Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/429/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213830
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714213830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: F. S., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G. U. X, S., štátny občan N. V., proti žalovanému v I. rade: MTS Zvolen, s.r.o., so
sídlom Jedľová 8520/10, 960 01 Zvolen, IČO: 46 089 195, zastúpený Ulianko & partners, s. r. o., so
sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 42 194 202 a proti žalovanému v II. rade: GETASTAV,
s.r.o., so sídlom SNP 369/29, 962 01 Zvolenská Slatina, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/150/2014-357 zo dňa 13. 09. 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/150/2014-357 zo dňa 13. 09. 2017 p o t v r d z u j e.

II.Žalobcaje povinný zaplatiťžalovanémuvI.radeažalovanémuvII.radenáhradutrovodvolacieho
konania každému v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „prvej inštancie", alebo „okresný súd") žalobu
žalobcu o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci zamietol (prvý výrok). Ďalej súd rozhodol, že
žalovaný v I. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (druhý výrok)
a žalovaný v II. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (tretí výrok

rozsudku). Žalobcovi súd osobitným výrokom uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške
224,44 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (štvrtý výrok rozsudku). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že dňa 24. 09. 2014
prostredníctvom e-mailu, a následne dňa 26. 09. 2014 prostredníctvom pošty bola na tamojší súd
doručená žaloba žalobcu zo dňa 22. 09. 2014, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že žalobca
je výlučným vlastníkom hnuteľnej veci - stroja H., typ N. XXX-X, sériové číslo XXG.XXXXX, VIN H., rok
výroky XXXX a zároveň žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť mu trovy konania. Žalobca žalobu zdôvodnil

tým, že je výlučným vlastníkom predmetného stroja H., ktorý je predmetom spáchania trestného činu
podvodu, pričom poukázal na trestné konanie vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici,
pod sp. zn. ČVS: ORP-545/OEK-BB-2011, s tým, že zároveň uviedol, že predmetný stroj sa nachádza
v ústrednom sklade Ministerstva vnútra SR, kde bol uložený do úschovy uznesením zo dňa 07. 04.
2014. K spáchaniu trestného činu podvodu malo dôjsť na tom skutkovom základe, že žalobca nadobudol
dňa 05. 07. 2006 ako konateľ spoločnosti SGD IVARTNIK, d.o.o., stroj H. od spoločnosti KUHN, d.o.o.,
zo Slovinska. Následne dňa 29. 06. 2010 realizoval spätný leasing cez spoločnosť Kovintrade, pričom

leasingovým nájomcom sa stala spoločnosť IVARTNIK, d.o.o. (t.č. v konkurze). Následne si osoby
vystupujúce pod menom O. X. a F. M., ako zástupcovia spoločnosti EUROJET, s.r.o., Rimavská Sobota,
od konateľa spoločnosti IVARTNIK, d.o.o. - žalobcu prenajali na základe zmluvy o nájme zo dňa 16.
08. 2010 stroj H.. Následne spoločnosť EUROJET, s.r.o., neoprávnene previedla stroj H. na spoločnosťBAUTRANS, s.r.o., a potom bol stroj H. prevedený zo spoločnosti BAUTRANS, s.r.o., na spoločnosť
GETASTAV, s.r.o., (t.č. MTS Zvolen, s.r.o.). Dňa 20. 03. 2014 bol stroj H. na výzvu policajného zboru
dobrovoľne vydaný držiteľom D. S. - bývalým konateľom spoločnosti GETASTAV, s.r.o., keďže sa jedná

o vec, ktorá je predmetom trestného konania. Dňa 09. 09. 2010 bol stroj H. prevedený na žalobcu
kúpnouzmluvouuzatvorenoumedzinímaspoločnosťouIVARTNIKD.D.Osobyvystupujúcepodmenom
O. X. a F. M. sú obvinení zo zločinu podvodu spáchaného v spolupáchateľstve.. Žalobca v podanej
žalobe preukazoval naliehavý právny záujem na podaní žaloby skutočnosťami uvedenými v uznesení
Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 07. 04. 2014 v zmysle ktorého je nevyhnutné,

aby súd rozhodol v občianskom konaní o tom, kto je skutočným vlastníkom predmetného stroja. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznamovanými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom žalobcu,
zástupcov žalovaného I. a II. Predovšetkým najprv skúmal preukázanie naliehavosti právneho záujmu
na takomto určení zo strany žalobcu, keď túto náležitosť vyžadoval ako občiansky súdny poriadok,
ktorý bol účinný v čase podania žaloby a rovnako aj Civilný sporový poriadok v aktuálnom znení. Súd
pritom vychádzal z toho, že naliehavý záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä

tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez takéhoto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom predmetného stavebného stroja
značky H., na ktorý si však nárok z titulu vlastníckeho práva uplatňovali aj žalovaní (I., II.). Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že predmetný stroj tak v čase začatia súdneho konania, ako i v čase
vyhlásenia rozsudku bol uložený v úschove ústredného skladu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

Slovenská Ľupča v súvislosti s trestným konaním vedeným na Okresnom riaditeľstve PZ v Banskej
Bystrici, keď ponechanie veci v úschove bolo odôvodnené odkazom na ustanovenie § 97 Trestného
poriadku a žalobca, ako osoba, ktorá si na uvedenú vec robila nárok, bola upozornená, aby si svoj
nárok na vlastníctvo predmetného stroja uplatnila v rámci občianskeho súdneho konania v stanovenej
lehote 60 dní od doručenia uznesenia, ktoré bolo vydané dňa 07. 04. 2014. S poukazom na tieto

skutočnosti mal súd za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem, , keď súd zároveň vyhodnotil,
že žalobcov stav právnej neistoty nie je možné eliminovať iným právnym prostriedkom, najmä žalobou
na plnenie. Tieto závery podľa názoru súdu prvej inštancie korešpondujú i s ustálenou judikatúrou.
Po vyriešení otázky danosti naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, súd zameral pozornosť
na preskúmanie ďalšej náležitosti, ktorú je súd povinný skúmať, a to či žalobcovi, resp. žalovanému

svedčí aktívna legitimácia, resp. pasívna legitimácia v konaní. Navyše aktívnu legitimáciu žalobcu v
konaní spochybnil aj žalovaný v I. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobca odvodzoval
svoje vlastnícke právo k predmetnému stavebnému stroju od kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09. 09.
2010, ktorou mal on ako fyzická osoba nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej hnuteľnej veci od
predchádzajúceho vlastníka firmy IVARTNIK, d.o.o, ako predajúceho. Keďže predmetná zmluva bola

uzavretá medzi občanom N. republiky ako fyzickou osobou a slovinskou právnickou osobou, pričom
súd nemal nijakým spôsobom preukázané a ani tvrdené, že by sa táto zmluva mala riadiť iným než
slovinským právnym poriadkom, súd ako rozhodné právo pri posudzovaní tejto kúpnej zmluvy použil
súvisiace právne predpisy Slovinskej republiky. Konkrétne súd aplikoval ustanovenie článku 60 Vecno-
právneho zákonníka Slovinskej republiky, keď po oboznámení sa s týmto cudzím právnym poriadkom

dospel k záveru, že na žalobcu neprešlo vlastnícke právo k predmetnému stroju, keďže v čase uzavretia
predmetnej kúpno-predajnej zmluvy dňa 09. 09. 2010 sa predmetný stroj ako hnuteľná vec nachádzala
v držbe tretej osoby, a v takom prípade by sa odovzdanie hnuteľnej veci považovalo za vykonané až v
momente, keď by bola tretia osoba informovaná o prevode vlastníckeho práva, čiže až týmto momentom
byvlastníckeprávokpredmetnémustavebnémustrojunadobudolžalobca,čovšakvkonanípreukázané

nebolo. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v
tomto konaní, keďže nie je nositeľom hmotného práva o ktoré v konaní išlo. Z uvedeného dôvodu súd
žalobu zamietol.

2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 262 a § 255 ods. 1. nakoľko

boli žalovaní I., II. v celom rozsahu svojej obrany úspešní, keďže súd žalobu voči obidvom z nich
zamietol, priznal súd žalovaným aj nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Ďalej
súd uvedeným rozsudkom rozhodol aj o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania štátu a contrario s
poukazom na ustanovenie § 155 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Súd uznesením zo dňa 27. 01.
2015 sp. zn. 10C/150/2014 pribral do konania tlmočníčku zo slovinského jazyka S.. M. H. pre žalobcu na

tlmočenie súdnych pojednávaní, prípadne na vykonanie ďalších tlmočníckych úkonov, ktoré si vyžiada
priebeh konania. Následne uznesením zo dňa 15. 11. 2016 priznal prekladateľke S.. H. tlmočné za
prekladateľské úkony. Vzhľadom na uvedené s poukazom na pomer úspechu strán sporu v konaní uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu, ktoré mu týmto vznikli v celkovej výške 224,44, keďžesúd mal za to, že dva prekladateľské úkony a to žiadosť o informáciu o práve Slovinskej republiky zo
dňa 06. 04. 2016 a preklad prípisu Ministerstva spravodlivosti Slovinskej republiky zo dňa 16. 08. 2016
do slovenského jazyka, nespadajú pod právo každého konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, ale

podľa názoru súdu si informáciu o cudzom práve mal povinnosť zabezpečiť súd sám, s tým, že následne
na ich náhradu zaviazal žalobcu ako neúspešnú stranu sporu.

3.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodaldňa06.11.2017,t.j.vzákonomstanovenejlehoteodvolanie
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobca v podanom odvolaní síce nesprávne

uviedol, že podáva odvolanie proti uzneseniu (správne rozsudku) a upresnil, že odvolanie podáva z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. Má za to, že súd
prvej inštancie v konaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca s
právnym názorom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nesúhlasil. Poukázal na to, že
predmetný stavebný stroj H. nadobudol do vlastníctva na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 09.

09. 2010. Na základe tejto kúpno-predajnej zmluvy nadobudol žalobca vlastníctvo k predmetnému
stroju od spoločnosti IVARTNIK, d.o.o. Ako bolo počas konania uvedené, žalobca ako kupujúci bol
oboznámený v čase kúpy, že predmet kúpy sa nachádza u spoločnosti EUROJET, s. r. o. Žalobca o tejto
skutočnosti informoval nájomcu prostredníctvom osôb, s ktorými počas uzatvárania nájomnej zmluvy
komunikoval. Tieto osoby sú O. X. a F. M.. Vyššie uvedené osoby aj napriek tomu, že si boli vedomé,

že vlastníkom predmetného stroja H. je žalobca, previedli vlastnícke právo k stroju na ďalšiu osobu,
spoločnosť BAUTRANS, s. r. o., ktorá vlastnícke právo k stroju previedla na žalovaných. Žalobca má za
to, že je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, keďže z jeho strany došlo k nadobudnutiu
vlastníckeho práva k stroju podľa článku 60 Vecno-právneho zákonníka Slovinskej republiky. Žalobca
komunikoval s nájomcom prostredníctvo hore uvedených osôb a žiadal od nich vrátenie stroja. Tieto

osobysanachádzajútohočasunaneznámommieste,keďžejevočinimvedenétrestnéstíhanietýkajúce
sa predmetného stroja. Podľa žalobcu je teda nesporné, že tretia osoba, v tomto prípade nájomca,
mal vedomosť o tom, že vlastníkom predmetného stroja je práve žalobca. Žalobca preto navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný I., ani žalovaný II. nevyjadril.

5. V dôsledku podaného odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015. Z.
z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP"), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §

379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario,
rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktorému predchádzalo, ako aj
odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, ako vo
výroku, tak aj v odôvodnení, pričom odôvodnenie rozsudku je dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité a
spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. S týmito dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd stotožňuje a v celom rozsahu naň poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd poukazuje na to, že ťažiskovou odvolacou námietkou žalobcu prednesenou v
podanom odvolaní je nesúhlasný záver žalobcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V podanom
odvolaní žalobca konkrétne namietal, že komunikoval s nájomcom (spoločnosťou EUROJET, s.r.o.)
prostredníctvom osôb O. X. a F. M. a žiadal od nich vrátenie stroja. Tiež uviedol, že tieto osoby sa

nachádzajú toho času na neznámom mieste, keďže je voči nim vedené trestné stíhanie týkajúce sa aj
predmetného stroja. Podľa žalobcu je teda nesporné, že tretia osoba, v tomto prípade nájomca, mal
vedomosť o tom, že vlastníkom predmetného stroja je práve žalobca.10. Odvolací súd po oboznámení sa s celým obsahom predloženého spisového materiálu konštatoval
nasledovné: Žalobca -S. F. (fyzická osoba), odvodzoval svoje vlastnícke právo k stroju H., ktoré žiadal
v predmetnom konaní určiť, od kúpnej zmluvy (označovanej ako kúpno- predajná zmluva), ktorá

bola uzatvorená medzi subjektmi IVARTNIK, d. o. o. ( forma obchodnej spoločnosti v zmysle práva
Slovinskej republiky), ako predávajúcim a S. F., identifikovaným dátumom narodenia a bydliskom ako
kupujúcim, pričom predmetom zmluvy bol pracovný stroj H., N. XXX-X, ročník XXXX, sériové číslo
XXG.XXXXX. Uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 09. 09. 2010, pričom z obsahu uvedenej zmluvy
vyplýva ustanovenie o tom, že pracovný stroj sa preberie dňa 09. 09. 2010.

11. Originál kúpnej zmluvy je logicky vyhotovený v slovinskom jazyku, nakoľko sa uzatváral v Slovinskej
republike, medzi N. fyzickou osobou (ako kupujúcim) a právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou
existujúcou podľa slovinského práva, ako predávajúcim,

12. Zo spisu ďalej vyplýva i nájomná zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou IVARTNIK, d. o. o. (s. r. o.),

so sídlom Na Produ 105, 2391 Prevalie, ako prenajímateľom, a na strane druhej medzi spoločnosťou
EUROJET, s. r. o., so sídlom Sobotka 7 - 34, Rimavská Sobota, ako nájomcom, uzavretá dňa 16. 08.
2010,pričompredmetomnájmujeminikompaktnýnakladačtypH.,N.XXX-X,sériovéčísloXXG.XXXXX.
V zmysle uvedenej zmluvy bolo dodanie dohodnuté dňom 16. 08. 2010. Uvedená zmluva bola rovnako
pôvodne uzavretá v slovinskom jazyku, pričom za nájomcu, t. j. EUROJET, s. r. o., konal a zmluvu

podpísal O. X. (bez uvedenia vzťahu menovanej osoby k obchodnej spoločnosti).

13. Je na mieste uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že kúpna zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje
svoje vlastnícke právo, bola uzavretá v Slovinskej republike medzi dvoma slovinskými subjektami práva,
nebol dôvod na uvádzanie rozhodného práva (práva ktorého štátu), podľa ktorého sa bude uvedený

vzťah spravovať. Vec je potrebné posúdiť podľa hmotného práva Slovinskej republiky, preto súd prvej
inštancie postupoval správne, keď pri hodnotení existencie vlastníctva žalobcu, v hmotnoprávnej rovine,
v priebehu konania dopytoval i Ministerstvo spravodlivosti Slovinskej republiky o informáciu o práve
Slovinskej republiky. I uzatvorenie zmluvy o nájme stroja H. so spoločnosťou EUROJET, s.r.o, so sídlom
v Slovenskej republike (ako nájomcom) a faktické odovzdanie stroja na jej základe na územie Slovenskej

republiky dňa 16. 08. 2010 predstavuje podstatnú a zásadnú otázku majúcu vplyv na posúdenie prevodu
(či samotnej existencie) vlastníckeho práva k predmetnému stroju. Odpoveď na žiadosť konajúceho
súdu prvej inštancie o informáciu o cudzom práve sa nachádza v spise na č. l. 326 až 329 spisu, pričom
Ministerstvom spravodlivosti Slovinskej republiky bolo oznámené: „V zmysle uvedeného všeobecné
podmienky získania vlastníckeho práva k veci na základe právneho úkonu ustanovuje čl. 40 Vecno -

právneho zákonníka. Ten určuje, že sa na získanie vlastníckeho práva vyžaduje platný právny úkon,
z ktorého vyplýva povinnosť preniesť vlastnícke právo a splnenie iných podmienok, ktoré ustanovuje
zákon, osobitné podmienky na získanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam upravuje Vecno - právny
zákonník v ods. 3 v čl. 50 až 64, pričom sú (doplňujúce) podmienky na získanie vlastníckeho práva k
hnuteľným veciam na právne účinnom základe upravené v čl. 60-63 Vecno - právneho zákonníka.

14. V čl. 60 Vecno - právneho zákonníka je kodifikovaná tzv. tradičná zásada, ktorá vyžaduje, aby
prevodca nadobúdateľovi previedol držbu veci, teda, aby nadobúdateľovi odovzdal vec do držby (prvý
odsek čl. 60 Vecno - právneho zákonníka). Vydanie predstavuje dispozičný právny úkon a až keď je
tento vykonaný, kupujúci nadobudne vlastnícke právo k predmetu (hnuteľnej veci). V druhom ods. čl.

60 Vecno - právneho zákonníka je uvedené, že sa odovzdanie hnuteľnej veci považuje za vykonané
aj odovzdaním listiny, na základe ktorej môže nadobúdateľ disponovať s hnuteľnou vecou. Tretí a
štvrtý odsek čl. 60 Vecno - právneho zákonníka upravujú druhy tzv. náhradného, resp. fiktívneho
odovzdania menovite : odovzdanie krátkou rukou ((traditio brevi manu), držobnou dohodou (consitutum
possesorium) a odovzdanie dlhou rukou (traditiou longa manu). Odovzdanie dlhou rukou (traditio longa

manu) je upravené vo 4 odseku 60-teho článku Vecno - právneho zákonníka, ktorý upravuje, že ak je
vec v držbe tretieho, považuje sa odovzdanie hnuteľnej veci za vykonané v momente, keď bola tretia
strana informovaná o prenose vlastníckeho práva (odovzdanie dlhou rukou). Tým prevádzateľ prenesie
svoju nepriamu držbu na nadobúdateľa. Odovzdanie dlhou rukou je forma fiktívneho odovzdania, ktorá
sa používa, keď nie je vec, ktorá je predmetom prenosu v bezprostrednej držbe prevádzateľa, ale v držbe

tretej osoby. Prevádzajúci odovzdaním dlhou rukou teda prenesie svoju nepriamu vlastnícku držbu,
zatiaľ čo tretia osoba zostáva nevlastnícky priamy držiteľ. Držba a s ňou spravidla vlastnícke práva sa
neprenesú samotnou dohodou medzi prevodcom a nadobúdateľom, ale až informovaním (notifikáciou)tretej osoby. Kto tretiu osobu o prevode vlastníckeho práva informuje nie je dôležité, dôležité je iba to,
aby bola tretia osoba informovaná, resp., aby sa dozvedela o prevode vlastníckeho práva".

15. Listinnými dôkazmi tak bolo preukazované (pričom uvedené okolnosti zhodne tvrdil i samotný
žalobca od počiatku konania), že vlastnícke právo k predmetnému stroju H. bolo prevádzané dňa
09.09.2010 zo spoločnosti IVARTNIK d.o.o. na žalobcu S. F., ako fyzickú osobu. Uvedená kúpna zmluva
bola uzatváraná v čase, keď sa reálne stroj H. N. XXX nachádzal v Slovenskej republike, a to na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 16. 08. 2010 uzatvorenej medzi spoločnosťou EUROJET, s. r. o. ako nájomcom

a spoločnosťou IVARTNIK d.o.o. ako prenajímateľom. Prevod vlastníckeho práva zo spoločnosti
IVARTNIK d.o.o. na S. F., fyzickú osobu, bol tak realizovaný cca jeden kalendárny mesiac potom, ako bol
pracovnýstrojH.reálneodovzdanýdonájmuspoločnostiEUROJET,s.r.o.,sosídlomRimavskáSobota,
Slovenská republika. Uvedená okolnosť nebola v priebehu konania žalobcom ani rozporovaná. V zmysle
rozhodného práva Slovinskej republiky (Čl. 60 ods. 4 Vecno- právneho zákonníka) tak na riadny prevod
vlastníckeho práva bolo potrebné nielen uzatvorenie samotnej kúpnej zmluvy (titulus), ale na právne

perfektné nadobudnutie vlastníckeho práva bolo potrebné splniť i zákonnú podmienku oznámenia o
prevode vlastníckeho práva tretej osobe, u ktorej sa predmet prevodu vlastníckeho práva v čase prevodu
vlastníckeho práva (uzatvorenia zmluvy) nachádzal. Keďže v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sa stroj
H. reálne nachádzal v držbe - nájme spoločnosti EUROJET, s. r. o. so sídlom v Slovenskej republike,
Rimavská Sobota, bolo nevyhnutné, aby uvedená spoločnosť EUROJET, s. r. o. bola preukázateľne

oboznámená o prevode vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorú má (mala) u seba. Žalobca v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a ani následne v rámci odvolacieho konania nijakým spôsobom
nepreukázal,žespoločnosťEUROJET,s.r.o.sosídlomRimavskáSobota,Sobotka7/34,bolaoprevode
vlastníckeho práva akýmkoľvek spôsobom upovedomená. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
podľa aktuálneho ako i úplného výpisu z obchodného registra v čase uzatvárania nájomnej zmluvy, t.

j. dňa 16. 08. 2010 bol spoločnosť EUROJET oprávnený zastupovať štatutárny orgán - jediný konateľ
spoločnosti V. P., ktorému funkcia konateľa spoločnosti vznikla dňom 26. 05. 2010 a skončila sa dňom
17. 05. 2011. Zmluva o nájme zo dňa 16. 08. 2010 však nebola uzatvorená za spoločnosť EUROJET,
s.r.o. konaním štaturára, a taktiež nebola preukázaná akákoľvek ďalšia komunikácia medzi žalobcom
(resp. spoločnosťou IVARTNIK, d.o.o.) a spoločnosťou EUROJET, .s.r.o. prostredníctvom osoby na to

oprávnenej.

16. Odvolací súd poukazuje na neprimerane neopatrný postup žalobcu ako prenajímateľa, ktorý prenajal
a reálne odovzdal stavebné stroje, konkrétne i uvedený kompaktný nakladač H. N. XXX na základe
nájomnej zmluvy, uzatvorenej s nájomcom EUROJET, s. r. o., za ktorú v zmysle výpisu z obchodného

registra mohol konať výlučne konateľ (v tom čase V. P. od 18. 06. 2010 do 17. 05. 2011) , pričom za
nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy konala a túto podpísala osoba menom O. X., ktorá v zmysle
výpisuzobchodnéhoregistranemákspoločnostiEUROJET,s.r.o.žiadnyvzťah,uvedenáosobaniejea
ani nikdy nebola spoločníkom obchodnej spoločnosti, ani štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti.
Nebolo preukázané ani tvrdené udelenie plnomocenstva na konanie za uvedenú spoločnosť (hoci

uvedené by bolo bez právneho významu, nakoľko za spoločnosť koná a podpisuje konateľ spoločnosti
samostatne) Napriek uvedenej okolnosti žalobca odovzdal stavebné stroje osobe, ktorú nevedel, a
ani v súčasnosti nevie identifikovať bližšie než menom a priezviskom, pričom uvedená osoba nemala
žiadny vzťah so spoločnosťou EUROJET, s. r. o.

17. Z obsahu spisu, listinných dôkazov, ani vyjadrení žalobcu nebolo preukázané, že by žalobca v
čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 09. 09. 2010, od ktorej odvodzuje svoje vlastnícke právo, informoval
spoločnosť EUROJET, s. r. o. ako tretiu osobu, u ktorej sa predmet prevodu vlastníckeho práva
nachádzal o prevode vlastníckeho práva. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca tvrdí, že komunikoval s
osobami pod menom O. X. a Z. M., k uvedenému odvolací súd uvádza, že žalobca tvrdí, že s uvedenými

osobami komunikoval výlučne ohľadom výziev na vrátenie stroja (pričom ani uvedené výzvy na vrátenie
stroja, resp. úhradu nájomného preukázané nie sú), avšak výzvy na vrátenie stroja alebo výzvy na
úhradu splatného nájomného nemožno považovať za právne účinné oznámenie o prevode vlastníckeho
práva osobe, ktorá má hnuteľnú vec, ku ktorej sa vlastnícke právo prevádza, u seba (tzv. notifikácia
tretej osoby). Zároveň žalobcom tvrdená komunikácia s osobami O. X. a Z. M. je bez právneho významu,

bez vplyvu na perfektnosť právneho úkonu prevodu vlastníckeho práva, nakoľko ani O. X. a ani Z. M.,
nemajú k spoločnosti EUROJET, s. r. o., žiadny vzťah. Odvolací súd preto sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobca nepreukázal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu konať, nakoľko v konaní
spoľahlivo nepreukázal riadne a právne perfektné nadobudnutie vlastníckeho práva k stroju H., tip N.XXX/X. Odvolací súd uvádza, že žalobca tak neučinil ani v odvolacom konaní, keď odvolacia námietka
spočívajúca v tvrdení ohľadom komunikácie s osobami O. X. a Z. M., je vzhľadom k otázke prevodu
vlastníckeho práva celkom irelevantná. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil ako vecne správny

18.ZáveromodvolacísúdpoukazujetiežnaspornúotázkuvlastníctvastrojaH.spoločnosťou IVARTNIK
d.o.o,, pričom odvolací sú má za to, že ani existencia tvrdeného vlastníckeho práva spoločnosti
IVARTNIK d.o.o. ku kompaktnému nakladaču H. nebola spoľahlivo a jednoznačne preukázaná. V

samotnej žalobe žalobca o.i. uviedol: „F. S., nar. XX. XX. XXXX v P. J. H., t.č. trvale bytom K., O. G.
XX M., nadobudol dňa 05. 07. 2006 ako konateľ spoločnosti SGD IVARTNIK D.O.O., O. G. XX stroj H.
od spoločnosti KUHN d.o.o. Planjava 3, 1236 Trzin Slovinsko. Následne dňa 29. 06. 2010 zrealizoval
spätný leasing cez spoločnosť Kovintrade, L. Y. d.d. pričom leasingovým nájomcom sa stala spoločnosť
IVARTNIK d.o.o., Na Produ 105, 2391 Prevalje (toho času v konkurze)". V priebehu konania následne
žalobca tvrdil, že leasing na uvedený stroj vyplatil (bez bližšieho ozrejmenia, či ako fyzická osoba alebo

spoločnosťIvartnik,d.o.o)spoločnostiKovintradeastrojH.nadobudladovlastníctvaspoločnosťIvartnik,
d.o.o. Zo spisu (na čl.l.120) však vyplýva výlučne „VYHLáSENIE" spoločnosti Kovintrade, v ktorom
uviedla, že „kupujúci Ivartnik DRADBENO PODJETJE d.o., Na Produ 105, 2391 Prevalje, IČ DPH:
SI12247880, uhradil všetky záväzky z titulu citovanej zmluvy o finančnom leasingu, čo znamená, že je
splnená zákonná podmienka na prevod vlastníckeho práva k predmetu zmluvy na kupujúceho, ktorý

sa tak stal jediným a výhradným majiteľom predmetu zmluvy: kompaktný nakladač, H. N. XXX - X."
Uvedené vyhlásenie je v originálnom znení v slovinskom jazyku datované dňom 03. 09. 2010, avšak v
písomne vyhotovenom preklade do jazyka slovenského je uvedený dátum dňa 29. 06. 2010, ktorý sa
však v originálnom znení nevyskytuje. Uvedeným dátumom 29. 06. 2010 je výlučne datovaná faktúra
č. 100600340 vystavená spoločnosťou Kovintrade spoločnosti Ivartnik Gradbeno Podjetje, d.o.o. na

sumu 15 120,- Eur za kompaktný nakladač H. N. XXX - X, pričom vo faktúre je uvedené, že „prevod
vlastníctva sa vykoná po splnení všetkých zmluvných povinností". Z uvedeného tak možno prijať záver,
že dňa 29. 06. 2010 bola vystavená leasingovou spoločnosťou faktúra na úhradu zostatkovej ceny
predmetu leasingu - kompaktného nakladača H. N. XXX - X a následne dňa 03. 09. 2010 bolo vystavené
vyššie uvedené potvrdenie o úhrade všetkých záväzkov z leasingovej zmluvy. Dátum 29. 06. 2010 na

písomnom vyhotovení slovenského prekladu v rozpore s dátumom v originálnom vyhlásení v slovinskom
jazyku (03.09. 2010) logicky mohol vzniknúť v dôsledku prekladu faktúry zo dňa 29. 06. 2010 a následne
prekladom „vyhlásenia" zo dňa 03. 09. 2010. V neposlednom rade sám žalobca i v podanej žalobe
uviedol, že „Následne dňa 29. 06. 2010 zrealizoval spätný leasing cez spoločnosť Kovintrade, L. Y. d.d.,
pričom leasingovým nájomcom sa stala spoločnosť IVARTNIK d.o.o., Na produ 105, 2391 Prevalje (toho

času v konkurze).

19. Taktiež i pri posudzovaní existencie vlastníckeho práva k predmetnému stroju spoločnosti IVARTNIK
d.o.o, na túto prevedeného z leasingovej spoločnosti Kovintrade (tak ako bolo tvrdené vyhlásením" zo
dňa 03. 09. 2010) je potrebné poukázať na nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi spol. IVARTNIK d.o.o

a spoločnosťou Eurojet, s.r.o dňa 16. 08. 2010, na základe ktorej bol stroj H. do nájmu nájomcovi i
reálne odovzdaný dňom 16. 08. 2010. Potom, pokiaľ jediným titulom, na základe ktorého žalobca
tvrdí prevod vlastníckeho práva na spoločnosť IVARTNIK d.o.o, (z leasingovej spoločnosti Kovintrade)
je vyhlásenie leasingovej spoločnosti Kovintrade zo dňa 03. 09. 2010 (pričom nájomná zmluva a
odovzdanie stroja do nájmu dňa 16. 08. 2010 tomuto časovo predchádzala), rovnako pri prevode

vlastníckeho práva z leasingovej spoločnosti na leasingového nájomcu (spol. IVARTNIK d.o.o,) je pre
perfektnosť právneho úkonu potrebná notifikácia tretej osoby, t.j. spoločnosti Eurojet, ktorá mala vec
(kompaktný nakladač) reálne u seba odo dňa 16. 08. 2010. Ani takéto oznámenie spoločnosti Eurojet,
s.r.o. v konaní preukázané nebolo, preto je sporná i otázka vlastníctva kompaktného nakladača H.
spoločnosťou Ivartnik, d.o.o., ktorá potom v zmysle rímskej zásady, že nikto nemôže na iného previesť

viac práv, než má sám („nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet"), nemohla previesť
vlastnícke právo, ktoré jej neprislúchalo (z dôvodu nesplnenia podmienky notifikácie tretej osoby) na S.
F. - fyzickú osobu. Odvolací súd na uvedené poukázal len na potvrdenie správneho záveru súdu prvej
inštancie, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí hmotné právo, ktorého určenia sa v konaní žalobou
domáhal. Pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá však

u žalobcu absentovala z dôvodu nedostatku jemu prináležiaceho hmotného práva tvrdeného na základe
následného prevodu (druhého) zo spoločnosti Ivartnik, d.o.o na S. F. (žalobcu), je tento postup a záver
súdu prvej inštancie správny a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.20. Žalobca v odvolaní vzniesol výlučne vyššie uvedenú odvolaciu námietku, tvrdiac, že osoby O. X. a
F. M. vyzýval na vrátenie stroja a teda osoba nájomcu mala vedomosť o tom, že vlastníkom stroja je

práve žalobca. Žalobca v odvolaní nenamietal proti výrokoch o náhrade trov konania, avšak odvolací
súd uvedený výrok, resp. výroky preskúmal ako výroky závislé na rozhodnutí vo veci samej. Odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie i v tejto časti potvrdil ako vecne správny, nakoľko pri rozhodovaní
o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
nebol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný ani sčasti, a preto je namieste rozhodnutie, ktorým

bola žalobcovi uložená povinnosť náhrady trov konania žalovanému 1/, žalovanému 2/, ako procesne
úspešným stranám sporu v celom rozsahu, ako aj trovy štátu, ktoré vznikli v dôsledku zisťovania
rozhodného práva súdom. .

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 362 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP, rovnako podľa zásady úspechu, keď úspešnými sporovými stranami boli žalovaní

1/ a 2/, a preto by im vzniklo právo na náhradu trov súvisiacich s odvolacím konaním voči procesne
neúspešnému žalobcovi. Odvolací súd mal však za to, že ako žalovanému 1/, tak ani žalovanému 2/ v
rámci odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, a preto súd žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).