Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Jaďuďová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/271/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216219960
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216219960.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Komárne sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: U. I., nar.

XX.XX.XXXX, I. XX, Y., proti žalovanému: N. Y., nar. XX.X.XXXX, W. 4, Y., o zaplatenie 46,- eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 46,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 23.11.2016 sa žalobca domáhal zaplatenia pôvodne sumy 168 EUR,
neskôr len sumy 46 Eur na tom základe, že dňa 28.8.2016 rozsudkom 0T/56/2016-90 bol žalovaný
uznaný za vinného a bol odsúdený aj na povinnosť nahradiť škodu poškodenému - žalobcovi vo výške

122 Eur a so zvyškom uplatnenej škody bol žalobca odkázaný na civilný proces. Žalovaný mu spôsobil
škodu tak, že rozbil zadné sklo a sklo dverí na strane vodiča osob. motorového vozidla zn. Peugeot, typ
106, EČ: KN-XXX BG a spôsobil škodu žalobcovi.

2. Žalovanému sa nepodarilo žalobu doručiť.

3. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý

nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený

vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

4. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

5.Podľa§151ods.1,2CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú

za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2
CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na
zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods.
1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 0T/56/2016 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným, že dňa
27.8.2016 rozbil zadné sklo a sklo dverí na strane vodiča osob. motorového vozidla zn. Peugeot, typ
106, EČ: KN-XXX BG a spôsobil škodu žalobcovi. Čím spáchal prečin krádeže, za čo bol odsúdený,
okrem iného, aby nahradil škodu žalobcovi vo výške 122 Eur a so zvyškom uplatnenej škody bol žalobca
odkázaný na civilný proces. Rozsudok zo dňa 28.8.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2016.

7. Dňa 28.10.2016 urgoval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 122 Eur ako aj sumy 46 Eur, ktorú
urgenciu žalovaný prevzal dňa 2.11.2016. Doteraz však k úhrade nedošlo.

8. Podľa §-u 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa
malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná

peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za
škodujepríčinnásúvislosť,čoznamená,žemedziprotiprávnymúkonomaškodoumusíbyťvzťahpríčiny
a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel
od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné.
Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že bola preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu.
Bolopreukázanéporušenieprávnejpovinnostizostranyžalovanéhotým,žespôsobiltrestnýčin,zaktorý
bol aj právoplatne odsúdený. Škoda nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
peniazmi a teda tým, že žalobca musel za opravu vozidla zaplatiť sumu vo výške168 Eur na základe

faktúry č. 2202016 zo dňa 30.8.2016 za čelné a bočné sklo ako aj lepenie skla a montáž. Bola splnená
aj ďalšia podmienka a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.
Pretosúdžalobevplnomrozsahuvyhovelazaviazalžalovanéhonazaplateniesumy46Eurakorozdielu
medzi sumou 168 Eur (suma za opravu) a 122 Eur (priznaný nárok právoplatným rozsudkom).

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca mal vo

veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.