Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010749
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317010749.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.04.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného Y. D. z r u š u j e
rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/127/2017 zo dňa 09.01.2019 v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Y. D. - nar. XX.XX.XXXX v H. H., trvale bytom T. XXXX/XX, H. H., t. č. vo výkone väzby

v ÚVV Košice od 21.12.2016

za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovaniesnimipodľa§172ods.1písm.d)Trestnéhozákona,prečin poisťovaciehopodvodupodľa
§ 223 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona
a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona, z ktorých bol uznaný vinnými rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/127/2017 zo
dňa 11.04.2018

u k l a d á

podľa § 172 ods. 1 Tr zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, § 41 ods. 2 Tr. zákona ú h r n n
ý trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon uloženého trestu ho z a r a ď u j e do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia vecí:

1 ks zbraň guľová, zn. Kora Brno, model Prima kaliber 38 Special, výrobné číslo XXXXXX,
1 ks revolver, s číslom na pažbe na spodnej časti XXX,

1 ks revolver, bez sériového čísla,
37 ks nábojníc (prázdnych),
2 ks pažbičky,
1 ks plastový kufrík,
ktoré sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Humennom, odbor poriadkovej polície,
oddelenie zbraní a streliva,

1 ks injekčná striekačka,
1 ks plastová tuba od vitamínov,1 ks plastová nádoba s nápisom Peroxid vodíka s 3 ks sklenenými rúrkami,
2 ks plastových fľaštičiek,
2 ks sklenených fľaštičiek,

1 ks plastové uzatvárateľné vrecko s obsahom 5 ks tabliet,
2 ks prázdne injekčné striekačky, 3 ks prázdne sklenené hnedé fľaštičky,
2 ks injekčných striekačiek,
1 ks igelitové vrecko s neznámou bielou látkou,
2 ks prázdnych sklenených fľaštičiek,

6 ks planžiet a dva pliešky v čiernom koženom puzdre,
6 ks prázdnych injekčných striekačiek,
1 ks prázdna uzatvárateľná plastová fľaštička,
2 ks prázdne injekčné striekačky,
1 ks sklenená fľaštička,
49 ks tabliet v blistroch - Flunitrazepan,

5 ks tabliet v blistroch - Flunitrazepan,
3 ks tabliet v blistroch - Lexaurin,
29 ks tabliet v blistroch - Frontin,
2 ks tabliet v blistroch - Chlorprothixen,
ktoré sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Humennom, odbor kriminálnej polície.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona ochranné opatrenie, ktoré spočíva v zhabaní veci práškovej látky -
sildenafil a kryštalickej látky- etelhexedrón, ktoré sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru
v Humennom, odbor kriminálnej polície.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/127/2017 zo dňa 09.01.2019 bol obžalovaný Y.
D. uznaný vinným v bode 1/ rozsudku zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku z prečinu šírenia
toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase v jesennom období roku 2016 prostredníctvom internetu objednal desať
kusov falošných bankoviek v nominálnej hodnote po 100,00 eur, doručené mu boli do miesta bydliska
v obálke a tieto potom v počte deväť kusov prechovával medzi inými osobnými vecami až do dňa
19.12.2016, kedy vo večerných hodinách odovzdal V. R. jednu bankovku v nominálnej hodnote 100,00
eur, pričom ju upozornil, že táto bankovka je falošná a zostávajúcich osem kusov falošných bankoviek

v nominálnej hodnote po 100,00 eur mal pri sebe až do dňa 21.12.2016, kedy ich na výzvu polície
dobrovoľne vydal,

2/ od presne nezistenej doby do dňa 21.12.2016 si v Čabinách, okres Medzilaborce, a inde z doposiaľ
nezisteného miesta od presne nestotožnených osôb zabezpečoval liečivá viazané na lekársky predpis

s názvom Flunitrazepan v počte 56 ks, Frontin v počte 30 ks, Lexaurin v počte 4 ks a 6 ks liečiv
s látkou Medazapen bez lekárskeho predpisu, ktorých účinné látky ako flunitrazepan, bromazepan,
alprazolam, ako aj látka medazepan sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do III. skupiny omamných
a psychotropných látok a zároveň si obdobným spôsobom zabezpečil aj 11,70 g bielej kryštalickej látky

s obsahom bk-DMBDB (1-benzodioxolyl-dimetylamiobutanón, dibutylón), ktorá vychádza z omamnej
a psychotropnej látky butylónu zaradenej do I. skupiny omamných a psychotropných látok zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
a ktorá dokáže ovplyvniť psychiku človeka, ako aj jeho rozpoznávacie schopnosti a ktorú v rodinnom
dome Q. XXX, okres I. ponúkal na užívanie V. R.,

za ktorý zločin a prečin, ako aj za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, prečin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, zločin falšovania, pozmeňovania aneoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona a zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, z ktorých bol uznaný vinnými rozsudkom Okresného súdu

Humenné č. k. 1T/127/2017-1136 zo dňa 11.04.2018,

mu bol uložený podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody 6 rokov,
pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí:
1 ks zbraň guľová, zn. Kora Brno, model Prima kaliber 38 Special, výrobné číslo XXXXXX,
1 ks revolver, s číslom na pažbe na spodnej časti XXX,
1 ks revolver, bez sériového čísla,

37 ks nábojníc (prázdnych),
2 ks pažbičky,
1 ks plastový kufrík,
ktoré sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Humennom, odbor poriadkovej polície,
oddelenie zbraní a streliva,

1 ks injekčná striekačka,
1 ks plastová tuba od vitamínov,
1 ks plastová nádoba s nápisom Peroxid vodíka s 3 ks sklenenými rúrkami,
2 ks plastových fľaštičiek,

2 ks sklenených fľaštičiek,
1 ks plastové uzatvárateľné vrecko s obsahom 5 ks tabliet,
2 ks prázdne injekčné striekačky, 3 ks prázdne sklenené hnedé fľaštičky,
2 ks injekčných striekačiek,
1 ks igelitové vrecko s neznámou bielou látkou,

2 ks prázdnych sklenených fľaštičiek,
6 ks planžiet a dva pliešky v čiernom koženom puzdre,
6 ks prázdnych injekčných striekačiek,
1 ks prázdna uzatvárateľná plastová fľaštička,
2 ks prázdne injekčné striekačky,

1 ks sklenená fľaštička,
49 ks tabliet v blistroch - Flunitrazepan,
5 ks tabliet v blistroch - Flunitrazepan,
3 ks tabliet v blistroch - Lexaurin,
29 ks tabliet v blistroch - Frontin,

2 ks tabliet v blistroch - Chlorprothixen,
prášková látka - sildenafil,
kryštalická látka - etelhexedrón,
ktoré sú uložené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Humennom, odbor kriminálnej polície.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Y. D. ihneď po jeho vyhlásení. Rozsah odvolania
vymedzil proti výroku o vine pod bodom 2/ rozsudku a proti uloženému úhrnnému trestu odňatia
slobody na 6 rokov nepodmienečne. V predložených dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho
obhajcu uviedol, že zo skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku bol obžalovaný uznaný vinným zo
spáchania prečinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného zákona, hoci popieral, aby spáchal

tento skutok, podstata ktorého spočívala v tom, že mal v rodinnom dome Q. XXX, okres I., ponúkať
psychotropné látky na užívanie V. R.. Súd prvého stupňa k tomuto skutku vypočul svedkyňu V. R., ktorá
nahlavnompojednávaní09.01.2019využilasvojeprávoaodmietlavypovedať.Zuvedenéhodôvodusúd
prvého stupňa nemohol vykonať dôkaz čítaním zápisnice jej výpovede ako svedkyne zo dňa 28.03.2017
a ak ho uznal vinným aj z tohto trestného činu, tak pre takýto záver súdu neexistujú žiadne relevantné

dôkazy,nazákladektorýchbymoholsúdprvéhostupňavodiťzáverotom,žeponúkalV.R.psychotropné
a iné omamné látky na užívanie. V rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní neboli
vyprodukované žiadne priame, alebo nepriame dôkazy, že spáchal tento skutok, preto prokurátor v
kontradiktórnom konaní neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní jeho viny zo spáchania tohto skutku.Z uvedeného dôvodu považuje napadnutý rozsudok ohľadne skutku pod bodom 2/ za nesprávny a
nespravodlivý, preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a
oslobodil ho spod obžaloby zo spáchania skutku pod bodom 2/ (pôvodne označený v obžalobe pod

bodom 8). Na verejnom zasadnutí modifikoval dôvody odvolania aj v tom smere, že nesúhlasí, aby
skutky vo vzťahu k zaobstaraniu bankoviek o nominálnej hodnote 100 eur a 50 eur boli rozdelené,
pretože podľa jeho názoru ide o jeden skutok a keďže súd prijal vinu vo vzťahu ku skutku 5/, ktorý je
uvedený v predchádzajúcom rozsudku, navrhol aby bol aj spod skutku 1/ teraz napadnutého rozsudku
oslobodený. K výroku o uložení trestu uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa

je neprimerane prísny a poukázal na tú skutočnosť, že súd pri uložení trestu V. R. znížil jej trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný nesúhlasí so závermi a hodnotením súdu prvého stupňa, že
páchal rôznorodú a rozmanitú trestnú činnosť s jasne premysleným konaním a že mal po celý čas svojho
protiprávneho konania svoje správanie pod kontrolou a konal cieľavedome. K tomuto záveru súd prvého
stupňa dospel, ako je uvedené na strane 6 rozsudku, z posúdenia osobnosti obžalovaného na základe
osobného kontaktu s ním na hlavnom pojednávaní. Tieto závery súdu neobstoja, pretože sa opierajú

len o subjektívne hodnotenie zo strany súdu a obžalovaný vysvetlil príčinu svojho protispoločenského
konania. Zrejme z uvedených dôvodov súd prvého stupňa uložil obžalovanému, aj keď za použitia ust.
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, neprimerane prísny trest takmer v polovici upravenej trestnej sadzby.
Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu vôbec nezohľadnil poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného
najmä, že k spáchaniu trestných činov sa dobrovoľne priznal, svoje konanie úprimne oľutoval a že pred

spáchaním trestných činov viedol riadny život. Je toho názoru, že aj miernejší trest je postačujúci na
jeho nápravu, pretože ako sám uviedol na hlavnom pojednávaní v období, keď spáchal tieto trestné činy,
bol značne pod psychickým tlakom z dôvodu rozchodu so svojou priateľkou, s ktorou má maloletého
dvojročného syna. Práve presťahovaním sa z obce Vlková do obce Čabiny spolu s V. R. plánoval
ukončiť užívanie omamných látok a zmenou prostredia začať nový život. Súd prvého stupňa sa s týmito

poľahčujúcimi okolnosťami na jeho strane vôbec nezaoberal a tieto skutočnosti sú v rozpore so závermi
súdu prvého stupňa o jasne premyslenom a cieľavedomom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokajvovýrokuotresteaabymuuložiltrestvdolnejpolovicitrestnej
sadzby. Takto uložený trest by bol pre neho spravodlivý a postačujúci na nápravu, aby sa v budúcnosti
nedopustil opätovne protiprávneho konania.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom

i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil
že odvolanie obž. K. D.a je dôvodné.

Rozsah odvolania obž. K. D. vymedzil na výrok o vine s obmedzením iba na skutok 2/ teraz
napadnutého rozsudku a výrok o uloženom treste, pričom odvolací súd poznamenáva, že skutok 2/ v

teraz napadnutom rozsudku bol v predchádzajúcom rozsudku Okresného súdu Humenné v tej istej veci
zo dňa 11.04.2018, ktorý bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/23/2018 zo dňa
13.09.2018 u obžalovaného K. D.a vo výroku o vine pod bodmi 1/ a 7/ a vo výroku o treste, označený
pod bodom 7/; skutok 1/ zostal pod tým istým označením.

Vzhľadom k tomu, že v prerokúvanej veci konajúci súd vyhlásil v poradí druhý rozsudok u obžalovaného,
odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2018
obžalovaný Y. D. vo vzťahu ku skutkom uvedeným pod bodmi 2/, 3/, 6/ a 7/ obžaloby, ktoré boli označené
ako body 2/, 3/, 5/ a 6/ v čiastočne zrušenom rozsudku konajúceho súdu zo dňa 11.04.2018, vyhlásil,
že je z nich vinný a jeho vyhlásenie po predpísanom procesnom postupe bolo prijaté.

So zreteľom na uplatňované odvolacie námietky k napadnutej ale i nenapadnutej časti výroku o vine
rozsudku odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť skutkové okolnosti, ktoré tvorili
podklad pre uznanie viny obžalovaného K. D.a v rozsudku konajúceho súdu č. k. 1T/127/2017-1136
zo dňa 11.04.2018 v bode 2/ posúdeného ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona a v bode 5/ ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných
papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona a ktorá časť o vine je právoplatná, v rozsahuskutok 2/
Y. D. si v presne nezistenom čase na neznámom mieste, objednaním z doposiaľ nezistenej internetovej
stránky zabezpečil psychotropnú látku a to konkrétne extázu, ktorú následne neoprávnene prechovával

v rodinnom dome č. XXX v obci Q. až do dňa 21.12.2016 kedy počas dokumentovania trestného
činu falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1
Trestného zákona, a to ohliadky miesta činu v rodinnom dome č. XXX v obci Q., okres I. vyšetrovateľovi
OKPORPZHumennépodľa§89ods.1Trestnéhoporiadku,dobrovoľnevydal1ksprehľadnústriekačku
o objeme 2 ml modrým piestom a s obsahom bieleho prášku, 1 ks uzatvárací sáčok, ktorý obsahoval

jeden sáčok striebornej farby s obsahom bielej kryštalickej látky, dva uzavreté prehliadne sáčky s
obsahom jednej tablety oválneho tvaru žltej farby a jednu tabletu v tvare srdca a dve oválne tablety
žltej farby, ďalej vydal 1 ks koženej taštičky čiernej farby s obsahom 1 ks plastovej gule nepravidelných
tvarov s obsahom neznámej látky, 1 ks sklenenú ampulku s nezisteným obsahom, 1 ks sklenenú
nádobu s obsahom bieleho prášku, 1 ks uzatvárací sáčok s obsahom bielej látky, taktiež vydal 1 ks
uzatváracej fľaštičky od liekov hnedej farby s obsahom bieleho prášku, 2 ks sklenených, zatavených túb

s nezisteným obsahom, 5 ks balení lieku Flunitrazepam v každom balení po 10 ks tabliet, 1 ks balenia
lieku Flunitrazepam so 6 ks tabliet, 1 ks balenia lieku Lexaurin 3 mg s obsahom 4 ks tabliet, 2 ks balenia
lieku Frontin v každom po 15 ks tabliet a 1 ks balenia lieku Chlorprothixen s 3 ks tabliet, pričom bolo
zistené, že sa v prípade 4 ks morfologicky zhodných tabliet žltej farby, na jednej strane polených, na
druhej strane s nápisom „Nintendo“ o celkovej hmotnosti 1,91 g (hmotnosť jednej tablety cca 0,48 g)

jednalo sa o tablety s obsahom MDMA (metyléndioxymetamfetamínu, extáza) s priemerným obsahom
MDMA 37,0%, ktoré zodpovedajú 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa a v prípade 6 ks morfologicky zhodných tabliet ružovej farby v tvare srdca
o celkovej hmotnosti 1,72 g (hmotnosť jednej tablety cca 0,29 g) sa jednalo o tablety s obsahom
MDMA(metyléndioxymetamfetamínu,extáza)spriemernýmobsahomMDMA39,6%,ktorézodpovedajú

6 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa
(konzumenta) a v prípade 1 ks uzatváracieho vrecka, ktoré obsahovalo jedno vrecko striebornej farby s
obsahombielejkryštalickejlátkysajednalosčastioprášokvcelkovejhmotnosti2,70gsobsahomMDMA
(metyléndioxymetamfetamínu, extáza) a bk-DMBDB (1-bezodioxolyldimetylaminobutanón, dibutylón) s
priemerným obsahom MDMA 81,9%, ktorý zodpovedá najmenej 15 bežným jednotlivým dávkam drogy,

ktorú sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú
MDMA a MDA zaradené do I. skupiny psychotropných látok a v prípade 1 ks uzatváracej fľaštičky
do liekov hnedej farby s obsahom bieleho prášku sa jednalo o prášok v celkovej hmotnosti 2,16 g s
obsahom ketamínu a stopového množstva metamfetamínu s priemerným obsahom ketamínu 68,7%,

ktorý zodpovedá najmenej 15 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú spôsobilé po aplikovaní
ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je ketamín zaradený do II. skupiny
omamných látok a v prípade 2 ks sklenených, zatavených túb s nezisteným obsahom sa jednalo o jed
kyanid draselný o celkovej hmotnosti 4,02 g, kde letálnou dávkou pre človeka je 0,2 až 0,3 g, teda

neoprávnene prechovával omamnú látku, psychotropnú látku a jed,

skutok 5/
Y. D. si doposiaľ v presne nezistenej dobe z doposiaľ nezisteného miesta prostredníctvom internetovej
siete zadovážil 10 kusov falošných bankoviek v nominálnej hodnote po 50,00 eur, z toho 7 kusov

bankoviek so sériovým číslom A číslo tlačovej dosky G037H1 a 3 kusy bankoviek so sériovým číslom A
číslo tlačovej dosky G037C3, ktoré najmenej od 17.12.2016 prechovával vo svojich osobných veciach
v rodinnom dome s popisným číslom XXX v obci Q., okres I. a to až do dňa 30.12.2016, kedy boli tieto
bankovky zaistené počas výkonu domovej prehliadky príslušníkmi PZ.

Po posúdení skutkových okolností je nutné konštatovať, že skutok 1/ teraz napadnutého rozsudku je
totožnýsoskutkom5/rozsudkukonajúcehosúduč.k.1T/127/2017-1136z11.04.2018askutok2/vteraz
napadnutom rozsudku je totožný so skutkom 2/ v čiastočne zrušenom rozsudku č. k. 1T/127/2017-1136
z 11.04.2018, čo znamená, že o skutkoch, ktoré sú súčasťou teraz napadnutého rozsudku už bolo
rozhodnuté.

Pod pojmom „skutok“ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú zásahom človeka (čin
človeka). Pojem „trestný čin“ je súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností podmieňujúcich trestnú
zodpovednosť, teda skutočností charakterizujúcich individuálne určitý ľudský zásah do vonkajšiehosveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom zákone. Nie každý skutok je trestným
činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak vyčerpáva znaky skutkovej podstaty niektorého trestného
činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona, pritom v prípade, ak sú skutkom porušené alebo

ohrozené viaceré objekty chránené trestným zákonom, môže jeden skutok vyčerpávať znaky viacerých
trestných činov, tzv. jednočinný súbeh trestných činov (R 33/1974).

V trestnom procese platí obžalovacia zásada a tá je premietnutá do zákonnej požiadavky, že súd môže
rozhodnúť len o skutku uvedenom v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Tr. priadku). To však neznamená,

že súd po vykonaní dokazovania nemôže upraviť skutok v zhode so skutočnosťami plynúcimi z dôkaznej
situácie. Naopak, súd je povinný zohľadniť obsah dôkazov pri ustálení skutkového stavu a v prípade
nedokázania skutkových zistení uvedených v obžalobnom návrhu skutkové okolnosti upraviť tak, aby
zodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania a to bez ohľadu na to, či postavenie obžalovaného
zlepšujú alebo zhoršujú.

Ak podstata skutku spočíva v konaní a v následku, ktorý bol ním spôsobený, potom totožnosť skutku
budezachovaná,akbudezachovanátotožnosťkonaniaalebototožnosťnásledkualeboaspoňčiastočná
totožnosť konania alebo čiastočná totožnosť následku (R 9/1972, R 23/1972, R 33/1974).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že ak konajúci súd uznal obžalovaného K.

D.a vinným zo spáchania skutku pod bodom 5/ rozsudku č. k. 1T/127/2017-1136 z 11.04.2018,
ktoré spočívalo v tom, že v presne nezistenej dobe z doposiaľ nezisteného miesta prostredníctvom
internetovej siete zadovážil 10 kusov falošných bankoviek v nominálnej hodnote po 50,00 eur a tieto
najmenej od 17.12.2016 prechovával vo svojich osobných veciach v rodinnom dome s popisným číslom
XXX v obci Q., okres I. a to až do dňa 30.12.2016, kedy boli tieto bankovky zaistené počas výkonu

domovej prehliadky príslušníkmi PZ, potom o konaní obžalovaného popísanom v skutku 1/ teraz
napadnutého rozsudku spočívajúcom v tom, že v jesennom období roku 2016 prostredníctvom internetu
objednal desať kusov falošných bankoviek v nominálnej hodnote po 100,00 eur, tieto potom prechovával
medzi inými osobnými vecami až do dňa 21.12.2016, kedy ich na výzvu polície dobrovoľne vydal,
nemohol samostatne rozhodnúť, pretože ide o jedno spoločné konanie s tým istým následkom.

Zo spôsobu spáchania oboch skutkov je zrejmé, že ide o jeden a ten istý skutok, pretože obžalovaný
si falošné bankovky zaobstaral v podstate rovnakým spôsobom približne v tom istom čase a následne
ich prechovával počas rovnakej doby až do ich vydania, resp. do ich zaistenia v krátkej dobe po
vydaní. Ak konanie obžalovaného je totožné, potom rozhodnutie konajúceho súdu o vine obžalovaného

s konečnou platnosťou z jednej jeho časti konania vytvorilo v zmysle zásady „ne bis in idem“ prekážku
pre rozhodnutie o ďalšej jeho časti konania samostatným výrokom o vine.

Obdobná situácia nastala aj v prípade posúdenia skutku 2/ v teraz napadnutom rozsudku, ktorý
je právne kvalifikovaný ako prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona, vo vzťahu

ku skutku 2/ uvedeného v rozsudku konajúceho súdu pod č. k. 1T/127/2017-1136 z 11.04.2018. V
skutkových okolnostiach sa popisuje totožné konanie obžalovaného a to pokiaľ ide o vymedzenie
prechovávania omamných a psychotropných látok v rozsahu „od presne nezistenej doby do dňa
21.12.2016 prechovával liečivá viazané na lekársky predpis s názvom Flunitrazepan v počte 56 ks,
Frontin v počte 30 ks, Lexaurin v počte 4 ks a 6 ks liečiv s látkou Medazapen bez lekárskeho predpisu,

ktorých účinné látky ako flunitrazepan, bromazepan, alprazolam, ako aj látka medazepan sú v zmysle
zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradené do III. skupiny omamných a psychotropných látok a zároveň si obdobným
spôsobom zabezpečil aj 11,70 g bielej kryštalickej látky s obsahom bk-DMBDB (1-benzodioxolyl-
dimetylamiobutanón, dibutylón), ktorá vychádza z omamnej a psychotropnej látky butylónu“. V skutku

2/ teraz napadnutého rozsudku bola do jeho popisu pridaná skutočnosť spočívajúca v ponúkaní
obžalovaného týchto látok na užívanie I. R., čo bolo podkladom pre posúdenie tohto konania ako prečinu
šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona.

Aj pre tieto obidva skutky tak isto platí, že ide o totožné konanie obžalovaného, keďže oba skutky

zahŕňajú v sebe prechovávanie tých istých omamných a psychotropných látok, ktoré konanie je
nevyhnutné hodnotiť ako totožné, a hoci v teraz posudzovanom skutku je v popise skutku uvedená aj
ďalšia skutočnosť z konania obžalovaného, že ich ponúkal inej osobe na užitie, táto okolnosť nemôže
sama osobe zakladať iné právne posúdenie skutku. Je potrebné si uvedomiť, že pokiaľ obžalovanéhokonajúci súd uznal vinným z prechovávania omamných a psychotropných látok v rozsahu nad 10
obvyklých dávok, teda zo zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, a v prípade, ak ich páchateľ
aj ponúkal a dal iným osobám, ktoré ich užili, tak takýmto konaním naplnil aj objektívnu stránku

zločinu podľa § 172 Tr. zákona uvedenú v ods. 1 pod písm. c/, keďže psychotropnú alebo omamnú
látku zadovážil inému. Okrem toho je potrebné dať do pozornosti aj tú skutočnosť, že prečin šírenia
toxikománie podľa § 174 Tr. zákona je subsidiárnym vo vzťahu k zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 Tr.
zákona, čo znamená, že trestný čin šírenia toxikománie je iba vedľajším produktom relatívne malého

významu v porovnaní so základným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 Tr. zákona, pokiaľ samozrejme
ním bol porušený záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem spoločnosti na nešírení
závislosti na návykových látkach, ktoré sú spôsobilé ohroziť či poškodiť zdravie alebo život človeka.

Je nutné konštatovať, že pokiaľ obžalovaný ponúkal inej osobe na užitie psychotropnú alebo omamnú

látku, ktorú prechovával, pritom z prechovávania návykových látok už bol právoplatne uznaný vinným,
o tomto jeho konaní vzhľadom na faktickú konzumpciu už bolo rozhodnuté.

V oboch prípadoch pri posúdení viny ide o uplatnenie zásady trestného konania „ne bis in idem“ - nie
dvakrát o tej istej veci, čo znamená nielen právo nebyť dvakrát odsúdený za ten istý skutok, ale vôbec

nebyťdvakrátstíhaný,apretoodvolacísúdobžalovanéhospodobžalobyzoskutkovterazoznačených1/
a 2/ neoslobodil, ale ich iba vypustil, pretože tieto sú súčasťou skutkov, o ktorých už raz bolo právoplatne
rozhodnuté.

Okrem toho odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ku skutku 2/ teraz napadnutého rozsudku

kvalifikovaného ako prečin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Tr. zákona konajúcim súdom v
stručnosti poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o aké dôkazy opieral
konajúci súd svoje skutkové zistenia a čo považoval za dokázané, ak uznal obžalovaného vinným zo
spáchania tohto skutku. Podľa názoru odvolacieho súdu, odhliadnuc od vyššie spomenutého, dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby skutok obžalovaný spáchal. Z výsledkov

dôkaznej situácie totiž takýto záver nemožno vyvodiť, keďže obžalovaný žalované konanie popiera
a okrem výpovede svedkyne V. R. v procesnom postavení obžalovanej zo dňa 03.01.2018, kedy
vypovedala pred súdom iba stroho o tom, že si drogy nijakým spôsobom nezabezpečovala a mala ich
od Y.a, neexistuje žiadny iný dôkaz, aby ju obžalovaný navádzal, či podporoval v užívaní návykových
látok. Na tomto závere nič nemení ani zistenie, že skúmaním odobratej vzorky moču u svedkyne I. R.,

ale aj u obžalovaného K. D., výsledky toxikologického vyšetrenia preukázali prítomnosť metamfetamínu,
amfetamínu, MDMA a MDA látok. To preukazuje len to, že obaja užívali nielen pervitín, ale aj látky
zaistené pri obhliadke ich spoločného obydlia.

Výpoveď svedkyne V. R. zo dňa 28.03.2017 bola zabezpečená vo veci zločinu podľa § 172 ods. 1

písm. b/ Tr. zákona vedenej pod ČVS: ORP-616/1-VYS-HE-2017, v ktorej sa začalo trestné stíhanie
dňa 23.12.2016 a obvinenie bolo z uvedeného zločinu vznesené obž. K. D.ovi dňa 29.03.2017, pričom
spod tohto skutku bol obžalovaný K. D. rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/127/2017 zo
dňa 11.04.2018 oslobodený. Je faktom, že aj na podklade výpovede svedkyne I. R. došlo k vzneseniu
obvinenia obžalovaného, pretože svedkyňa I. R. sa vyjadrovala pri tomto výsluchu aj k užívaniu pervitínu

a k objednávaniu drog na rôzne iné mená. Zo zápisnice o tomto výsluchu svedkyne ale nevyplýva jej
vyjadrenie, či využíva alebo nevyužíva svoje právo odoprieť vypovedať z dôvodu uvedeného v § 130
ods. 1, 2 Tr. poriadku, keďže iba vyhlásila, že „poučeniu v plnej miere porozumela a k predmetnej veci
uvádza“. Práve toto zistenie neumožňovalo prečítať výpoveď tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní.
Ak by však vo výpovedi neabsentovalo vyjadrenie svedkyne o nevyužití práva odoprieť vypovedať, táto

výpoveď by spĺňala podmienky na jej prečítanie postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku.

K postupu konajúceho súdu, ktorý polemizoval s vysloveným názorom odvolacieho súdu ohľadne
procesného postavenia V. R. po jej právoplatnom odsúdení, odvolací súd opakovane uvádza, že V. R.,
pokiaľ na ňu bola podaná obžaloba a v tejto súvislosti sa viedlo proti nej trestné stíhanie na konajúcom

súde, bola v procesnom postavení obžalovanej a za takejto situácie nemohla byť vyslúchaná ako
svedkyňa. Po právoplatnom odsúdení V. R. v prerokúvanej veci, v ktorej bola V. R. spoluobžalovanou
s obž. K. D.om, sa táto odsúdená môže vyslúchať ako svedok, pretože jej procesné postavenie
obžalovanej zaniklo, k čomu vedie logický úsudok a preto nekritická úvaha zo strany konajúcehosúdu prezentovaná v odôvodnení napadnutého rozsudku nemá svoje opodstatnenie. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na ustálenú súdnu prax, ktorá plynie zo stanoviska trestného kolégia NS ČSR
zo dňa 02.07.1973 pod sp. zn. Tpjf 68/1977, čomu korešponduje aj vyslovený záver odvolacieho súdu v

predchádzajúcom jeho rozhodnutí v tejto veci, že vznesením obvinenia R. bolo vymedzené jej procesné
postavenie ako obvinenej, čo vylučuje, aby táto mohla byť vyslúchaná v postavení svedka v tomto
konaní. Inak povedané, pokiaľ bola I. R. v postavení obvinenej - obžalovanej, nemohla byť súčasne v
tom istom konaní vyslúchaná ako svedok.

Na základe prezentovaných zistení a úvah odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.
poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože došlo k porušeniu Tr. zákona v tom, ak
konajúci súd uznal obžalovaného vinným zo skutkov, o ktorých už raz právoplatne rozhodol.

Pozrušenínapadnutéhorozsudkuavypustenískutkov,keďženebolzákonnýpodkladonichrozhodovať,
odvolací súd mal povinnosť uložiť obžalovanému trest za trestné činy, z ktorých bol obžalovaný

právoplatne uznaný vinným rozsudkom konajúceho súdu v tejto veci zo dňa 11.04.2018 a to za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, prečin poisťovacieho podvodu podľa
§ 223 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona

a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, ktoré spáchal vo viacčinnom súbehu.

Konajúci súd priznal obžalovanému K. D.ovi jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zákona, ktorá v tomto štádiu konania má svoje opodstatnenie. Ide o okolnosť, že obžalovaný sa priznal

k spáchaniu trestnej činnosti a túto úprimne oľutoval. Je faktom, že k štyrom skutkom obžalovaný
predniesol vyhlásenie o uznaní viny a ku skutku uvedenom pod bodom 1/ v napadnutom rozsudku sa
priznal v rozsahu ustálených skutkových zistení, čo opodstatňovalo záver, že sa ku skutkom priznal.
Na objasnenie je však potrebné uviesť, že pokiaľ by obžalovaný bol uznaný vinným aj z prečinu šírenia
toxikománie podľa

§ 174 ods. 1 Tr. zákona, ktorého spáchanie popieral, v takom prípade by priznanie tejto okolnosti
nezodpovedalo zákonu. Inak povedané, ak sa pri ukladaní trestu priznáva obžalovanému poľahčujúca
okolnosť, ktorej podstata spočíva v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie podľa §
36 písm. l/ Tr. zákona, v prípade, ak obžalovaný spáchal viac trestných činov (skutkov posúdených ako
trestný čin), sa takéto priznanie s oľutovaním jeho spáchania musí vzťahovať na všetky trestné činy

(skutky), za ktoré sa trest ukladá. Ak obžalovaný poprel spáchanie čo i len jedného z trestných činov
(skutkov), za ktoré sa trest ukladá, uvedená poľahčujúca okolnosť nemôže byť priznaná.

V posudzovanom prípade by však ani odvolací súd nemohol nepriznať túto poľahčujúcu okolnosť,
pretože odvolanie bolo podané obžalovaným v jeho prospech a na základe takto podaného odvolania by

nemohlo dôjsť k zmene postavenia k horšiemu u obžalovaného. Ak by sa totiž nepriznala obžalovanému
táto poľahčujúca okolnosť, stratil by výhodu zníženia hornej hranice trestnej sadzby.

Konajúci súd pochybil, ak obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť a tou je ukladanie trestu za
viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona. Priznanie tejto priťažujúcej okolnosti pri ukladaní

úhrnného trestu odňatia slobody za použitia asperačnej zásady totiž nie je vylúčené v prípade, ak sa
trest ukladá za viac ako dva úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom, samozrejme
za predpokladu ich spáchania dvoma alebo viacerými skutkami. Takémuto výkladu podľa názoru
odvolacieho súdu nebráni ani prijaté stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. 1/2011 prijaté
dňa 14.06.2010 pod sp. zn. Tpj/104/2009. Ak by sa totiž táto priťažujúca okolnosť nepriznala v tých

prípadoch, kedy páchateľ spáchal tri a viac trestných činov viacerými skutkami, z ktorých aspoň jeden
je zločinom, a nebola by mu priznaná žiadna poľahčujúca okolnosť a ani ďalšia priťažujúca okolnosť,
páchateľ týchto trestných činov by sa dostal do zvýhodnenej pozície oproti páchateľovi prečinov, u
ktorého by sa táto okolnosť pričítala a v dôsledku nej by sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o
jednu tretinu. Inak povedané, ak páchateľ spácha dva trestné činy dvoma skutkami, z ktorých jeden je

zločinom, aplikuje sa asperačná zásada uvedená v
§ 41 ods. 2 Tr. zákona bez priznania priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona z dôvodu
uplatnenia zásady „ne bis in idem“. Ak sa však má páchateľovi uložiť trest za najmenej tri trestné činy
spáchané viacerými (troma) skutkami, z ktorých aspoň jeden je zločinom, okrem asperačnej zásady saaplikujeajpriťažujúcaokolnosťpodľa§37písm.h/Tr.zákona,keďžezásadu„nebisinidem-niedvakrát
o tom istom“ možno vzťahovať iba na základnú zákonnú podmienku aplikácie asperačnej zásady a tou
je spáchanie dvoch trestných činov dvoma skutkami, z ktorých je jeden zločinom. Spáchanie tretieho či

štvrtého trestného činu, ak sú splnené podmienky pre aplikáciu asperačnej zásady, už nemá vplyv na
okolnosť podmieňujúcu použitie prísnejšej trestnej sadzby, preto spáchanie ďalších trestných činov je
nutné hodnotiť v rámci priťažujúcej okolnosti.

Správne ale postupoval konajúci súd, ak pri ukladaní trestu aplikoval asperačnú zásadu ustanovenú v §

41 ods. 2 Tr. zákona, pretože obžalovaný bol uznaný vinným zo štyroch zločinov a jedného prečinu. Tak
ako to už bolo vyššie spomenuté, skutočnosť, že skutky uvedené pod bodom 1/ napadnutého rozsudku
a pod bodom 5/ predtým vyhláseného rozsudku z 11.04.2018 by mali byť posúdené ako jeden trestný
čin, nemajú žiadny vplyv pri rozhodovaní o treste, lebo podmienky pre aplikáciu asperačnej zásady sú
splnené už pri spáchaní jedného zločinu a jedného prečinu alebo dvoma zločinmi v oboch prípadoch
dvoma skutkami.

Pri prevahe poľahčujúcich okolností správne mal konajúci súd aplikovať zmierňovacie ustanovenie §
38 ods. 3 Tr. zákona a znížiť hornú hranicu trestnej sadzby, ktorá sa zvyšovala podľa § 41 ods. 2 Tr.
zákona o jednu tretinu. V tom prípade nie je hornou hranicou trestnej sadzby 13 rokov 4 mesiace, ako
to konštatoval konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 7, ale za hornú hranicu

je potrebné považovať 10 rokov 2 mesiace 20 dní (R 32/2009). Za situácie, ak konajúci súd ukladal
obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody za 3 zločiny a 2 prečiny, uloženie trestu odňatia slobody vo
výmere6rokov,čojeuloženietrestuvdolnejpolovicizákonnejsadzby,bybolomožnépovažovaťzatrest
primeraný. Vzhľadom však k tomu, že obžalovaný nebol odvolacím súdom oslobodený uznaný vinným z
jedného zločinu a prečinu a teda ukladal trest za 3 zločiny a 1 prečin, bolo jeho povinnosťou prihliadať na

túto skutočnosť a preto obžalovanému zmiernil trest odňatia slobody na výmeru 5 rokov, ktorý považoval
za primeraný v rámci individuálnej a generálnej prevencie k všetkým okolnostiam prípadu.

Pre výkon uloženého trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ vo výkone

trestu odňatia slobody nebol. Z odpisu registra trestov totiž vyplýva, že obžalovaný K. D. bol doposiaľ
dvakrát súdne trestaný za trestný čin poškodzovania cudzej veci v roku 2003 a v roku 2015 za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na ktoré odsúdenia
sa hľadí ako keby odsúdený nebol. Vychádzajúc z týchto zistení odvolací súd vyvodil záver o splnení
podmienky citovaného zákonného ustanovenia pre jeho použitie.

Konajúci súd uložil obžalovanému K. D.ovi podľa § 60 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. zákona aj trest
prepadnutia vecí, ktoré boli vydané buď ním alebo ods. I. R., resp. boli zaistené pri domovej prehliadke
rodinného domu č. XXX v obci Q. alebo v obálke vydanej v zmysle § 89 ods. 1 či § 180 ods. 2 Tr.
poriadku.

Odvolací súd sa stotožnil s týmto výrokom v podstatnej jeho časti a to, že trest prepadnutia veci sa
vzťahuje na tie veci, ktoré boli vydané obžalovaným a odsúdenou, resp. boli zaistené pri domovej
prehliadke, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania je možné vyvodiť záver o tom, že uvedené
veci patrili obžalovanému a tieto boli použité na spáchanie trestnej činnosti. Tým je daný dôvod na

prepadnutie veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Látky sildenafil a etelhexedrón podľa tvrdenia obžalovaného mu nepatrili, neobjednával ich a tieto boli
zaistené podľa § 89 ods. 1 Tr. poriadku v obálke vydanej M. I. a zaistené ako zásielka v zmysle § 180 ods.
2 Tr. poriadku. Vzhľadom k tomu, že vlastníctvo k týmto látkam nebolo preukázané, a ide o chemické

látky, ktoré by mohli byť zneužité na spáchanie trestnej činnosti, odvolací súd zastáva názor, že v tomto
prípade je potrebné z dôvodu bezpečnosti ľudí a verejného záujmu zhabať tieto látky podľa § 83 ods.
1 písm. g/ Tr. zákona.

S poukázaním na vyššie rozvedené zistenia a právne úvahy z nich plynúce odvolací súd vyhovel

odvolaniu obžalovaného zmiernením jeho viny a trestu spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.