Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201908
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116201908.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: C. Y., rodená H., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/

XXXX, trvale bytom O. republika, F. XX, N. L. - I., občianka O. republiky, zastúpená E.. Alexandrom
Kostolanským, advokátom so sídlom v Piešťanoch, ul. Štúrova 4, proti žalovaným: 1. Y. D., rodený D.,
nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, trvale bytom V., ul. G. hrdinov XX, 2. C. D., rodená O., nar.
XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvale bytom G. hrdinov XX, V., obaja žalovaní zastúpení
JUDr. Jánom Kanabom starším, advokátom so sídlom v Trenčíne, J. Zemana 3141/101, o určenie
vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X,

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X,
druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území
G., obec G., okres V., o veľkosti podielu 2/8 k celku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 05.02.2016 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa v spojení
s podaním zo dňa 16.02.2016 proti žalovaným domáha, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou
pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, pozemku
parc.č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, ktoré sa nachádzajú v kat. území G., obec G., okres V..

2. Túto žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v súčasnosti vedených
Okresným úradom V., katastrálnym odborom, na LV č. XXX nachádzajúcich sa v kat. úz. G., obec G.,
okres V., a to: Parcely registra "C" parcelné číslo XXXX/X o výmere 211 m2, č. XXXX/X o výmere 761
m2, č. XXXX/ X o výmere 930 m2, č. XXXX/X o výmere 255 m2, č. XXXX/X o výmere 447 m2 a stavby so
súpisným číslom 643 postavenej na parcele č. XXXX/X. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi (každý
v 1/2) nehnuteľností v súčasnosti vedených Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom na LV č.
XXXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. G., obec G., okres V., a to: pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku:

trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 70 m2 a pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 107 m2. Žalovaný (zrejme obaja žalovaní, pozn. súdu) je výlučným vlastníkom nehnuteľností
v súčasnosti vedených Okresným úradom V., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, nachádzajúcichsa v kat. úz. G., obec G., okres V., a to: pozemku parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 60 m2.Nehnuteľnosti, ktorých vlastníčkou je žalobkyňa a nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného (žalovaných, poznámka súdu) boli pôvodne evidované (zakreslené v katastrálnej mape)

ako parcely č. XXXX (XXXX - XXXX), XXXX/X, XXXX, XXXX pôvodne evidované na LV č. XXX pre
kat. úz. G., obec G., S. V. ako "celok" vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti
dom a pozemky parc. č. XXXX (XXXX - XXXX) ako "celok" po svojich právnych predchodcoch tak
ako bol v ich pôvodnom vlastníctve. Až do roku 2013 žalobkyňa a jej právni predchodcovia nemali
vedomosť o skutočnosti, že v roku 1993 si nechal žalovaný v 1. rade vytvoriť Geometrický plán č.

XXX-XXXX-XXX-XX a na základe nového zamerania, inou (novšou - presnejšou) metódou došlo nielen
k posunutiu hranice oddeľujúcej pôvodné parcely č. XXXX (XXXX - XXXX) vo vlastníctve žalobcu a
žalovaného (v 1. rade, poznámka súdu), ale i k zápisu vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám
(v časti parciel vo vlastníctve žalobkyne) do vlastníctva žalovaných. Teda skutočný stav vlastníctva
nezodpovedá právnemu (evidovanému) stavu. V roku 2013 si začali žalovaní budovať oplotenie v časti
parciel v súlade s novým geometrickým plánom tak, že toto nezodpovedá faktickému ani právnemu

stavu, ako bol evidovaný v katastri nehnuteľností do roku 1993. Nanovo zamerané hranice a na
základe tohto zamerania vytvorené parcely ležia nielen na pôvodných parcelách, ktorých vlastníčkou
bola žalobkyňa (a jej právni predchodcovia), ale i pod hospodárskou budovou vo vlastníctve žalobkyne,
pričom táto bola postavená jej rodičmi v roku 1964. Tomu zodpovedala aj nerušená a nepretržitá
držba pozemkov žalobkyňou a jej právnych predchodcov. Žalovaní nemajú žiadne vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam, pretože absentuje akýkoľvek právne významný nadobúdací titul. Ako
dôkazy v žalobe označila pôvodný LV č. XXX, výsluchy svedkov (nešpecifikovaných), údaje z katastra
nehnuteľností SR, Geometrický plán č. XXX-X-XXXX-XX/XX, Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX,
LV č. XXX a XXXX pre kat. územie G..

3. Po podaní žaloby navrhla žalobkyňa podľa vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
činností, ktoré by obmedzovali bežné užívanie nehnuteľností žalobkyňou, až do rozhodnutia súdu. O
tomto návrhu súd právoplatne rozhodol uznesením zo dňa 09.05.2016 tak, že ho zamietol.

4. Na doručenú žalobu reagovali žalovaní tak, že udelili plnú moc na ich zastupovanie advokátovi, ktorý
dňa 24.05.2016 súdu doručil písomné vyjadrenie k žalobe. V ňom navrhol, aby súd žalobu zamietol v
celom rozsahu. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že je vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat.
úz.G.,pričomtvrdí,žeajparcelač.XXXX/Xovýmere255m2akozast.plochyanádvoriapatrívlastnícky
jej, avšak toto nie je pravdou, pretože ide zrejme iba o zlý evidenčný zápis, pretože v skutočnosti túto

parcelu dlhé roky vlastnia žalovaní. Aj z geometrického plánu z roku 1993 evidentne vyplýva, že parcela
označená č. XXXX/X nemôže mať výmeru 255 m2, pretože vedľajšia parcela označená ako č. XXXX/
X, ktorá vlastnícky má patriť žalovanému v 1. rade, je 3 x tak väčšia v geometrickom pláne, avšak v LV
má výmeru len 107 m2. V realite je stav taký, že parc. č. XXXX/X je užívaná a vlastnená žalobkyňou a
parc. č. XXXX/X je užívaná a vlastnená žalovanými. (pozemok parc.č. XXXX/X nikdy nebol predmetom

žaloby, ide o vyjadrenie irelevantné pozn. súdu). Tvrdenie žalobkyne, že dom, ktorý je postavený na
parc. č. XXXX, nadobudla po svojich predchodcoch nikto nepopiera, pretože takto je zakreslený právny
stav aj v geometrickom pláne. Následne až ROEPom, ktorý prebehol asi pred 5 rokmi, bol ustálený
právny stav tak, ako bol zachytený aj na LV, avšak s tým, že ide o chybný zápis a zrejme o zámenu
parciel medzi sporovými stranami, a to parciel XXXX/X a XXXX/X. A. zrejme len o evidenčnú chybu,

ktorú nedopatrením zapísal buď kataster alebo znalec, keď vyhotovoval geometrický plán, zamenil
čísla parciel, avšak v podstate tak, ako v realite užívajú tieto nehnuteľnosti, tak boli vždy aj vedené na
vlastníckych listoch predošlých vlastníkov, od ktorých to on odkúpil zhruba v roku 1970. J.. č. XXXX/
X o výmere 249 m2, je parcela, ktorá vlastnícky patrí žalovaným a parc. č. XXXX/X o výmere 107 m2
vlastnícky patrí žalobkyni, avšak je zle označená v geometrickom pláne a správne by mala mať táto

parcela výmeru 255 m2 a parc. č. XXXX/X, ktorú vlastnia žalovaní, by mala mať výmeru 107 m2.

5. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 28.06.2016. V
ňom uviedol, že z predloženého vyjadrenia je zrejmé, že žalovaný (v 1. rade, pozn. súdu) novým
geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX hrubo zasiahol do vlastníckych práv žalobkyne. Vo

vyjadrení sa opiera o "skutočnosti", ktoré sa ale so skutočnosťou nezhodujú. Nový geometrický plán si
dal žalovaný (v 1. rade, pozn. súdu) vyhotoviť bez akejkoľvek konzultácie so žalobkyňou. Ním došlo k
zmenšeniujejmajetku-predmetnejparcelybezjejvedomiaasúhlasu.Vpôvodnomgeometrickompláne
zo dňa 25.01.1979 mala parcela výmeru 1.000 m2, ale v novom geometrickom pláne zo dňa 19.07.1993,kde došlo k zmene výmery parc. č. XXXX ( resp. XXXX/X), je výmera uvedenej parcely 930 m2, čo je v
skutočnosti o 70 m2 menej ako žalobkyňa pôvodne vlastnila. Zároveň nie je pravdou, že žalobkyňa má
nezákonné postavenú budovu na pozemku žalovaného, pretože uvedená hospodárska budova bola na

tom mieste postavená v roku 1964 jej rodičmi a je v súlade s geometrickým plánom z roku 1979. Je
zrejmé, že uvedené nehnuteľnosti boli užívané v pôvodnom stave v súlade s geometrickým plánom z
roku 1979, už právnymi predchodcami - rodičmi žalobkyne, ktorí uvedené nehnuteľnosti v zmysle § 566
ods.1 a 2 Stredného občianskeho zákonníka, počas celej svojej držby nikým nerušene a dobromyseľne
užívali spolu so svojimi deťmi, teda aj so žalovaným (v 1. rade, pozn. súdu). Vlastníctvo žalobkyne je

nespochybniteľné a nepremlčateľné v zmysle § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu, resp. ich právnych
zástupcov. Pojednávania sa zúčastnili obe sporové strany a ich právni zástupcovia.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.

Takisto uviedol, že podstatou tejto žaloby je to, že geometrický plán z roku 1993 je chybný, čo
spochybňujú samotní žalovaní. Nebol podkladom ku žiadnej zmluve a nemal byť vôbec zapísaný v
katastri. Geometrický plán z roku 1979 zobrazuje hranice pozemkov tak, ako boli užívané viac ako 50
rokov právnymi predchodcami žalobkyne a aj žalovaného. Navrhol, aby sa súd oboznámil s listinnými
dôkazmi, ktoré boli súdu doručené spolu so žalobou a s kópiou rozhodnutia Štátneho notárstva v

Trenčíne, sp.zn. D XXX/XX. Takisto navrhol, aby súd vykonal dopyt na Okresný úrad V. , katastrálny
odbor, ktorý by mu zodpovedal, v ktorom roku bol zapísaný Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX a
kedy bol zapísaný pozemok parc.č. XXXX/X.

8. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajšieho písomného

vyjadrenia. Takisto uviedol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože takýto stav je platný od roku 1993 a naliehavý právny záujem doposiaľ nepreukázala. Navrhol,
aby súd vypočul sporové strany ohľadne užívania sporných pozemkov a v prípade, že žalovaní nájdu
kúpnu zmluvu, týkajúcu sa sporných pozemkov, predložia ju súdu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č.
l. 6 geometrický plán zo dňa 19.07.1993, č. l. 8 geometrický plán zo dňa 30.01.1979, č. l. 9 informatívny
výpis z LV č. XXXX, č. l. 10 informatívny výpis z LV č. XXX, č.l. 11 informatívny výpis z LV č. XXXX, č.l.
12 informatívny výpis z LV č. XXXX, č.l. 13 informatívny výpis z LV č. XXX, č. l. 51 rozhodnutie Štátneho
notárstva v Trenčíne sp.zn. D XXX/XX, č.l. 55 notárska zápisnica, č.l. 58 kúpna zmluva, č.l. 66 odpoveď

Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor, č.l. 69 dohoda o vyporiadaní BSM.

10. Žalobkyňa vypovedala tak, že parcelu č. XXXX/X nikdy nepreviedla kúpnou zmluvou na žalovaných
a túto časť pozemku, resp. túto parcelu užívala nerušene až do smrti jej matky v roku 2012. Potom si
to nechal ohradiť žalovaný v 1. rade. V súčasnosti je tento pozemok ohradený. Nemá vedomosť o tom,

k čomu slúžil geometrický plán z roku 1993 a o jeho existencii sa dozvedela až po matkinej smrti v
roku 2012. Pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/X začal žalovaný v 1. rade užívať najskôr v roku 1993.
Má tam postavenú sušičku, resp. nejaké haly. Tieto pozemky zdedila ona v dedičskom konaní po otcovi
v roku 1990.

11. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že všetky štyri pozemky užíval odvtedy, keď ich nadobudol v roku
1979, alebo v roku 1969 od pána Cingáleka a pani Bečárovej na základe kúpnej zmluvy. Nevie, kedy
sa žalobkyňa dozvedela o geometrickom pláne z roku 1993, lebo spolu nekomunikovali. Geometrický
plán z roku 1993 si dal vyhotoviť zrejme kvôli tomu, že musel byť, pretože išiel stavať sušičku. Pozemok
parc.č. XXXX/X kúpil od sestier a mamy, teda aj od žalobkyne. Nevie prečo, bol v geometrickom pláne

zakreslený aj pozemok XXXX/X a XXXX/X, on nikoho neovplyvňoval.

12. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že geometrický plán v roku 1993 bol vyhotovený zrejme kvôli tomu,
že sa išla stavať sušička. Žalobkyňa nehovorí pravdu ak tvrdí, že užívala pozemok parc. č. XXXX/X do
smrti jej mamy. Pri stavbe sušičky a haly žalobkyňa v tom čase do toho nemohla nič povedať a súhlas

žiadali od svokry.

13. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a po aplikácii nižšie citovaných
ustanovení zákona rozhodol o podanej žalobe.14.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

14.2 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14.3 Podľa § 21 ods.1, ods.2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike
(účinného od 01.01.1993 do 31.12.1995), k vkladuschopnej listine o právnych vzťahoch, ktoré vznikli
reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k vkladuschopnej listine o vecnom bremene
k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Pri vklade údajov o vlastníckych vzťahoch k
nehnuteľnostiam uvedeným v § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 a písm. c) sa ako vlastník uvedie ten, kto je

uvedený vo verejnej listine, ak nie je dokázané niečo iné.

14.4 Podľa § 37 ods.1 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike (účinného
od 01.01.1993 do 31.12.1995), geometrický plán je technickým podkladom právnych úkonov, verejných
listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam právnych vzťahov.

14.5 Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.1992, vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14.6 Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

15.1 Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovaným určenia jej výlučného vlastníckeho práva

k pozemkom, ktorých ako spoluvlastníci sú v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní. Podľa žaloby ide
o štyri samostatné pozemky, a to pozemok parc.č. 2462/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2,
pozemok parc.č. 2461/3, trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemok parc.č. 2463/2, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 107 m2 a pozemok parc.č. 2463/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere
60 m2, ďalej aj ako „predmetné pozemky“.

15.2 V prvom rade je potrebné uviesť, že súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú
otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom pri posúdení otázky, kto je vlastníkom,
sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V zmysle § 70 katastrálneho zákona sú
údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

16.1 Zo zisteného skutkového stavu vyplýva nasledovné:

16.2Žalobkyňajevlastníčkounehnuteľnostínachádzajúcichsavkat.úz.Drietoma,vedenýchOkresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to: pozemku parcela registra "C" číslo XXXX/X

o výmere 211 m2, č. XXXX/X o výmere 761 m2, č. XXXX/ 1 o výmere 930 m2, č. XXXX/X o výmere 255
m2, č. XXXX/X o výmere 447 m2 a stavby so súpisným číslom XXX postavenej na parcele č. XXXX/ 1.

16.3 Obaja žalovaní sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele 1 k celku, pozemkov nachádzajúcich
sa v kat. úz. G., vedených S. úradom V., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to: pozemku parc.č.

XXXX/X o výmere 249 m2, pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 70 m2 a pozemku parc.č. XXXX/X, o
výmere 107 m2.

16.4 Obaja žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. G.,
parc.č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2 v zapísanom na LV

č. XXXX. Tento pozemok nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.1995 (č.l. 58 spisu) od
predávajúcich podielových spoluvlastníkov, medzi inými aj od žalobkyne, ako v poradí 3. predávajúcej.
Tento pozemok vznikol jeho odčlenením od pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 315 m2 pred rozdelením.16.5 Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX zo dňa 25.01.1979 (č.l. 8 spisu) boli okrem iného
vytvorené pozemky parc.č. 2462 o výmere 1.000 m2, parc.č. XXXX o výmere 422 m2 a parc.č. XXXX/X o
výmere 1.046 m2. Tieto pozemky vznikli tak, že pozemnoknižné parcely XXXX a XXXX sa zlúčili a znova

rozdelili podľa stavu EN. Zároveň sa opravila pozemnoknižnná výmera na skutočnú podľa EN (ručne
napísaná poznámka na výkaze výmer tohto geometrického plánu). Pozemnoknižné parcely XXXX a
XXXX, ktoré boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 1697, resp. 981, tým zanikli.

16.6 Rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne sp.zn. D XXX/XX zo dňa 30.03.1990, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 30.03.1990 (č.l. 51 v spise), boli nehnuteľnosti zapísané v kat.úz. Drietoma, medzi
inými aj pozemok parc.č. XXXX, XXXX a XXXX/X zapísané na LV č. XXX, pojaté do dedičstva po
poručiteľoviZ.Michalčíkovi(otcovižalobkyne)vpodiele1,pretožezároveňbolipredmetomvyporiadania
L., ktoré mal poručiteľ s dedičkou Y. H. (jeho manželkou a zároveň matkou žalobkyne). Teda predmetom
dedenia bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 týchto pozemkov, ktorý nadobudli ako spoludedičky Mária
E., rodená H. (sestra žalobkyne) a žalobkyňa. Ako vyplýva z LV č. XXX na č.l. 10 spisu, ako podielové

spoluvlastníčky pozemkov parc.č. XXXX o výmere 1.000 m2, parc.č. XXXX o výmere 422 m2 a parc. č.
XXXX/X o výmere 1.046 m2 boli zapísané Y. H. (veľkosť podielu 2/4), H. E., rodená H. (veľkosť podielu
1/4) a žalobkyňa (veľkosť podielu 1/4).

16.7 Geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 19.07.1993 boli (okrem iných pozemkov)

pozemky parc.č. XXXX a parc.č. XXXX rozdelené na pozemky XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a
pozemok parc.č. XXXX/X na pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/X. Tento geometrický plán bol označený
ako plán na opravu geometr. pl. XXX-X-XXXX-XX/XX a majetko právne usporiadanie. Ako vyplýva z
vyjadrenia Okresného úradu V. na č.l. 66, urobeného na základe výzvy súdu, záznamovou listinou
bola Notárska zápisnica sp.zn. N XXX/XX z 14.08.1968, resp. 06.09.1968 (pokračovanie v notárskej

zápisnici) a dohoda o vyporiadaní BSM bývalých manželov Y. D. (žalovaného v 1. rade) a U. D.. V
uvedenej notárskej zápisnici bola spísaná kúpna zmluva uzavretá medzi S. M., F. M. a C. L. (ako
predávajúcimi) a žalovaným v 1. rade a U. D. (ako kupujúcimi), ktorej predmetom bol prevod vlastníctva
k pozemku v kat.úz. G. zapísanému v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX AI ako parc.č. 31/55 o výmere
2.680 m2. Rovnaký pozemok bol potom predmetom vyporiadania BSM žalovaného v 1. rade a jeho

bývalej manželky v dohode o vyporiadaní BSM z 14.10.1982. Je teda zrejmé, že tieto právne úkony
sa netýkali pozemkov parc.č. XXXX, parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, z ktorých vznikli (rozdelením v
roku 1979 Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX) pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X, ktoré sú predmetom tejto určovacej žaloby.

16.8 Kúpnou zmluvou zo dňa 06.11.1995 (č.l. 58 spisu) nadobudli žalovaní ako kupujúci, bezpodielové
spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 60 m2. Predávajúcou bola aj žalobkyňa, v zmluve
je označená ako 3. predávajúca.

17.1 Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:

17.2 Zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia, že tu je jej vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, teda že je výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Ide teda o žalobu podľa §
80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase začatia konania, ktorý pripúšťal žalobu o
určenie či tu právo je, a zároveň ide aj o žalobu podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku.

Podmienkou úspešnosti takejto žaloby v čase jej podania bolo, že musí byť daný naliehavý právny
záujem na takomto určení. Rovnako je tomu tak aj v čase rozhodnutia súdu.

17.3 Súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho záujmu
pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým

prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistotyvprávnomvzťahu,pričomkzodpovedajúcejnápravenemožnodospieťinýmspôsobom.Účelom
podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez
praktického významu pre ich účastníkov. Ďalej sa takáto žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia
žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho

vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca
má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojhovlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rovnako
tak to platí aj o určení spoluvlastníckeho práva. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby,
sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) s právnym

stavom. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie
zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok NSSR sp.zn. 1 Cdo 56/2003
(publikovaný v publikácii Zo súdnej praxe pod č. 48/2004).

17.4 Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní sú zapísaní ako

podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, pričom žalobkyňa tvrdí, že
vlastníčkou je ona, súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Preto sa súd zaoberal aj meritom veci, teda dôvodnosťou žaloby.

17.5 Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že
žaloba žalobkyne je dôvodná, avšak iba čiastočne.

17.6 Právnym základom pre úspešnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podľa ustálenej judikatúry § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. Rovnakým ustanovením žalobkyňa
odôvodňovala podanú žalobu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie článku 20 ods.4
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vyvlastnenie (teda pozbavenie vlastníctva) je možné iba v

nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

17.7 Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
pozemku parc. č. XXXX/.X o výmere 60 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.11.1995, ktorou
svoj spoluvlastnícky podiel do ich BSM previedla samotná žalobkyňa. Spolu s ňou previedli svoje

spoluvlastnícke práva k tomuto pozemku aj jej sestra a matka, ktoré boli dedičkami po poručiteľovi Z. H..
Preto je žaloba v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X nedôvodná
a súd ju v tejto časti zamietol.

17.8 Zo zisteného skutkového stavu je takisto zrejmé, že spoluvlastnícke právo žalovaných k pozemkom

parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X nie je odvodené zo žiadneho právneho úkonu (napr. zmluvy) ani
žiadnej inej právnej skutočnosti (napr. dedenie). Naopak vyplýva z neho, že žalobkyňa sa stala na
základe dedenia podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc.č. XXXX, XXXX a XXXX/X, ktoré vznikli
rozdelením pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXXX a XXXX Geometrickým plánom č. XXX-
X-XXXX-XX/XX zo dňa 25.01.1979. Neskôr v roku 1993 Geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-

XX zo dňa 19.07.1993 boli pozemky parc.č. XXXX a parc.č. XXXX rozdelené na pozemky XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X a pozemok parc.č. XXXX/X na pozemky parc.č. XXXX/X a XXXX/X. Ako
je zrejmé z bodu 16.7 tohto odôvodnenia, tento geometrický plán nebol podkladom žiadnej verejnej
listiny ani žiadneho právneho úkonu, na základe ktorého by došlo k prevodu spoluvlastníckeho práva
žalobkyne k týmto pozemkom (tieto právne úkony sa týkali iných pozemkov, parciel). Jednoducho

povedané, týmto geometrickým plánom došlo k zmene vlastníctva k nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek
nadobúdacieho titulu (zrejme omylom) k predmetným pozemkom. Ako uviedla žalobkyňa, o tejto zmene
nemala žiadnu vedomosť až do roku 2013, kedy si žalovaní začali budovať oplotenie v časti parciel
v súlade s geometrickým plánom z roku 1993. Súd takisto zdôrazňuje, že Geometrický plán č. XXX-
XXXX-XXX-XX bol označený ako plán na opravu geometr. pl. XXX-X-XXXX-XX/XX a majetko právne

usporiadanie. Netýkal sa žiadnej kúpnej, či inej zmluvy, dohody. Z jeho označenia tak nevyplýva, že by
bol podkladom nejakej listiny, resp. právneho úkonu. Samotní žalovaní sa nevedeli presne vyjadriť, aký
bol účel vyhotoveného geometrického plánu z roku 1993. Obaja uviedli, že sa dal vyhotoviť zrejme kvôli
stavbe sušičky. Súdu predložili iba kúpnu zmluvu, ktorou preukázateľne nadobudli vlastnícke právo iba
k pozemku parc. č. XXXX/X. Pritom podľa zákona účinného v čase vyhotovenia Geometrického plánu

č. XXX-XXXX-XXX-XX (§ 21 ods.1, ods.2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej
republike), geometrický plán je technickým podkladom právnych úkonov, verejných listín a iných listín a
slúži aj ako podklad na vklad a záznam právnych vzťahov. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka,
účinného od 01.01.1992, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Samotným geometrickým plánom nemožno nadobúdať vlastníctvo k pozemku.

17.9 Ako je zrejmé z bodu 16.7 tohto odôvodnenia Notárska zápisnica sp.zn. N XXX/XX z 14.08.1968,
resp. 06.09.1968 a dohoda o vyporiadaní BSM bývalých manželov Y. D. (žalovaného v 1. rade) a U.D. sa netýkali pozemkov parc.č. XXXX, parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, z ktorých vznikli predmetné
pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, či pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXXX
a č. XXXX.

17.10 Súd však žalobe žalobkyne nemohol vyhovieť v celom rozsahu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho
práva k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by
vlastníctvoktýmtopozemkomniekedynadobudlavcelosti.Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané
iba to, že žalobkyňa bola titulom dedenia podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc.č. XXXX, XXXX

a XXXX/X o veľkosti podielu 1 k celku, pričom o tieto spoluvlastnícke podiely bola „pozbavená“ zápisom
Geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX, ktorý podľa právneho poriadku nie je spôsobilým privodiť
ani stratu vlastníckeho práva žalobkyne ani nadobudnutie (spolu)vlastníckeho práva žalovaných k
predmetným pozemkom. V čase zápisu tohto geometrického plánu však žalobkyňa bola podielovou
spoluvlastníčkou týchto pozemkov spolu s jej sestrou a matkou. Preto rovnaké právo na určenie
podielového spoluvlastníctva k predmetným pozemkom patrí aj tejto sestre (vo vzťahu k 1 k celku), resp.

žalobkyňa má právo požadovať, že spoluvlastnícke podiely o veľkosti 2/4 k celku patriace v roku 1993
jej matke, patria do dedičstva po jej matke, ktorá je v súčasnosti nebohá. Preto súd rozhodol tak, že
určil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 2/8 k celku k pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 249 m2, pozemku parcela registra

„C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území G..

18.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože obe sporové strany boli v konaní čiastočne úspešné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.