Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218410
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114218410.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne : M. M., narodená

XX.XX.XXXX,bytomR.XXXX/XX,U.X.,právnezastúpená:JUDr.MichalKrutek,s.r.o.,sosídlomHlavná
11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 00510/14 vydaný
dňa 24.06.2014, rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom.

II. Súd určuje, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 01.07.2010
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná a to v nasledovnom znení:
„Zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť
mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy
o úvere ručiteľskom vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť
výklad alebo zrušenie“.

III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 1.7.2014 doručeným súdu dňa 7.7.2014 sa navrhovateľka vo veci samej domáhala
zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00510/14 vydaného dňa
24.6.2014 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom a určenia, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť
zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 1.7.2010 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je neprijateľná.
Navrhovateľka v návrhu vo veci samej uvádza, že rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná, navrhovateľka je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu bez
možnosti vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom a rozhodcovská doložka zakladá faktickú

nerovnováhu v právach a povinnostiach navrhovateľky ako spotrebiteľa. Ďalej navrhovateľka uvádza,
že na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky rozhodca JUDr. Michal Rašla
dňa 24.6.2014 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00510/14, ktorým zaviazal navrhovateľku
zaplatiť dlžnú čiastku spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, vrátane neprimeranej
zmluvnej pokuty, pričom rozhodca nezohľadnil právo na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami. Rozsudok je ničotným právnym úkonom rozhodcu a nemôže obstáť a tvoriť nový
kvalifikovaný záväzok medzi stranami. Spolu s návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáhala

odkladu vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00510/14
vydaného dňa 24.6.2014 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej z dôvodu, že odporca dosiahol exekučný titul, ktorý je v rozpore so zákonom, navrhovateľka je
vystavená permanentnému stresu z toho, že každým dňom voči nej môže začať exekúcia na základetohto ničotného úkonu. Ďalej sa žalobkyňa domáhal určenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
uvedenej ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 01.07.2010. Žalobkyňa tiež uviedla, že podala
žalobu o neplatnosť zmluvy o úvere, ktorá je vedená na Okresnom súde Trnava pod č.k. 19C/27/2011

zo dňa 14.02.2011.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.07.2014 uviedol, že je toho názoru, že súd
by sa nemal zaoberať argumentmi navrhovateľa, ktoré sa obmedzujú na jeho snahu preskúmať vec

z hmotnoprávnej stránky. Žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani
mimoriadnymopravnýmprostriedkom.Účelomkonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudkujeumožniť
ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné
podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Žalovaný v
tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 335/2010 a rozhodnutie Najvyššieho
súduČeskejrepublikysp.zn.33Cdo2675/2007.Žalovanýakoveriteľuzatvorilsožalobcomakodlžníkom

dňa 01.07.2010 Rozhodcovskú zmluvu a to na samostatnom dokumente podpísanom navrhovateľom.
Žalovaný so žalobcom v zmluve o úvere dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej
mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným
súdom SR. Žalobca sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva na súdnu ochranu
poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Z ustanovenia

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské
doložky a rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná a je zrejmé,
že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Žalovaný má za to, že na
základe platnej rozhodcovskej zmluvy bol Stály rozhodcovský súd oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

Žalovaný je toho názoru, že pri rozhodovaní Stáleho rozhodcovského súdu nedošlo k porušeniu
všeobecných záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov. Aplikácia spomínaných
právnych predpisov nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je vzťahom
spotrebiteľským. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si
berienaúčelzamestnania,ktorývylučujezáverotom,ževtomtoprávnomvzťahupôsobíakospotrebiteľ.

Zároveň v Dodatku k zmluve o úvere navrhovateľ uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky použije
na nákup výpočtovej techniky. Žalovaný má za to, že Rozhodcovská zmluva, ktorá nebola súčasťou
obchodných podmienok alebo zmluvy a teda nemožno hovoriť, že uzatvorenie tejto Rozhodcovskej
zmluvybolopodmienenénauzatvoreniezmluvy.Jetosamostatnýdokument,samostatnálistina,ktoráje
nevýhradná a ktorá nenúti navrhovateľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Žalovaný taktiež

namietal skutočnosti ohľadne nezisťovania príjmu žalobkyne.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to kópiou žaloby vedenou
pod sp.zn. na tunajšom súdu č.l.10-14, rozhodnutie Krajského súdu č.k. 5Co/146/2013-233 zo dňa
16.04.2013 (č.l.21-23), so Zmluvou o úvere zo dňa 01.07.2010 (č.l.48), s rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00510/14 (č.l.35-36), s Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 01.07.2010
(č.l.47), žiadosťou o úver (č.l.49-50) s Dodatkom k zmluve o úvere a zistil tento skutkový a právny stav:

4. Žalobkyňa v konaní uviedla, že uvedené prostriedky nepoužila na podnikateľské účely, nakoľko nikdy
reálne nepodnikala, ale vždy bola zamestnaná v spoločnosti Tip-Top services, s.r.o.,

5. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 01.07.2010 súd zistil,
že žalovaný bol na základe tejto zmluvy oprávnený poskytnúť navrhovateľovi úver v sume 500 eur,
pričom žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
484 eur t.j. celkovo čiastku 984,- eur v dvanástich mesačných splátkach po 82,- eur počnúc dňom

24.07.2010. V uvedenej zmluve zároveň žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon zamestnania.

6. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp. zn. SR
00510/14 zo dňa 20.06.2014 vyplýva, že žalobkyni bola uvedeným rozsudkom uložená povinnosť

zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1.123,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1.123,01 eur od 08.01.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 1.123,01
eur od 02.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 316,56 eur a to
všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účetodporcu. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku okrem iného vyplýva, že Zmluvu o úvere, nie je
možné posudzovať podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom aplikácii uvedeného
právneho predpisu na zistený skutkový stav bráni skutočnosť, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom

spotrebiteľským. Odporca pri uzatvorení Zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si
berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

7. Z čl. II bod 2. Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov

uvedených v bode I tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornýmipredpismiStálehorozhodcovskéhosúduzaloženáprávomocStálehorozhodcovskéhosúdu.

8. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 01.07.2010 vyplýva vyhlásenie žalobkyne, že poskytnuté peňažné
prostriedky vo výške 500 eur použije na účely výkonu zamestnania.

9. Žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 17.02.2017 odkazuje na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, pričom poukazuje na účelovou formuláciou rozhodcovskej doložky snažil obísť citované

zákonné ustanovenie dojednaním nevýhradnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva nespĺňa
podmienky nevýhradnosti, nakoľko po podaní návrhu na rozhodcovský súd zo strany odporcu musel
toto navrhovateľ len akceptovať. Ďalej žalobkyňa poukázala na značnú vzdialenosť miesta jej bydliska
od sídla rozhodcovského súdu.

10. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa ustanovenia § 40 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy (c)), ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa (j)).

12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,ktorápredstavujeinterpretačnépravidlo,zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku

odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístupk dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

18. Podľa čl. 3 ods.1,2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

19. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti
možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti

viazaný, sa neprihliada.

20. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia
závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či
následky, ktoré už nastali, pominú.

21. Podľa § 295 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 295 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z

dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

23. Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom
na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania a určenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky v rámci zmluvy o úvere.

24. Súd v prejednávanej veci skúmal splnenie zákonných podmienok na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, vychádzajúc pritom z tvrdených skutočností žalobkyňou v žalobe, ak aj v priebehu konania,
keď dospel k nasledujúcim právnym záverom.

25. Súd konštatuje, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa podala na Okresnom
súde Trnava žalobu o určenie, že úver XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, vedenej pod
sp.zn. 19C/27/2011. Súd má v prejednávanej veci za to, že podaním tejto žaloby zanikla v dôsledku
rozväzovacej podmienky stanovenej v Čl. II bod 2 (pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I tohto

článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy) rozhodcovskej
zmluvy platnosť tejto rozhodcovskej zmluvy, a preto nemohol rozhodcovský súd prejednať spor medzi
účastníkmi tohto konania na základe zaniknutej zmluvy. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že
rozhodcovský rozsudok zrušil, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať na základe

zaniknutej zmluvy, ktorá zanikla v dôsledku naplnenie rozväzovacej podmienky v podobe začatia
súdneho konania 19C/27/2011 na Okresnom súde Trnava.26. Súd konštatuje, že ak by aj rozhodcovská zmluva bola bývala platná, tak vzhľadom na okolnosti
prejednávaného prípadu, súd dospel k záveru, že žalovaný bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej a inej podnikateľskej činnosti, pri uzatváraní zmluvy

vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľa.
Neobstoja tvrdenia žalovaného o tom, že aplikácia právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa
nie je možná, nakoľko žalobca nevystupoval ako spotrebiteľ, pričom pri uzatváraní zmluvy vyhlásil, že

peňažné prostriedky si berie na účel zamestnania, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalobca
poskytnuté peňažné prostriedky použil v súvislosti s výkonom zamestnania. Súd súčasne konštatuje, že
žalobkyňa nikdy reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, čo preukazuje výpis z lustrácie z príjmov
zo Sociálnej poisťovne, pričom z uvedeného plynie, že vždy bola len zamestnaná. Vzhľadom na to, že
predmetnou zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť žalovaný ako dodávateľ žalobkyni ako spotrebiteľovi
dočasne peňažné prostriedky vo forme úveru a navrhovateľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť spolu s odmenou, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

27. Nakoľko sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti

dohodnutej rozhodcovskej doložky vychádzal súd aj z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a
Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

28. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. V tomto

prípade Rozhodcovská zmluva a v nej obsiahnutá rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym
súdom a rozhodcovským súdom a je dôvodné predpokladať, že si spotrebiteľ nebol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň Rozhodcovská zmluva

obsahuje článok, konkrétne článok II bod 2., ktorý dáva možnosť výberu zmluvným stranám medzi
konaním pred rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak tento článok tiež konštatuje,
že ustanovenie predchádzajúcej vety (t.j. vety pred bodkočiarkou) sa nepoužije, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovskéhosúduatedareálnetentovýberneumožňuje.Ajzosamotnejpodstatyzmluvyaprávneho
vzťahu ňou založeného vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého konanie o zaplatenie začne bude
odporca a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Súd má za to,
že takto dojednaná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie veci
všeobecným súdom, vzhľadom k tomu, že žalovaný ako dodávateľ pred žalobkyňou ako spotrebiteľom

podal žalobu na rozhodcovskom súde a spotrebiteľ po podaní žaloby už nemá možnosť podať žalobu
na všeobecný súd. Vzhľadom na uvedené, takto dojednanú rozhodcovskú doložku nachádzajúca
sa v Rozhodcovskej zmluve ako zmluvnú podmienku, považuje súd za neprijateľnú a v zmysle
ustanovenia§53ods.5Občianskehozákonníkazaneplatnú,pričomtakétodojednanievytváranepomer
práv a povinností v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že Rozhodcovská zmluva obsahuje

neprijateľnú podmienku (v časti dojednanej rozhodcovskej doložky), ktorá je neplatná, ide o zmluvu,
ktorou sa nezakladá právomoc rozhodcovského súdu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom, v ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa
viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu právna úprava poskytuje. Súd teda
rozhodol o zrušení Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 01292/13 zo dňa 17.06.2013., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené
všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd súčasne poukazuje na rozhodnutie
Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/32/2013-62 zo dňa 09.05.2014 kde boli konštatované rovnaké závery
vo vzťahu k žalovanému a obdobnej zmluve, ako aj na závery potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského
súdu Trnava č.k. 25Co/507/2014-89 zo dňa 24.06.2015.

29. Súd v rámci preskúmania žaloby súčasne rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako súčasti
zmluvyč.XXXXXXXXX zodňa01.07.2010uzatvorenejmedzižalobkyňouažalovaným,ktorúpovažoval
za neprijateľnú v nasledovnom znení: „Zmluvné strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konanípred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia
spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere ručiteľskom vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky
vrátane sporuoichplatnosť výkladalebo zrušenie“.Súdmázato,žetaktoskrytourčenározhodcovská

doložkavrámcibodu14Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,jeneprijateľnávzhľadomnavšetky
okolnosti, nakoľko táto podmienka je skrytá a určuje, že žalobkyňa sa má podrobiť rozhodcovskému
konaniu, a preto ju súd za použitia § 53 ods. 5 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
vyhodnotil ako neprijateľnú a neplatnú a súčasne za použitia § 298 zákona č.160/2015Z.z. uvedené aj
určil výrokom rozhodnutia.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona.

31. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalobkyňa ako účastníkovi plne úspešnému v konaní v rozsahu 100%
voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.