Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/205/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713210601.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: C. L., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/X, XXX XX R. R.-E., proti žalovanej: G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
E. B. M. XXX/X, G., právne zastúpenej JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom v G., M. R. H.
XX, v konaní o zaplatenie 18.827,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Martin zo dňa 26.1.2017 č.k. 9C/261/2013-188, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom a zamietol v celom rozsahu žalobu
žalobcu, ďalej rozhodol, že žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca žalobu odôvodnil tou
skutočnosťou, že žalobca ako veriteľ s otcom žalovanej N. Q., ktorý zomrel XX. XX. XXXX dňa 21. 05.
2003 uzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke. Na základe
zmluvy o pôžičke poskytol žalobca otcovi žalovanej finančnú pôžičky vo výške 16.060,- USD. Túto
pôžičku otec žalovanej osobne od žalobcu prevzal, čo opakovane potvrdil jednak v zmluve, jednak v
písomnom prehlásení. Žalovaná na Okresný súd Martin podala žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva v spojení so zmluvou o pôžičke a uvedené konanie bolo právoplatne
ukončené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/220/2004 zo dňa 30. 09. 2010, ktorý bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/273/2012 zo dňa 25. 02. 2013. Daným
rozsudkom Okresný súd Martin rozhodol tak, že určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva
v zmysle § 553 Obč. zák. v spojení so zmluvou o pôžičke podľa § 657 a nasl. Obč. zák. zo dňa 21.
05. 2003 sú neplatné. Žalobca v žalobe potom poukázal na priebeh konania vedeného pred Okresným

súdom Martin sp. zn. 5C/220/2004 s tým, že potvrdený rozsudok bol tretím rozhodnutím vo veci samej
a to po tom, čo Okresný súd Martin 2-krát zamietol žalobu žalobkyne. Žalobca si uplatnil voči žalovanej
nárok podľa § 451 Obč. zák. z dôvodu, že súd určil, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalovanej a žalobcom, na základe ktorej právny predchodca žalovanej prevzal od žalobcu finančnú
pôžičku, je neplatným právnym úkonom. Poukázal potom na ust. § 470 Obč. zák., podľa ktorého
dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom

poručiteľa aj za poručiteľové dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a na ust. § 451 Obč. zák.,
podľa ktorého zaplatenie finančnej sumy požadoval titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo právnemu predchodcovi žalovanej.
Vsúvislostisprávnymposúdenímvecisúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobcauplatnilprotižalovanej
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť jej otcovi titulom plnenia poskytnutého
z neplatnej zmluvy o pôžičke a za ktorý dlh by žalovaná mala zodpovedať v súlade s ust. § 470 Obč. zák.

Okresný súd tiež konštatoval, že žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania. Následne citoval ust.
§ 100 ods. 1,2,3, § 101, § 107 ods. 1,2,3, § 451 ods. 1,2 Obč. zák. Uviedol, že v prípade žalobcu išlo ouplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok vznikol právnemu predchodcovi
žalovanej plnením z neplatného právneho úkonu, teda neplatnej zmluvy o pôžičke, v takom prípade sa
nárokžalobcunavydanietakéhotoplneniapremlčujevsúladesust.§107ods.1Obč.zák.vsubjektívnej

dvojročnej premlčacej dobe, najneskôr však v trojročnej objektívnej premlčacej dobe odo dňa, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo. Podľa presvedčenia súdu žalobca už v deň poskytnutia pôžičky otcovi
žalovanej vedel, že mu poskytol finančné plnenie, aj keď ho nedokázal právne kvalifikovať ako plnenie
poskytnuté titulom neplatného právneho úkonu, z čoho vyplýva, že v subjektívnej premlčacej dobe sa
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčal ku dňu 21. 05. 2005 a v objektívnej

premlčacej dobe, za 3 roky, ku dňu 21. 05. 2006. Ak žalobca podal žalobu na súd 22. 07. 2013 jeho
nárok bol premlčaný. Žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania a preto súd žalobcovi jeho právo
proti žalovanej v súlade s ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. priznať nemohol. Ďalšie skutočnosti, ktoré
konštatovala žalovaná strana v rámci obrany proti žalobnému návrhu a, ktoré by vyžadovali prípadne
širšie dokazovanie prípadným výsluchom svedkyne I., súd nevykonal, nakoľko vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania rozsiahlejšie dokazovanie presahovalo potreby súdu pre právne posúdenie nároku

žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v konaní
plne úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý v odvolacom
návrhu žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp.
aby rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal aj nárok na náhradu trov konania.
V odvolaní ďalej okrem iného uviedol, že žalobca je toho názoru, že prvostupňový súd v tomto prípade
nemal prihliadať na námietku premlčania žalovanej, a to v zmysle ust. § 107 ods. 3 Obč. zákonníka

v platnom znení. Až rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 5C/220/2004 zo dňa 30.09.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/273/2012 bola citovaná zmluva určená
za neplatnú. Následne bolo vlastnícke právo prevedené na žalovanú v roku 2012. Keďže uvedené
vlastnícke právo nebolo ohrozené uplynutím premlčacej doby, žalobca sa v tomto prípade nemohol
brániť uplatnením námietky premlčania v jeho prípade. Je však potrebné zdôrazniť, že na druhej strane

plnenia, ktoré poskytol žalobca otcovi žalovanej, premlčaniu v zmysle platných právnych predpisov
podlieha.Nazákladeuvedenéhoježalobcatohonázoru,ževtomtokonkrétnomprípadejepotrebnéčeliť
nerovnováhe plynúcej z toho, že vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva nie je ohrozené
uplynutím doby, zatiaľ čo právo na vydanie peňažného plnenia premlčaniu podlieha. Práve ust. § 107
ods. 3 Obč. zák. zabraňuje vzniku nerovnováhy medzi právami zmluvných strán. V závere odvolania

poukazoval na judikáty Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá okrem iného uviedla, že súd sa podľa
názoru žalovanej vôbec nemal zaoberať ust. § 107 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Obč. zák. v znení
neskorších zmien. Citované ustanovenie bráni bezdôvodného obohateniu iba jednej zmluvnej strany,

ale je možné ho použiť len tam, kde podľa zmluvy každá zo zmluvných strán niečo obdržala, takže
je povinná druhej zmluvnej strane neplatne, resp. zrušenej zmluvy vrátiť to, čo obdržala. V uvedenom
prípade vzhľadom na vrátenie finančných prostriedkov žalobcu prostredníctvom C. I. sa o takýto prípad
a vzťah nejedná. Práve konanie žalobcu a C. I. a ich vzájomná dohoda o uvedení otca žalovanej do
omylu, viedli k tomu, že úkon bol v zmysle ust. § 49a zák. č. 40/1964 Zb. Obč. zák. v znení neskorších

zmien neplatný. Žalovaná má za to, že akceptovanie vznesenej námietky súdom nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi a vyhodnotenie tejto skutočnosti je zo zákona. Bolo by porušením zákona zo strany
súdu, ak by na námietku premlčania neprihliadol. Na základe skutočnosti uvedených v priebehu konania
na prvostupňovom súde ako i v tomto podaní, žiada odvolací súd, aby rozsudok prvostupňového súdu
v celom rozsahu potvrdil a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline (§ 34 CSP) a po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou stranou
sporu (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

355 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 2 CSP), odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a následne rozsudok
súdu prvej inštancie musel zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie
podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

6. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné v tom smere, že súd prvej inštancie napriek
tomu, že v odôvodnení svojho rozsudku citoval okrem iného aj ust. § 107 ods. 3 Obč. zák., avšak v
odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal obsahom uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka,

resp. odôvodnenie rozsudku postráda zmienku o tom, prečo súd prvej inštancie toto ustanovenie
neaplikoval na daný spor.

7. Odvolací súd dáva do pozornosti v súvislosti s problematikou premlčania aj nález Ústavného súdu
SR zo dňa 3.10.2012 č.k. 1ÚS I. ÚS 33/2012-25, v ktorom Ústavný súd SR okrem iného konštatoval,
že námietka premlčania v zásade dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie

tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby
nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie bol zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s
dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa vo výnimočných
prípadoch uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom, keď by bolo na úkor účastníka,

ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra
bonos mores (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie sa bude v
rámci ďalšieho konania zaoberať posúdením vznesenej námietky premlčania z pohľadu ust. § 107 ods.
3 Obč. zák., ako aj z pohľadu uvedeného právneho názoru Ústavného súdu SR.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)