Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415209399
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415209399.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,

v právnej veci žalobkyne: P. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. Na T. č. XXXX/X, XXX XX P.,
korešpondenčná adresa T. XX, XXX XX P., zast.: JUDr. Peter Fratrič, advokát, so sídlom ul. Timravina
č. 9, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. Na T. č. XXXX/X, XXX
XX P., zast.: JUDr. Jozef Uj, advokát, so sídlom Advokátsky úrad, ul. Legionárska č. 14, 911 01 Trenčín,
o náhradu za užívanie nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.100,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne z dlžnej sumy 5.100,- eur od 21.7.2015 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý uhrádzať žalobkyni sumu 300,- eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného
mesiaca, ako náhradu za nemožnosť užívať nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku:
záhrady, o výmere 291m2 a k pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,

o výmere 262 m2, oba pozemky sú parcelami registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zapísané
na LV č. XXX, evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. V.
L., a k stavbe - rodinnému domu, postavenej na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 262m2, parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaná na
LV č. XXX evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre katastrálne územie E. V. L., v
rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobkyne k nehnuteľnosti, a to až do vyporiadania
spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

VI.výškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.07.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 21.07.2015
domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 5100,- eur s úrokom
z omeškania 5,05% ročne z dlžnej sumy 5.100,- eur od 21.7.2015 do zaplatenia, a to všetko do 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne žiadala, aby bol zaviazaný žalovaný k povinnosti
uhrádzať žalobkyni sumu 300,- eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného mesiaca, ako náhradu za
nemožnosť užívať nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 291m2

a k pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 262 m2 (oba
pozemkysúparcelamiregistra„C“)evidovanénakatastrálnejmape,zapísanénaLVč.XXX,evidovanom
Okresným úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. V. L., a k stavbe - rodinnému
domu, postavenej na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere262 m2, parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaná na LV č. XXX evidovanom
Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre katastrálne územie E. V. L., v rozsahu zodpovedajúcom
spoluvlastníckemu podielu žalobkyne k nehnuteľnosti, a to až do vyporiadania spoluvlastníctva k

uvedenej nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným boli do r. 2002 manželmi
a ako manželia nadobudli spolu kúpou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX evidovanom Okresným
úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. Nová L.. Ide o pozemky parc. č. XXXX,
druh pozemku zastavane plochy a nádvoria o výmere 262 m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrady
o výmere 291 m2. Oba pozemky sú parcelami registra C evidované na katastrálnej mape. Na pozemku

parc. č. XXXX špecifikovanej vyššie je postavaný rodinný dom, ktorý tvoril takisto predmet kúpy.
Počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov (kópia rovnopisu Notárskej zápisnice 17/78, NZ11/78 o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 16.8.1978).
Rozsudok o rozvode žalobkyne a žalovaného vydaný Okresným súdom Bratislava IV, pod sp. zn.:
12C/58/2001 zo dňa 29.01.2002 nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2002. Právoplatnosťou rozsudku
o rozvode bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného zaniklo. Po zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k dohode o jeho vyporiadaní, a ani
nebol v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva podaný na súde návrh na jeho
vyporiadanie. Po uplynutí troch rokov sa v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka má za to,
že podiely na predmetných nehnuteľnostiach žalobkyne aj žalovaného sú rovnaké. Na liste vlastníctva
je spoluvlastnícky podiel žalobkyne a žalovaného vyjadrený ešte ako bezpodielové spoluvlastníctvo

(vyjadrené zlomkom 1/1). Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.04.2014 sa žalobkyňa domáha
vyporiadania spoluvlastníctva, a to spôsobom, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stane žalovaný
s povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu vo výške 120 000,- Eur. Spor je vedený na tunajšom súde pod sp.
zn.: 16C/113/2014. Žalobkyňa sa už dlhodobo snaží majetkovo so žalovaným vyporiadať. Táto jej snaha
však nie je úspešná, najmä pre postoj žalovaného, ktorý síce pripúšťa vyporiadanie spoluvlastníctva, ale

spôsobom, že on sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, avšak bez povinnosti vyplatiť žalobkyni
akýkoľvek vyrovnací podiel. Takéto riešenie je neprijateľné. Žalobca sa v konaní vedenom pod sp. zn.
16C/113/2014 snaží oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa v minulosti vyzývala žalovaného,
aby vzniknutú situáciu riešil, a aby rešpektoval, že žalobkyňa je riadnou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
a neupieral jej práva z toho vyplývajúce. Žalovaný bol žalobkyňou a neskôr aj jej právnym zástupcom

vyzvaný, aby hradil mesačne sumu 300,- Eur ako kompenzáciu za to, že žalobkyňa nemôže využívať
nehnuteľnosť v rozsahu, v akom ju na to oprávňuje výška jej spoluvlastníckeho podielu. Uvedené právo
žalobkyňa odvodzuje od ust. § 137 ods. l a ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uviedla,
že, opustenie spoločnej nehnuteľností zo strany žalobkyne (udialo sa tak v roku 1994) bolo v zásade
žalovaným vynútené. Žalovaný sa správal voči žalobkyni agresívne, vyhrážal sa jej, a žalobkyňa sa

ďalším zotrvaním v nehnuteľnosti cítila byť ohrozená. Žalobkyňa s odstupom času takmer dvadsať
rokov, veriac v zmenu situácie, požadovala od žalovaného súčinnosť, aby jej umožnil vykonať v
nehnuteľnosti také úpravy, ktoré by umožnili využívanie nehnuteľností zo strany žalobkyne na bývanie
(žalobkyňa nemá vyriešenú bytovú otázku, toho času býva u matky). Na takúto výzvu, ani na výzvu
ohľadne platenia náhrady, žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobkyňa sa ocitla v situácii, kedy

nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou v jednej polovici, z dôvodov na strane žalovaného, nemôže
adekvátne v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu využívať a z dôvodov na strane žalovaného zatiaľ
nedošlo k spravodlivému vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa sa rozhodla uplatniť
svoje právo na náhradu za užívanie nehnuteľnosti (rodinným domom) druhým spoluvlastníkom touto
žalobou, pričom požaduje, aby z dôvodu, že jej nie je umožnené využívať nehnuteľnosť v rozsahu,

v akom má k tomuto domu spoluvlastnícke právo, jej bola priznaná náhrada vo výške 300,- eur za
každý i začatý mesiac, počas ktorého nehnuteľnosť neužíva, a to až do vyporiadania spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti. Toto právo požaduje žalobkyňa priznať spätne, a to odo dňa podania žaloby o
vyporiadanie spoluvlastníctva na tunajší súd, teda od 03.04.2014, vrátane mesiaca apríl 2014. Ku dňu
podania tejto žaloby tak požadovaná suma z titulu náhrady za nemožnosť využívať nehnuteľnosť v

rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobkyne na nehnuteľností predstavuje sumu vo
výške 5 100,- Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na požadovanú sumu vznikol už v minulosti a
od žalovaného bola táto suma už skôr a preukázateľne požadovaná, máme za to, že žalobkyni vznikol
nárok aj na úroky z omeškania. Ako prejav dobrej vôle si žalobkyňa neuplatňuje úrok z omeškania
od roku 2013, kedy vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy, ale uplatňuje si ich odo dňa podania

tohto návrhu. Výšku úroku z omeškania si žalobkyňa uplatňuje v zákonnej výške v zmysle ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05 % ročne, a to odo dňa podania tejto žaloby. Následne
žalobkyňa požaduje, aby súd zaviazal žalovaného na mesačné uhrádzanie požadovanej sumy, a to
až do vyporiadania spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti. Sumu predstavujúcunárok za náhradu za nemožnosť využívať nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne k nehnuteľností stanovila žalobkyňa na sumu 300,- Eur mesačne. Pri určení tejto
sumy vychádzala žalobkyňa z polovice približnej hodnoty, akú by mala táto nehnuteľnosť, ak by sa

mala stanoviť jej hodnota za účelom prenájmu, pričom žalobkyňa je presvedčená, že ceny nájmu za
nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou, sú v sume oscilujúcej okolo sumy 1 200,- Eur až 2 000,- Eur
mesačne. Suma, ktorú požaduje žalobkyňa (300,- Eur mesačne ako polovica zo sumy 600,- Eur) je
žalobkyňou stanovená za účelom zjednodušenia dokazovania, a stanovila ju tak, aby bola jej výška
v zásade nesporná. Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2017 žalobkyňa do zápisnice pred súdom

uviedla, že k odchodu z domu ju donútil žalovaný. Stanovil jej podmienky, za ktorých nemohla fungovať
a existovať v „jeho“ dome, za nesplnenie týchto podmienok jej hrozila „bitka, rozbitie huby a zabitie“,
tým sa jej vyhrážal. Vyhrážal sa jej pri každom stretnutí. Keď robili znalecký posudok, vyhrážal sa jej so
slovami „zabijem ťa“. Z toho dôvodu žalobkyňa uviedla, že bola nútená opustiť spoločnú domácnosť,
aby si zachránila život. Žalovaný jej stanovil termín, do ktorého žalobkyňa musela súhlasiť s jeho
podmienkami s tým, že ak nebude súhlasiť, môže si zbaliť veci, on jej zabezpečí auto, ktoré ju odvezie

na miesto, ktoré si ona určí. A keďže žalobkyňa s jeho podmienkami nesúhlasila, zbalila si svoje veci,
ktoré naložila do jedného auta a odviezla sa k jej mame , u ktorej do dnes býva. V konaní vedenom
ne tunajšom súde o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva za účelom znaleckého dokazovania
bola dňa 29.3.2016 robená ohliadka nehnuteľnosti, na ktorej sa právny zástupca žalobkyne nezúčastnil,
ale požiadal žalobkyňu, aby mu spísala, čo sa na obhliadke udialo, žalobkyňa sa k tomu vyjadrila

nasledovne : „...pred vstupom do domu nás čakal žalovaný, oznámil mi, že nemám právo vstúpiť, že
má právo vstúpiť iba súdny znalec, keď ho súd. znalec upozornil, že som majiteľkou 1 nehnuteľnosti,
pripustil, že môžem vstúpiť, ale môj právny zástupca nie. Vstúpiť môže môj právny zástupca až po
príchode jeho právneho zástupcu, ktorý sa mu už dávno pred tým ospravedlnil za jeho neprítomnosť.
Pred vstupom do domu mi oznámil, že musím vyložiť mobil, a nechať ho vonku pred domom, lebo inak

ma nepsutí do domu. Na otázku súd. znalca prečo, povedal, že by som si ho nahrávala a nahrávku
použila proti nemu. Súdny znalec, ho upozornil, že nemám v ruke mobil, takže si ho nemôžem nahrávať.
Potom súhlasil. Po vstupe do bytu usadil súdneho znalca, ja som si sadla tiež, ale žalovaný mi oznámil,
že mi nedovolil si sadnúť, lebo ja v jeho dome nemám právo sedieť. Zasa zasiahol súdny znalec, či mu
nevadí, že ako dáma budem stáť. Po tomto upozornení mi veľkoryso dovolil si sadnúť. Počas celého

času, čo si súdny znalec robil poznámky, zameriaval a rozprával do diktafónu sa mi p. I. vyhrážal, že ma
zničí, aj môjho syna, lebo sme klamári, podvodníci a urobí mi zo života peklo. Keď sme mali ísť pozrieť
hore poschodie pustil súdneho znalca, postavil sa hore na schody a povedal: „ak vstúpiš čo i len na 1.
schod, tak ťa kopnem, že ťa zabijem. Ty do môjho podkrovia nevstúpiš. Počas celej prehliadky sa mi
vyhrážal zavretou päsťou, a zopár krát do mňa pichol do oblasti štítnej žľazy so slovami „zničím ťa“. Keď

bola obhliadka skončená, p. I. mi oznámil „vypadni, teba tu už netreba, ja ešte potrebujem so znalcom
čosi doriešiť“. Po ukončení obhliadky trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
vyhrážania sa fyzickou likvidáciou nepodala, a uviedla, že tak isto nepodala trestné oznámenie, keď
sa jej žalovaný vyhrážal zbraňou, že ju zabije. K otázke, prečo žalovanému boli zverené do výchovy
dve maloleté deti žalobkyňa na vysvetlenie uviedla, že sa deti vo veku 17 a 15 rokov vyjadrili, že

chcú bývať s otcom, tak im povedala, nech bývajú s ním a nech si ho užijú, tak ako ona. Návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva nepodala z dôvodu,
že nemala dostatok finančných prostriedkov. V čase, keď bola nútená opustiť dom, tento bol na 90
% zrekonštruovaný, posledných 10% urobil žalovaný a tie si tam aj odbýval. O spoločnú nehnuteľnosť
sa nezaujímala. Žalovanému písala list, aby jej hradil za užívanie jej časti v roku 2012, inak svoju časť

prenajme, pričom výzvu z 9/2013, písala žalobkyňa ako osoba bez právneho vzdelania a nazvala
žalovanú sumu „nájmom“. Písala žalovanému, že by chcela užívať nehnuteľnosť v rozsahu, ktorý
zodpovedá vášmu spoluvlastníckemu podielu.
2. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami a poučením dňa 11.8.2016 a k žalobe sa vyjadril písomným
podaním zo dňa 16.8.2016 tak, že žalobné tvrdenia a právna argumentácia sú právnym nezmyslom,

absentuje právny dôvod žaloby, tzn., že žaloba je bezzákladová, žalobca nemôže realizovať subjektívne
právo, ktoré nie je právne upravené v objektívnom práve. Právny inštitút podielového spoluvlastníctva
je upravený a patrí k vecným právam, teda k právam absolútnym pôsobiacom erga omnes. V
tejto časti Obč. zák. kogentne vymedzuje práva a povinnosti podielovým spoluvlastníkov. Právna
úprava objektívneho práva požadovať náhradu za užívanie nehnuteľnosti od druhého podielového

spoluvlastníka tam absentuje. Nájomný vzťah je upravený v 8. časti Záväzkové právo 7 Hlava v ust.
§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nájomný vzťahy sú relatívne právne vzťahy, synalangmatické
právne vzťahy, teda môžu byť založené iba na základe právnej skutočnosti, ktorou je dvojstranný
právny úkon - nájomná zmluva. Žalobný petit, ktorým sa podielový spoluvlastník domáha náhrady zaužívanie proti druhému spoluvlastníkovi je absolútnym právnym nezmyslom z hmotnoprávneho hľadiska
a takýto nárok žalobcu sa nedá subsumovať pod žiadnu kogentnú právnu normu upravujúcu vlastníctve
právo a podielové spoluvlastníctvo k veci. Inými slovami takýto nárok resp. právo žalobcu nevyplýva zo

žiadnej právnej normy a ktoré teda žalobca nemôže realizovať v rámci mimosúdneho alebo súdneho
konania, tzn. že sa ho nemôže úspešne domôcť ani mimosúdne a ani žalobou na súde. Rovnako
objektívne právo nezakotvuje oprávnenie žiadať okrem náhrady za užívanie minulé ako aj budúce aj
úroky za omeškanie. To znamená, že neexistujúci obsah (hmotné právo) je nerealizovateľný v rámci
formy (sporové súdne konanie). Žalobcovi chýbajú elementárne právne znalosti z oblasti práva a tomu

zodpovedá aj nezmyselný žalobný petit. Vyjadrenie žalovaný doplnil podaním „vyjadrenie k žalobe o
náhradu za užívanie nehnuteľnosti - doplnenie zo dňa 14.6.2017“ s prílohami a doručil súdu e-mailom
dňa 15.6.2017 a súd toto doručil aj právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.6.2017 (l.č. 108-246), originál
prevzal dňa 19.6.2017. Na pojednávaní konanom dňa 19.6.2017 žalovaný do zápisnice pred súdom
uviedol, že celý problém nastal, keď začal prestavovať dom, ktorý spoločne kúpili, žalobkyňa chodila
neskoro z práce a celá stavba visela len na ňom, tak mal fyzické vypätie a starosti o všetko. Nakoľko

nezhody narastali, začali sa hádky, žalobkyňa mala iný názor na život, ako on, tak sa dohodli, že sa
rozídu. Navrhol žalobkyni, aby zmenila zamestnanie, lebo to kazilo celý vzťah, žalobkyňa odmietla a
to bol celý spor, čo sa tohto týkalo, a preto aj mesiac pred Vianocami odišla a nechala ho s dvoma
deťmi, nezúčastňovala sa žiadnych finančných prispievaní na výchovu detí, na domácnosť, žalovaný bol
nútení podať na súd návrh na zverenie deti do výchovy, lebo nevedel od žalobkyne dostať príspevok na

deti, odmietala platiť, súd mu zveril deti do výchovy (rozsudok č.k.13Nc/52/1995 - 37). Keď žalobkyňa
opustila spoločnú domácnosť, dom vyzeral ako na fotografickom zábere t.j. bol v stave rozostavanej
stavby s lešením. Žalobkyňa počas 23 rokov okrem prídavku na deti, neprispievala na nehnuteľnosť. V
nehnuteľnosti sú zahrnuté jeho investície, pôžičky, jeho práca .
3.V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením

sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu ( a to najmä : žaloba s prílohami zo
dňa 21.7.2015 doručená súdu 21.7.2015 l.č. 1-20, výzva žalobkyne a jej PZ na doloženie originálu
plnomocenstva l.č. 23-24, dňa 30.9.2015 súdu doručené originál plnomocenstvo l.č 25-26, lustrácia
žalovaného v RO, SP, ZVJS l.č 27-29, dňa 9.12.2015 pripojený súdny spis 16C/113/2016 l.č. 30,
úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu PZ žalobkyne dňa 8.12.2015 l.č. 31, dňa 11.12.2015

odpojený súdny spis 16C/113/2016 l.č. 32, dňa 4.3.2016 žalobkyni doručená výzva na preukázanie
majetkových pomerov, za účelom priznania oslobodenia od SP l.č.33-34, dňa 26.4.2016 súdu doručené
podanie - žiadosť žalobkyne o oslobodenie od SP l.č. 35-51, úradný záznam o nahliadnutí do súdneho
spisu PZ žalobkyne l.č. 53, uznesenie č.k. 7C/303/2015-54 zo dňa 28.7.2016 (súd žalobkyni priznal
oslobodenie od SP) l.č. 54-61, lustrácia žalobkyne a žalovaného v RO l.č. 62-63, uznesenie č.k.

7C/303/2015-57 zo dňa 28.7.2016 (výzva žalovanému na vyjadrenie sa k žalobe), výzva, aby uviedol,
či má zriadenú el. schránku, poučenie CSP (doručené žalovanému 11.8.2016) l.č. 57- 69, doručenka
súdneho doručovateľa o doručení uznesenia č.k. 7C/303/2015-54 zo dňa 28.7.2016 PZ žalobkyne l.č.
71,dňa16.8.2016súdudoručenévyjadreniePZžalovanéhokžalobee-mailoml.č.72-75,dňa17.8.2016
súdu doručené vyjadrenie PZ žalovaného k žalobe originál l.č. 76-77, lustrácia PZ žalovaného v SAK

l.č.- 78, uznesenie č.k. 7C/303/2015-79 z 28.9.2016 (výzva žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu
žalovaného - replika - duplika), výzva, aby uviedol súdu, či má zriadenú el. schránku doručené PZ
žalobkyne13.10.2016l.č.79-84,podaniePZžalobkynedoručenésúdu3.11.2016 -vyjadreniekpodaniu
žalovaného s prílohami l.č. 85-88, uznesenie č.k. 7C/303/2015 - 89 z 26.1.2017 výzva žalovaného, aby
sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobkyne l.č. 89-92, 13.2.2017 súdu doručené stanovisko žalovaného

k vyjadreniu žalobkyne na vyjadrenie žalovaného k žalobe l.č. 93, pokyn sudcu na predvolanie na termín
pojednávania 4.5.2017 doručované spolu s poučení podľa CSP žalobkyni, PZ žalobkyne, žalovanému
a PZ žalovaného + lustrácia žalobkyne a žalovaného v RO l.č. 94-100, Zápisnica o pojednávaní zo
dňa 4.5.2017 (pojednávanie odročené na 19.6.2017) l.č. 103, dňa 2.6.2017 súdu doručené podanie PZ
žalobkyne (navrhnutý výsluch svedka - syna strán sporu) l.č. 105-106, Vyjadrenie k žalobe o náhradu

za užívanie nehnuteľnosti - doplnenie e-mail z 15.6.2017 s prílohami l.č. 108-244, Originál podania l.č.
247-320, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.06.2017 (prednesy, výsluchy strán sporu, výsluch svedka
E. I. ) l.č. 323 - 337, Úradný záznam - z archívu dňa 20.06.2017 žiadaný spis sp.zn. 12C/58/2001 l.č.
340, Podanie PZ žalovaného zo dňa 15.07.2017 „Návrh na vykonanie listinných dôkazov ich prečítaním
a predloženie „ s prílohami doručené súdu dňa 19/07/2017 - podanie s prílohami bolo doručené PZ

žalobkyne dňa 27.07.2017 l.č. 341, Úradné záznamy o nahliadnutí do zapožičaných súdnych spisov
a pokyn sudcu z 11.9.2017 l.č. 356 - 358, Súdne spisy Okresného súdu Bratislava IV : sp. zn.
16C/113/2014, z obsahu spisu okrem iného vyplýva, že dňa 03.04.2014 P. I. doručila Okresnému súdu
Bratislava IV žalobu proti L. I. na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázanímveci za náhradu a podaním z 18.01.2017 doručeným súdu dňa 23.01.2017 žiadala zrušiť podielové
spoluvlastníctvo k pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku : záhrady, o výmere 291 m2 a k pozemku
parc.č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 262 m2(oba pozemky sú parcelami

registra „C“ evidované na katastrálnej mape a zapísané na LV č. XXX evidovanom OÚ P., kat. odborom,
pre kat. úz. E. V. L.) a k stavbe - rodinnému domu - nezapísanej na LV, postavenej na pozemku parc.č.
XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria , o výmere 262 m2, parcela reg. “C“ evidovaná na
katastrálnej mape a zapísaná na LV č. XXX. Z obsahu ZP č. 8/2016 znalca S.. J. Z. a jeho výpovede
do Zápisnice o pojednávaní dňa 16.01.2017, vyplýva skutočnosť, že dom súp. č. XXXX má všeobecnú

hodnotu 176.000,-eur a nie je reálne deliteľný. Rozsudkom č.k. 16C/113/2014 - 417 zo dňa 23.08.2017
súd rozhodol a zrušil podielové spoluvlastníctvo, spis sp.zn. 8C/165/2012 z obsahu spisu okrem iného
vyplýva, že dňa 27/08/2012 doručil Okresnému súdu Bratislava IV L. I. žalobu proti P. I. na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uznesením č.k. 8C/165/2012- 51 zo dňa 01.08.2013,
právoplatným dňa 10.09.2013, súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa §10 ods.
1 zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, spis sp.zn. 13Nc/52/1995 - z obsahu spisu okrem

iného vyplýva, že rozsudkom č.k. 13Nc/52/1995 - 37 zo dňa 25.09.1995 právoplatným dňa 30.10.1995,
súd zveril maloleté deti I. (E. nar. XX.XX.XXXX a P. nar. XX.XX.XXXX) do výchovy a opatery otca.
Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že následkom dlhotrvajúcich konfliktov medzi rodičmi
sa matka P. I. dňa 04.12.1994 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od vtedy býva u svojej matky,
s deťmi sa stýka sporadicky, nakoľko im údajne otec bráni v styku. Maloleté deti bývajú s otcom v

novopostavenom rodinnom dome, v starostlivosti otca neboli zistené žiadne nedostatky. K matke majú
deti kladný citový vzťah a vyjadrili sa v tom zmysle, že ideálne by bolo, keby sa mama vrátila a bývali
by opäť spolu - uvedené spisu tvoria prílohu súdneho spisu sp.zn. 7C/303/2015 a boli pripojené na
nahliadnutie) a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred R. V. výborom P. - E. V. L.. Z obsahu

listinného dôkazu - Notárskej zápisnice 17/78, NZ11/78 (l.č. 6) o kúpe predmetnej nehnuteľnosti zo
dňa 16.8.1978, nesporne vyplýva, že strany sporu ako manželia nadobudli spoločne kúpou predmetné
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, evidovanom N. úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie E. V. L. (pozemky parc. č. XXXX, druh pozemku zastavane plochy a nádvoria o výmere 262
m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrady o výmere 291 m2, oba pozemky sú parcelami registra C

evidované na katastrálnej mape a na pozemku parc. č. XXXX je postavaný rodinný dom, ktorý tvoril
taktiež predmet kúpy).
5.Nahliadnutím do zapožičaného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13Nc/52/1995 dňa
11.09.2017 bolo zistené, že rozsudkom č.k. 13Nc/52/1995 - 37 zo dňa 25.09.1995 právoplatným dňa
30.10.1995, súd zveril maloleté deti I. E. nar. XX.XX.XXXX a P. nar. XX.XX.XXXX do výchovy a opatery

otca . Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že následkom dlhotrvajúcich konfliktov medzi
rodičmi sa matka P. I. dňa XX.XX.XXXX odsťahovala zo spoločnej domácnosti a od vtedy býva u svojej
matky, s deťmi sa stýka sporadicky, nakoľko im údajne otec bráni v styku. Maloleté deti bývajú s otcom v
novopostavenom rodinnom dome, v starostlivosti otca neboli zistené žiadne nedostatky. K matke majú
deti kladný citový vzťah a vyjadrili sa v tom zmysle, že ideálne by bolo, keby sa mama vrátila a bývali

by opäť spolu.
6.Z obsahu zapožičaného súdneho spisu sp.zn. 12C/58/2001, listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, bolo preukázané, že žalobkyňa so žalovaným boli do dňa 12.03.2002 manželmi
(manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C/58/2001 - 19 zo
dňa 29.01.2002, právoplatným dňa 12.03.2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že manželka dňa

04.12.1994 trvalo odišla zo spoločnej domácnosti k jej matke a maloleté deti boli zverené do výchovy
otca) . Právoplatnosťou rozsudku o rozvode bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
zaniklo.
7.Nahliadnutím do zapožičaného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 8C/165/2012 dňa
11.09.2017 bolo zistené, že dňa 27/08/2012 doručil Okresnému súdu Bratislava IV L. I. žalobu proti P.

I. na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva . Uznesením č.k. 8C/165/2012- 51 zo dňa
01.08.2013, právoplatným dňa 10.09.2013, súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku
podľa §10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov.
8.Nahliadnutím do zapožičaného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/113/2014 dňa
11.09.2017 bolo zistené, že dňa 03.04.2014 P. I. doručila Okresnému súdu Bratislava IV žalobu proti

L. I. na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu a podaním
z 18.01.2017 doručeným súdu dňa 23.01.2017 žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku
parc.č. XXXX, druh pozemku : záhrady, o výmere 291 m2 a k pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 262 m2(oba pozemky sú parcelami registra „C“ evidované nakatastrálnej mape a zapísané na LV č. XXX evidovanom OÚ P., kat. odborom, pre kat. úz. E. V. L.) a k
stavbe - rodinnému domu - nezapísanej na LV, postavenej na pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria , o výmere 262 m2, parcela reg. “C“ evidovaná na katastrálnej mape a

zapísaná na LV č. XXX. Z obsahu Znaleckého posudku č. 8/2016 znalca S.. J. Z. a jeho výpovede
do Zápisnice o pojednávaní dňa 16.01.2017, vyplýva skutočnosť, že dom súp.č. XXXX má všeobecnú
hodnotu 176.000,-eur a nie je reálne deliteľný. Rozsudkom č.k. 16C/113/2014 - 417 zo dňa 23.08.2017
súd rozhodol a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu.
9.Z výpovede svedka E. I. (syna strán sporu) vyplýva, že od narodenia býval s rodičmi Na skale X v

P., žili ako normálna rodina, už bol na strednej škole, keď sa začalo nedorozumenie medzi rodičmi, do
zápisnice uviedol, že otec sa mame viac krát vyhrážal, že on bude „Boh v domácnosti a všetko sa bude
diať iba tak, ako on povie, mama bude robiť, čo on povie, sedieť, kde on povie, bude spávať tam, kde on
povie“. Toto sa stalo v čase, keď už bývali na poschodí, ktoré bolo okrem priečok normálne zariadené.
Takýmto svojím správaním, mamu vyhnal. Prebehol súd o zverenie detí do jeho opatery. Do zápisnice
uviedol, že: „otec sa tu síce prezentuje ako poškodený, ako chudák, ale celé moje detstvo sa tešil z

toho, ako s mamou vybabral, a ako skorumpoval pracovníčky na sociálke, aby sme boli prisúdení jemu,
mame likvidoval poštu a technickými prekážkami nám bránil sa s mamou stretávať“. V čase keď mama
odišla, bývali v podkroví, podlahy boli natreté farbou, spali na posteliach, boli tam skrine, stôl, okrem
priečok to bolo zariadené, nakoľko keď sa hádali v kuchyni, svedok spal som nad nimi vo svojej izbe.
Vnútorná omietka bola, okná tiež, fasádu si nepamätal. Oplotenie bolo určite staré, pôvodné, asi aj staré

chodníky. Na otázku žalovaného, prečo je svedok negatívne naladený voči nemu , uviedol :“Naladený
som tak isto, ako k akémukoľvek inému človeku. Môj otec, bohužiaľ, nehovorí pravdu, zahmlieva ma a je
ukážkový manipulátor. Bohužiaľ, tieto jeho vlastnosti ho začali v tejto dobe dobiehať. S mojou osobou to
nemá vôbec nič spoločné. Ešte by som doplnil, že počas incidentu v r 2012, ako ma tam škrtil, mal počas
škrtenia ku mne príhovor, ako preňho nič neznamenám, ako kedykoľvek príde ku mne domov a zabije

ma, a hociktorý jeho kamarát príde ku mne domov a zabije ma, aby sa mu zalíškal a urobil mu radosť“.
10.Z výpovede svedkyne P. B. (dcéra strán sporu) vyplýva že, žalobkyňa a žalovaný sú jej rodičia.
Uviedla, že matka odišla od rodiny v roku 1994, z vlastnej vôle, vrátila sa po nejakom čase pre svoje
osobné veci, peniaze, šperky, pre veci, ktoré považovala za potrebné. Odsťahovala ku svojej matke.
Svedkyňa mala vtedy 15 rokov, a vypovedala, že si pamätá, že sa staval dom, boli vzaté pôžičky, hore

izby bola hrubá stavba, nebolo tam nič, len podlaha, svojpomocne a za pomoci otcových kamarátov
sa to pomaly stavalo, otec spravil spočiatku papierové steny, aby deti mali súkromie, neskôr priniesol
zánovný nábytok, boli bez peňazí, matka neprejavila záujem vrátiť sa naspäť. Otcovi pomáhali v rámci
možnosti, všetko priniesť, nachystať, postupne sa prerobili chodníky a ploty, otec zaviedol systém, že
každý deň varil jeden z nich, aby sme sa niečomu naučili a aby sa im ľahšie žilo. Každý mal svoju posteľ,

každý mal kde spávať v čase keď matka odišla. Vyslovila, že matka zrejme videla prioritu v práci, doma
u babky ju stretávali málokedy, pamätala si , že matka ju vodila k lekárovi.
11.Z výpovede svedka X. B., vyplýva, že strany sporu sú jeho susedia, ktorí prerábali rodinný dom.
Obaja zhodili strechu a stavali podkrovie, a vzájomne si pomáhali (čas kedy to bolo uviesť nevedel).K
spolužitiu strán sporu vypovedal, že je to rodina ako každá iná, ktorá si riešila svoje problémy, jediný

problém bol, že žalobkyňa mala prácu, ktorá bola uprednostnená. Keď sa prerába dom, každý sa snaží
pomáhať, a žalobkyňa mala prácu aj soboty a nedele, ale postrehol to, že bolo vždy navarené, aj keď
žalovaná ako manželka bola v práci. Pre žalovaného vyhotovil obrazový záznam, natáčal na kameru,
lebo keď žalovaného manželka odišla, a vyzeralo to, že už sa nevráti, tak svedka o to požiadal.
12.Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák.č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,

vlastníctvozaväzuje.Nemožnohozneužiťnaujmuprávinýchalebovrozporesovšeobecnýmizáujmami
chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne
pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
13.Podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona , kto protiprávne obsadí alebo užíva dom alebo byt iného alebo
kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím slobody až

na dva roky.
14.Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15.Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo

opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.16.Podľaust.§35ods.3Občianskehozákonníka,právneúkonyvyjadrenéinaknežslovamisavykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

17.Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18.Podľaust.§124Občianskehozákonníka,všetcivlastnícimajúrovnaképrávaapovinnostiaposkytuje
sa im rovnaká právna ochrana.
19.Podľa ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
20.Podľa ust. § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
21.Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
22.Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
23.Podľa ust. § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
24. Podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
25.Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.
26.Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

27.Podľa ust. § 3 nar.vl.č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred MNV P. - E. V. L.. Z obsahu listinného
dôkazu - Notárskej zápisnice 17/78, NZ11/78 (l.č. 6) o kúpe predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 16.8.1978,

nesporne vyplýva, že strany sporu ako manželia nadobudli spoločne kúpou predmetné nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie E. V. L. (pozemky parc. č. XXXX, druh pozemku zastavane plochy a nádvoria o výmere 262
m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrady o výmere 291 m2, oba pozemky sú parcelami registra C
evidované na katastrálnej mape a na pozemku parc. č. XXXX je postavaný rodinný dom, ktorý tvoril

taktiež predmet kúpy). Vlastníctvom nehnuteľnosti sa rozumie najmä právo ju držať, užívať a nakladať
s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je od ničoho a nikoho závislá. Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky
tieto práva platia pre každého vlastníka t.j. pre žalobkyňu rovnako ako aj pre žalovaného, pretože
ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva a vlastnícke právo má pre
každého rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Rozsudkom č.k. 13Nc/52/1995 - 37 zo

dňa 25.09.1995 právoplatným dňa 30.10.1995, súd zveril maloleté deti I. Denisa nar. XX.XX.XXXX a
P. nar. XX.XX.XXXX do výchovy a opatery otca. Z odôvodnenia rozsudku okrem iného vyplýva, že
následkom dlhotrvajúcich konfliktov medzi rodičmi sa matka P. I. dňa XX.XX.XXXX odsťahovala zo
spoločnej domácnosti a od vtedy býva u svojej matky, s deťmi sa stýka sporadicky, nakoľko im údajne
otec bráni v styku. Maloleté deti bývajú s otcom v novopostavenom rodinnom dome, v starostlivosti otca

neboli zistené žiadne nedostatky. K matke majú deti kladný citový vzťah a vyjadrili sa v tom zmysle, že
ideálne by bolo, keby sa mama vrátila a bývali by opäť spolu.
29. Žalobkyňa so žalovaným boli do dňa 12.03.2002 manželmi (manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C/58/2001 - 19 zo dňa 29.01.2002, právoplatným dňa 12.03.2002,z odôvodnenia ktorého vyplýva, že manželka dňa 04.12.1994 trvalo odišla zo spoločnej domácnosti k jej
matke a maloleté deti boli zverené do výchovy otca) a právoplatnosťou rozsudku o rozvode bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného zaniklo. Žalobkyňa ako aj žalovaný ako spoluvlastník

nehnuteľnosti mali a majú právo predmetnú nehnuteľnosť užívať, ako aj neužívať, prípadne prenechať
ju na užívanie niekomu inému t.j. prenechať nehnuteľnosť do nájmu na základe nájomnej zmluvy
ako v predmetnom prípade. Po rozvode manželstva súd nerozhodol o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a teda podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú podiely strán sporu
rovnaké ( vlastnia nehnuteľnosť každý v 1). Z obsahu Znaleckého posudku č. 8/2016 znalca S.. J. Z. a

jeho výpovede do Zápisnice o pojednávaní dňa 16.01.2017, vyplýva skutočnosť, že dom súp. č. XXXX
má všeobecnú hodnotu 176.000,-eur a nie je reálne deliteľný. Rozsudkom č.k. 16C/113/2014 - 417 zo
dňa 23.08.2017 súd rozhodol a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu.
30.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Predmetná nehnuteľnosť
je v čase rozhodnutia súdu v spoluvlastníctve dvoch osôb (žalobkyne a žalovaného), pričom

spoluvlastnícky podiel 1 vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci.
31. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa ako podielový spoluvlastník v 1 sa domáha náhrady vo
forme peňažného plnenia voči žalovanému ako druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva predmetnú
nehnuteľnosť ( t.j. spoločnú vec) v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu 1 , teda ide o právny vzťah
z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. Nárok žalobkyne ako

spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci - predmetnej nehnuteľnosti (pozemok parc. č.
XXXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 291m2 a k pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, o výmere 262 m2 - oba pozemky sú parcelami registra „C“ evidované na katastrálnej
mape, zapísané na LV č. XXX, evidovanom N. úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie E. V. L., rodinný dom, postavený na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria, o výmere 262 m2, parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaná na LV
č. XXX evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre katastrálne územie E. V. L.), v
rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobkyne k nehnuteľnosti, vyplýva z citovaného
ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko výpoveďami strán sporu ako aj svedkov
bolo preukázané užívanie tejto nehnuteľnosti druhým spoluvlastníkom (žalovaným) nad rozsah jeho

spoluvlastníckeho podielu, t.j. užíval od roku 1994 predmetnú nehnuteľnosť ako celok a to teda v
rozsahu nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu (ale otázka vnosu žalovaného do nehnuteľnosti nie
je predmetom tohto konania). V čase odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti v rodinnom dome
( podľa fotografií a výpovede svedkov ) bola hotová obývačka, jedáleň v dolnej časti domu, nebol priestor
na 4 postele v dolnej časti, a v hornej časti domu boli funkčné izby (svedkyňa vypovedala, že otec ich

predelil papierom aby mali súkromie).
32. Z obsahu Znaleckého posudku č. 30/2017 (nachádza sa v spise tunajšieho súdu sp.zn.
16C/113/2014( vyplýva, že v roku 1992 bola nehnuteľnosť (rodinný dom) užívaniaschopná a dostavaná.
Žalovaný do zápisnice pred súdom okrem iného uviedol, že steny boli zatečené a ten nábytok, čo
zachytávajú fotografie, sa musel vyhodiť a v hornej časti domu boli najobyčajnejšie postele, a spravil

steny z papiera (fotografický záber sa nachádza na l. č. 322 súdneho spisu).
33. V predmetnom konaní bolo nesporné, že žalovaný ako spoluvlastník užíval predmetnú nehnuteľnosť
(rodinný dom a pozemok) ako spoločnú vec oboch nad rozsah spoluvlastníckeho podielu a teda podieľal
sa a naďalej podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho
podielu. Tento stav nevyplýval a ani nevyplýva z dohody spoluvlastníkov , ale ide o faktický stav, pričom

žalobkyňa sa domáha vzhľadom na túto skutočnosť žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde o
zrušenie podielového spoluvlastníctva.
34. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci súd vychádzal nielen z polohy nehnuteľnosti,
jej veľkosti (výmery), ale aj z úžitkovej (hospodárskej) hodnoty užívanej nehnuteľnosti, vzhľadom na
konkrétne okolnosti, a nakoľko v zmysle platných právnych predpisov každý zo spoluvlastníkov je v

zmysle ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu a žalobkyni ako spoluvlastníkovi nebolo a ani nie je zabezpečené užívanie
predmetnej nehnuteľnosti ako spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, dospel k záveru,
že žalobkyňa má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia.
Toto právo v žalobe si žalobkyňa uplatnila spätne, a to odo dňa podania žaloby o vyporiadanie

spoluvlastníctva na tunajší súd, t.j. od 03.04.2014, vrátane mesiaca apríl 2014. Ku dňu podania žaloby
(21.07.2015) požadovaná suma z titulu náhrady za nemožnosť využívať nehnuteľnosť v rozsahu
zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobkyne na nehnuteľností predstavuje sumu vo výške 5
100,- eur. Nárok na peňažné plnenie vznikol žalobkyni už v minulosti a od žalovaného bola táto sumapožadovaná, ale nakoľko neplnil, žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania (§ 517 Občianskeho
zákonníka). Žalobkyňa si neuplatnila úrok z omeškania od roku 2013 (kedy vyzvala žalovaného na
úhradu dlžnej sumy), ale uplatnila si úrok z omeškania odo dňa podania žaloby t.j. odo dňa 21.07.2015,

vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy.
35.Žalobkyňa súčasne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na mesačné uhrádzanie požadovanej
sumy, a to až do vyporiadania spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti
(konanie je vedené ne Okresnom súde Bratislava IV 16C/113/2014). Sumu predstavujúcu nárok
za náhradu za nemožnosť využívať nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckeho

podielu žalobkyne k nehnuteľností stanovila žalobkyňa na sumu 300,- eur mesačne (ceny nájmu za
nehnuteľnosť, ktorej je spoluvlastníčkou, sú v sume oscilujúcej okolo sumy 1 200,- eur až 2 000,- eur
mesačne). Suma, ktorú požaduje žalobkyňa (300,- eur mesačne ako polovica zo sumy 600,- eur) je
žalobkyňou stanovená za účelom zjednodušenia dokazovania, a stanovila ju tak, aby bola jej výška v
zásade nesporná.
36. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
37. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
38. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
39.Kžalobkyňouuplatnenejvýškenáhradyzaužívaniežalovanýuplatnenýnárokdovýškynerozporoval
( mal za to, že jej ako taký nepatrí v žiadnej výške a žiadal žalobu zamietnuť). Súd dospel k

záveru, že k právu žalobkyne ako spoluvlastníka na peňažné plnenie za užívanie nehnuteľnosti
žalovaným,korešpondujepovinnosťžalovanéhoakospoluvlastníka,ktorýnehnuteľnosťakocelokužíva,
takéto plnenie žalobkyni ako spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci, poskytnúť. Súd
poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky s tým, že aj keď medzi podielovými
spoluvlastníkmi ak nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden spoluvlastník nehnuteľnosť užíva

nad rámec veľkosti svojho podielu, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho
dôvodu, ale právnym dôvodom na užívanie veci - predmetnej nehnuteľnosti, je v tomto prípade,
spoluvlastnícke právo strán sporu ako podielových spoluvlastníkov (spoluvlastnícky podiel vyjadruje
mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci ). V danom prípade sa strany
sporu ako podielový spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, nedohodli, a teda ide v tomto

konaní o nárok žalobkyne, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení
s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka a toto právo je majetkovej povahy (uvedený nárok
žalobkyne nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia).
40.Súdposúdiluplatnenýnárokžalobkyneakojejprávopodielovéhospoluvlastníkananáhraduzato,že
neužíva spoločnú predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu,

a v posudzovanej veci je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný boli v rozhodujúcom čase podielovými
spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť užíval v celosti žalovaný (nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu), a žalobkyni náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytol aj keď bol
na toto plnenie vyzvaný (písomná výzva z 17.09.2013), jeho výšku v žalobe nerozporoval, ale nárok
žalobkyne ako taký odmietal ( bol poučený o zákonnej a sudcovskej koncentrácii §153, §154 VSP).

41. Omeškanie žalovaného vzniklo nesplnením jeho povinnosti plniť riadne a včas, napriek výzve
žalobkyne, a teda sa dostal splnením do omeškania (Výzva žalobkyne zo dňa 17.09.2013 l.č. 18, e-mail
zo dňa 12.07.2014 l.č. 17). Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie
dlžníkasosplnenímzáväzku(§517ods.1,2Občianskehozákonníka).Úrokyzomeškaniasaplatiapopri
samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú

ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu
práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním
teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti
splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil
alebo nie.

42.Súd s poukazom na ustálený skutkovým stav zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny sumu 5.100,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy 5.100,- eur od 21.7.2015 do
zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, titulom peňažného plnenia za
to, že žalobkyňa neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a tento nad rámecsvojho podielu užíval žalovaný (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súčasne zaviazal žalovanému
k povinnosti uhrádzať žalobkyni sumu 300,- eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného mesiaca, ako
náhradu za nemožnosť užívať nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrady, o

výmere 291m2 a k pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere
262 m2, oba pozemky sú parcelami registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zapísané na LV č.
XXX, evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie E. V. L., a k
stavbe - rodinnému domu, postavenej na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, o výmere 262m2, parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, zapísaná na LV

č. XXX evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre katastrálne územie E. V. L., v
rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalobkyne k nehnuteľnosti, a to až do vyporiadania
spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 CSP).
43.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44.Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
45.Podľa ust. 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46.Žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej žalobkyni priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.