vyhl. počíta s odmenou pre
advokáta v § 13a ods. 2 písm.a.) - c.) a f.) vyhl. Súd v odôvodnení uviedol, že predmetné úkony nie sú

povahou ani účelom blízke žiadnemu z úkonov, za ktoré vyhláška odmenu priznáva. Žalobkyne s týmto
názorom nesúhlasia. Pokiaľ sa týka nepriznaného úkonu pod bodom 2, zastávajú stanovisko, že išlo
o podanie vo veci samej, obsahujúce podstatnú právnu argumentáciu žalobkýň vo vzťahu k právnemu
základu ich nároku, pričom procesný návrh na vylúčenie veci voči žalovanému v 2. rade bol len jedno zo
súčasti tohto podania. Pokiaľ sa týka ďalších dvoch úkonov, podľa názoru žalobkýň nie je rozhodujúce,
že tieto úkony nie sú výslovne uvedené v § 13a ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. pretože z ust. § 13a

ods. 5 cit. vyhl. je zrejmé, že tieto ustanovenia vyhlášky neobsahujú taxatívny výpočet úkonov právnej
služby, ale naopak vyhláška stanovuje, že advokátovi patrí odmena aj za úkony právnej služby v týchto
ustanoveniach výslovne neuvedených, a to za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Pokiaľ sa týka úkonu- návrh na prerušenie konania je evidentné, že i keď sa nejednalo o úkon, týkajúci
sa vo veci samej, ale o úkon, ktorým žalobkyne realizovali svoje procesné oprávnenie, išlo o procesný

návrh, ktorý je svojou podstatou a účelom najbližšie obdobným procesným návrhom vymenovaný v ust.
§ 13a ods. 2 písm. f.) vyhl. Okrem toho išlo o účelný a hospodárny úkon, nakoľko na jeho základe došlo k
prerušeniukonania.Žiadal,abysúdprvejinštanciepodľa§250ods.2CSP napadnutéuzneseniezmenil
a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyniam trovy právneho zastúpenia vo výške 31 497,51 €, a
zároveň si uplatnil náhradu trov konania za túto sťažnosť vo výške 633,99 € podľa § 10 ods. 1 v spojení

s §13a ods.2 písm. b.) 5, cit. vyhl. 655/2004 Z.z.

7. Žalovaná napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné. Poukázala na uznesenie
KS Košice sp.zn. 11 Co/679/2014 zo dňa 16.7.2015, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok č.k.
20C/165/2012-98 zo dňa 1.4.2014 s tým, že odvolací orgán vyslovil právny názor, že prvostupňový súd

má posúdiť, či Sociálna poisťovňa v konaní nemala vystupovať len ako vedľajšia účastníčka na strane
žalovaného a nie ako žalovaná v 2.rade . Po vrátení veci SP vstúpila do konania ako intervenient a
konanie voči nej ako žalovanej bolo vylúčené na samostatné konanie Z cit. uznesenia KS vyplýva, že
SP mala v konaní vystupovať len ako intervenient ( vedľ. úč.) a nie žalovaná. Nedostatok pasívnej
legitimácie napádala počas celého konania. Procesná obrana je dôvodná. Poukázala tiež na str. 13

cit. zrušujúceho uzn. KS. Uznesenie považovala za nezákonné, nakoľko by PZ mal zaplatené za
identické úkony 2x. Nezákonnnosť a nadbytočnosť uznesenia sa týka aj priznaných trov štátu. Znalecké
dokazovanie sa týkalo konania o nemajetkovej ujme, v ktorom SP nevystupovala ako účastníčka z
nedostatku pasívnej legitimácie. Podotkla, že SP je verejnoprávna inštitúcia, zhromažďujúca verejné
prostriedky od poistencov, ktoré zákonom uplatňovaným spôsobom prerozdeľuje.

8. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej
inštancie vydaného súdnym úradníkom uvádza nasledujúce skutočnosti:

9. Je potrebné pripomenúť celú genézu uvedeného sporu. Žalobkyne sa písomnou žalobou, podanou

na tunajší súd dňa 21.4.2014 domáhali proti žalovanému, ako aj Sociálnej poisťovni, zaviazania k
náhrade 1./ jednorázovej náhrady škody, každá vo výške po 16 596,95 € (predtým 500 000 Sk) ako aj
2.) zaviazania žalovaných na náhradu nemajetkovej ujmy v takej istej výške a 3.) zaplatenia náhrady
nákladov na výživu každej do budúcna po 5 000 Sk mesačne. Toto konanie sa viedlo pod sp. zn. 20C
85/2004. Uznesením zo dňa 20.2. 2006 bolo konanie v časti o náhradu nákladov na výživu pozostalých

zastavené v dôsledku späťvzatia tohto žalobného návrhu. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa
7.4.2006rozhodoltak,ženárokynapriznanienáhradynemajetkovejujmyajednorázovéhoodškodnenia
sú opodstatnené, ale žalobu voči Sociálnej poisťovni zamietol. Krajský súd v Košiciach uznesením zo
dňa 15.2.2007 ( 5 Co/245/2006) uvedený rozsudok súdu I. stupňa potvrdil, ale
pripustil dovolanie. NS SR, konajúci o dovolaní žalobkýň rozsudkom zo dňa 25.2.2009 rozhodol tak,

že rozsudok OS Košice II zo dňa 7. 4.2006 vo výroku, ktorým bola žaloba o nároku na jednorázové
odškodnenie voči žalovanej v 2. rade ( t.j. Socálnej poisťovni) zamietnutá, a rozsudok KS v Košiciach
zo dňa 15.2.2007 v jeho potvrdzujúcom výroku o tomto nároku zrušil, a konanie v tejto časti zastavil, a
vec postúpil na konanie Sociálnej poisťovni. Na základe takéhoto právoplatného rozhodnutia NS SR ,okresný súd následne rozhodoval o predmete konania, ktorým bolo rozhodovanie o výške nemajetkovej
ujmy a jednorázového odškodnenia len voči žalovanému Ing. F. J..

10. Rozsudkom zo dňa 29.5.2012 okresný súd zaviazal žalovaného Ing. J. zaplatiť každej so žalobkýň
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po 16 596,95 €, a konanie ohľadom priznania jednorázovej
náhrady škody vylúčil na samostatné konanie.

11. Zároveň rozhodol , že o trovách konania ( rozumej celého konania vymedzeného žalobou) bude

rozhodnutépoprávoplatnostivovecisamej.NásledneOkresnýsúdKošiceIIrozsudkomzodňa1.4.2014
rozhodol aj o jednorázovej náhrade škody tak, že zaviazal žalovaného Ing. J., ako aj medzičasom do
konania opätovne vstúpeného žalovaného v 2. rade(Sociálnu poisťovňu), zaplatiť žalobkyniam náhradu
jednorázovej škody, ako aj trovy konania vrátane trov štátu. Tento rozsudok však bol v dôsledku
podaného odvolania, KS v Košiciach sp.zn. 11 Co/679/2014-148 zo dňa 16.7.2015 zrušený, a vrátený
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto uznesení krajský súd uviedol, že je potrebné súdu

prvého stupňa posúdiť, či Sociálna poisťovňa v tomto konaní nemala vystupovať ako vedľajší účastník,
a je pravdou, že v tomto zrušujúcom uznesení krajský súd vytkol aj výrok súdu I. stupňa o trovách
konania, nakoľko rozhodnutie súdu nezodpovedá v tom čase platnému ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p.
vychádzajúc zo skutočnosti, že Sociálna poisťovňa, (žalovaná v 2. rade ) nebola účastníkom konania,
v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Po tomto zrušujúcom uznesení žalobkyne podali návrh na

vylúčenie veci voči Sociálnej poisťovni na samostatné konanie, ktorému návrhu súd uznesením zo dňa
22.9.2015 vyhovel, a konanie o nároku žalobkýň na priznanie jednorázovej náhrady škody voči Sociálnej
poisťovni vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa
viedlo pod sp.zn. 20C 806/2015. Znamená to, že v konaní vedenom pod sp.zn. 20C 165/2012 sa už
iba viedlo konanie o návrhu žalobkýň na náhradu jednorázovej škody len voči žalovanému F. J.. Na

návrh žalobkýň následne do konania vstúpila sociálna poisťovňa, avšak už iba v postavení vedľajšieho
účastníka a následne po tom, ako bol účinný nový procesný poriadok CSP, v postavení intervenienta.
Okresný súd Košice II vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.6.2016 tak, že žalobe žalobkýň vyhovel a
zaviazal žalovaného Ing. F. J. k jednorázovej náhrade škody s tým, že o trovách konania a trovách štátu
rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej. ( ale o trovách celého konania ktoré bolo vymedzené

žalobným návrhom.) Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.8.2016 a kedže týmto bolo celé
konanie o náhradu škody zo smrteľného úrazu, ktoré pozostávalo z náhrady nemajetkovej ujmy a z
náhrady jednorázovej škody právoplatne ukončené, súd rozhodoval uznesením zo dňa 13.9.2016 o
trovách celého konania,(rozhodoval v zmysle účinného Civilného sporového poriadku.) Rozhodol tak, že
priznal žalujúcim stranám plnú náhradu trov konania voči žalovanému a tiež priznal štátu plnú náhradu

trovkonaniaprotižalovanému.Protitomutouzneseniunebolopodanéodvolanie,hocizákontentoinštitút
pripúšťa. Preto uzneseniu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2016. Konanie, ktoré sa viedlo už len voči
Sociálnejpoisťovniakožalovanejpodsp.zn.20C806/2015bolouznesenímzodňa30.9.2016zastavené
vdôsledkuspäťvzatiažaloby(atoeštepredzačatímpojednávaniavtomtokonaní)úkonomPZžalobkýň
doručeným súdu dňa 27.9.2016. Dôvodom späťvzatia bolo, že žalovaná ( Sociálna poisťovňa) zaplatila

žalobkyniam celú priznanú sumu v konaní 20C/165/2012, t.j. sumu 49 790,85 € za žalovaného Ing.
Očvára. S ohľadom na to, že žalobkyniam bola uvedeným rozsudkom 20C/165/2012 zo dňa 13.9.2016
priznaná plná náhrada trov proti Ing. Očvárovi, žalobkyne navrhovali o trovách konania rozhodnúť tak,
ako bolo uznesením zo dňa 30.9.2016 ( 20C 806/2015) rozhodnuté.

12. V zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v osobe súdneho úradníka rozhoduje preto potom
už iba o výške náhrady trov konania.

13.Napadnutýmuznesenímsúdtedarozhodollenovýškenáhradytrovkonania,ktoréjepovinnáuhradiť
žalovaná, ale len za podmienky, že splnením povinnosti zo strany Ing. J. nahradiť žalobkyniam trovy

konania v konaní vedenom pod sp.zn. 20C/165/2012 povinnosť splniť v rozsahu plnenia J. žalovanej
zaniká. Súd sa stotožňuje s námietkou žalovanej, že jej postavenie žalovanej sa týkalo len konania o
jednorázovej náhrady škody a nie aj nemajetkovej ujmy, preto súd pri priznaní výšky trov konania v tejto
veci nezahrnul tie úkony, ktoré sa týkajú nemajetkovej ujmy :
t.j. bod 14 ( napadnutého uznesenia)- vyjadrenie k odvolaniu z 16.7.2012... 1038, 98 € + RP- 7,63 € +

20 % DPH ( 209,32 € ), t.j. 1 255,93 €
bod 16.) návrh na vydanie opravného uznesenia z 16.10.2013... 1038,98 € + RP 7,81 € + 20 % DPH
( 209,32 €) t.j. 1 256,11 €
Spolu : 2 512,04 €O túto sumu súd znížil priznané trovy PZ žalobkýň voči žalovanej: Z dôvodu, že v tomto konaní ( o
náhradu jednorázovej škody) proti žalovanej SP nebolo nariadené znalecké dokazovanie, a teda trovy

štátu nevznikli, súd zmenil napadnutý výrok tak, že tieto trovy štátu nepriznal, aj o nich nerozhodoval,
kedže o nich bolo rozhodnuté v konaní 20C/165/2012.

14. K námietkam právneho zástupcu žalobkýň:
Nepriznaný úkon: návrh na vylúčenie veci voči Sociálnej poisťovni na samostatné konanie zo dňa

9.9.2015.
Súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, že sa jedná o procesný návrh, a nie o
podanie vo veci samej, z ktorého dôvodu tento úkon nebol priznaný, a pokiaľ sa týka námietky, že tento
úkon obsahuje podstatnú právnu argumentáciu žalobkýň vo vzťahu k právnemu základu ich nároku,
súd zdôrazňuje, že k tomuto procesnému úkonu práv. zást. žalobkýň došlo potom ako Krajský súd
v Košiciach uznesením 11Co 679/2014 zo dňa 16.7.2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II,

ktorým rozsudkom okresný súd zaviazal nielen žalovaného Ing. J., ale aj žalovanú, Sociálnu poisťovňu k
jednorázovejnáhradeškody.Vodôvodneníodvolacísúduviedol,ževdanejvecijepotrebnésúduprvého
stupňa posúdiť, či Sociálna poisťovňa v tomto konaní nemala vystupovať len ako vedľajší účastník, v
zmysle hore cit. zák. ust. ( jednalo sa o ustanovenia vtedy platného O.s.p. § 93) kedže popri účastníkovi
konania môže v občianskosúdnom konaní vystupovať aj vedľajší účastník, a to vtedy ak z právneho

predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, čo by
bolo aplikovateľné aj v predmetnej veci za predpokladu, žeby žalobkyne zobrali žalobu voči nej späť ( t.j.
Sociálnej poisťovni) a navrhli, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v 1.
rade. Právna argumentácia, uvedená v návrhu na vylúčenie veci voči Sociálnej poisťovni na samostatné
konanie je totožná s tou právnou argumentáciou zrušujúceho uznesenia KS. Súd preto uzatvára, že

správne bol súdom prvej inštancie konajúcim v osobe VSÚ tento úkon nepriznaný. Nepriznané úkony :
návrh na vydanie opravného uznesenia zo dňa 16.10.2013 a návrh na prerušenie konania sú úkony,
ktoré sa netýkajú veci samej. Nepriznané úkony nie sú povahou ani účelom blízke žiadnemu z úkonov,
za ktoré vyhláška odmenu priznáva, a preto aj keď súd súhlasí so stanoviskom práv. zást. žalobcov, že
aj keď z ust. § 13a ods. 5 cit. vyhl. je zrejmé, že vyhláška neobsahuje taxatívny výpočet úkonov právnej

služby, toto ustanovenie vzhľadom na predchádzajúci záver nie je aplikovateľné. Súd nepriznal práv.
zást. žalobkýň úkon- sťažnosť proti uzneseniu OS Košice II zo dňa 20.1.2017, nakoľko v zmysle § 13a
ods.2 písm. b.) cit. vyhl. odmena patrí za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci
samej, a v danom prípade bola podaná sťažnosť, s ktorým úkonom vyhláška nepočíta, a preto nie je
možné ani aplikovať ust. § 13a ods. 2 cit. vyhl. že za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v

odsekoch 1 a 2 patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie, nakoľko
sa v prípade sťažnosti nejedná o žiaden úkon, ktorý je svojou povahou a účelom najbližšie k úkonom
uvedených v odseku 1 a 2 cit. zák. ust.

15. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení.

16. Súd považoval sťažnosť žalovanej za dôvodnú pokiaľ sa týka priznaných úkonov týkajúcich sa len
nemajetkovejujmy,pretohodnotutýchtoúkonovodnapadnutýmuznesenímpriznanejhodnotyodpočítal
a doplnil výrok o vetu, že splnením povinnosti zo strany Ing. Očvára, nar. 31.1.1940, bytom Košice,
Baltickáč.12nahradiťžalobkyniamtrovykonaniavkonanívedenompodsp.zn.20C165/2012povinnosť

splniť v rozsahu plnenia Ing. J. žalovanej zaniká, nakoľko bez tohto dodatku by sa javilo, že Sociálna
poistovňa by musela plniť 2 x ( 1 x ako intervenient za Ing. J. a 2 x ako ona, žalovaná.)

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.