Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 12, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208636
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414208636.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpenom JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1, proti žalovanému: D. X., J.. XX.XX.XXXX, G. I.Á. XX,
Bratislava, o zaplatenie 50,70 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

IV zo dňa 14. novembra 2017, č. k. 6C/291/2014 - 78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 14. novembra 2017, č. k. 6C/291/2014 - 78 súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50,70 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa §
760 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z.
o cestnej doprave; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že žalovaný dňa 04.11.2013 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku žalobcu,
linka č. 37, o 09:12 hod. a pri kontrole revízorom sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom a
odmietolzaplatiťcestovnéaúhraduzacestovaniebezplatnéhocestovnéholístka.Konštatoval,žepodľa

Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom období
základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eur a úhrada za cestovanie bez platného cestovného
lístka predstavovala sumu 50 eur. Uviedol, že medzi stranami nebolo rozporné, že žalovaný cestoval
v inkriminovaný deň v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom na výzvu revízora sa
nepreukázal platným cestovným lístkom, ale že rozporná bola skutočnosť, či mal žalovaný nárok na
bezplatné cestovné z dôvodu, že by mal byť držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby so
sprievodcom - (ŤZP-S). Konštatoval, že takúto obranu zvolil žalovaný, podľa ktorého bol v

rozhodnom čase držiteľom takéhoto preukazu, pričom ale pri kontrole v dopravnom prostriedku žalobcu
tento preukaz nemal pri sebe a až následne (po tom čo mu bola uložená pokuta), zaslal fotokópiu
preukazu žalobcovi. Poukázal na to, že je nutné podotknúť, že žalovaný v písomných vyjadreniach stále
spomínal preukaz syna ŤZP a nie preukaz ŤZP-S, pritom práve fotokópiu takéhoto preukazu (ŤZP-
S) súdu zaslal. Ďalej mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že nárok na zľavu sa preukazuje
preukazom ŤZP, resp. ŤZP-S, a to v čase kontroly cestujúcich. Uviedol, že je zrejmé,

že žalovaný žiaden z vyššie uvedených preukazov pri kontrole revízorovi nepreukázal, pričom tarifné
podmienky neobsahujú ustanovenia umožňujúce dodatočné odpustenie pokuty pri predložení preukazu
(v jeho prípade preukazu ŤZP-S) v dodatočnej lehote. Mal za to, že nakoľko sa žalovaný nepreukázalpreukazom ŤZP-S v čase kontroly revízorom, nemal nárok na bezplatné cestovné, a to ani v
prípade dodatočného predloženia tohto preukazu, keďže tarifné podmienky dopravcu takéto dodatočné
preukázanie nároku na zľavu neupravovali, a teda z uvedeného dôvodu preto nemal preukázaný nárok

žalovaného na bezplatné cestovanie dopravným prostriedkom žalobcu. Konštatoval, že naopak mal
za preukázané, že žalovaný cestoval v dopravnom prostriedku žalobcu, pričom na výzvu revízora sa
nepreukázal platným cestovným lístkom a ani preukazom oprávňujúcim ho cestovať bezplatne,
čímmuvzniklavzmyslecitovanýchustanovenízákona,TarifyaPrepravnéhoporiadkupovinnosťzaplatiť
cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur. Uviedol, že žalovaný túto sumu do dnešného dňa

neuhradil,pretomuuložilpovinnosťzaplatiťjužalobcovi.Navyšedaldopozornosti,žežalovanýpísomne
uznal,žeprikontrolerevízoromnemalprisebedoklad,preukazujúcijehonároknabezplatnécestovanie.
Poukázal aj na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2013 sám uviedol, že nie je pravdivé
jeho skoršie vyjadrenie, teda že v daný deň cestoval sám, ale pravdou je to, že cestoval so synom,
ale nemal preukaz ŤZP-S. Mal za to, že takéto rozporné tvrdenia, či žalovaný skutočne cestoval so
synom (domnievajúc sa, že má z tohto dôvodu nárok na bezplatné cestovné), alebo cestoval sám, však

nič nemenia na tom, že v rozhodný čas (počas kontroly revízorom), žalovaný nemal platne označený
cestovný lístok a ani sa nepreukázal preukazom ŤZP-S, ktorý by ho oprávňoval cestovať bezplatne.
Konštatoval, že vzhľadom na uvedené dôvody žalobe žalobcu opätovne vyhovel. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho cestovanie bez
cestovného lístka bolo odôvodnené a doložené. Tvrdil, že vydanie platobného rozkazu bolo urýchlené
a plne neopodstatnené, pričom na dožiadanie súdu prvej inštancie doložil preukaz ZŤP.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súduprvejinštanciepotvrdilakovecnesprávny.Malzato,žesúdprvejinštancieprizisťovanískutkového

stavu postupoval riadne v zmysle ustanovenia § 185 C.s.p. Konštatoval, že súd prvej inštancie rozhodol
vo veci na základe riadne a správne zisteného skutkového stavu predmetnej veci. Bol toho názoru,
že odvolanie žalovaného nespĺňa základné zákonné náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Poukázal na
to, že aby mohol byť uplatnený nárok cestujúceho (žalovaného) na bezplatnú dopravu dopravným
prostriedkom žalobcu, je nevyhnutné predmetný nárok pri kontrole tarifného vybavenia cestujúcich

preukázať príslušným potvrdením vydaným na to splnomocneným orgánom.
4.Žalovanývosvojomvyjadreníkvyjadreniužalobcukodvolaniuopätovnezopakovalvšetkyskutočnosti
uvádzané v odvolaní.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
6. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

7. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným
prostriedkom, do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba
vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú
zmluvu a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy
zároveň cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu

zmluvy o preprave, a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu
osobnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy
prepravy - dopravy (§ 772 Obč. zák.).
8. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným

cestovným lístkom.
9. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. ak sa pri kontrole cestovných lístkov v
autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému
členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na
mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje

na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa
trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú
sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.10. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
11. Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly

bola výška cestovného za jednotlivú jazdu 0,70 eura.
12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie venoval posúdeniu dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 50,70 eur titulom nezaplateného cestovného a úhrady vo
výške 100-násobku základného cestovného, náležitú pozornosť, keď vo veci vykonal všetko potrebné
dokazovanie, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z §

191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny
záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 760) a zákona
č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (§ 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2, § 17 ods. 2),
ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby žalobcu; z dôvodu, že žalovaný
sa dňa 04.11.2013 pri kontrole vykonanej revízorom na linke č. 37 Mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave nepreukázal platným cestovným lístkom, ani pri kontrole nepredložil revízorovi preukaz ŤZP,

respektíve ŤZP-S, na základe ktorých by mohol mať nárok na bezplatné cestovné; čím porušil povinnosti
vyplývajúce pre cestujúceho zo zákona č. 56/2012 Z. z., čím mu vznikla v zmysle uvedeného zákona
a Prepravného poriadku žalobcu povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu v celkovej výške
50,70 eur; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, pričom
sa v dostatočne potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými

pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a náležite
posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s
predmetom konania. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné námietky alebo
argumenty, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom
prvej inštancie, alebo ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd

prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
13. Žalovaný vo svojom odvolaní tvrdil, že jeho cestovanie bez cestovného lístka bolo odôvodnené a
doložené, a preto súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol nesprávne.
14. Odvolací súd dáva v predmetnej veci v prvom rade do pozornosti skutočnosť, že je viazaný
odvolacími dôvodmi žalovaného a v zmysle zákona nemôže preskúmavať napadnuté rozhodnutie nad

rámec odvolacích dôvodov, ale len v ich medziach. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zaoberal
námietkou žalovaného týkajúcou sa jeho cestovania bez cestovného lístka, ktoré malo byť podľa jeho
názoru odôvodnené a riadne doložené súdu prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje
za potrebné opätovne poukázať na správanie žalovaného počas celého konania, kedy viackrát menil
a poupravoval skutočnosti týkajúce sa priebehu kontroly revízorom (či cestoval alebo necestoval v

rozhodnú dobu so synom), ako aj informácie o preukazoch (ŤZP, ŤZP-S), na základe ktorých by
mohol mať nárok na bezplatné cestovné - takéto konanie žalovaného je podľa odvolacieho súdu
značne nedôveryhodné a účelové. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že
žalovaný cestoval nielen bez cestovného lístka, ale aj bez akéhokoľvek preukazu (ŤZP, ŤZP-S), na
základe ktorého by teoreticky mohol mať nárok na bezplatné cestovné (aby žalovaný mal nárok na

bezplatné cestovné musel by sa však preukázať príslušným preukazom v čase kontroly revízorom,
inak by nárok na bezplatné cestovné v zmysle zákona nemal). Odvolací súd má za to, že nakoľko sa
žalovaný v čase kontroly revízorom nepreukázal príslušným preukazom (ŤZP-S), tak nárok na bezplatné
cestovné nemal. Odvolací súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že ani dodatočné doloženie príslušného
preukazu nemá žiadny vplyv na priznanie nároku na bezplatné cestovanie, nakoľko tarifné podmienky

dopravcu v rozhodnom období (počas kontroly revízorom) dodatočné preukázanie nároku na zľavu
neupravovali. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného
za nedôvodné.
15. S poukazom na vyššie uvedené závery neuznal odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktorých
žalovaný založil svoje odvolanie, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobe žalobcu v celom rozsahu

vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods.
1 C.s.p.).
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol úspešný v
odvolacom konaní v plnom rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).