Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci navrhovateľky Q.

E., H.. XX.X.XXXX, C. B. XX proti manželovi A.H. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. B. XX, R. Č. C. C. XXX,
S., Č. Q., v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2019 domáhala voči manželovi A.
E. určenia manželského výživného v sume 10 Eur mesačne. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili
dňa 7.6.1995. Z manželstva pochádzajú 4 nezaopatrené deti. Je nezamestnaná, vybavuje si pomoc
v hmotnej núdzi. Nemá žiaden príjem len prídavok na deti. Manžel asi pred 6 rokmi odišiel do Čiech
a odvtedy o ňom nemá správy, jeho rodičia nežijú a súrodenci bývajú tiež v Čechách. Manžel sa

neozýva, ničím neprispieva na ňu ani na deti. Súčasťou návrhu bol sobášny list účastníkov preukazujúci
uzatvorenie manželstva dňa 7.6.1995.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril pri výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej
republike dňa 13.3.2019 tak, že s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je ťažko chorý, na invalidnom vozíku,
nosí plienky, musí držať diétu a užívať lieky. Je odkázaný na pomoc svojej sestry u ktorej aj býva, pričom
niekedy sa o neho stará druhá sestra, ktorá žije v S.. Býva u svojej sestry v S., ktorá hradí všetky jeho

výdavkynalieky,plienkyapodobne.Sestreničímneprispieva,pretoženemážiadenpríjem.Kvôlisvojmu
zdravotnému stavu nemôže pracovať. Na invalidnom vozíku je od roku 2002. Sestra nikde nepracuje,
ale jej manžel pracuje, jeho príjem mu nie je známy. Druhá sestra je dôchodkyňa, jej príjem nepozná.
Má dlhy na telefón, ktorý si vzala manželka a aj voči poisťovni. Dlh má aj na výživnom voči deťom, na
ktoré má prispievať po 10 Eur mesačne. Výživné neplatí, pretože nemá z čoho. Nie je ochotný a ani
schopný prispievať na výživu manželky. Dodal, že manželka s jej druhom ho z domu vyhodila a posadila
ho na autobus. Tiež uviedol, že dve z detí sú už plnoleté.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal oboch manželov. Manžel
navrhovateľky pri výsluchu uviedol, že sa na pojednávanie nedostaví a súhlasil s rozhodnutím bez jeho
prítomnosti. Súd preto pojednával a aj rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

4. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, pričom sumu požadovaného výživného
upravila na 50 Eur mesačne. Vo svojej výpovedi uviedla, že žije v drevenom dome, ktorý pozostáva z

jednej izby, ide o nelegálnu stavbu. Býva tam spolu s jej štyrmi deťmi, ktoré sú vo veku 17, 15, 10 a
3,5 roka. Otcom najmladšieho dieťaťa je na papieri jej manžel, ale v skutočnosti ním nie je. Jej príjem
pozostáva z dávky v hmotnej núdzi, ktorú poberá už asi 3 mesiace, v sume 180 Eur mesačne. Z tejto
dávky platí za vodu 10 Eur mesačne, za elektrinu 30 Eur mesačne a zvyšok má na prežitie pre sebaa deti. Manžel jej neplatí žiadne výživné, ani na deti. Manžel odišiel pred šiestimi rokmi potom čo sa
pohádali, odvtedy sa nevrátil. Nemá o ňom žiadne vedomosti, pretože sa vôbec neozýva. Návrh podala
preto, že to bola podmienka pre priznanie dávky v hmotnej núdzi.

4.1. Navrhovateľka na dotaz súdu potvrdila, že manžel je skutočne na invalidnom vozíku, nechodil už
keď býval s ňou, pretože bol chorý. V čase keď spolu žili, manžel nemal žiaden príjem. Nemá vedomosť
o tom, že by manžel vlastnil nejaký majetok. Ich príjem v čase spolužitia tvorila dávka v hmotnej núdzi.
Manžel ani ona nikdy nepracovali. Obaja majú ukončené iba základné vzdelanie.

5. Manžel navrhovateľky nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne.

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi
je vzájomná a vzniká priamo zo zákona samotným uzavretím manželstva. Predpokladom vyhovenia
návrhu je preukázanie, že životná úroveň manželov je rozdielna, pričom dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ. Z výpovede navrhovateľky, ako aj z vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchu

manžela navrhovateľky, nebola táto skutočnosť preukázaná. Naopak, bolo preukázané, že životná
úroveň manželov je v zásade rovnaká. Ani jeden z manželov nevlastní žiaden majetok. Obaja boli
dlhodobo riešení dávkou v hmotnej núdzi, nikdy nepracovali. Manžel navrhovateľky má zdravotný
hendikep, nemá žiaden príjem a je odkázaný na pomoc (aj finančnú) svojich súrodencov. Príjem
navrhovateľky tvorí dávka v hmotnej núdzi. Manžel navrhovateľky si z dôvodu jeho zlej finančnej situácie

neplní ani vyživovaciu povinnosť k nezaopatreným deťom. Z uvedených dôvodov nebolo možné návrhu
vyhovieť a preto ho súd ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.