Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/268/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714211270
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5714211270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v sporovej veci žalobcu: T. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX, S., G. a N. XXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Mario Buksa, právne
služby, s.r.o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, IČO: 36 862 819, proti žalovaným v rade: 1/ R. U.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX, O., Y. G. XXXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom
Mgr. Radoslavom Kušnírom, trvale bytom R., S. XXXX/XXC, 2/ Z. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX
XX, O., Y. G. č. XXXXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom F. G., nar. X.X.XXXX, bytom O.,
W. XXXX/X, 3/ O. T., nar. XX.X.XXXX., bytom S. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Lenkou Maďarovou,

advokátkou, so sídlom v R., Z. X, v konaní o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10C/210/2014-314 zo dňa 14.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/, 2/, 3/ rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 10C/2010/2014-314 zo dňa 14.3.2018 žalobu vo vzťahu k
žalovaným v 1/,2/ a 3/ rade v plnom rozsahu zamietol. Žalovaným v 1/ a 2/ rade proti žalobcovi náhradu
trov konania nepriznával. V plnom rozsahu priznal právo na náhradu trov konania žalovanému v 3/
rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol po vykonanom dokazovaní, keď

konštatoval, že žalobca mohol odporovať, žiadať určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM v znení
jeho dodatku, ale len za predpokladu, že by tento právny úkon ukracoval uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky. Ďalej súd uviedol, že aj keby pripustil, že žalobca mal pohľadávky v sume spolu 180.000,-
eur, žalovaná v rade 1/ nie je vecne legitimovanou pre daný spor. Pri vyhodnotení dohody o vyporiadaní
BSM súd ďalej konštatoval, že žalovaná v 1/ rade neprevzala žiadne pasívum bývalých manželov, ale
prevzala aktíva vo forme financií a vymáhanej pohľadávky v sume spolu 314.573,67 eur. Preto rozhodne
nie je možné tvrdiť, že touto dohodou o vyporiadaní BSM bol žalobca ukrátený, že by z majetku, ktorý

žalovanáv1/radezískalazmajetkuBSMnebolomožnéuspokojiťpohľadávkužalobcuvsume180.000,-
eur. Nemá na to vplyv ani to, že sumu 170.000,- eur si nechala v dohode o vyporiadaní BSM vyplatiť
nielen na svoj účet, alternatívne aj na účet žalovaného v rade 2/. Súd prvej inštancie ďalej poukázal
na to, že už v čase poskytovania pôžičiek boli medzi žalovanou v 1/ rade a pôvodným žalovaným v 2/rade spory. Títo boli v rozvodovom konaní, ktoré bolo právoplatne ukončené 9.5.2014. Podľa záveru
súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že by žalovaná v 1/ rade mala spísaním dohody o vyporiadaní
BSM úmysel krátiť žalobcu a že by takýto úmysel bol jej bývalému manželovi známy. Preto žalobu pre

nesplnenie podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42 ods. 2, ods. 3 Občianskeho
zákonníka voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol. Rovnako zamietol žalobu aj proti žalovanému v
3/ rade, a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktoré kúpnou zmluvou žalovaný v 3/ rade nadobudol od
pôvodného žalovaného v 2/ rade boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2/ rade, pretože slúžili jeho
podnikateľskej činnosti a pôvodný žalovaný v 2/ rade nebol dlžníkom žalobcu. Za takýchto okolností nie

sú ani v tomto prípade splnené zákonné predpoklady pre podanie odporovacej žaloby voči žalovanému
v 3/ rade ani v zmysle ust. § 42a ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka. V konaní nebol produkovaný dôkaz
preukazujúci,žebynehnuteľnostivk.ú.S.patrilidobezpodielovéhospoluvlastníctvabývalýchmanželov,
nakoľko ich dodatkom č. 1 z dohody vypustili a z obsahu spisu Okresného úradu - katastrálneho odboru
v Martine V 3054/2014 vyplynulo, že v tom čase pôvodne žalovaný v 2/ rade (W. O.) bol výlučným
vlastníkom týchto nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a túto skutočnosť akceptovala aj žalovaná

v 1/ rade a súhlasila so spísaním dodatku k dohode o vyporiadaní BSM, keď vedela o tom, že W. O.
samostatne s touto nehnuteľnosťou v prospech žalovaného v 3/ rade nakladá. Súd prvej inštancie preto
konštatoval, že žalovaný v 3/ rade nie je osobou, ktorá by uzavrela právny úkon s dlžníkom žalobcu
a nie je ani osobou, ktorú predpokladá ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu ako
nedôvodnú aj vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná v 1/ a žalovaný v 2/ rade vo vzťahu
k žalobcovi náhradu trov konania nepožadovali, a preto im ju súd proti žalobcovi, ktorý bol v konaní
neúspešný, nepriznal. Pokiaľ ide o žalovaného v 3/ rade ten proti žalobcovi uplatnil nárok na náhradu
trov konania a keďže bol v konaní úspešný súd mu proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania
priznal v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd

prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že závery súdu
prvej inštancie považuje za nesprávne aj keď súd vykonal dostupné dôkazy, tieto nesprávne vyhodnotil.
Zdôraznil, že už vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 2/ a 3/ rade proti uzneseniu tamojšieho súdu,

ktorým súd nariadil predbežné opatrenie uviedol, že voči žalovanej v 1/ rade bolo vznesené obvinenie
preobzvlášťzávažnýzločinpodvoduatedaexistujedôvodnépodozrenie,žesatrestnéhočinudopustila.
Táto okolnosť a neochota alebo strach žalovanej v 1/ rade dávajú dôvod domnievať, resp. dospieť k
presvedčeniu, že uzavretie dohody o vyporiadaní BSM a jej dodatku a následné právne úkony mali
jeden účel, a to zachovať majetok patriaci žalovanej v 1/ rade v jej dispozícii (dispozícii jej syna) a

zmariť uspokojenie pohľadávok žalobcu. Žalobca preto nemôže súhlasiť so závermi súdu vyslovenými
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Podľa žalobcu pohľadávky, ktoré mala nadobudnúť žalovaná v
rade 1/ pri vyporiadaní BSM boli nedobytné, resp. len s obtiažami a určite nie v celej výške úspešne
vymáhateľné pohľadávky. Išlo o pohľadávky voči osobám, voči ktorým sa viedli viaceré exekúcie a podľa
žalobcu tieto dodnes nie sú uspokojené.

Odvolateľ ďalej zdôraznil, že účelom práva odporovať právnemu úkonu v zmysle § 42b Občianskeho
zákonníkajeochranaveriteľa.Žalobca,ktorýjeabolveriteľomžalovanejv1/radebolukrátenýnasvojich
právach, resp. tým, že žalovaná v 1/ rade s nebohým žalovaným v 2/ rade uzavrela účelovo dohodu o
vyporiadaní BSM tak, že likvidné aktíva si nechala poukázať na účet jej syna, terajšieho žalovaného v
2/ rade, reálne zmarila uspokojenie pohľadávok žalobcu. Formálne síce vyjadrila ochotu splácať aspoň

pôžičku poskytnutú vo výške 60.000,- eur, ale ani ňou ponúkané splátky súdnemu exekútorovi, ktorý
vedie exekúciu, dosiaľ nespláca. Napriek tomu, že formálne mala žalovaná v 1/ rade aj iný majetok,
z ktorého by mohla uspokojiť pohľadávky žalobcu, ide len o zdanie a nereálnu alternatívu. Vedomosť
syna žalovanej v 1/ rade, teraz už žalovaného v 2/ rade o uzavretí dohody o vyporiadaní BSM a o
účelovom plnení čiastky 150.000,- eur na jeho účet, nie je možné poprieť. Nie je predsa možné sa čo

i len domnievať, že by syn účastníkov, ktorí sa rozviedli, nevedel o tejto skutočnosti, že rodičia riešia
rozdelenie ich majetku a musel sa aspoň predbežne so žalovanou v 1/ rade dohodnúť, že mu prídu
peniaze na účet a žalovaná v 1/ rade musela nejakým spôsobom informovať syna o čiastke, z akých
zdrojov ide a zrejmé aj ako s ňou má naložiť. Určite na túto okolnosť nemá vplyv to, že s bývalým
manželom mala nezhody. Pokiaľ išlo o majetok určite sa zhodli, o čom svedčí aj to, že napokon prestala

tvrdiť, že nehnuteľnosti v k.ú. S. patria do ich BSM, z ničoho nič súhlasila s tým, že ide o majetok, ktorý
do BSM nepatrí, a tak sa tieto dostali do vlastníctva žalovaného v 3/ rade. V samej podstate z celej
dohody o vyporiadaní BSM mala prospech len žalovaná v 1/ rade a terajší žalovaný v 2/ rade. Pôvodný
žalovaný v 2/ rade, bývalý manžel žalovanej v 1/ rade a otec žalovaného v 2/ rade v podstate nedostalz vyporiadaného BSM nič, čo by malo nejakú reálnu hodnotu. A toto bolo účelom celej „operácie“ zbaviť
majetku pôvodného žalovaného v 2/ rade, ukrátiť veriteľa žalobcu, aby nemal reálnu možnosť uspokojiť
svoju pohľadávku a zachovať bonitný majetok v dispozícii žalovanej v 1/ rade. Preto aj žalovaný v 3/

rade musel vedieť o tom, ako celá transakcia - vyporiadanie BSM - vylúčenie nehnuteľností v k.ú. S.
prebehne, aby ihneď tieto nadobudol do vlastníctva od pôvodného žalovaného v 2/ rade.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 3/ rade. Uviedol, že odvolanie žalobcu
nemá žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko tvrdenia v ňom uvedené nijakým relevantným spôsobom

nevyvrátili ním uplatnenú obranu voči šikanóznej žalobe žalobcu a tak nie je spôsobilé vyvrátiť vecnú
správnosť rozsudku. Zdôrazňuje, že žiadny z napadnutých úkonov žalovanej v 1/ rade a už vôbec nie
úkon nebohého manžela žalovanej v rade 1/ W. C. N. O. neukrátil žalobcu ako veriteľa, nakoľko bolo
nesporne preukázané, že žalovaná v rade 1/ ako dlžník žalobcu mala dostatočný majetok na to, aby z
neho uspokojila pohľadávku žalobcu. Taktiež v rámci konania bola spochybnená aj samotná existencia
pohľadávkyžalobcu.Pokiaľžalobcavosvojomodvolaníuvádza,žezostranyžalovanejvrade1/maloísť

o podvod, ktorý je prešetrovaný orgánmi činnými v trestnom konaní, z vykonaného dokazovania, najmä
z výsluchu svedka F. G. na pojednávaní dňa 14.3.2018 vyplynulo, že práve žalobca je tým, ktorý cez
fiktívne pôžičky (druhá pôžička vo výške 120.000,- eur, poskytnutá len na „papieri“) vo forme notárskej
zápisnice chcel sa dostať k majetkom žalovanej v 1/ rade tým, že by ich exekútor zablokoval a zmaril
vyporiadanie BSM v súčasnosti už s nebohým manželom žalovanej v rade 1/. Nebohý manžel by tak

musel žalovanú v rade 1/ vyplatiť a tých 120.000,- eur by bol zisk medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/.
Nakoniec sa však situácia nečakane zmenila a došlo k riadnemu vyporiadaniu BSM a žalovaná v rade
1/ nadobudla majetok v hodnote 350.000,- eur. Na základe uvedených skutočností je nepochybné, že
tvrdenie žalobcu je zavádzajúce a v rozpore s preukázaným skutkovým stavom, preto navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zároveň žiada priznať voči žalobcovi plnú náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
a contrario CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie súdom prvej inštancie
a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu

a ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho
vecnej správnosti.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení toho,
čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom

rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto poukazuje na citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.

8. Podľa ust. § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkovi

právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenomčase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Podľa ust. § 42b ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

11. Ako vyplýva z vyššie uvedených zákonných citácií odporovateľnosť právneho úkonu je špecifický

právny inštitút, prostredníctvom ktorého zákon umožňuje veriteľovi dosiahnuť nastolenie relatívnej
neúčinnosti konkrétneho právneho úkonu, ktorý urobil jeho dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak
takýto úkon ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávke, a to v zákonom upravenej
prekluzívnej lehote v posledných troch rokoch pred podaním odporovateľnej žaloby. Relatívne
neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu znamená, že daný úkon, voči ktorému sa veriteľ žalobou
domáha, resp. dovoláva odporovateľnosti, bude neúčinný len voči veriteľovi, ktorý sa v danej veci

obrátil na súd. Sledovaným účelom tohto inštitútu je ochrana legitímnych a legálnych nárokov veriteľa
zabezpečiť si uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky aj napriek snahe a úmyslu dlžníka svojimi
právnymi úkonmi zmenšiť svoj majetok prevodom na inú osobu až do takej miery, že sa tým ukracuje,
prípadne až znemožňuje uspokojenie pohľadávky veriteľa. V prípade úspešného odporovania bude
môcť veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho

majetku. V prípade, ak to nebude možné, bude môcť požadovať náhradu voči tomu, kto mal z
úspešne odporovateľného právneho úkonu, prospech. Dlžníkovi právne úkony ukracujú uspokojenie
vymáhanej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku
nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku

z majetku dlžníka uspokojiť. Veriteľ je však povinný v zmysle hmotno-právnych podmienok úspešného
dovolania sa relatívnej neúčinnosti právneho úkonu veriteľa preukázať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa,
pričom je nesporné, že existencia úmyslu dlžníka, ako aj druhej strany, resp. vedomosť druhej strany
o tomto úmysle sa relatívne obtiažne preukazuje aj v prípade jej existencie. Pokiaľ veriteľ jednoznačne
nepreukáže existenciu úmyslu krátiť veriteľa realizovaným právnym úkonom, resp. vedomosť druhej

strany o takomto úmysle, nie je splnená základná podmienka, aby mohol súd takejto žalobe vyhovieť.

12. S poukazom na uvedené, správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neprodukoval dôkazy
preukazujúce, že by žalovaná v rade 1/ - jeho dlžníčka mala spísaním dohody o vyporiadaní BSM ukrátiť
žalobcu ako svojho veriteľa a že takýto úmysel musel byť jej bývalému manželovi známy.

13. Správne okresný súd vychádzal z ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že
právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Ide teda o odporovanie právnemu úkonu, ktorého stranou bol dlžník a žalovaným
je ten, kto mal z takéhoto odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Preto pokiaľ žaloba

žalobcu smerovala voči žalovanej v 1/ rade, ktorá bola jeho dlžníčkou na základe zmlúv o pôžičke,
z ktorých uznala záväzky vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu, tak vzhľadom na ust.
§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaná v takomto spore vecne legitimovaná nie je. Rovnako
nebol vecne legitimovaný ani žalovaný v 3/ rade, ktorý podľa vykonaného dokazovania nadobudol od
nebohého W. C. N. O. nehnuteľnosti, ktoré mal nebohý vo svojom výlučnom vlastníctve, pretože slúžili

jeho podnikateľskej činnosti. Navyše nebohý W. C. N. O. nebol dlžníkom žalobcu. Správne potom súd
prvej inštancie konštatoval, že za takýchto okolností neboli splnené zákonné predpoklady pre podanie
odporovacej žaloby voči žalovanému v 3/ rade.

14. Žalobca podané odvolanie v zásade odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym záverom. Teda že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací
súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov aj jeho právne posúdenie vo veci k
nedôvodnosti podanej žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne. Preto
pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval aj na vedené trestné stíhanie voči žalovanej v 1/ rade pre

podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a/ Trestného
zákona, toto trestné stíhanie ako sám uvádza vo svojom odvolaní nie je doposiaľ skončené a táto
skutočnosť vzhľadom na správne skutkové zistenia a právne posúdenie veci nemá vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej.15. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca nebol v odvolacom konaní
úspešný, úspešní boli žalovaní v 1/,2/ a 3/ rade, a preto im odvolací súd voči žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)