Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218130
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116218130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka

a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO 31340890, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD, s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
O. XXX/XX, W., o zaplatenie 2.000,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.786,95 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1.786,95 eur od 01. 05. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

3. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej čiastky titulom zostatku
úveru.

2.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

3.Žalobca v konaní uviedol, že žiada od žalovaného zaplatenie čiastky 2000 eur s príslušenstvom podľa
žaloby na tom základe, že žalovaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 7. 11. 2013 čerpal úver vo
výške 2000 eur, ktorý sa zaviazal splácať splátkami vo výške 62,29 eur mesačne, uhradil iba čiastku
213,05 eur. V dôsledku omeškania žalovaného vznikol žalobcovi nárok na predčasné splatenie dlhu s
príslušenstvom.

4.Žalovaný pohľadávku uznal. Úver nesplácal z dôvodu, že voči nemu je vedená exekúcia vo výške 40
eur mesačne /titulom ručenia/, poberá mzdu 415 eur brutto a má vyživovaciu povinnosť.

5.Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7. 11. 2013 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 2000 eur , ktorý žalovaný splatí formou 60 mesačných splátok vo výške 62,29 eur, splatnými
vždy k 15. dňu v mesiaci, pri ročnej úrokovej sadzbe 24,50%, celkové náklady spotrebiteľa 1547,07,
RPMN 29,21%, priemerná RPMN 20,83%. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý dňom 15.

11. 2016.
Z predloženého rozpisu a vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému plnenie 2000
eur, žalovaný uhradil čiastku 150,99 eur.6.Žalobca nepredložil doklad o zosplatnení dlhu, v čase rozhodovania však bol úver splatný. Žalobou
sa domáhal zaplatenia sumy 2000 eur, úroky vo výške 657,26 eur, úroky z omeškania 575,46 eur, úroky
zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 2000 eur vo výške 24,50 od 1. 5. 2016 a úroky z omeškania vo

výške 5,25% ročne zo sumy 2000 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia a trovy konania.

7.Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

8.Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti, ktorá
bola priznaná.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní

predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) ZoSÚ). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) OBZ), a to vychádzajúc zo zásady lex specialis

derogatlegigenerali,podľaktorejšpeciálnaprávnaúprava,ktorouvdanomprípadejezákonč.129/2010
Z.z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvyo spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky

67,35 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom
stanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverupredstavujeprehľadnévymedzeniepovinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za
následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcaom žalovanému je potrebné v zmysle § 11 ods. 1

písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Z.z. 129/2010
Z.z. - určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čoho následkom je že v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, nemožno vydať platobný rozkaz; Potvrdené aj rozsudkom KS v Trnave 10Co/77/2013 :
"každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma" (dnes "výška"), "počet" a "termíny splátok" viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé

čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy
spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej
ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani
problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy
reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi

vrátiť).."

Zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej výške úveru tabuľka [3]. v spojení s poznámkou pod
tabuľkou (2000 eur + 1547,07 eur= 3547,07 eur) náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g), pričom pri výške
splátky 59 eur (62,29 eur mínus poistenie 3,29 eur -podľa sadzobníka na č.l.8) a počte splátok 60 je

celková výška 3540 eur.

Žalobca si ďalej uplatňuje úrok v dohodnutej výške 24,50 % ročne, a to až do úplného zaplatenia.
Takýto úrok mu nepatrí. Podľa ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť
úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenia podľa

názoru súdu vychádzajú zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi
len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy
užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote
splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie

upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť
(modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol
k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe
zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka)
oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ale aj podľa §

517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a
tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno
sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu
omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.
Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú

dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov

Vzhľadom na uvedené dôvody pre zamietnutie zvyšku nároku súd nevyslovil neplatnosť a neprijateľnosť
zmluvných podmienok.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 258/2001 Z.z.“) a účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený

so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

9.S poukazom na uvedené súd považoval úverovú zmluvu pre absenciu základných náležitostí za
absolútne neplatnú v časti, ktorá zostala predmetom konania. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo možné

považovať nárok za dôvodný len v priznanej časti ako rozdiel poskytnutej sumy a uhradenej čiastky.
S poukazom na uvedené žalobca nemá nárok na úroky, poplatky a náklady, ktoré žiadnym spôsobom
nešpecifikoval a nepreukázal.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z

omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania
žalovaného do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.
Žalobcovi súd priznal zákonné úroky z omeškania v zmysle návrhu, keď od určeného dňa bol žalovaný

v omeškaní.

K samotným ďalším úrokom, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní, je potrebné poukázať na
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co 190/2014, v zmysle ktorého zosplatnenie (de fault) ako
jednostranný právny úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Dohoda o platení

úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa
(porov. rozsudok SD AZIZ), úroky je možné žiadať len do zosplatnenia pohľadávky. V danom prípade
súd však dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok žalobcu v časti presahujúcej priznanú

čiastku za nedôvodný, a preto bolo potrebné ho zamietnuť. S prihliadnutím na uvedené dôvody
zamietnutiačastižalobynemožnonaprejavžalovaného/pokiaľpohľadávkupredsúdomuznal/prihliadať
vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu /zmluvy/ a právne nevedomie žalovaného a je
potrebné uprednostniť ochranu spotrebiteľa.10.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v prevažnej
časti /jeho neúspech bol nepatrný/, a teda žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, ich

výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).