Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/377/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209840
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8815209840.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. G. J., P..
XX.XX.XXXX, X. Y. H. XXX, 2. L. J., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. XXX, o zaplatenie 26,28 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. a žalovaná 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
26,28 eur spolu so 6,49% ročným úrokom zo sumy 10.998,27 eur od 01.10.2015 do dňa zaplatenia, a
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému v 1. a žalovanej 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96%

s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie v samostatnom uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1., 2. rade zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 30.855,04 eur s 6,59% úrokom z úveru zo sumy 29.598,93 eur od
30.7.2015 do zaplatenia a s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.855,04 eur od 30.7.2015
do zaplatenia a trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola s
odporcami I. a II. uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 28.04.2010

v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcom I. a II. mimoriadny medziúver č. vo výške 12500 eur.
Odporcovia I. a II. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru
6,49 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 67,61 eur a do pridelenia cieľovej sumy
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 20 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia I. a II. zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,7 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 87,61 eur. Odporcovia porušili
zmluvné dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 04.08.2015

navrhovateľ vyzval odporcov na doplatenie omeškaných splátok, pričom odporcu zároveň upozornil,
že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, navrhovateľ bude požadovať splatenie celého
zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli
doplatené navrhovateľ dňa 10.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom.

3. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 10.09.2015 bola celková výška dlžnej
sumy 11.802,89 eur, pričom pozostáva z istiny 11.118,27 eur a z nezaplatených úrokov za úver

a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 684,62 eur.
Požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, navrhovateľ v zmysle čl, IX. bod
9.3. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,49 % p.a. a zároveň celý
zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a.4. Obaja žalovaní so žalobou súhlasili.

5. Rozsudkom zo dňa 24.02.2016, č.k. 11C/377/2015-37 súd vo veci rozhodol a to tak, že žalovaný v 1. a
žalovaná2.radesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovisumuvovýške11.517,89eurspolu
5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 11.517,89 eur od 11. 09. 2015 až do dňa zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovaný v
1. a žalovaná 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce

zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 705 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd
v Prešove rozsudkom zo dňa 09.05.2017, č.k. 9Co/90/2016-83 potvrdil rozsudok v napadnutom
zamietavom výroku čo do sumy 210,- eur, v prevyšujúcom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietavom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na úrok z úveru
za obdobie po vyhlásení splatnosti úveru majúc za to, že pokiaľ by uložil žalovaným zaplatiť za obdobie
po splatnosti úveru úroky z úveru ako aj úroky z omeškania, došlo by k dvojnásobnému zaťaženiu

žalovaných a podľa jeho názoru spôsobilo by to značnú nerovnováhu vo vzťahu zmluvných strán.
Odvolací súd tento argument súdu prvej inštancie nepovažuje za správny. Niet žiadnym pochybností
o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy.
Spotrebiteľom je v súlade s európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou
osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť,

nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom
pre posúdenie zmluvnej strany ako spotrebiteľa je jednak označenie tejto strany v zmluve, ako aj
samotný predmet záväzkového vzťahu. V konkrétnom prípade žalobca poskytol úver vykonávajúc
svoju podnikateľskú činnosť a žalovaní ako dlžníci z poskytnutých úverových prostriedkov financovali
svoje osobné potreby. Zmluva, ktorá bola uzatvorená, je preto zmluvou spotrebiteľskou, spotrebiteľský

charakter zmluvy znamená, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať
aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia iných
právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, uvedené však neznamená, že má ísť o výklad
nezodpovedajúci logickým pravidlám, o výklad bez eliminácie možných hodnotových rozporov. Súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia na jednej strane konštatoval, že odplatou, cenou za

peňažné prostriedky poskytnuté ako úver sú úroky, aj to, že do vrátenia peňažných prostriedkov má
dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky, pričom účastníci úveru nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver
poskytuje (úverové obdobie), v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov (str. 7 ods. 3 rozsudku súdu prvej inštancie), pri rozhodovaní o nároku na úrok
z úveru za obdobie po vyhlásení splatnosti úveru, t.j. za obdobie skutočnej dispozície s istinou úveru

sa týmto konštatovaním neriadil. Dospel k záveru, že pokiaľ by uložil žalovaným platiť zmluvný úrok
z úveru, ako aj úrok z omeškania, spôsobilo by to značnú nerovnováhu vo vzťahu účastníkov zmluvy.
Nie je pritom zrejmé, o akú nerovnováhu, dokonca značnú nerovnováhu, by malo ísť. Tak úroky, ako aj
úroky z omeškania, sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), majú však
odlišné funkcie. Kým dohodnuté úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú

zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvne dohodnutého úroku ich môže
veriteľ od dlžníka žiadať, aj keby dohodnuté neboli (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo žiadneho
zákonnéhoustanovenianevyplýva,žebyzmluvnedohodnutýúrokaúrokzomeškanianemohliexistovať
súčasne. V tejto súvislosti je namieste poukázať aj na úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 13 ods. 3
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aj keď sa na daný vzťah nepoužije. Podľa tohto

zákonného ustanovenia, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je povinný zaplatiť
veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa keď sa začal spotrebiteľský úver čerpať až do dňa splatenia
istiny. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, t.j. zákon
priamo ukladá spotrebiteľovi, aby veriteľovi platil dohodnuté úroky z úveru za obdobie, kým veriteľovi
nezaplatí istinu úveru. V zákone nie je žiadna zmienka o tom, že by pri omeškaní so zaplatením istiny

a dohodnutého úroku z istiny nemal dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania. Ak súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nárok veriteľa na úrok z úveru a úrok z omeškania v dôsledku porušenia zmluvne
dohodnutých povinností dlžníkom má viesť k nerovnováhe vo vzťahu medzi účastníkmi konania, je jeho
názor nesprávny. K dôvodom tejto nesprávnosti je možné dospieť aj z čl. 11 Listiny základných práv aslobôd upravujúceho právo vlastniť majetok, resp. z práva na pokojné užívanie majetku, ktorý garantuje
čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pojem
majetku, ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, má autonómny obsah a nie

je obmedzený iba na vlastníctvo hmotného majetku. Za majetok, okrem hmotných predmetov, môžu
byť považované pohľadávky, a to za podmienky, že pohľadávka je dostatočne určitá a vymáhateľná;
môže ísť pritom o už existujúcu pohľadávku alebo aspoň pohľadávku, o ktorej je možné pri najmenšom
tvrdiť, že je podopretá aspoň legitímnym očakávaním a bude konkretizovaná (Des Fours Walderode proti
Českej republike - 40057/98). Predmetom plnenia poskytnutého veriteľom dlžníkovi z úverovej zmluvy je

majetkováhodnota,ktorásaposkytnutímplnenia,vrátanejehoceny,ktorousúúroky,stávapohľadávkou
voči dlžníkovi, t.j. majetkom požívajúcim ochranu, čo musí mať súd na zreteli. Vychádzajúc z princípu
spravodlivosti zmyslu a účelu zákonných ustanovení, na ktoré odvolací súd poukázal, nie je možné
prijať záver, že by porušenie povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy a právo veriteľa žiadať predčasné
vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov malo by viesť k tomu, že veriteľ by sa v dôsledku výkonu
svojho oprávnenia dostal do situácie, z ktorej by profitoval subjekt, ktorý si zmluvné povinnosti nesplnil.

Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti zamietavého
výroku neposúdil vec právne správne, z toho dôvodu, že nedostatočne zistil skutkový stav, čím došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok v časti napadnutého zamietavého výroku ako aj
v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, ktorý je v zmysle §

391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, nárok uplatnený žalobou v časti zmluvne
dohodnutých úrokov z úveru po zosplatnení úveru opätovne posúdi majúc na zreteli princíp legitímnych
očakávaní v spojení s dôverou subjektu práva v právo samotné, ochranu nadobudnutých práv, čo je
odvoditeľnézprincípovprávnehoštátuakoajzprávanaspravodlivýsúdnyprocesaopätovnerozhodne.

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom konania tak ostal už len nárok na zaplatenia sumy
26,28 eur. Žalobca žiadal sumu 11.754,17 eur, súd mu priznal sumu 11.517,89 eur, krajský súd potvrdil
zamietnutie čo do sumy 210 eur, po matematickom prepočte ostala ešte suma 26,68 eur. Žalobca žiadal
sumu 11.754,17 eur, súd mu priznal sumu 11.517,89 eur, právoplatne zamietol KS sumu 210 eur, teda
11.754,17 eur -11.517,89 eur - 210 eur je 26,28 eur, teda to čo ešte ostalo premetom konania.

9. Predmetom konania tak neostala suma 39,20 eur, ako to mylne uvádzal žalobca, pretože ani nemohla
po odrátaní žiadaných a priznaných a zamietnutých súm matematicky ostať.

10. Žalobca žiadal úroky vo výške 6,49% zo sumy 10.998,27 eur od 01.10.2015 do zaplatenia súd

úroky vo výške 6,49 % zo sumy 10.998,27 eur od 01.10.2015 do zaplatenia zamietol. Po zrušení táto
časť , úroky vo výške 6,49 % zo sumy 10.998,27 eur od 01.10.2015 do zaplatenia ostali ešte predmetom
tohto konania.

11. Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.682,89 eur od 01.10.2015 do

zaplatenia, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.517,89 eur od
01.10.2015 do zaplatenia, zvyšok bolo právoplatne v spojení s rozsudkom KS zamietnuté, ten zamietol
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 210 eur aj s príslušenstvom. Úroky z omeškania už predmetom
konania preto neostali.

12. Na základe uvedeného preto súd vec opätovne v zrušenej časti (t.j. v časti o zaplatenie sumy 26,68
eur s úrokom vo výške 6,49 % zo sumy 10.998,27 eur od 01.10.2015 do zaplatenia) v zmysle pokynu
Krajského súdu prejednal.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere dňa zo 21.04.2010, Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby, listom zo dňa 04.08.2015, Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
10.9.2015 spolu s kópiami doručeniek, výpisom z účtu medziúveru, písomným vyjadrením žalobcu
zo dňa 17.02.2016, výsluchom žalovaných, písomným vyjadrením žalobcu z17.12.2018, vyjadreniami
žalovaných a zistil tento skutkový stav veci:

14. Z posledného vyjadrenia žalobcu z 17.12.2018 vyplýva, že žalobca sa ospravedlňuje za zmätočné
podania zo dňa 12.11.2018 a 23.11.2018 a požiadal, aby súd na ne neprihliadal. Okresný súd Vranov
nad Topľou rozsudkom č.k. 11C/377/2015-37 zo dňa 24.02.2016 zamietol žalobcom uplatňovaný nárokna úrok za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca následne podal odvolanie, pričom
predmetom odvolacieho konania bol len nárok žalobcu na úrok za úver po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 9Co/90/2016-83 zo dňa 09.05.2017 zrušil

rozsudok v zamietavej časti ohľadom nepriznaného úroku za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Vzhľadom na uvedené, si naďalej uplatňujú nárok na úrok za úver z dlžnej istiny úveru po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru až do zaplatenia. V zmysle rozsudku č.k. 11C/377/2015-37
zo dňa 24.02.2016 súd priznal žalobcovi nárok na istinu v sume 10.998,27 EUR (t.j. súd priznal
žalobcovi istinu uplatnenú žalobou v celom rozsahu). Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru

ku dňu 10.09.2015. Žalobcovi tak prináleží 6,49 % p.a. úrok za úver kapitalizovaný za obdobie od
11.09.2015 do 30.09.2015 v sume 39,20 EUR a ďalej 6,49 % p.a. úrok za úver zo sumy 10.998,27
EUR od 01.10.2015 až do zaplatenia. Majú za to, že všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajú z ich
doterajších písomných podaní a predložených listinných dôkazov, pričom predmetom konania je len
právne posúdenie priznania úroku za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na
uvedené navrhli, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 39,20

EUR a ďalej 6,49 % p.a. úroku za úver zo sumy 10.998,27 EUR od 01.10.2015 až do zaplatenia.

15.PodľačlánkuI.zmluvyoúvere(ďalejlen„zmluva“)uzatvorenejmedzinavrhovateľomakoveriteľoma
odporcami ako dlžníkmi zo dňa 21.4.2010, navrhovateľ poskytol dlžníkovi medziúver vo výške 12.500,-
eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie

pre fyzické osoby (ďalej len Všeobecné podmienky) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s
nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom
XXXXXXX X XX vo výške cca 7.500 eur.

16. Podľa článku II. zmluvy dlžník sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho

medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 67,61 eur. Po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške
4,7%ročnepravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške87,61eur.Výškastavebnéhoúverupopridelení
cieľovej sumy bola dohodnutá v sume 7.500 eur.

17. V zmysle článku V. zmluvy - úročenie, splatnosť a splácanie do pridelenia cieľovej sumy predstavujú
sumu vo výške 221,57 eur uvedenú v bode 5.2. vklady na účet sporenia vo výške 41,82 eur a úroky z
medziúveru vo výške 164,75 eur a poplatok za poistenie typu A vo výške 15,- eur pričom sa uspokoja
v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady. Po pridelení cieľovej sumy
bude suma podľa bodu 5.2. predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 206,57 eur

a poplatku za poistenie typu A vo výške 15,- eur.

18. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočnosti uvedený v čl. XIX všeobecných podmienok. V prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je

veriteľoprávnenýodstúpiťsúčasneajodzmluvyostavebnomsporení,ktorájezákladompreposkytnutie
tohto úveru.

19. Podľa čl. VII. zmluvy bod 6. odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky s príslušenstvom.

20. Podľa článku VIII. bod 1 zmluvy - Záverečné ustanovenia právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadiprávnymporiadkomSR,Obchodnýmzák.č.513/91,Obč.zákonníkomč.509/91azák.č.310/92Zb.
o stavebnom sporení v znení neskorších noviel a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom
sporení.

21. V zmysle čl. XIX bod 2 ,3 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby,
Porušenie zmluvných podmienok a okamžitá splatnosť bod 2 písm. a) ak dôjde k porušeniu akejkoľvek
zmluvnej povinnosti alebo zmluvnej dohody zo strany stavebného sporiteľa alebo ak je stavebný sporiteľ
v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako tri mesiace v zmysle § 506

Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v zmysle bodu 3 tohto článku.22. V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú skutočnosti uvedené
v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä jednostranne vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť.

23. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.8.2015 vyzval navrhovateľ odporcov
v lehote do 18.08.2015 na úhradu omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac august. Navrhovateľ
odporcov upozornil, že v prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého
úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu.

24.Žalobcalistomzodňa10.09.2015žalovanýmoznámil,žezdôvoduporušeniapovinnostisplácaťúver
riadne a včas, ku dňu 10.09.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, preto žiadal odporcov
vrátiť sumu 11.802,89 eur. Z doručeniek vyplýva, že žalovaní si tento list prevzali dňa 16.09.2015.

25. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

31. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

34. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov mátomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

35. Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

36. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v

súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.

38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

40. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa
21.04.2010 zmluvu o stavebnom sporení, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným 1. a 2.
mimoriadny medziúver vo výške 12.500 eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru, ktorý sa
po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok mal zmeniť stavebný úver pod číslom vo výške cca 7500 eur.

41. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu,
navrhovateľ dňa 10.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch
žalovaných o okamžité vrátenie celého zostatku úveru.42. Žalovaná suma 11.754,17 eur podľa žalobcu pozostáva z istiny 10.998,27 eur a z nezaplatených
úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške

684,62 eur , zo sumy 39,20 eur úroku za úver od 11.09.2015 do 30.09.2015 a zo sumy 32,08 eur od
11.09.2015 do 30.09.2015 ako to vyplýva z obsahu žaloby.

43. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom konania, tak ostal už len nárok na zaplatenia sumy
26,28 eur. Žalobca žiadal sumu 11.754,17 eur, súd mu priznal sumu 11.517,89 eur, Krajský súd potvrdil

zamietnutie čo do sumy 210 eur, predmetom konania ostala už len suma 26,68 eur a úroky vo výške
6,49 % zo sumy 10.998,27 eur od 01.10.2015 do zaplatenia. Predmetom konania tak neostala suma
39,20 eur, ako to mylne uvádzal žalobca, pretože ani nemohla po odrátaní žiadaných a priznaných a
zamietnutých súm matematicky predmetom konania ostať, tak ako je to vyššie uvedené a špecifikované.

44. Súd po opätovnom prejednaní veci s poukazom na vyššie citované zákonné a zmluvné ustanovenia

a na pokyn KS a právny názor krajského súdu ktorým je súd viazaný považoval aj zvyšok nároku žalobcu
za dôvodný čo sa týka sumy 26,68 eur (zvyšok úrokov žalobcu) a úroku vo výške 6,49 % zo sumy
10.998,27 eur od 01.10.2015 do zaplatenia a preto mu ako dôvodnému vyhovel, na ktorý má žalobca
nárok a ktorý vyplýva z predložených listinných dôkazov.

45. Krajský súd poukázal na to, že nie je možné prijať záver, že by porušenie povinnosti dlžníka z
úverovej zmluvy a právo veriteľa žiadať predčasné vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov malo
by viesť k tomu, že veriteľ by sa v dôsledku výkonu svojho oprávnenia dostal do situácie, z ktorej
by profitoval subjekt, ktorý si zmluvné povinnosti nesplnil. Dohodnuté úroky sú odmenou za užívanie
istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od

zmluvne dohodnutého úroku ich môže veriteľ od dlžníka žiadať, aj keby dohodnuté neboli (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by zmluvne dohodnutý
úrok a úrok z omeškania nemohli existovať súčasne. Krajský súd poukázal, že ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak spotrebiteľ odstúpi
od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa keď

sa začal spotrebiteľský úver čerpať až do dňa splatenia istiny. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, t.j. zákon priamo ukladá spotrebiteľovi, aby veriteľovi platil
dohodnuté úroky z úveru za obdobie, kým veriteľovi nezaplatí istinu úveru. V zákone nie je žiadna
zmienka o tom, že by pri omeškaní so zaplatením istiny a dohodnutého úroku z istiny nemal dlžník
zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok veriteľa na úrok

z úveru a úrok z omeškania v dôsledku porušenia zmluvne dohodnutých povinností dlžníkom má viesť
k nerovnováhe vo vzťahu medzi účastníkmi konania, je jeho názor nesprávny. Predmetom plnenia
poskytnutého veriteľom dlžníkovi z úverovej zmluvy je majetková hodnota, ktorá sa poskytnutím plnenia,
vrátane jeho ceny, ktorou sú úroky, stáva pohľadávkou voči dlžníkovi, t.j. majetkom požívajúcim ochranu,
čo musí mať súd na zreteli.

46. Čo sa týka poplatkov o týchto už bolo právoplatne rozhodnuté, tie boli zamietnuté a Krajským súdom
potvrdené.

47. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj
úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z. už v predchádzajúcom rozsudku, pričom ako je to vyššie uvedené, o úrokoch z
omeškania už bolo právoplatne rozhodnuté a tieto predmetom konania neostali.

48. Čo sa týka vyjadrení žalobcu z 12.11.2018 a z 23.11.2018 išlo o veľmi zmätočne vyjadrenia aj pokiaľ
sa týka čiastočného späťvzatia a zmeny žalobného návrhu. S poukazom na posledné vyjadrenie žalobcu
z 17.12.2018 súd na ne neprihliadal, nakoľko boli zmätočne, chybné a bezpredmetné.

49. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.51. Po prepočte bol tak žalobca úspešný v rozsahu 98% a žalovaní 2%, a preto mu priznal nárok
na náhradu pomerných trov konania v pomere jeho úspechu, t.j. 98%-2% = 96%. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.