Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18Csp/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213583
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417213583.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci žalobcu:

KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové,
IČ: 24 785 199, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: V. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. K. XX, Bratislava, o zaplatenie
505,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 140,08 € z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 200,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 200,24 € od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2017, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 505,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania titulom dlžných splátok pôžičky.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO:35 805 731 uzatvorila so žalovaným dňa 20.09.2013 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere číslo: 569744100, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 480
€. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v
sume 10,76 €. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 14.11.2014. Pôžička bola poskytnutá
žalovanému jednorazovo hotovostne. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovaným dňa 20.09.2013 Zmluvu

o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 247,20
€. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v
sume 4,12 €. Celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 14,88
€. Žalovaný sa touto zmluvou - okrem iného - zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu
s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako

postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o. so sídlom Československé
armády4/5954/7,50003HradecKrálové,Českárepublika,IČO:24785199akopostupníkom,postúpila
spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na KRUK
Česká a Slovenská republika, s. r. o. o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpenípohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosti splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len
splátky v celkovej výške 386,88 €. Žalobca listom - predžalobná výzva - vyzval žalovaného k úhrade celej
dlžnej sumy, avšak bezúspešne. Celkový dlh žalovaného prestavuje: Zmluva o úvere 480 € + Zmluva o

zabezpečení 247,20 € + zmluvný úrok 165,60 € - prijaté úhrady 386,88 € = 505.92 €.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal celkom pasívny.

4. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti istiny 140,08 € späť čo do nároku titulom zmluvy o

zabezpečení splátok úveru. Zároveň požiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku.

5. Keďže bola žaloba vzatá späť v časti o zaplatenie sumy 140,08 € s príslušenstvom, súd v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) konanie v tejto časti zastavil.

6. Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) Civilného

sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), nakoľko v predmetnom prípade išlo o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšovala 1 000 eur. V nadväznosti na to súd súlade s § 219 ods. 3 C. s. p. v zákonnej lehote
oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín
11.10.2018.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - výpis z obchodného registra, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 20.9.2013, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.9.2013, Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.12.2016, podací hárok, predžalobná výzva zo dňa 5.10.2017, výpis splátok a
úhrad a zistil nasledovný skutkový stav:

7.1. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 20.09.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo: 569744100, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 480 €. Z predloženej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010
Z. z. sú tvorené súčtom úroku poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou

sadzbou vo výške 22,38 % zo sumy úveru, t. j. vo výške 69,12 € a poplatok za garantovanú službu je
určený pevnou sumou 96,48 €. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorú
je zákazník povinný zaplatiť na základe zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v
čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 645,60

€. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver predstavuje 46,06 %. Žalovaný sa zmluvou zaviazal
úver splácať v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 10,76 €. Žalobca poskytol žalovanému
úver na dobu 60 týždňov so splatnosťou prvej splátky 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a termín
splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa
po dni uzavretia zmluvy. Súčasne so zmluvou žalovaný uzatvoril dňa 20.9.2013 Zmluvu o zabezpečení

splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala pravidelné poskytovanie služby spočívajúce
v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky poskytnutého spotrebiteľského úveru, a to na
v mieste trvalého bydliska žalovaného alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou
dohodou strán. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť celkovú odmenu vo výške 247,20 € v pravidelných 60
splátkach vo výške 4,12 €, pričom odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom.

Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky, splatnosť prvej splátky bola 7. kalendárny deň
po uzavretí zmluvy. Suma odmeny slúžila na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby,
ktorýmibolicestovnévýdavky,telekomunikačnévýdavkyaodmenaprepoverenýchpracovníkovatvorila
vlastný príjem spoločnosti Provident Financial, s.r.o.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident Financial, s.r.o. na žalobcu.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.9. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a).

10. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať dobu trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

22. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Provident Financial,

s.r.o. uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569744100, ktorá spĺňa všetky znaky
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď uvedená
spoločnosť ako veriteľ (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch) poskytla žalovanému ako
spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch)vrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti(akotovyplývaajzvýpisuzobchodného

registra) a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (v tejto
súvislosti nebol tvrdený ani preukázaný opak). Predmetná zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že
sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač jejobsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. To isté možno pritom povedať aj o Zmluve o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.9.2013, ktorá mala akcesorický charakter vo vzťahu k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. 569744100.

23. Z vyššie uvedeného charakteru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569744100 ako zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že táto musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné
(sprísnené) náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní
predmetnej zmluvy však súd zistil, že tomu tak nie je. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569744100

totiž neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona
o spotrebiteľských úveroch), keď v zmluve je uvedené len to, že „termín splatnosti poslednej splátky
a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzatvorenia Zmluvy“.
Uvedené však nemožno považovať za dostatočne konkrétne vymedzenie termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť totiž vyjadrený
konkrétnym dátumom (s uvedením dňa, mesiaca a roka), aby spotrebiteľ jednoznačne vedel, kedy

má vykonať poslednú úhradu bez toho, aby sa vystavil hrozbe sankcie v prípade nedodržania tohto
termínu, a to iba z toho dôvodu, že veriteľ (ktorý zmluvu vopred jednostranne formulárovým spôsobom
predpripravil) tento termín nevymedzil dostatočne určito. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/2/2015 zo dňa 14.07.2015 v zmysle ktorého „...tento údaj (o termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru - pozn. súdu) musí byť v zmluve uvedený výslovne, nemožno ho

vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru
je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej
splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie
počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i/, kde sa uvádza aj
počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm.

g/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo,
neprichádza do úvahy.“. V zmysle rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 16Co/267/2015 zo dňa
18.02.2016 „Zmluva teda neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru (nie dobu trvania zmluvy), a
tento nedostatok nemožno nahradiť apelovaním navrhovateľa na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa,
čiže odporcu, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných v

spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Spotrebiteľovi musí byť pred vstupom do úverového vzťahu
zrejmé, aby mohol zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. ...Nie je totiž povinnosťou spotrebiteľa, aby si sám
vypočítal a
vyhodnotil údaje v zmluve uvedené, ak túto povinnosť ukladá dodávateľovi zákon... Vyžaduje sa teda

presná časová špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené
vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú
termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tieto presné údaje
neobsahuje, nemožno mať za to,

že tieto nedostatky možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
termínu konečnej splatnosti úveru matematickými operáciami z iných dostupných údajov v zmluve.“.
Rovnako v zmysle rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012
„Významom písm. g/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k
zákonu č. 568/2007 Z. z., ktorým bolo toto ustanovenia do Zákona o spotrebiteľských úveroch vložené)

totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej
výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia
úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou

dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho
(jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“. Súd
sa stotožňuje s výkladom predmetnej náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere prezentovaným v
citovaných rozhodnutiach a nevidel dôvod sa od neho odchyľovať, o to viac, ak predmetnú náležitosť
zmlúv o spotrebiteľskom úvere vyložil tunajší súd už v množstve rozhodnutí týkajúcich sa sporov z

obdobných zmlúv o spotrebiteľských úveroch rovnako, a tento výklad považuje preto za ustálený.

24. Absencia vyššie uvedenej náležitosti má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vkonaní bolo preukázané, že žalovanému bol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569744100
poskytnutý úver vo výške 480 € a na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 20.9.2013
sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 247,20 €. Žalovaný uhradil celkom sumu 386,88 €,

z čoho veriteľ započítal na istinu úveru sumu 208 € (neuhradených zostalo 272 €), na úroky sumu
71,76 € (neuhradených zostalo 93,84 €) a na odmenu zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sumu
107,12 € (neuhradených zostalo 140,08 €). Žalobca však zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
140,08 € predstavujúcu zostatok odmeny zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, teda predmetom
konania zostal len zostatok neuhradenej istiny úveru vo výške 272 € a zostatok neuhradených úrokov

vo výške 93,84 €. Keďže predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, žalobca (ktorého aktívna vecná
legitimácia v konaní bola preukázaná oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016) nemá
nárok na zostatok úrokov z úveru 93,84 € a jeho právny predchodca nebol oprávnený započítať úhrady
žalovaného na úroky v sume 71,76 €, ktoré súd započítal na istinu. Dlžná istina úveru tak predstavuje
sumu 200,24 €, ktorú súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže
sa žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1
prvá veta, ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. vo výške 5 % ročne, a to v súlade
so žalobnou žiadosťou odo dňa 17.12.2016 (odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky), keďže
v tom čase už žalovaný bol v omeškaní. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy 165,60 € (365,84 € - 200,24 €)
spolu s úrokmi z omeškania (ako príslušenstva pohľadávky zdieľajúceho jej osud) súd žalobu zamietol.

25. Navyše súd uvádza, že poplatok za garantovanú službu dohodnutý v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 569744100 v skutočnosti neslúžil záujmom žalovaného ako spotrebiteľa, ale záujmom veriteľa
(právneho predchodcu žalobcu), keďže bol dohodnutý za také služby ako „služba prevencie kumulácie
neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na

omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy, podpora prostredníctvom zákazníckej
telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú Zákazníkovi
k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s
poskytovaním informácii o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy, služba
vyhotovenie duplikátov dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,

službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa
tejto Zmluvy.“. Uvedené služby po materiálnej stránke neslúžia spotrebiteľovi a jeho záujmom, ale
predovšetkým záujmom veriteľa. Čo sa týka služby „na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je
v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje
akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch

týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy
alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10“, súd uvádza, že ide službu, ktorá už vopred počíta s tým,
že spotrebiteľ poruší svoje zmluvné povinnosti a dostane sa do omeškania s úhradou úveru. Aby
teda spotrebiteľ využil „výhody“ tejto služby, musí najskôr porušiť svoje zmluvné povinnosti. Za túto
službu pritom musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok už na začiatku zmluvného vzťahu s veriteľom (bez

ohľadu na to, či túto službu využije alebo nie a bez ohľadu na to, či ju vôbec chce využiť alebo nie).
Navyše súd poukazuje na to, že poplatok za garantovanú službu predstavoval sumu 96,48 €, čo bolo
v prípade predmetného úveru viac ako úrok (cena poskytnutého úveru) - 69,12 €. Týmto poplatkom sa
tak nekorektným spôsobom navyšovala celkovú cenu úveru pri optickom nenavyšovaní úrokovej sadzby
poskytnutého úveru, čo je v oblasti spotrebiteľského práva neprípustné a takáto praktika nemôže požívať

právnu ochranu.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256
ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 140,08 €
procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň

úspech žalovaného /porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 19/2010
zo dňa 26.01.2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 1/2007 zo
dňa 31.08.2008/. Vo zvyšnej časti žalovanej sumy mal žalobca iba čiastočný úspech. Keďže pôvodne
bola žalovaná suma 505,92 € s príslušenstvom, z ktorej bol žalobca úspešný iba v rozsahu 200,24 € s
príslušenstvom, je zrejmé, že v konaní mal vo väčšom rozsahu úspech žalovaný, čím mu vznikol nárok

na náhradu trov konania. Keďže mu ale v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.27. Súd žalobcovi nepriznal ani vrátenie kráteného súdneho poplatku, nakoľko by žalobcovi prislúchalo
vrátenie sumy 4,57 €, čo je menej ako 6,70 €; t.j menej ako suma, o ktorú sa v zmysle § 11 ods. 4 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, najmenej kráti súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.