Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817204081
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8817204081.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti povinnému: W. Z.A., K.. XX.XX.XXXX, O.B. B. Z. K.
I., V. Š. Č.. XXX/XX, o vymoženie sumy 377,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov n/Topľou zo dňa 05.04.2018 č.k. 11Er 713/2017 - 46 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.

3. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až §
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

4. Povinnosťou súdu je preskúmať exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej stránky. V súvislosti s
touto povinnosťou je potrebné vždy skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie
je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku a najmä či bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie. Táto podmienka sa skúma ex offo a to už pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie, prípadne aj neskôr počas celého exekučného konania. Pri zistení nedostatku

materiálnej vykonateľnosti je potrebné exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predpokladom pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia
vykonateľnéhorozhodnutia,pričomsamusíjednaťorozhodnutievykonateľnépomateriálnejajformálnej
stránke. Exekučný súd má právo skúmať rozhodcovskú zmluvu, pričom rozsudok rozhodcovského
súdu nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú

vec prejednať a rozhodnúť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok akoby právny úkon
nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovskýrozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný.

5. V prebiehajúcom exekučnom konaní sa vymáha plnenie zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 23.01.2013. Táto zmluva má podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka charakter zmluvy
spotrebiteľskej.

6. Zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku s povinným dňa 16.10.2015 bol vyhodnotený ako nekalá obchodná praktika
(§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného a využitie takej obchodnej praktiky,
ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinného ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany
oprávnenéhodošlokporušeniuodbornejstarostlivostivovzťahukspotrebiteľovizodpovedajúcejčestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ

vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické,
že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Uznanie dlhu ako
inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, avšak v prejednávanej veci ide predovšetkým o

otázku, akým spôsobom tento úkon vznikol. Bol to práve oprávnený, ktorý dal povinnému podpísať
ním vopred pripravený formulár, vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z
uzatvorenej dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Povinný podpísaním dohody a
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy naoko vlastným úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie
podstatne zhoršil. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané.

V prípade, že oprávnený uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, je súdu daná
možnosť odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití
nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v konaní, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú zmluvu si povinný ako

spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol ju odmietnuť ako celok, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam
oprávneného a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou
podmienkou, pretože sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Neprijateľné podmienky sú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

7. Keďže dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Občiansky

zákonník v ustanovení § 52 a nasl., ako aj Smernica Rady č. 93/13/EHS súd prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 44 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok
Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami
vyžadovanými právom Európskej únie. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a
pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Napriek tomu,

že v čase podpisu rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak
obsahovo, ako aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu
podpísal sám a dobrovoľne. Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem
rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol

žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Ak by bolo
v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by
samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súdezriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný
podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nebol považovaný za exekučný titul, na
podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje

právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne
bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva
uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý
splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej uzavretiu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej
zmluvy predchádzala Zmluva o poskytnutí verejných služieb uzatvorená dňa 23.01.2013 medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným. Išlo o zmluvu spotrebiteľskú.

12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá
právnym predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek
pochybností všeobecné obchodné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal v predmete

svojej činnosti poskytovanie verejných služieb a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným
preukázané, aby tieto služby boli poskytnuté povinnému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti povinného.

13. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory z dohody o uznaní záväzku mali riešiť

pred rozhodcovským súdom. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na
rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť.

14. Rozhodcovská zmluva hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej
zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Je preto právne

bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

(§53ods.3Občianskehozákonníka).Rozhodcovskázmluvabolauzatvorenánapredtlačenomformulári
v čase uzatvorenia dohody o uznaní záväzku a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter
tohto dojednania.

15. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť

prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany
delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam
rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa
tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva

rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší
rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú úplne namieste.16. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto

prejavom spájajú.

17.Základnýmpredpokladomvznikuprávnehoúkonujeexistenciavôle.Bezvôlepretonietaniprávneho
úkonu.

18. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch
medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Oprávnený sa
svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na

princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo
strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa

dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na
podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu.

19.Rozhodcovskúzmluvuvpredmetnejvecisipovinnýosobitnenevyjednal.Mohollenzmluvuakocelok
odmietnuť alebo sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. V subjektívne
nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho
procesu, nakoľko o poučení spotrebiteľa o podstatných rozdieloch medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom v zmluve niet ani zmienky.

20. Ust. § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie musí byť zamietnutá.

21.Aktedavrozhodcovskomkonaníbolavecprejednanánazákladeabsolútneneplatnejrozhodcovskej
zmluvy, exekučný titul v tomto konaní vydaný nemožno považovať za súladný so zákonom.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil.

23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).