Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226504
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117226504.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobca: C. E., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XXX/XX, X. - J., právne zastúpenej JUDr. Ján Havlát, advokát, Advokátska kancelária HAVLÁT
& PARTNERS, Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, proti žalovanému: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, o zaplatenie 2.970 eur s príslušenstvom a náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2.970 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 330 eur od 16.9.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 330
eur od 16.10.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 330 eur od 16.11.2016 do zaplatenia,
vo výške 5 % ročne zo sumy 330 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 330

eur od 16.1.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 330 eur od 16.2.2017 do zaplatenia, vo
výške 5 % ročne zo sumy 330 eur od 16.3.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 330 eur od
16.4.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 330 eur od 16.5.2017 do zaplatenia, a to všetko
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala uhradiť škodu, ktorá jej vznikla, uvedením veci do
pôvodného stavu, a to vložením pôvodných drevených okien v počte 3 ks v byte č. X nachádzajúcom

sa na 1. nadzemnom podlaží v rodinnom dome č. XXX v X. - J., na C. ulici č. XX, postaveného na parc.
č. XX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, v celom
rozsahu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.9.2017 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.970 eur s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 8.9.2016 uzavrela so žalovaným nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností rodinného domu nachádzajúceho sa v kat. úz. J. a s

dohodnutým mesačným nájomným vo výške 330 eur, pričom žalovaný do dnešného dňa neuhradil
ani prvé nájomné. Žalobkyňa výzvou zo dňa 4.5.2017 vyzvala žalovaného na úhradu nájomného od
októbra 2016 do mája 2017 v celkovej výške 2.640 eur a žalovaný i napriek tejto výzve záväzok nesplnil.
Následne žalobkyňa oznámením zo dňa 21.6.2017 odstúpila od zmluvy v zmysle čl. 10 z dôvodu, že
má záujem užívať nehnuteľnosť na vlastné bývanie.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným súdu 16.4.2018 (č.l. 23) uviedol, že uplatnenú pohľadávku

žiada usporiadať započítaním z dôvodu, že vynaložil svoje finančné prostriedky na obnovu rodinného
domu žalobkyne, ktoré vysoko prevyšujú predmet tejto žaloby. Uviedol, že žalobkyni podrobne písomne
špecifikoval stavebné úpravy, ktoré realizoval na jej rodinnom dome (3 ks nové plastové okná, plávajúce
podlahy v dvoch miestnostiach, rekonštrukcia kúpeľne a WC vrátane novej sanity, výmena kuchynskejlinky, výmena radiátora v kuchyni, nová inštalácia vodárne a bojlera a ďalšie stavebné investície).
Žalobkyňa o vykonaných investíciách vedela a tieto nenamietala. Považoval za dôvodné, aby žalobkyňa
pristúpila na kompenzáciu vzájomných pohľadávok započítaním.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 9.6.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že ako vlastník nehnuteľnosti
nikdy neudelila súhlas žalovanému na jej čiastočnú rekonštrukciu a žalovaný ani nepreukázal
hodnovernýmspôsobomudelenietohtosúhlasu.Rekonštrukciou,stavebnýmiúpravamipoverilaW..I.J.,
a teda nie je jej zrejmé, na základe čoho si chce žalovaný uplatniť svoje pohľadávky voči nej a započítať

ich s jej pohľadávkou, ktorú má voči žalovanému za neuhradené nájomné, ktoré bolo dohodnuté v
zmysle uzavretej zmluvy dňa 8.9.2016 vo výške 330 eur za mesiac. Žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok za
obdobie od októbra 2016 do júna 2017 a žalovaný neuhradil nájomné za 9 mesiacov počnúc mesiacom
september 2016 až máj 2017, kedy v júni 2017 prevzal oznámenie o zrušení nájmu a v mesiaci jún 2017
predmet nájmu plnohodnotne užíval. Zároveň týmto podaním rozšírila žalobný návrh na náhradu škody,
ktorú žalobkyni spôsobil, a to uvedením do predošlého stavu.

4. Žalovaný podaním zo dňa 23.7.2018 uviedol, že predmetný rodinný dom neužíval ako bežný
nájomca, ale ako blízky príbuzný, kedy býval u otca žalobkyne, s ktorým mal nadštandardné vzťahy
a nenamietala skutočnosť, že začal rekonštruovať daný rodinný dom a týmto postojom u žalobkyne
došlo ku konkludentnému súhlasu s jeho rekonštrukciou. Rekonštrukciu, ktorú vykonal, a to výmenu

drevených okien, inštaláciu plávajúcich laminátových podláh, rekonštrukciu sociálneho zariadenia,
výmenu kuchynskej linky, výmenu radiátora v kuchyni, výmenu domovej vodárne s bojlerom a ďalšie
stavebné práce vysoko prekračujú náhradu 2.970 eur, ktorú žalobkyňa uplatňuje žalobou, a preto
považuje za dôvodné ich započítať a kompenzovať s náhradami, ktoré uplatňuje žalobkyňa. Považuje
požiadavku žalovanej, aby bol navrátený stav do pôvodného, teda staré stavebné prvky, zhnité

drevené okná boli odvezené na smetiskovú skládku, boli zlikvidované a ostatné nové zamontované
stavebné prvky - sociálne zariadenie, laminátové podlahy, domová vodáreň a ďalšie by bolo nezmyslom
demontovať, o čom svedčí aj súčasné používanie a dom je v dobrom stavebnom prevádzkovom stave.
Preto považuje návrh za nedôvodný a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť.

5. V priebehu konania upraveným podaním zo dňa 17.9.2018 žalobkyňa rozšírila žalobu a uplatnila
aj nárok na náhradu škody uvedením do predošlého stavu a žiadala vloženie pôvodných drevených
okien v počte troch kusov a to z dôvodu, že nové plastové okná, ktoré vymenil žalovaný sa v dôsledku
nesprávneho osadenia nedajú čiastočne otvárať. V dôsledku nesprávneho osadenia a chýbajúcich
parapet sa v nehnuteľnosti objavila pleseň z dôvodu vyššej vlhkosti.

6. Súd uznesením č.k. 17C 60/2017-52 zo dňa 4.10.2018 pripustil rozšírenie žaloby, ktorou sa domáhala
uhradiť škodu, ktorá jej vznikla, uvedením veci do pôvodného stavu, a to vložením pôvodných drevených
okien v počte 3 ks v byte č. X nachádzajúcom sa na 1. nadzemnom podlaží v rodinnom dome č. XXX v
X. - J., na C. ulici č. XX, postaveného na parc. č. XX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý

je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.10.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

8. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zotrvala na svojej argumentácii v spore, ako táto
vyplýva z jej vyššie opísaných písomných podaní.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Na doplnenie uviedol, že bolo už predtým voči nemu vedené konanie
o bezdôvodné obohatenie, kedy žalobkyňa od r. 2014 do spísania nájomnej zmluvy žiadala od neho

sumu 3.960 eur, ktorú aj dňa 21.3.2018 zaplatil. Následne podpísal nájomnú zmluvu dňa 8.9.2016,
avšak nehnuteľnosť užíval maximálne dva mesiace, už pri podpise zmluvy žalobkyni uviedol, že nebude
platiť žiadne nájomné, že tam vložil svoje financie na rekonštrukciu a vtedy mu žalobkyňa povedala buď
zmluvu o nájme podpíše alebo pôjde z bytu preč. Čiastočnú rekonštrukciu robil v r. 2015 až do obdobia,
kedy spísali nájomnú zmluvu. Potvrdil, že mu bola doručená výpoveď z nájmu, bolo to približne v máji

2017.

10. Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi stranami sporu dňa 8.9.2016 (čl. 6) súd zistil, že strany sa
dohodli na uzavretí tejto zmluvy, kedy prenajímateľka (žalobkyňa) ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti,a to rodinného domu č. súp. XXX v kat. úz. J., prenechala nájomcovi (žalovaný) do dočasného užívania
byt č. X nachádzajúci sa na prvom nadzemnom podlaží s celkovou výmerou 70 m2 a nájomný vzťah
bol uzatvorený na dobu neurčitú. V zmysle čl. 6 sa nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi mesačné

nájomné vo výške 330 eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci na nasledujúci kalendárny
mesiac. Okrem nájomného poukazovaného na účet prenajímateľky nájomca bude znášať náklady na
vykurovanie, ktoré si bude zabezpečovať nájomca. V zmysle čl. 10 sa zmluvné strany dohodli o zániku
nájmu okrem iného i okamžitým zrušením nájmu pri porušení zásad dobrých mravov a nehospodárnym
užívaním prenajatého bytu (vznik škody zavinený nájomcom) alebo v prípade, že prenajímateľka

bude nehnuteľnosť využívať pre vlastné bývanie. Po skončení nájmu sa nájomca zaviazal odovzdať
predmetný byt prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

11. Z výzvy žalobkyne na úhradu pohľadávky zo dňa 4.5.2017 (čl. 10) adresovaná žalovanému vyplýva,
že neeviduje úhradu nájomného od septembra 2016 až máj 2017, kedy celková dlžná čiastka za
neuhradenie nájomného za osem kalendárnych mesiacov predstavuje spolu sumu vo výške 2.640 eur a

žiadala dlžnú sumu uhradiť do 7 dní. Výzvu žalovaný prevzal na adrese C. XXX/XX X.-J. dňa 10.5.2017.

12. Oznámením o okamžitom zrušení nájmu zo dňa 21.6.2017 (čl. 11) žalobkyňa sa rozhodla ukončiť
nájom a vyzvala na vypratanie predmetu nájmu do 15 dní. Oznámenie prevzal žalovaný na adrese C.
XXX/XX dňa 26.6.2017.

13. Z obsahu prehlásenia B. C. (dôkaz produkovaný žalovaným) súd zistil, že žalovaný ako jej partner
od decembra 2016 do augusta 2017 býval u nej v rodinnom dome v O. a situácia medzi stranami sporu
jej je známa. Uviedla, že žalovaný po podpise nájomnej zmluvy pred odchodom žalobkyne do zahraničia
dňa 9.9.2016 je zreteľne oznámil, že nebude platiť žiadny nájom, pretože už vynaložil dosť peňazí na

rekonštrukciu jej domu a zdrži sa tu najviac 2 mesiace, snažil sa formou SMS správy vyžiadať e-mailovú
komunikáciu, aby žalobkyni zaslal odstúpenie od zmluvy, keďže p. žalobkyňa je v zahraničí a adresu
nemá (č.l. 63).

14. Z obsahu písomného prehlásenia W.. I. J. (dôkaz produkovaný žalovaným) vyplýva, že po

ukončení pobytu žalovaného a po dohovore so žalobkyňou predmetnú nehnuteľnosť čiastočne zveľadil
drobnými stavebnými úpravami, výplňami okien, chýbajúcich parapetov a opravy časti strechy, na
ktorej bolo poškodené oplechovanie a hodnota predstavovala okolo 240 eur a práca 70 eur. Čiastočnú
rekonštrukciu realizovanú vymenením starých drevených okien za plastové žalovaným považuje za
správne rozhodnutie. Sám bol svedkom ako sú okenné rámy a tesnenia starých zdvojených okien na

dome poškodené a znehodnotené, čo prispievalo k značnému zvýšeniu nákladov na vykurovanie domu.
Nemyslí si, že v súčasnosti plastové okná v danej nehnuteľnosti neplnia svoju funkciu a sú príčinou
vzniku plesní v dome, pretože hlavnou príčinou vlhkosti a vzniku plesní v dome bolo zatekanie strechy,
nezabezpečené odsávanie pár z kuchynských priestorov a nedostatočné kúrenie a vetranie. Vrátiť okná
do pôvodného stavu z pohľadu súčasnej úpravy je nemožné, nakoľko taký typ okien, ktorý vyrábala

Drevina Turany v 70-tych rokoch minulého storočia sa už nevyrába, nakoľko nevyhovuje súčasným
požiadavkám (č.l. 64).
15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Pre vznik nájomnej zmluvy sa nevyžaduje písomná forma. Prenajímateľom je osoba, ktorá
prenecháva vo forme nájmu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej
osobe a predmetom užívania na základe nájmu môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ale aj časť veci,
prípadne jej súčasť alebo príslušenstvo. Pojmovým znakom nájmu napokon je, že sa zriaďuje za odplatu
(nájomné). Dohoda o výške nájomného je spravidla súčasťou zmluvy o nájme, pričom nedostatok

dohody v tomto smere však nemá za následok neplatnosť zmluvy. Nájomné spočíva spravidla v
opakujúcom sa plnení.

17. Podľa § 671 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

18.Podnájomnýmtrebarozumieťposkytovanúodplatuzaprenechanieurčitejvecinadočasnéužívanie.
Možno ho v zmysle dohody poskytovať predovšetkým vo forme finančnej, t.j. v peniazoch, avšak nie jevylúčené jeho plnenie ani v naturálnej, prípadne v inej forme. Jeho výška môže byť určená v nájomnej
zmluve.

19. Podľa § 677 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú
dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon
neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote
a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

20. Nájomnú zmluvu uzavretú na neurčitú dobu možno zrušiť na podnet prenajímateľa alebo nájomcu z
akéhokoľvekdôvodu(ibezuvedeniadôvodu)buďichdohodoualebovýpoveďoudanouniektorýmznich.
Súčasťou dohody o zrušení zmluvy je spravidla aj dohoda o vydaní veci alebo o vyprataní nehnuteľnosti.
Výpoveď ako jednostranný právny úkon (§ 34 a nasl.) prenajímateľa alebo nájomcu prichádza do úvahy,
ak nedošlo k dohode medzi nimi o zrušení nájomnej zmluvy a zákon neustanovuje dôvody pre výpoveď,
ani lehotu, v ktorej možno zmluvu vypovedať po neúspešnom pokuse o uzavretie dohody o zrušení

nájomnej zmluvy.

21. V časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala peňažného plnenia vo výške 2.970 eur s príslušenstvom na
základe písomne uzavretej nájomnej zmluvy, súd pri svojom rozhodovaní skúmal či žalovaný porušil
zmluvnú povinnosť, na splnenie ktorej sa podľa zmluvy o nájme zaviazal.

22. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu vznikol nájomný vzťah na základe zmluvy zo
dňa 8.9.2016 na dobu neurčitú, kedy výška nájomného predstavovala 330 eur mesačne a žalovaný v
rozhodnej dobe od október až jún 2017 predmet nájmu užíval bez toho, aby s užívaním bytu hradil
nájomné. Súd vychádzal z toho, že samotná výzva na úhradu nedoplatku ako i oznámenie o okamžitom

zrušení nájmu boli žalovanému doručené na adresu predmetu nájmu a nemal dôvod pochybovať o
skutkových tvrdeniach žalobkyne. Keďže žalobkyňa uplatnený nárok žiadala priznať z titulu uzavretej
nájomnej zmluvy, súd túto posúdil za platnú a žalobkyňou tvrdené porušenie právnej povinnosti zo
zmluvy o nájme v prejednávanej veci za preukázané.

23. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia
(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od
začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe
a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej

povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane
sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je to, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako

vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti to právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

24. V danej veci (za dôkaznej situácie v spore a z nej vyplývajúcich skutkových zistení súdu) tak

možno konštatovať, že žalovaný bezpochybne nepreukázal, že predmet nájmu (danú nehnuteľnosť) v
rozhodnom čase užíval len dva mesiace. Súd nepovažoval za hodnoverný dôkaz (spôsobilý preukázať
tieto tvrdenia žalovaného) písomné vyjadrenie jeho priateľky a to práve pre ich vzájomný vzťah. V
konaní bolo nepochybne preukázané preberanie zásielok žalovaným na adrese predmetu nájmu v čase
trvania nájomného vzťahu. Medzi stranami nebolo sporné, že nájomný vzťah trval do 26.6.2017, kedy

žalobkyňa využila svoje právo v zmysle čl. 10 citovanej zmluvy a okamžite ukončila nájomný vzťah,
potom, ako žalovaného vyzvala na úhradu dlhu. Pre porušenie záväzku žalovaným zo zmluvy o nájme
súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.970 eur (nájomné za obdobie október 2016 do
júna 2017) za dôvodný a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.970 eur tak, ako
vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a to titulom dlhu na nájomnom. Pokiaľ ide o prejav žalovaného,

ktorým si proti žalobkyni uplatňoval svoju pohľadávku na započítanie bez bližšieho určenia v akej výške
peňažného plnenia (nie veci individuálne určené), takýto prejav súd posudzoval len ako prostriedok
procesnej obrany žalovaného.25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (s účinnosťou od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobkyňa popri istine uplatňovala i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy nájomného
vo výške 330 eur mesačne odo dňa jeho splatnosti (do 15. dňa v mesiaci na nasledujúci kalendárny
mesiac).

28. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto
sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší
svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Omeškania dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a

ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri
peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva
dlžník do omeškania.

29. V danom prípade veriteľ požadoval od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu úroky

z omeškania od splatnosti dlžného mesačného nájomného v súlade s citovaným ustanovením § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a preto súd priznal žalobkyni
popri istine 2.970 eur i úrok z omeškania vo výške 5% od splatnosti nájomného v sume 330 eur mesačne
tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) môže byť tiež rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú
konkrétne okolnosti prípadu a v danom prípade súd vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku

žalovanému splnenie uloženej povinnosti umožnil v lehote 30 dní.

32. Žalobkyňa si na základe rozhodujúcich skutočností v podanej žalobe voči žalovanému v ďalšej
časti uplatnila aj nárok na náhradu škody uvedením vecí do predošlého stavu a to vložením pôvodných

drevených okien v počte 3 ks v byte č. 1 v rodinnom dome č. XXX v X. - J., ktorý bol predmetom nájmu
a ktoré veci vymenil žalovaný.

33.Akpotomžalobkyňavžalobeuplatnilasvojnároknazákladeňouopísanýchskutočností-skutkového
deja a tento umožnil jeho jednoznačnú individualizáciu, čo znamená, že vymedzila predmet konania

po skutkovej stránke tak, aby bolo možné na ňou vymedzený skutkový dej aplikovať konkrétnu právnu
normu.

34. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

35. Podľa citovaného ustanovenia ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ide o majetkovú
ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a postihla poškodeného v dôsledku vzniku
zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Citované ustanovenie ods. 3 upravuje

spôsob náhrady škody. Iba v prípade, ak o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predchádzajúceho stavu.36. Súd konštatuje, že naturálna náhrada je výnimočným spôsobom náhrady škody, ktorá je viazaná
na dve zákonom ustanovené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ tento spôsob úhrady
prichádza do úvahy len vtedy, keď o to požiada poškodený; bez jeho požiadania naturálna náhrada

neprichádza do úvahy, zákon tu teda uprednostňuje poškodeného, ktorému dáva priamo rozhodnúť o
spôsobe náhrady škody a 2/ druhou podmienkou naturálnej náhrady škody je, že aj keď poškodený
požiada o naturálnu náhradu, je na to oprávnený len vtedy, keď je naturálna náhrada možná a účelná.
Týmjeajškodcachránenývtomsmere,abyspôsobnáhradyvýlučnenezávisellenodvôlepoškodeného
a aby poškodený nepožadoval naturálnu náhradu škody aj vtedy, keď to nie je možné. Škodca musí

naturálne plniť len vtedy, keď je to možné a účelné. Obidve tieto podmienky musia byť splnené zároveň.

37. Vychádzajúc z podanej žaloby v tejto časti náhrady škody sa žalobkyňa nedomáhala zaplatenia
náhrady škody v peniazoch, ale zotrvala na naturálnej forme v zmysle ustanovenia § 442 ods. 3
Občianskeho zákonníka uvedením veci do predošlého stavu, a to vložením pôvodných drevených okien
v počte troch kusov. Ako súd už uviedol vyššie, takáto naturálna reštitúcia je prípustná len vtedy, ak

sú súčasne splnené obidve zákonom stanovené podmienky, t.j. že o to výslovne požiada poškodený v
podanej žalobe, ako aj za podmienky, že uvedenie do pôvodného stavu je fyzicky možné a je aj účelné.
Podmienky možnosti a účelnosti naturálnej reštitúcie zákon bližšie neurčuje. Účelnosť sa posudzuje z
hľadiska hospodárnosti a možnosť z hľadiska objektívnosti, ktorá vylučuje uvedenie do predošlého stavu
tam, kde tomu bráni prekážka objektívnej povahy.

38. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný previedol výmenu troch drevených okien za plastové
na predmete nájmu a to pred uzatvorením písomnej nájomnej zmluvy a v tomto smere nie je podstatné,
za akú sumu a v akom rozsahu túto opravu vykonal, keďže žalobkyňa sa nedomáhala náhrady škody
vzniknutej nemožnosťou jej užívania ale sa domáhala naturálnej reštitúcie, a preto súd skúmal splnenie

druhej podmienky naturálnej náhrady škody t.j. či je naturálna náhrada možná a účelná.

39. Uvedením do predošlého stavu sa má vytvoriť stav, aký tu bol pred spôsobením škody. Neúčelnosť
takejto náhrady je potrebné vidieť v tom, že v danom prípade zo strany žalovaného došlo vykonanou
opravou k odstráneniu troch kusov drevených okien, ktoré boli nahradená vecou iného druhu a

akosti ( výmena drevených okien za plastové), pri ktorej boli zachované veľkosti okien a rozmery
tak, aby majetok poškodeného bol prevádzkyschopného stavu. Došlo tak zabudovaním kvalitatívne
nových prvkov, ktoré podľa názoru súdu neovplyvňujú spôsob využitia a prevádzkyschopnosť danej
nehnuteľnosti. Vykonaním opravy použitím iných než pôvodných materiálov nedošlo k zmene účelu
využitia danej veci, ktorej náhrady uvedením do pôvodného stavu sa žalobkyňa domáha. Z dôkazu

produkovaným žalovaným (písomné vyjadrenie W.. I. J. čl. 64) súd vzal za nepochybné, že po
ukončení nájmu so žalovaným a na podnet žalobkyne vykonal drobné stavebné úpravy a realizáciu
výmeny starých drevených okien za plastové žalovaným považuje za správne rozhodnutie, okenné
rámy a tesnenia starých zdvojených okien na dome boli poškodené a znehodnotené, čo prispievalo
k značnému zvýšeniu nákladov na vykurovanie domu. Súčasné plastové okná v danej nehnuteľnosti

plnia svoju funkciu a nie sú príčinou vzniku plesní v dome, pretože hlavnou príčinou vlhkosti a vzniku
plesní v dome bolo zatekanie strechy a nezabezpečené odsávanie pár z kuchynských priestorov a
nedostatočné kúrenie a vetranie. Súd žiadanú náhradu škody uvedením do predošlého stavu považoval
za neakceptovateľnú, keďže žiadala vloženie pôvodných drevených okien, ktoré boli znehodnotené.
Vzhľadom na neúčelnosť naturálnej reštitúcie žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj
žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna

2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade pomer úspechu a neúspechu
strán sporu predstavuje 50 : 50, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).