Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Pribulová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204677
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:6117204677.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobkyne: C.. R. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, V. M., zastúpená: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát,
Vajanského 10, Trnava, proti žalovanému: P.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XXXX/X, Z.,
zastúpený: JUDr. Karol Pešl, advokát, Hlavné nám. 7, Nové Zámky, o zaplatenie sumy 1.493,72 eura
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 1.493,72 eura, ako aj náhradu trov konania.
2. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že ako veriteľ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX
požičala žalovanému ako dlžníkovi a D. H., tiež ako dlžníkovi, dňa 01.02.2002 sumu 90.000,- Sk
(obidvom dlžníkom spoločne). Výzvou zo dňa 02.02.2017, poslanou žalovanému dňa 03.02.2017,
žalobkyňa vyzvala žalovaného na splatenie dlhu (polovice požičanej sumy) v sume 1.493,72 eura
(pôvodne 45.000,- Sk; prepočítané konverzným kurzom EUR/SKK 30,126). Žalovaný do dňa spísania
návrhu žalobkyni dlžnú sumu neuhradil, z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby žalovaného k
splneniu tejto povinnosti zaviazal súd.
3. Okresný súd Banská Bystrica návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn.
11C/38/2017 zo dňa 07.03.2017. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor
s vecným odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) v plnom rozsahu zrušil.
4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že so sestrou - žalobkyňou spolu s bývalou manželkou uzavreli
zmluvu o pôžičke na sumu 90.000,- Sk dňa 01.02.2002. Žalobkyňa mala danú pôžičku v minulosti
vyplatenú zo strany ich rodičov. Aj tieto financie spolu ešte s ďalšími pôžičkami od tretích osôb boli v
roku 2002 použité na kúpu bytu, v ktorom má žalovaný aj v súčasnosti trvalé bydlisko. Ich rodičia neb.
mama Z. H. a neb. otec C.. L. H., aby im pomohli, tak prevzali za nich všetky ich pôžičky, z ktorých bola
vyplatená kúpna cena bytu a oni sa im potom zaviazali splatiť celkovú hodnotu uhradených pôžičiek.
Na dedičskom konaní po neb. matke vedenom na O. úrade L.. U. T. so sídlom v Z. pod č.k. XXD
XXX/XXXX si to so sestrou - žalobkyňou spoločne prepočítali a dospeli k zhodnej sume nevyplatenej
časti pôžičky voči rodičom. Daný výsledný sumár pôžičky bol spracovaný počítačom dňa 11.06.2011ako záväzky k bytu s tým, že výslednou sumou bola čiastka vo výške 25.291,16 eura. Žalobkyňa už v
danom dedičskom konaní sa obohatila na úkor žalovaného, nakoľko z danej sumy sa jemu samému a
nie jemu a bývalej manželke mala odpočítať suma 7.075,47 eura, nakoľko túto sumu ich neb. rodičia
darovali dňom 01.01.2011 len žalovanému, o čom mala taktiež vedomosti žalobkyňa, ktorá taktiež
vlastnoručne podpísala príslušný zápis o tom. Darovanie danej konkrétnej sumy peňazí bolo z dôvodu,
že takúto istú sumu vyplatili neb. rodičia za okná na domovej nehnuteľnosti sestry - žalobkyne, ktorej
to tiež darovali. V dôsledku toho žalovaný v nevedomí, nakoľko si to v zlom psychickom stave po
maminej smrti úplne neuvedomil, zhodne uznal spolu so žalobkyňou na vyššie uvedenom dedičskom
konaní po neb. matke zostatok pôžičky v rámci súpisu majetku, nakoľko po odpočítaní sumy 7.075,47
zo sumy 25.291,16 dostávame sumu 18.215,69 eur, ktorá je stanovená aj v príslušnom osvedčení o
dedičstve 26D XXX/XXXX. Správne však darovaná suma mala byť odpočítaná len z polovičného podielu
žalovaného z nesplatenej pôžičky, t.j. zo sumy 12.645,58 eur. Žalovaný teda tvrdí, že žalobkyňa sa už v
rámci horeuvedeného dedičského konania obohatila na úkor žalovaného, nakoľko došlo k nesprávnemu
započítaniu horeuvedeného daru. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom k tomu, že svoj dedičský nárok
z horeuvedenej pôžičky po neb. matke si už žalobkyňa uplatnila taktiež žalobou na Okresnom súde v
Trnave pod sp.zn. 32C/85/2016, jej peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze žalovaný neuznáva
v celom rozsahu.
5. Žalobkyňa sa k odporu vyjadrila v replike v tom zmysle, že popiera tvrdenia žalovaného o vrátení
pôžičky, ktorú poskytla žalovanému, zo strany ich rodičov. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
prevzatie jeho dlhu voči žalobkyni rodičmi. Dlh žalovaného nemá ani žiadny súvis s uvádzaným
dedičským konaním po rodičoch, nakoľko záväzok žalovaného voči žalobkyni vznikol na základe
zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou, žalovaným a D. H.. Rodičia strán tohto sporu do tohto ich
záväzku žiadnym spôsobom nevstupovali. Listina predložená žalovaným - kópia zápisu z darovania
sa týka záväzkov voči rodičom, teda iných záväzkov, ako toho, ktorý je predmetom tohto konania.
Rovnako, ďalšia listina - kópia záväzkov bytu je listinou vyhotovenou pravdepodobne na vlastnú
evidenciu žalovaného. Z uvedenej listiny vyplýva, že žalovaný potvrdzuje existenciu záväzku v pôvodnej
sume 90.000,- Sk, ktorý je predmetom tohto sporu. Konanie na Okresnom súde Trnava pod sp.zn.
32C/85/2016, na ktoré žalovaný poukazuje, sa týka iného záväzku. Žalobkyňa zastáva názor, že podaný
odpor nie je dôvodný. Záverom žalobkyňa navrhla, aby konanie pokračovalo na Okresnom súde Trnava.
6. Okresný súd Banská Bystrica následne v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 ZoUK postúpil vec dňa
19.04.2017 tunajšiemu súdu ako príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.
7. Žalovaný sa v duplike vyjadril, že suma 90.000,-Sk a z nej vyplývajúca nárokovaná suma 1.493,72
eur bola žalobkyni vyplatená zo strany rodičov, čo žalobkyňa v súčasnosti popiera. Práve žalovaným
predložená evidencia záväzkov k bytu zo dňa 11.06.2011, ktorú podpísal aj s bývalou manželkou D.
H., bola vyhotovená nielen pre vlastnú evidenciu, ale aj evidenciu jeho rodičov, ktorí sami uviedli súpis
pôžičiek, ktoré uhradili jednotlivým ich veriteľom za žalovaného a jeho bývalú manželku. Dôkazom je
samotné rukou písané písmo matky žalovaného ohľadne vlastných poznámok, ktoré taktiež súviseli s
ich záväzkami a ich úhradami. Práve preto to písala na danú evidenciu záväzkov, ktoré voči rodičom
mali, a nie na iný nejaký papier. Žalovaný môže len predpokladať, prečo to žalobkyňa v súčasnosti
popiera, avšak pravda je taká, že práve tieto záväzky boli predmetom ich dojednávania sa na dedičskom
pojednávaní po nebohej matke. Práve po prepočítaní jednotlivých položiek z danej evidencie záväzkov
dospeli aj za prítomnosti žalobkyne a otca k hodnote pôžičiek od ich rodičov v danom dedičskom konaní,
čo má priamy súvis s nárokovanou čiastkou zo strany žalobkyne, ktorá sama mala vedomosti o danej
evidencii záväzkov.
8.ŽalobkyňaakodôkazyoznačilaapredložilaZmluvuopôžičkezodňaXX.XX.XXXX,Výzvunasplnenie
dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie o odoslaní výzvy, Záväzky k bytu zo dňa 11.06.2011 (č.l. 53-54),
zápisnicu z konania sp.zn. XXD XXX/XXXX zo dňa 10.11.2015, Dohodu zo dňa 25.11.2015. Ďalej
navrhla vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne.
9. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil Osvedčenie o dedičstve sp.zn. XXD XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, Záväzky k bytu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 33, 63-65), Zápis z darovania, Zmluvu o pôžičke
zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, Príjmový pokladničný doklad, zápisnice z konania sp.zn. XXD XXX/
XXXX zo dňa 05.10.2015 a 10.11.2015, vyjadrenie k odporu z konania sp.zn. 32C/85/2016. Ďalej navrhol
vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného.10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a tiež výsluchom
žalobkyne a žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.02.2002 (č.l. 21) vyplýva, že ju uzavreli žalobkyňa ako veriteľ a
žalovaný a jeho bývalá manželka ako dlžníci, a na jej základe veriteľ prenechal dňom podpísania zmluvy
dlžníkom sumu 90.000,- Sk, ktorí sa zaviazali vrátiť ju v hotovosti, pričom deň vrátenia pôžičky nebol
v zmluve dojednaný.
12. Z listiny Záväzky k bytu zo dňa 11.6.2011 (č.l. 63-65) vyplýva, že na ľavej strane v časti „Pôžička“
je evidovaná pôžička na byt, r. 02, sestra, 90.000,- Sk, 2.987,45 eura. Ako suma „Celkom pôžička“ sa
uvádza suma 25.291,16 eura. Listina je podpísaná žalovaným a jeho bývalou manželkou.
13. Z listiny zo dňa 01.01.2011 (č.l. 34) vyplýva, že z dôvodu, že rodičia strán sporu v roku 2009 žalobkyni
zaplatili z ich účtu 213.155 Sk (7.075,47 eura) za okná na dome a z dôvodu, že sa rozhodli tieto peniaze
za okná darovať, tak týmto dňom sa aj žalovanému čiastka z pôžičky na byt znižuje o 213.155 Sk
(7.075,47 eura), pričom listina je podpísaná zúčastnenými.
14. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. XXD XXX/XXXX, XD not XX/XXXX zo dňa 10.11.2015 (č.l. 28),
vydaného notárom L.. U. T., notárom so sídlom v Z. B. XX/XX, vyplýva, že bolo vydané v dedičskom
konaní po poručiteľke Z. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, pričom účastníkmi konania boli
žalobkyňa a žalovaný ako deti poručiteľky a C.. L. H. (otec strán sporu) ako manžel poručiteľky. Ako
majetok patriaci do BSM poručiteľky a jej manžela boli o.i. zahrnuté pôžičky poskytnuté Z. a C.. L.
H. v období rokov XXXX až XXXX pre bývalých manželov P.. C. H. a jeho bývalú manželku D. H. v
doposiaľ zhodne uznanej výške 18.215,69 eura. Ako aktíva patriace do dedičstva po poručiteľke boli o.i.
zahrnuté uvedené pôžičky v 1/2, t.j. vo výške 9.107,845 eura. Osvedčenie bolo podľa potvrdenia notára
podpísané účastníkmi konania, ktorí sa vzdali práva podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve,
čím osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
XX. Zo zápisnice zo dňa 05.10.2015 z dedičského konania sp.zn. XXD XXX/XXXX, 2D not XX/XXXX
(č.l. 66), vyplýva, že boli prítomní všetci dedičia, ktorí zápisnicu aj podpísali. Bol vypočutý dedič P.. C. H.,
ktorý uviedol, že chce doplniť do aktív dedičstva, že dostal spolu so svojou bývalou manželkou D. H. od
poručiteľky a jej manžela C.. L. H. pôžičky v celkovej výške 25.291,16 eura. Išlo o postupne poskytované
pôžičkyuobdobírokov2002až2011preživotnépotrebyichdomácnostiabyt.Dospisudoložildokument
- záväzky bytu, ktoré 11.6.2011 podpísal on a jeho bývalá manželka. Prítomní dedičia C.. R. G. a C.. L.
H. uviedli, že potvrdzujú vyššieuvedené skutočnosti, ako aj výšku celkovej pôžičky 25.291,16 eura.
16. Zo zápisnice zo dňa 10.11.2015 z dedičského konania sp.zn. XXD XXX/XXXX, XD not XX/XXXX (č.l.
75), vyplýva, že bola vypočutá D. H., ktorá uviedla, že je bývalou manželkou P.. C. H., ktoré manželstvo
bolo rozvedené, BSM doposiaľ vyporiadané nebolo. Čo sa týka pôžičiek poskytnutých Z. H. a manželom
C.. L. H., výšku pôžičky 25.291,16 eura neuznáva za správnu. To, že dokument so zostatkom 25.291,16
eura podpísala, bol z jej strany podpis v omyle. Podľa jej evidencií je správna výška pôžičky vo výške
18.215,69 eura. V tejto výške celkové pôžičky poskytnuté Z. H. a C.. L. H. uznáva za správne. Išlo o
pôžičky slúžiace na kúpu bytu a jeho dozariaďovanie. Ostatné pôžičky boli poskytované výlučne PhDr.
Igorovi Uhríkovi pre účely jeho osobných potrieb.
17. Zo zápisnice zo dňa 10.11.2015 z dedičského konania sp.zn. XXD XXX/XXXX, 2D not XX/XXXX (č.l.
68), vyplýva, že boli prítomní všetci dedičia, ktorí zápisnicu aj podpísali. P.. C. H. uviedol, že podľa jeho
vedomostí, správna výška pôžičky poskytnutej Z. H. a manželom C.. L. H. je vo výške 25.291,16 eura.
18. Žalobkyňa pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedla, že peniaze žalovanému požičala a
dodnes jej neboli vrátené. Nikto jej sumu pôžičky namiesto žalovaného nevrátil. Nedala žiadnej osobe
súhlas, aby prevzala záväzok žalovaného miesto neho. Nevie o nejakých písomných listinách, že by
nimi žalovaný previedol záväzok na inú osobu. Na dedičskom konaní žalovaný žiadal zapísať čiastku
25.000,- eur, že mu rodičia požičali a že aj jeho exmanželke. Žalobkyňa žiadala, nech to do toho neťahá
a on trval na tom, že to tam chce mať zapísané. Na to predložil L.. T. nejakú listinu, žalobkyňa nevidela,
čo tam je napísané, notár sa spýtal jej otca, že či je pravda, že mu nejaké peniaze požičali. On na to
odpovedal, že nejaké peniaze mu požičali, ale nikdy si o tom neviedli presný záznam, on ani nevedel,či je to tých 25.000,- eur. Na to L.. T. povedal, že musí predvolať ešte exmanželku, že či s tým súhlasí,
dedičské konanie bolo prerušené, keďže bolo povedané, že je to pôžička medzi rodičmi a žalovaným,
žalobkyňa a ani otec do tej tabuľky nepozerali. Potom bola predvolaná exmanželka, a keď sa znova
stretli na dedičskom pojednávaní, bolo im povedané, že pani Oľga Uhríková uznala čiastku po 18.000,-
eur a nejaké drobné. Tak sa ich notár spýtal, či idú prejednávať 18.000,- eur alebo čo budú s rozdielom
robiť. Povedali, že prejednajú to, s čím súhlasia všetci a dodatok, že nech si vyrieši ten rozdiel žalovaný,
že nebudú čakať, že najskôr si to porieši a medzitým bude dedičské konanie prerušené. Nikto nevedel čo
do tých 18.000,- eur spadá. Žalobkyňa vôbec nevedela, že v tabuľke sa ocitla aj jej pôžička. Na otázku,
či podľa jej názoru si otec nejako kontroloval sumu záväzkov, uviedla, že nie. Pokiaľ ide o podiel na
motorovom vozidle, notár ich upozornil, aby sa zhodli na jednom vlastníkovi, nakoľko sa potom nedá
zapísať na ODI, ale žalovaný trval na svojej čiastke, pritom otec si kúpil auto sám, mama nebola šofér,
nechcel sa žalovaný zriecť šestiny, žalobkyňa sa svojho dielu vzdala v prospech otca. Otec chcel najprv
žalovaného vyplatiť, že mu vyplatí šestinu, ale on nechcel, potom sa to muselo riešiť súdne, bola podaná
žaloba na súd o vysporiadaniu spoluvlastníckych podielov, avšak medzičasom otec zomrel, ukončilo sa
to bez doriešenia. Žalovanému požičala určite v roku 2002, v 2001 sa brali, boli to peniaze, ktoré mali
našetrené, ktoré získali aj svadbou, boli to jej jediné peniaze, ktoré mala, tie mu požičala. Na otázku,
či okrem 90.000,- Sk požičala žalovanému a jeho bývalej manželke nejaké peniaze, žalobkyňa uviedla,
že podľa tabuľky sa tam uvádza ešte 50.000,- Sk, ale ona si na takúto sumu nepamätá, ani manžel.
Nevie, prečo sa v tabuľke záväzkov uvádza aj suma 50.000,- Sk. Na otázku, či odo dňa požičania
peňazí 90.000,- Sk až do dedičského konania po nebohej matke, nejakým spôsobom žiadala o vrátenie
týchto peňazí, žalobkyňa uviedla, že ona osobne nie, ale pamätá si jednu situáciu, keď jej mama žiadala
žalovaného o vrátenie týchto peňazí, oni vtedy stavali dom, nevrátil jej peniaze, žalobkyňa povedala
mame, že si zoberú pôžičku a dokončia to z pôžičky. Ani ju nenapadlo si pýtať peniaze od rodičov, ako
si oni pýtali, keď si išli kupovať byt. Na otázku, že keď tvrdí, že v roku 2009 stavali a potrebovali peniaze,
prečo vtedy žalovaného nezažalovala, žalobkyňa uviedla, že preto, lebo si vtedy ešte dobre vychádzali,
pôžička bola tak daná, že keď raz budeš peniaze mať, tak mi ich vrátiš. Rodičia určite vedeli o tejto
pôžičke, že dala bratovi. Nevidela súpis záväzkov u notára, ani nemala záujem do toho nazerať, lebo to
bolo prezentované ako pôžička medzi žalovaným a rodičmi, ju nikto neupozornil, že v tabuľke vystupuje
aj jej pôžička. Ona o to nemala záujem, ani otec tabuľku neštudoval, sám sa vyjadril v takom zmysle,
že nejaké peniaze im dali, ale nikdy si o tom nerobili súpis, nezrátavali to. Na otázku, prečo potvrdila v
zápisnici zo dňa 05.10.2015, že potvrdzuje uvedené skutočnosti a uvedenú pôžičku 25.291,16 eura, keď
tieto záväzky nevidela, žalobkyňa uviedla, že ona potvrdila to, čo hovoril aj vedľa nej sediaci otec. Na
otázku, či dostala niekedy ako dar od jej rodičov financie na vyplatenie okien, ktoré mali montované na
dome - 213.155,- Sk, žalobkyňa uviedla, že to nepopiera, dostali to v čase, keď si chceli zobrať pôžičku
od banky, ale banka trvala na tom, že stavba musí byť uzavretá, ale oni už na toto peniaze nemali,
tak jej mama povedala, že im dajú na tieto okná, pretože doteraz dávali Igorovi, s tým, že žalovaný im
nemusí vrátiť sumu tých 213.000,-. Sk, resp. 7.000,- eur. Na otázku, či uznáva, že aj žalovaný dostal od
rodičov takúto sumu, žalobkyňa uviedla, že bolo to prezentované, že takúto istú sumu darovali rodičia
aj žalovanému. Jej to bolo od notára vysvetlené tak, že D. H. uznala čiastku 18.000,- eur, nebolo to
povedané tak, že by sa zo sumy 25.000,- eur odrátala suma 7.000,- eur. Nevie vysvetliť, prečo sa práve
rovná suma uvedená v osvedčení sume uznanej po odpočítaní darovanej sumy 7.075,47 eur, čo bola
vlastne tá istá ekvivalentná suma, čo obdržala do daru aj žalobkyňa, nikdy sa tým ani nezaoberala,
jej bolo prezentované tak, že tá suma je vo výške, ktorá bola uznaná D. H., že zvyšok boli peniaze
poskytnuté na štúdiá žalovanému. Na dedičskom konaní sa o žiadnych oknách ani o sume 213.000,-
Sk nehovorilo, nevie ako vznikla táto čiastka. Na otázku protistrany, že pokiaľ spochybňuje relevanciu
dokladu, prečo žiada v inom súdnom konaní od žalovaného jej podiel zo záväzkov práve z titulu pôžičky
vypočítanej priamo zo záväzkov, žalobkyňa uviedla, že ešte raz opakuje, že mala vedomosť o tom, že
rodičia mu požičali 25.000,- eur, že v tom figuruje jej pôžička, to ju na to nikto neupozornil, ani o tom
nevedela, a keďže zdedila po mame 3.000,- eur, preto polovicu žiadala v tom inom konaní. K poslednej
listine uvádza, otec chcel žalovanému za šestinu auta dať nejakú sumu, keďže sa jej nechcel sám zriecť,
nakoľko auto bolo ohodnotené na 6.000,- eur, šestina vychádzala do 1.000,- eur. Otec na stretnutie na
M. niesol podobný papier, kde bolo uvedené, že mu vyplatí 800,- až 1.000,- eur, aby mu prepísal jednu
šestinu auta. Na to žalovaný predložil otcovi túto listinu, a povedal, podpíšem ti šestinu auta, keď Ty mi
podpíšeš, že som ti 25.000,- eur vrátil. Pýta sa, či je to adekvátna čiastka, či to bolo morálne voči otcovi.
Otec sa vrátil tak rozčúlený, že nevedel aj polhodinu rozprávať, že čo sa tam dialo v tom byte.
19. Žalovaný pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedol, že ako manželia od roku 2002 do roku
2011 si požičali od jeho rodičov, ktorá suma 25.291,16 eura je evidentná z listiny záväzky z bytu akorekapitulácia, konečná suma. Tieto listiny boli vypracované - záväzky k bytu, bolo vydaných viacej listín,
nakoľko sa suma v priebehu roka menila, zvyšovala, vždy bolo vystavené nové tlačivo s aktuálnou
dlžnou sumou, záväzkami. Zdalo sa mu to správne a etické. Z tejto listiny záväzky k bytu vyplýva, ak si
všimneme stĺpec na ľavej strane, jednotlivé dátumy a záväzky manželov, z čoho vyplýva, že nešlo len
o jeho vysokoškolské vzdelanie, ale išlo hlavne o záchranu jeho 4-člennej rodiny vzhľadom k tomu, že
klesol na príjme a mal choré koleno. Na začiatku tejto listiny je tabuľkovito spracované, že si požičali ako
vtedajší manželia od blízkej rodiny finančnú hotovosť, teda aj od žalobkyne jednotlivé čiastky, avšak táto
suma nezodpovedala nákupu ich bytu v Trnave. Museli preto požiadať aj tretie strany, svojich dobrých
známych,ktoríimpomohlitým,žeimpožičalihotovosťnakúpubytu.Pripravidelnýchnávšteváchrodičov
bolo navrhnuté zo strany otca, že pristúpi na jeho záväzky a preberie ich na seba. Tým pádom vzniklo
prvé tlačivo záväzky k bytu a už potom to len aktualizovali. Vzhľadom k tomu, že existuje táto listina
záväzky k bytu, je evidentné, že rodičia povracali ich dlhy veriteľom a zostala len táto jedna listina,
na základe ktorej mali ako manželia splácať, čo je evidentné v tabuľke na pravej strane tejto listiny, a
to v hotovosti alebo bežným účtom. Po smrti jeho matky sa konalo dedičské konanie, kde túto listinu
predložil, na základe práva má za to, že v dedičstve vystupujú nielen pohľadávky, ale aj záväzky, táto
suma nie je malá a zdalo sa mu správne ju predložiť v dedičskom konaní. Na tejto listine sú aj podpisy
jeho, jeho exmanželky a rukopis jeho matky. Ak sa začítame do obsahu rukopisu jeho matky, zistíme,
že si odrátala a prirátala ďalšie pôžičky podľa aktuálneho stavu. Pokiaľ sa žalovaný vyjadruje k tabuľke
záväzky k bytu, vyjadruje sa k vyhotoveniu tabuľky, ktorá bola doručená jeho právnym zástupcom spolu
s podaním zo dňa 21.09.2017. K tejto listine záväzky k bytu je neodmysliteľnou súčasťou aj tlačivo
s názvom Darovacia zmluva, kde sú podpísaní všetci účastníci tohto konania, teda jeho podpis, jeho
exmanželky, mamin podpis a žalobkyne, je to v sume 7.745,78 eura. Táto darovacia listina bola rukou
spísaná jeho mamou. Ide o listinu, ktorá bola doručená súdu v rámci odporu proti platobnému rozkazu.
Na základe toho na notárskom úrade L. boli evidované a podpísané zúčastnenými stranami dve sumy
25.291,16 eura v zápisnici, v právoplatnom dedičskom konaní sa uvádza suma 18.215,69 eura. Ak tieto
dve sumy porovnávame a odrátame, vyjde výsledok darovacej listiny 7.075,47 eura. V listine záväzky
k bytu je táto suma v pravej strane tabuľky, žiaľ neodrátaná. Žalobkyňa, alebo niekto iný v jej mene, od
odovzdania pôžičky až do dedičského konania nežiadala o vrátenie pôžičky, okrem rodičov, o ktorom je
spísanýzáznam.Naotázku,čidlh,ktorýmalvočižalobkyniztituluzmluvyopôžičke,jejžalovanýniekedy
vrátil, uviedol žalovaný, že nie. Na otázku, či jej vrátil tú sumu niekto iný namiesto neho a kto to bol,
žalovaný uviedol, že to boli rodičia na základe záväzkov k bytu. Na otázku, kedy došlo k vráteniu rodičmi,
žalovaný uviedol, že rodičia mu termín vrátenia neoznámili, ale predpokladá do 11.06.2011, čo uvádza
doklad záväzky k bytu. Na otázku, či má vo svojich evidenciách doklad podpísaný žalobkyňou, že tieto
záväzky boli splatené, žalovaný uviedol, že podpísaný žalobkyňou existuje na O.. T., jednak v zápisnici
zo dňa 05.10.2015 posledný odstavec na strane jedna a jednak v platnom uznesení v dedičskom konaní
po mame. Na otázku, ako si vysvetľuje, že existuje verzia záväzkov k bytu s riadkami a bez riadkov,
žalovaný uviedol, že nech je tam čokoľvek napísané, suma 25.291,16 eura je suma konečná s dátumom
11.06.2011. K dohode zo dňa 25.11.2015 žalovaný uviedol, že pri poslednej návšteve u otca, keď
vzhľadomktomu,ževedel,žejehodnisúzrátané,chcelsumu25.000,-eur,ktorákorešpondujeslistinou
záväzky k bytu, aby mu definitívne potvrdil, že preberá to, čo aj mama podpísala. Táto listina mu bola
doručená tesne pred konaním u L.. T.. Tuná nefiguruje jeho podpis, ale na notárskom úrade mu túto
sumu podpísal v zápisnici, tak isto podpísala žalobkyňa.
20. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
23. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.25. Podľa § 531 ods. 1 až 3 OZ (Prevzatie dlhu), kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,
nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému
dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. (1) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom,
stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. (2) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela
písomnou formou. (3)
26. Podľa § 534 OZ (Pristúpenie k záväzku), kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči
jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však
priame právo nevznikne.
27. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
28. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené
podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho
istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.
Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak
písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie
vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho
vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne
dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou,
preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a
povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.
29. V konaní bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným
a D. ako dlžníkmi uzavretá Zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola dlžníkom poskytnutá suma 90.000,-
Sk, ktorí ju mali v hotovosti vrátiť, pričom doba vrátenia pôžičky nebola dojednaná. Nebolo sporným,
že žalovaný osobne na uvedenú zmluvu žalobkyni neplnil, sporným však zostalo, či vznikol záväzok
plniť zo zmluvy rodičom žalovaného a či títo žalobkyni žalovanú sumu resp. sumu 90.000,- Sk uhradili.
Žalovaný v konaní tvrdil, že suma zo zmluvy o pôžičke bola žalobkyni vrátená jeho rodičmi, ktoré tvrdenie
žalovaná popierala. Žalobkyňa si v konaní uplatnila polovicu z uvedenej sumy pôžičky, t.j. po prepočte
1.493,72 eura.
30. Hoci žalovaný sa v konaní najskôr vyjadril, že jeho rodičia prevzali pôžičku, neskôr, sa vyjadril, že
rodičia pristúpili k záväzku, súd uvádza, že právne posúdenie je vecou súdu. Skutkovo žalovaný uviedol
(vyjadrenie na č.l. 57), že bola uzavretá ústna dohoda medzi ním a jeho rodičmi, že rodičia prevezmú
jeho a manželkine pôžičky a keď budú na tom finančne lepšie, potom im to vrátia.
31. V prípade prevzatia dlhu v zmysle ustanovenia § 531 ods. 1 OZ ide o situáciu, keď sa tretia osoba
dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, k čomu dá veriteľ súhlas, čoho dôsledkom je, že tretia osoba
nastúpi ako dlžník na jeho miesto. Zmluva o prevzatí dlhu zároveň vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou. Ustanovenie § 531 OZ teda upravuje zmenu v subjektoch záväzku na strane dlžníka. Prevzatie
dlhu spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto pôvodného dlžníka (§ 531
ods. 1 OZ) alebo vedľa neho (§ 531 ods. 2 OZ) nový dlžník. Zmena na strane dlžníkov sa ale nemôže
uskutočniťbezspoluúčastiveriteľa(výnimkupredstavujepristúpeniekzáväzkupodľa§534OZ),pretože
veriteľovi nemožno vnútiť, aby sa namiesto pôvodného dlžníka stal dlžníkom niekto iný.
32. V prípade pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovenia § 534 OZ ide o situáciu, keď sa tretia osoba
dohodne s dlžníkom, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, čoho dôsledkom je, že tretia osoba
má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Citované ustanovenie § 534 OZ teda
predpokladá dohodu medzi dlžníkom a treťou osobou, na základe ktorej sa tretia osoba zaviaže, že splní
za dlžníka jeho záväzok (dlh). Dohodu o prevzatí plnenia tak uzaviera doterajší dlžník a tretia osoba.
Takáto dohoda nemusí mať písomnú formu a ani sa pri nej nevyžaduje súčinnosť veriteľa, pretože veriteľ
z takejto dohody nezískava žiadne práva, keďže na základe dohody podľa § 534 OZ vzniká záväzok
tretej osoby (preberateľa dlhu) voči dlžníkovi, nie však voči veriteľovi.33. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako veriteľ vyslovila s dohodou medzi
žalovaným a jeho rodičmi (a síce, že vyplatia pôžičky) súhlas, ani že by bola takáto dohoda písomne
uzavretá, k prevzatiu dlhu zo zmluvy o pôžičke v zmysle § 531 ods. 1 OZ dôjsť nemohlo. Súd mal
však za preukázané, že na základe ústnej dohody medzi žalovaným a jeho rodičmi, ktoré skutkové
tvrdenie žalovaného žalobkyňa nepoprela, pristúpili rodičia žalovaného k záväzku žalovaného zo zmluvy
o pôžičke v zmysle § 534 OZ, k čomu súhlas veriteľa nebol potrebný, čím im vznikla povinnosť poskytnúť
plnenie žalobkyni ako veriteľovi zo zmluvy o pôžičke.
34.Zároveňbolovkonanílistinnýmidôkazmipreukázané,žerodičiapopristúpeníkzáväzkužalovaného
zo zmluvy o pôžičke uvedený dlh žalobkyni za žalovaného a jeho bývalú manželku splatili, čím dlh
zo zmluvy zanikol splnením. Uvedené mal súd za preukázané z listiny Záväzky k bytu v spojení so
zápisnicami z dedičského konania vrátane Osvedčenia o dedičstve. Uvedená listina Záväzky k bytu,
podpísaná žalovaným a jeho bývalou manželkou, má predstavovať sumár pôžičiek (v ľavom stĺpci), ktoré
za žalovaného a jeho bývalú manželku zaplatili veriteľom rodičia žalovaného s tým, že im tieto sumy
vrátia (v pravom stĺpci). V stĺpci Pôžička sa uvádza medzi inými aj pôžička od sestry (žalobkyne) vo výške
90.000,- Sk v roku 2002, ktorá suma korešponduje so sumou pôžičky zo Zmluvy o pôžičke. V dedičskom
konaní po poručiteľke Z. H., matke strán sporu, boli účastníkmi konania žalobkyňa, žalovaný a ich
otec, ktorí sa osobne zúčastňovali pojednávaní. V dedičskom konaní sa ako majetok patriaci do BSM
poručiteľky a jej manžela prejednávali aj pôžičky poskytnuté Z. H. a C.. L. H. v období rokov 2002 až 2011
pre bývalých manželov P.. C. H. a jeho bývalú manželku D. H.. Žalovaný z tohto konania na dedičskom
pojednávaní uviedol, že chce doplniť do aktív dedičstva, že dostal spolu so svojou bývalou manželkou D.
H. od poručiteľky a jej manžela C.. L. H. pôžičky v celkovej výške 25.291,16 eura poskytnuté postupne
v rokoch 2002 až 2011 pre životné potreby ich domácnosti a byt, k čomu doložil listinu Záväzky bytu.
Ostatnídedičia,žalobkyňaaotecstránsporuC..L.H.,dozápisniceuviedli,žepotvrdzujúvyššieuvedené
skutočnosti, ako aj výšku celkovej pôžičky 25.291,16 eura, pričom zápisnicu aj podpísali. Súd neuveril
tvrdeniu žalobkyne, že nevedela, čo je napísané v listine Záväzky k bytu predloženej žalovaným v
dedičskom konaní, nakoľko na pojednávaní dňa 05.10.2015 sa neprejednávalo nič iné, len pohľadávky
rodičov voči žalovanému a jeho bývalej manželke, žalobkyňa na pojednávaní do zápisnice vyhlásila,
že potvrdzuje uvedené skutočnosti ako aj výšku celkovej pôžičky 25.291,16 eura a zároveň zápisnicu
podpísala. Navyše, uvedené potvrdil aj jej otec, pričom žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by otec
nevedel, čo potvrdzuje a čo podpisuje. Odôvodňovanie žalobkyňou, prečo sa o pohľadávky nemala
zaujímať (že to bolo medzi rodičmi a žalovaným) považuje súd len za účelové, nakoľko išlo o aktíva
patriace do dedičstva, ktoré boli predmetom dedenia, pričom dedičom bola aj žalobkyňa, ktorá dedičstvo
neodmietla, dediť chcela, časť uvedených pohľadávok aj zdedila a uplatňuje si ich proti žalovanému v
konaní na tunajšom súde sp.zn. 32C/85/2016. Jej tvrdenému nezáujmu o uvedené pôžičky súd preto
neuveril.
35. Celková suma pôžičiek žalovaného a jeho bývalej manželky vyplývajúca z listiny Záväzky k bytu
je vo výške 25.291,16 eura, od ktorej sumy keď sa odráta suma 7.075,47 eura (zníženie pôžičiek
žalovaného v zmysle listiny na č.l. 34), výsledkom je suma 18.215,69 eura. Práve suma 18.215,69 eura
bola zhodne uznaná v dedičskom konaní ako majetok patriaci do BSM poručiteľky a jej manžela ako
pôžičky poskytnuté Z. H. a C.. L. H. v období rokov 2002 až 2011 pre bývalých manželov P.. a jeho
bývalú manželku D. H.. Ak žalobkyňa v dedičskom konaní uznala (pričom neskoršie spochybňovanie
súd považuje za účelové), že rodičia žalovaného majú voči nemu pohľadávku, z ktorej označenia v
listine Záväzky bytu (pôžička na byt, r. 02, sestra, 90.000 Sk, 2.987,45 eura) je jediné možné vysvetlenie
(pričom žalobkyňou iné podané nebolo), a síce že rodičia za žalovaného najneskôr ku dňu 11.06.2011
uhradili žalobkyni sumu 90.000,- Sk (2.987,45 eura), uznala tým, že jej uvedená suma zo strany rodičov
bolauhradená.Zprejednaniapohľadávokrodičovvočižalovanémuajehobývalejmanželkevdedičskom
konaní po poručiteľke (matke strán sporu) mal súd za preukázané, že rodičia strán sporu pristúpili k
záväzku žalovaného, ktorý žalobkyni v celom rozsahu vyplatili, čím bola žalobkyňa v plnom rozsahu zo
zmluvy o pôžičke uspokojená.
36. Nie je možné uznať argumentáciu žalobkyne, že dedičské konanie rieši záväzky rodičov žalovaného
voči žalovanému a tieto nesúvisia so záväzkom, ktorý si nárokuje žalobkyňa touto žalobou. Ak totiž boli
v dedičskom konaní skonštatované ako existujúce záväzky žalovaného a jeho bývalej manželky voči
rodičom žalovaného, ktoré mali vzniknúť tým, že rodičia žalovaného za nich splnili dlh z predmetnej
zmluvy o pôžičke, z uvedeného vyplýva, že záväzok zo zmluvy o pôžičke v tom čase už neexistoval,
pretože zanikol, a to splnením rodičmi strán sporu. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že D. H. vdedičskom konaní po Z. H. uviedla len sumu 18.215,69 eura, keďže je z vyššie uvedeného výpočtu
zrejmé, ako k uvedenej sume došlo.
37. Žalobkyňa v konaní namietala dôveryhodnosť listiny Záväzky k bytu s odôvodnením, že listina je
podpísaná iba žalovaným a jeho bývalou manželkou, k čomu súd uvádza, že podpisy iných osôb ani
neboli potrebné, keďže ide o vyhlásenie dlžníkov, keď zároveň obsah listiny uznali za správny ako otec
strán sporu, tak aj žalobkyňa v rámci dedičského konania. Ďalej žalobkyňa namietala, že listina nie
je dôveryhodná z dôvodu, že na listine predloženej žalovaným (č.l. 33, 63) je dopísaný text, ktorý sa
nenachádza na listine Záväzky k bytu, ktorý má k dispozícii ona (č.l. 53). Žalovaný nepoprel tvrdenie
žalobkyne, že text vyhlásenia dlžníkov na listine Záväzky k bytu bol dopísaný, avšak uvedené nie je pre
toto konanie podstatné. Podstatným je zahrnutie sumy pôžičky zo zmluvy medzi záväzky žalovaného
a jeho bývalej manželky voči rodičom v listine, že suma 25.291,16 eura je v listine uvedená ako suma
konečná s dátumom 11.06.2011, a tiež že z tejto listiny sa vychádzalo v dedičskom konaní pri určení
výšky pohľadávky rodičov voči žalovanému a jeho bývalej manželke, na čom prípadné dopísanie textu
do listiny nič nemení.
38. Hoci žalovaná namietala, že žalovaný nepreukázal, že by došlo z jeho strany k splneniu dlhu, súd
uvádza, že z predložených listinných dôkazov po ich posúdení vo vzájomných súvislostiach vyplýva,
že po pristúpení rodičov k záväzku žalovaného prijala plnenie od nich, čím dlh žalovaného zanikol
splnením. Podporne súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo 220/2012 zo dňa 01.08.2013, v
ktorom dovolací súd uviedol, že „ak nie je plnenie záväzku viazané na osobné vlastnosti dlžníka (napr.
u peňažných záväzkov), je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s
tým dlžník súhlasí. Poskytnutím plnenia treťou osobou záväzok voči pôvodnému veriteľovi splnením
zaniká, tretia osoba následne vstupuje do práv veriteľa.“ Nie je možné uznať za správnu argumentáciu
žalobkyne, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho rodičia pristúpili k jeho záväzku, nič nebráni tomu, aby
žalobkyňa naďalej vymáhala svoj záväzok od žalovaného, pretože by tým na jej strane prišlo k
bezdôvodnému obohateniu, keďže by plnenie zo zmluvy o pôžičke prijala dvakrát. Tomu, že žalobkyni
bolo na zmluvu o pôžičke v celom rozsahu plnené, nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobkyňa sa plnenia
zo zmluvy o pôžičke od žalovaného dlhodobo nedomáhala a domáha sa ho až po smrti oboch rodičov.
39. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že suma požičaná žalovanému a jeho bývalej
manželke zo zmluvy o pôžičke vo výške 90.000 Sk (2.987,45 eura) bola žalobkyni ako veriteľovi vrátená
najneskôr ku dňu 11.06.2011, a to rodičmi strán sporu - Z. H. a C.. L. H., čím dlh zo zmluvy o pôžičke
zanikol splnením (§ 559 ods. 1 OZ). Hoci žalovaný nevedel priamo preukázať, že dlh zo zmluvy o
pôžičke zanikol, napr. predložením potvrdenia od veriteľa alebo výpismi z účtu, to, že rodičia žalovaného
sumu pôžičky v celom rozsahu vyplatili žalobkyni, čím dlh zanikol, mal súd za preukázané z vyššie
uvedených dôkazov posúdených nielen jednotlivo, ale najmä v ich vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa sa
preto nedôvodne domáhala vrátenia sumy pôžičky, z ktorého dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú vo
výroku I. zamietol.
40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)
43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnému žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% trov konania. O výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.45. Civilné sporové konanie je v zásade spojené so zásadou zodpovednosti strany sporu za výsledok
konania, ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 255 CSP. Aj v prípade plného úspechu niektorej zo
strán však musí súd skúmať, či nie sú dané dôvody na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Ustanovenie
§ 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré umožňuje súdu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznať úspešnej strane nárok na náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Uplatnenie tohto
ustanovenia je možné len z výnimočných dôvodov, ktorá výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu, pričom ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu § 257 CSP však v konaní žalobkyňou neboli tvrdené a súd ich sám nezistil, preto nevidel dôvod
na aplikáciu uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.