Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204390
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316204390.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX M., H. XXX/X, t. č.
XXX XX M., Z. XXX/XX, o zaplatenie 740,29 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 612,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 8,75 % ročne zo sumy 126,02 eura od 4. 4. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 74,23 eura od 4. 5. 2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 48,98 eura od 4. 6. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 31,54 eura od 4. 7. 2013 do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 331,94 eura od 4. 2. 2014 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 65,54 %, o ktorej výške súd

rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 3. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 740,29 eura spolu s úrokom z omeškania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a
zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom
žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 26. 11. 2010 uzavretá Zmluva č.
XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému

faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy
došlo aj k postúpeniu pohľadávky (čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu) voči žalovanému z
titulu neuhradených faktúr:
1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 3. 2013, na sumu 127,58 eura;
2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 4. 2013, na sumu 126,02 eura;
3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 5. 2013, na sumu 74,23 eura;

4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 6. 2013, na sumu 48,98 eura;
5/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 7. 2013, na sumu 31,54 eura;
6/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 3. 2. 2014, na sumu 331,94 eura (zmluvná pokuta).3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania.

4. Uplatnenýúrokzomeškaniajevsúlades§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3ods.1nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013

5. Súd vo veci dňa 6. 4. 2017 rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu

odvolací súd rozsudok uznesením zo dňa 20. 4. 2018 pod č.k. 26Co/193/2017 zrušil okrem časti, ktorou
bola zamietnutá žaloba čo do 127,58 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 4. marca 2013,
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvostupňový rozsudok
v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť dňom 27. 6. 2018. Predmetom konania tak zostalo
zaplatenie sumy 612,71 eura s príslušenstvom.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou č. XXXXXXX v znení dodatku, dodatok
zo dňa 22. 10. 2012 (ďalej len „dodatok 2/“), faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto
vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a
to dňa 26. 11. 2010 v znení dodatku zo dňa 26. 11. 2010 (dodatok 1/)

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Pri uzatvorení zmluvy si účastníci

zmluvného vzťahu dohodli v Dodatku 1/ mesačný program služieb „Podľa Seba 3 3000 minút“, s dobou
viazanosti24mesiacovazmluvnoupokutou248,95eura,vDodatku2/mesačnýprogramslužieb„Happy
XL“, s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 331,94 eura. Právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému
teda pozostáva z neuhradených služieb, poplatkov, zmluvných pokút a úrokov z omeškania.

10. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto

súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

11. SpoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRpodčíslomkonaniaI.ÚS38/2013-50zodňa24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu

právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 26. 11. 2010), (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného k 26. 11. 2010, (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
(2) Účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými

podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

17. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho

predchodcu žalobcu, avšak vystavené faktúry žalovaný neuhradil.

18. Pôvodný veriteľ dňa 26. 11. 2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pripojení a následne dňa 22.
10. 2012 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb pre t. č. XXXX XXX XXX, na základe
ktorého bol žalovanému poskytnutý program služieb Happy XL a zariadenie HTC One V. V zmysle bodu
1 písm. b) Dodatku je predmetom Dodatku „záväzok Účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie

a poskytovanie Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so Zmluvou, týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb
prostredníctvommobilnejsietePodniku(ďalejlen„Všeobecnépodmienky“),Cenníkompreposkytovanie
služieb Podniku (ďalej len „Cenník“)...“ V Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom,
a.s. - Cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete platný od 1. 1. 2013, je

ustanovené:
- Mesačný poplatok za program Happy XL vo výške 37,4917 eura bez DPH,
- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,9900 eura,
- Obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,8000 eura s DPH,
- Prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,8000 eura s DPH.

K poplatku za Happy mobilný telefón vo výške 3,3300 eura súd uvádza, že v zmysle Cenníka
„Podmienkou poskytovania programov služieb Happy s kúpou vybraných mobilných telefónov na splátky
je uzavretie kúpnej zmluvy a Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb s viazanosťou na 24
mesiacov. Okrem mesačného poplatku za programy služieb Happy bude Účastníkovi vyúčtovaná aj
akontácia a jednotlivé mesačné splátky kúpnej ceny mobilného telefónu počas celej doby viazanosti (24

splátok) podľa Prílohy A. Cenník programov Happy - Cenník mobilných telefónov k programom Happy
platnej a účinnej v čase uzavretia Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb.“

19. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 3. 2013 na
sumu 127,58 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ

žalovanému v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:
- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo
výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),
- Nehlasové služby vo výške 1,3333 eura,
- Iné poplatky a služby - Dobitie jednorazové 12,- eur (6x),

- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eura.

Ďalej vystavil pôvodný veriteľ faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 4. 2013 na sumu 126,02
eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v
súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:

- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo
výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),
- Nehlasové služby vo výške 0,04 eura,
- Iné poplatky a služby - Dobitie jednorazové 12,- eur (6x),
- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eura.

Pôvodnýveriteľtiežvystavilporučiteľovifaktúruč.XXXXXXXXXXsosplatnosťoudňa3.5.2013nasumu
74,23 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému
v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:
- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo

výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),
- Nehlasové služby vo výške 0,375 eura,
- Iné poplatky a služby - poplatok za Obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eura,
- Upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eura.Pôvodný veriteľ žalovanému vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 6. 2013 na sumu
48,98 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému

v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:
- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 40,8217 eura (program Happy XL vo
výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura).

Pôvodný veriteľ tiež žalovanému vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 3. 7. 2013 na

sumu 31,54 eura (s DPH), ktorú žalovaný neuhradil. V uvedenej faktúre vyúčtoval pôvodný veriteľ
žalovanému v súlade s cenníkom a zmluvou nasledovné poplatky:
- Mesačné poplatky za poskytnuté programy služieb vo výške 9,78 eura (program Happy XL vo výške
6,45 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33 eura),
- Iné poplatky a služby - poplatok za Prerušenie služby pre neplatenie vo výške 16,50 eura.

20. Podľa časti III. článku 2 bod 2 písm. b) VOP „Účastník je okrem ďalších povinností uvedených v
Zmluve alebo niektorej súčasti Zmluvy povinný najmä: platiť riadne a včas cenu za poskytnutú alebo
požadovanú Službu v súlade so Zmluvou a s platným Cenníkom; za Služby, ktorých cenu je Účastník
povinný uhradiť Podniku, sa považujú aj Služby, ktoré Účastník objednal v prospech tretích osôb alebo
ktorébolisjehosúhlasomposkytnutétretímosobám(zaobjednávkualebosúhlasÚčastníkasapovažuje

akýkoľvek prejav vôle Účastníka smerujúci k určeniu tretej osoby ako príjemcu Služby, pričom pre
identifikáciu takejto tretej osoby je rozhodujúci akýkoľvek identifikátor, napr. telefónne číslo, zadaný
Účastníkom v súlade s pokynmi Podniku pri objednávke alebo využití Služby). V prípade, ak Účastník
prostredníctvom Služby Podniku využije možnosť platby za tovary alebo služby poskytované tretími
osobami, zaväzuje sa Účastník uhradiť cenu týchto tovarov alebo služieb vyúčtovanú Podnikom.“

Podľa časti III. článku 3 bod 1 písm. b) VOP „Podnik má okrem ďalších práv uvedených v Zmluve alebo
niektorej súčasti Zmluvy najmä právo: na zaplatenie ceny za poskytnutú alebo požadovanú Službu v
súlade so Zmluvou vrátane jej súčastí, najmä Cenníka.“

Podľa časti III. článku 4 bod 3 písm. b) VOP „Podnik je oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie Služieb alebo len niektorej Služby Účastníkovi z dôvodu: nezaplatenia splatnej ceny za
Službu, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany Podniku a uplynutiu dodatočnej lehoty 5
dní odo dňa upozornenia, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku Zmluvy.“

Podľa časti III. článku 4 bod 3 písm. c) VOP „Podnik je oprávnený dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie Služieb alebo len niektorej Služby Účastníkovi z dôvodu: neuhradenia splatnej spoločnej
faktúry za Služby v celom rozsahu, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu zo strany Podniku a
uplynutiu dodatočnej lehoty 5 dní odo dňa upozornenia; Podnik je oprávnený dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie všetkých Služieb, ku ktorým bola vystavená spoločná faktúra, a to až do jej

zaplatenia v celom rozsahu alebo do zániku Zmluvy.“

Podľa časti IV. článku 13 VOP „Podnik má právo písomne, e-mailom, telefonicky alebo
iným vhodným spôsobom upozorniť Účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, ak neuhradil
cenu Služieb alebo iných platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti, a určiť dodatočnú lehotu

na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Náhradu nákladov spojených s upomienkou oneskorenej
platby vo forme sankčného poplatku vo výške podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené
s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním znáša Účastník.“

Všetky poplatky boli účtované podľa platného cenníka. Cenníky a Všeobecné podmienky sú

schvaľovanéÚradomprereguláciuelektronickýchkomunikáciiapoštovýchslužiebakoregulátoromcien
v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Cenníky a VOP prevzal účastník
pri podpise zmluvy.

21.Koprávnenostivyúčtovaniazmluvnejpokutysúduvádzanasledovné:Žalovanýuzatvorilspôvodným

veriteľom dňa 22. 10. 2012 Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb pre t. č. XXXX XXX XXX
(ďalej len „dodatok“), ktorého predmetom bola aktivácia programu služieb - Happy XL a žalovanému bolo
poskytnuté zariadenie HTC One V za akciovú kúpnu cenu 0,02 eura. V zmysle bodu 1 písm. b) Dodatku
je predmetom tohto dodatku „záväzok Účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanieSlužieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou,
týmto Dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
mobilnej siete Podniku (ďalej len „Všeobecné podmienky“), Cenníkom pre poskytovanie služieb Podniku

(ďalej len „Cenník“)...“ V zmysle bodu 4 Dodatku „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného
v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v
tabuľke č. 1.“ Zmluvná pokuta bola stanovená vo výške 331,94 eura. Na základe neuhradenia splatných
faktúr a porušenia svojich povinností vyúčtoval pôvodný veriteľ žalovanému v súlade s uzatvoreným

dodatkom zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura.

22. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby žalobcu v
celkovej fakturovanej sume 612,71 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry pod číslom 2/ až 6/ uvedené
v bode 2 tohto odôvodnenia). Preto súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi právo na zaplatenie tejto
sumy. S/d prvým rozsudkom zamietol nárok žalobcu na zaplatenie prvej faktúry aj s príslušenstvom pre

premlčanie, čo potvrdil aj odvolací súd (v tejto časti bol žalobca v konaní neúspešný).

23. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť - zaplatiť za poskytnuté služby už 4 mesiace po uzatvorení dodatku k zmluve. Pri riadnom
plnení si povinností by žalovaný zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov, sumu najmenej
24 x 40,82 eura (program Happy XL vo výške 37,4917 eura a Happy mobilný telefón vo výške 3,33

eura), t. j. spolu najmenej 979,68 eura bez DPH, s DPH by to bolo 1175,62 eura. S poukazom na §
53 ods. 4 písm. k/ a ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia dodatku k zmluve
(Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.)
potom súd musí jednoznačne skonštatovať, že výška dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 331,94 eura,
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s

riadne zaplatenými službami podstatne nižšia a teda vzhľadom na sumu, ktorú žalovaný mal zaplatiť pri
riadnom plnení si svojich povinností, je sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté
služby. Žalovaný, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko
zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri
poskytovaných službách zo strany žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať

za neprijateľnú s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností
a pri vyhlásení zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd
neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia
dodatkukzmluveriadneneplnilsvojepovinnosti.Konaniespotrebiteľavrozporesuzatvorenouzmluvou,
ako aj v rozpore so zákonom, nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu

akoosoby,ktorážalovanémuposkytlaslužby,pričomžalovanýzatietoslužbynezaplatildohodnutúcenu.
Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a
lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k
zmluve, vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil už od začiatku uzatvorenia dodatku
k zmluve a vzhľadom tomu, že zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura nie je neprimeraná, súd potom

dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto
je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal svojou žalobou.

25. V čase uzatvorenia dodatku k zmluve už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také

ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,
poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanoveníZákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v znení dodatku nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských
zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so
závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

26. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave zakotvenej v

§ 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí

preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi

služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť

neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú

pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by

bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy,
nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou
spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí
zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/
EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate
rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka v znení. Podľa neho pri posudzovaní
neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie

spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva
uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti

spotrebiteľa.

27. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná
výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výškezodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.

4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka.

28. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
a preto žalobe aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých navrhovateľom).

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,

keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný

podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

31. Právo na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 2/ až 6/ uvedených v bode 2 tohto odôvodnenia)

vzniklo odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013).
Podľa § 10c cit. nar., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

32. Žalobca si uplatnil žalobou úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr v zákonnej výške, preto mu ich súd priznal tak, ako boli žalobou uplatnené.

33. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

34. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti

úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn.
8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd pri rozhodovaní
o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol

teda úspešný v časti 82,77 % (612,71 eura/740,29 eura x 100) a žalovaný v časti 17,23 %. Žalobcovi
prináleží po pomernom rozdelení (rozdiel úspechu a neúspechu) náhrada trov konania vo výške 65,54
% uplatnených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.