Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/238/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236765
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114236765.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Ľudové bytové družstvo
v Žiline, so sídlom 1. mája 20/895, Žilina, IČO: 00 176 958, zastúpeného JUDr. Jankou Chorvátovou,
advokátkou so sídlom Z. H. XX, F., proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, F.,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina,

IČO: 47 240 997, o zaplatenie 130.540,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 18C/201/2014-289 zo dňa 18.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej žalobu o zaplatenie 127.348,01 eur zamietol, z r u š u j
e vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania a vec mu v r a c i ana ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

V časti odvolaním nenapadnutej (o zaplatenie 3.192,68 eur) ponecháva rozsudok okresného súdu n
e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 420, § 442 ods. 1, § 451 OZ, § 5 ods. 1
písm. g) zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 3.192,68 eur titulom neuhradenia mesačných zálohových

platieb za spotrebu vody (vodné, stočné) a do fondu údržby a opráv za obdobie 2010 - 2012
a zaplatenia 127.348,01 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, pozostávajúcich z nájomného od
spoločnosti MIRMAX, s.r.o. za obdobie od 01.01.2007 do 30.11.2013 vo výške 41.326,53 eur, od
spoločnosti LAMOS za obdobie od 01.05.2005 do 30.11.2013 v sume 22.770,21 eur a od I. Y. - Heat za
obdobie od 01.05.2005 do 30.11.2013 v sume 63.251,27 eur. Vychádzal z toho, že aj keď žalovaný bol
v rozhodnom období vlastníkom predmetných nehnuteľností, t. j. nebytových priestorov, rozhodnutím

súdu v konaní sp. zn. 18C/44/2006 bolo právoplatne 11.11.2013 určené, že ich vlastníkom je žalobca, a
to z dôvodu neplatnosti zmlúv, na základe ktorých ich od neho žalovaný nadobudol (z dôvodu porušenia
predkupného práva ich nájomcov). Mal za to, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr na zálohové
platbyžalovanému,t.j.ichsplatnosť,anito,žesútotožnésoskutočnýmvyúčtovaním,kuktorémukudňu
rozhodnutia muselo dôjsť, pričom sám tvrdil, že žalovanej časť zaplatil, pričom špecifikovať ju nevedel,
ako aj to, že nájomcovia platby uhrádzali priamo dodávateľovi. Pri bezdôvodnom obohatení mal za to,

že žalobca sa mohol dozvedieť, že k nemu došlo až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, v
ktorom bolo určené jeho vlastnícke právo k predmetným nebytovým priestorom a nie už dňom podania
žaloby. Keďže podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí uplynutím tretieho roku od jeho vzniku, sú plnenia do 17.10.2009 premlčané, nakoľko nárok bol
žalobou uplatnený 18.10.2012, a preto do tohto obdobia ho vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku
premlčania nemožno priznať. Nejedná sa o žalovaným tvrdený ušlý zisk, nakoľko k vzniku škody nedošlo

v priamej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného, t. j. nedošlo k jeho protiprávnemu konaniu.
Mal preukázané, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti užíval a prenajal ako vlastník, až následnebolo súdom rozhodnuté, že zmluvy, na základe ktorých sa stal vlastníkom, sú neplatné, a preto tým,
že priestory užíval, bezdôvodne sa na úkor žalovaného obohatil. Žalobca však výšku bezdôvodného
obohatenia určil výškou nájomného dohodnutého medzi žalovaným a nájomcami, pričom nepreukázal,

aká je obvyklá cena nájmu takýchto priestorov, ani to, že ich mohol prenajať. Za obvyklú nepovažoval
cenu dojednanú v nájomných zmluvách, nakoľko z nich jednoznačne vyplýva, že cena bola určená
dohodou a boli poskytnuté úľavy na nájomnom z dôvodu vykonania rekonštrukcií nájomcami. Vzhľadom
na uvedené žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia a súd nemôže nahrádzať jeho vôľu
a dôkaznú povinnosť. Nepostačuje, aby strana konania preukázala iba to, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu, keďže jej povinnosťou je uniesť aj dôkazné bremeno ohľadne jej výšky. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalovaného mu vo veci priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, čo do zamietnutia žaloby na
zaplatenie 127.348,01 eur z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP odvolanie

žalobca a žiadal ho v tejto časti zmeniť tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a priznaný mu
takisto v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. Bezdôvodného obohatenia sa domáhal v súlade
s ustanovením § 451 OZ vo výške nájmov, ktoré žalovaný ako nezákonný vlastník v dôsledku neplatnosti
kúpnych zmlúv prijal od nájomcov a ktoré je preto povinný vydať. V konaní nežiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na úhradu majetkovej ujmy vzniknutej tým, že nemohol uzavrieť nájomné zmluvy s tretími

osobami ako nájomcami. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že nepreukázal možnosť skutočne priestory
prenajímať, keďže tieto prenajímal už predtým, ako ich nezákonne nadobudol žalovaný. Vychádzajúc
z uvedených skutočností, rozsudok súdu je zmätočný a jeho nerelevantným postupom mu bolo odňaté
právo na spravodlivý súdny proces.

3.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v odvolaním
napadnutej časti o zaplatenie 127.348,01 eur a nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania,
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti odvolaním nenapadnutej (o zaplatenie

3.192,68 eur) ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

4. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší aj,
ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

5. Krajský súd zdôrazňuje, že bezdôvodné obohatenie je subsidiárny právny inštitút, ktorého aplikácia
je vylúčená, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými zákonnými normami, t. j. ako v tomto
prípade ustanovenie § 130 ods. 2, § 131 ods. 1 OZ, podľa ktorých oprávnený držiteľ má rovnaké práva
ako vlastník, najmä právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby, pričom, ak je držiteľ

neoprávnený, je povinný tieto vždy vlastníkovi vydať spolu s vecou. Rozlišujúcim kritériom, či ide o
držbu oprávnenú alebo neoprávnenú, je pritom dobrá viera držiteľa. Oprávneným držiteľom je ten, kto
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný (v dobrej viere) o tom, že mu vec patrí. Existencia
dobrej viery, t. j. dôvodné presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, sa posudzuje objektívne a nestačí len
jeho subjektívne presvedčenie. Pri hodnotení dobrej viery je vždy nevyhnutné brať do úvahy, či držiteľ

nemal, respektíve nemohol mať pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, po dobu držby dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec alebo právo patrí.

6. Dobrá viera pritom zaniká vo chvíli, keď sa oprávnený držiteľ akýmkoľvek spôsobom dozvie o

skutočnostiach, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí, t. j.
keď sa dozvedel od osoby, ktorá si sama robí nárok na vec, že nie je vlastníkom z toho dôvodu, že
prevodná zmluva, ktorou sa malo zakladať vlastníctvo držiteľa, je neplatná s ohľadom na porušenie
určitého relevantného ustanovenia zákona, a to aj pred podaním žaloby vo veci samej.

7. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností, t. j. či žalovaný bol, resp. nebol oprávnený
držiteľ, nároky žalobcu neposudzoval. Preto bude jeho úlohou po doplnení tvrdení strán v tomto smere
a označení, resp. predložení dôkazov na ich preukázanie a po následnom vykonaní dokazovania voveci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc z toho, že ak žalovaný nebol oprávneným držiteľom, má žalobca
nárok na zaplatenie získaného nájomného (§ 131 ods. 1 OZ).

8. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).