Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3Cbi/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112215540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112215540.18

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: JUDr. Jozef Tarabčák, so sídlom Hlavná 13, 080 01
Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu VPMK s.r.o. v konkurze / predchádzajúce obchodné meno
Radoma s.r.o Prešov/ so sídlom Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 proti žalovaným:
1. PROFIT-INVEST, s. r. o., so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, 034

01 Ružomberok, 2. LawService Recovery, k. s., so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, správca
konkurznej podstaty úpadcu: STAVBYINDUSTRIA, s. r. o., so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01
Rožňava, IČO: 36 494 763 zastúpenému JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so sídlom Němcovej
30, 040 01 Košice, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2.rade nárok voči žalobcovi na 100 % náhradu trov konania, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa po úprave žaloby podanej na tunajšom súde dňa 24.5.2012 domáhal voči žalovaným
určenia, že
1. Právny úkon - zmluva o pôžičke z 8.6.2010 uzatvorená medzi veriteľom PROFIT-INVEST, s. r. o.,

Radničné námestie č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade) a dlžníkom Radoma s. r
o., Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od 25.11.2010 po zmene obchodného
mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku 1.991.635,- € je
voči veriteľom v konkurze právne neúčinný,
žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 312.000 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku,

2. Právny úkon - kúpna zmluva o prevode hnuteľných vecí z 1.10.2010 uzatvorená medzi predávajúcim
Radoma s. r. o. Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od 25.11.2010 po zmene
obchodného mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca) a kupujúcim PROFIT-INVEST, s. r. o., Radničné námestie
č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade), ktorou predávajúci odpredal kupujúcemu
hnuteľné veci balička Karusel M300, Freezer FRIGUS GIF 600 a Freezer GIF 600 za kúpnu cenu 40.000
eur bez DPH, splatnú do 31.12.2010 - je voči veriteľom v konkurze právne neúčinná,

žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty spoločne a nerozdielne
sumu 48.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
3. Právny úkon - zmluva o prevode ochranných známok z 1.10.2010 uzatvorená medzi prevádzajúcim
Radoma s. r. o. Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od 25.11.2010 po zmene
obchodného mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca) a nadobúdateľom PROFIT-INVEST, s. r. o., Radničné
námestie č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade), ktorou prevádzajúci previedol na

nadobúdateľa ochranné známky, registrované Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,
uvedené v čl. II/1 zmluvy a v prílohe č. 1 k zmluve akoČíslo zápisu znenie druh známky číslo prihlášky
177030 FANTAZIA slovná 72304

189012 TRITON slovná 2948-97
190153 StaMo slovná s úpravou 2949-97
197631 KASPER slovná 1999-2000
197632 Benny slovná 2000-2000
197152 MIKI slovná 2001-2000

197155 Lord slovná 2004-2000
197158 TANGO slovná 2007-2000
199467 MA-JO slovná 1068-2001
199468 ELBA slovná 1069-2001
199469 VULKANO slovná 1070-2001
199470 ESO slovná 1072-2001

209305 RADOMA Fantázia kombinovaná 33-2002
204904 Radoletta slovná 2394-2002
219908 PAJO slovná 1178-2003
207418 IZI slovná 1179-2003
207419 PAJKO slovná 1180-2003

207420 TIGO slovná 1181-2003
207421 BANANITO slovná 1182-2003
207422 KAMO slovná 1183-2003
211979 KALIMERO slovná 3186-2004
212840 Šejk slovná 122-2005

212841 Emir slovná 123-2005
213131 Omar slovná 174-2005
216267 Bum Bum slovná 255-2005
214109 HAPPY TUTTI FRUTTI kombinovaná 256-2005
214110 CRAZY SUMMER KIWI-M.ANDARINKA kombinovaná 257-2005

214111 Darinka slovná 258-2005
214112 Karinka slovná 259-2005
215127 Carneval Vanilka-karamel kombinovaná 563-2005
222437 Lapaj slovná 2311-2007
222438 Radomáčik slovná 2312-2007

222439 Ambigo slovná 2313-2007
222182 MACÍK slovná 2315-2007
222440 69 slovná 2317-2007

zaodplatu145.000eurabezDPH,splatnúdo31.12.2010-jevočiveriteľomvkonkurzeprávneneúčinný.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty spoločne a nerozdielne
sumu 174.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.,“

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 25.11.2011, sp.zn. 1K
58/2011, bolo začaté konkurzné konanie na majetok úpadcu s účinkami ku dňu zverejnenia uznesenia

v OV č.231/2011 dňa 2.12.2011. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.1.2012 bol vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu. Účinky vyhlásenia konkurzu
nastali zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku č.14/2012 dňa 20.1.2012.
Zmluvou o pôžičke z 8.6.2010 dohodol úpadca - vtedy ešte pod obchodným menom Radoma, s.r.o.
Prešov - so žalovaným v 1. rade, že tento poskytne úpadcovi pôžičku 1.991.635,- € za odmenu 12.000,-

€. Pôžička mala byť vrátená do 21 kalendárnych dní od pripísania pôžičky na účet . Na zabezpečenie
pohľadávky žalovaného na vrátenie pôžičky bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti úpadcu na LV
č.1593, k.ú.Kapušany, na všetky zásoby a nedokončenú výrobu, ktoré úpadca vlastnil, ale aj na všetky
zásoby a nedokončenú výrobu, ktoré nadobudne v budúcnosti, na všetky pohľadávky a všetky platné
ochranné známky., a bola dohodnutá aj zmluvná pokuta pre prípad nevrátenia pôžičky v dohodnutom

termíne až do výšky 500.000,- €. Dohodnutá pôžička bola poskytnutá na účet úpadcu v dvoch čiastkach
a to dňa 18.6.2010 suma 1.000.000,- € a dňa 30.6.2010 suma 991.635,- €. Úpadca použil poskytnutú
pôžičku na splatenie investičných úverov VÚB a.s. pod č. 18605411/0200 vo v ýške 201.893,10 €
a č. 31096711/0200 vo výške 134.599,61 € a kontokorektného úveru č. 1832416951/0200 vo výške806.226.59 €, teda spolu tejto banke uhradil 1.142.719,30 €, pričom ako vyplýva z listu VÚB Banka a.s.
banka požiadala o splatenie len kontokorentného úveru nie však investičných úverov.
Z prvej poskytnutej čiastky pôžičky poukázal dňa 18.6.2010 na účet v Slovenskej sporiteľni č.

XXXXXXXXXX/XXXX s poznámkou „pôžička Moľ a „Moľ fondy“ sumy 243.329,78 €, 50.000,-€ a
175.429.-€, pričom podľa jeho vyjadrenia suma 243.329,78 € je jeho pôžička úpadcovi podľa rozpisu
(súčet rozpisu je však 298.329,78 €) a suma 175.429,86 € predstavuje zostatok na účte 413 - ostatné
kapitálové fondy.
Rozdielmedzivyplatenýmisumamiaposkytnutoupôžičkoupredstavuje380.156,92€ aakpodľazmluvy

mali byť prostriedky z pôžičky použité na zaplatenie úverov a iných dlhov úpadcu, napriek tomu, že z
pôžičkyostalasuma380.156,92€aminimálnesuma175.429,86€nepredstavovaladlh,ktorýbolonutné
uhrádzať (táto suma totiž predstavuje zostatok na účte 413 - ostatné kapitálové fondy, teda nevratné
vklady spoločníkov), úpadca nesplatil viaceré skôr splatné záväzky, o.i. aj v čl.l bod 1.2 zmluvy uvedený
úver v ČSOB. Tento vo výške 221.294,55 € s prísl. bol zmluvou o postúpení pohľadávky koncom roka
2010postúpenýnažalovanéhovl.rade,vtomčaseužt.j.vydražiteľa,ktorýtútosumuzapočítalsosvojim

záväzkom. Rovnako tak nebolo nutné uhrádzať investičné úvery vo VÚB spolu vo výške 336.492,71 €,
ale tieto prostriedky mohli byť použité na úhradu skôr splatných záväzkov.
Vzhľadom k tomu, že úpadca pôžičku nevrátil, dohodol žalovaný v 1.rade s dražobníkom Liptovská
dražobná a realitná s.r.o., Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 43 848 311, konanie dobrovoľných
dražieb, na ktorých boli vydražené navrhovateľom dražby, t.j. žalovaným v 1. rade

nehnuteľnosti a všetky hnuteľné veci - stroje a zariadenia celkom v siedmich dražbách s celkovým
výťažkom 2.353.116,18 €, ktorý však nepostačoval na zaplatenie celej pohľadávky a nákladov dražby.
Úpadca vyfakturoval žalovanému sumy výťažkov v jednotlivých dražbách faktúrami
fa 501100045 - pozemky NZ, N 113/2010 137.763,- Sk
uplatnený rabat -21.995,77 Sk

fa 501100046 - podľa NZ, N 112/2010 367.100,- Sk
fa 501100047 - hnuteľný majetok NZ, N 122/2010 309.722,58 €
fa 501100048-hnuteľný majetok NZ, N 121/2010 488.248,93€
fa 501100049 - hnuteľný majetok NZ, N 123/2010 420.465,77 €
fa 501100050 - hnuteľný majetok NZ, N115/2010 449.765,46 €

fa 501100051 - hnuteľný majetok NZ, N 114/2010 180.050.44 €
spolu 1.848.253,18 € + 504.863,- Sk
Faktúry sú vystavené na menu v SKK, čo v r.2010 už nebolo možné.
Podľa súpisu účtovných dokladov z 21.3.2012 boli výťažky z dražby podľa týchto faktúr, t.j. pohľadávky
úpadcu započítané s jeho záväzkami voči žalovanému v 1.rade. Zápočty však úpadca nedoložil, napriek

tomu, že bol na ich predloženie vyzvaný.
Zmluvou z 1.10.2010 boli odpredané žalovanému v 1. rade ďalšie 3 ks hnuteľných vecí, a to balička
Karusel M300
Freezer FRIGUS GIF 600
Freezer GIF 600 za 40.000,-€ bez DPH.

Osobitnou zmluvou z 1.10.2010 boli odpredané všetky ochranné známky za kúpnu cenu 145.000 € +
DPH opäť žalovanému v 1 .rade.
Celý majetok, ktorý bol speňažený, nadobudol na dražbe žalovaný v 1. rade - navrhovateľ dražby, okrem
hnuteľných vecí a ochranných známok, ktoré nadobudol zmluvami z 1.10.2010. Celý majetok bol však
následne prevedený do vlastníctva žalovaného v 2.rade zmluvou z 31.3.2011, V 2173/2011.

Žalovaný v 2.rade už v čase od 1.7.2010 do 24.9.2010 mal v prenájme areál výroby od úpadcu za
nájomné 200.000,- € ročne, pričom náklady na mzdy, energie, vodu reálne uhrádzal úpadca a až
následne ich prefaktúrovával nájomcovi. Žalovaný v 2.rade areál užíval nepretržite aj po ukončení
nájomného vzťahu s úpadcom, mal ho teda zrejme v prenájme od vydražiteľa - žalovaného v 1 .rade -
až do času, keď celý areál mu vydražiteľ odpredal. Od 1.11.2010 mal uzatvorené zmluvy s dodávateľom

na dodávku plynu, elektrickej energie a vody.

3. Z uvedenej genézy je nesporné, že pôžička bola poskytnutá za podmienok, ktoré vopred vylučovali
možnosť, aby bola vrátená riadne a včas, pričom bolo jej vrátenie zabezpečené tak, aby sa celý majetok
úpadcu dražbami a kúpou dostal cez žalovaného v 1.rade do vlastníctva žalovaného v2.rade, ktorý v

čase poskytnutia pôžičky už bol nájomcom areálu úpadcu. Vzhľadom na uvedený postup zúčastnených
subjektov je dôvodné sa domnievať, že nielen zmluva o pôžičke, ale aj kúpne zmluvy z 1.10.2010
sú úkonmi ukracujúcimi a že predmet zmlúv bol odpredávaný za neadekvátne ceny. Vzhľadom nato, že žalobca nemá k dispozícii kompletnú dokumentáciu, budú rozhodujúce skutočnosti predmetom
dokazovania.

4. Zmluva o pôžičke je teda ukracujúcim právnym úkonom, pretože zmluva o pôžičke bola uzavretá za
podmienok, ktoré vopred vylučovali vrátenie pôžičky v lehote splatnosti, pričom splnenie záväzku bolo
zabezpečené celým majetok úpadcu, v čase poskytnutia pôžičky už mal úpadca splatné záväzky, ktoré
boli aj prihlásené do konkurzu, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, z tejto pôžičky neuspokojil
v tom čase existujúce skôr splatné záväzky, naopak zriadil záložné právo k celému majetku iba v

prospech žalovaného v 1.rade, hoci bol povinný dbať na záujmy všetkých svojich veriteľov záložnými
zmluvami boli zriadené záložné práva na celý majetok úpadcu a následne boli realizované dražby
za cenu, ktorá nezodpovedala všeobecnej hodnote predmetov dražby, čím bolo zmarené uspokojenie
ostatných veriteľov na uspokojenie ich pohľadávok z majetku úpadcu, v dôsledku týchto zmlúv bol
uspokojený len žalovaný v 1.rade, ktorý navyše nadobudol majetok úpadcu za nezodpovedajúcu cenu,
úpadca sa teda zbavil majetku, z ktorého predaja už nemohli byť veritelia v konkurze uspokojovaní a

nemohli byť uspokojené ich pohľadávky ani z výťažku dražieb, nakoľko bol majetok odpredaný zrejme
za neprimerane nízku cenu, čím došlo k ukráteniu veriteľov.
Úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov, ako aj to, že tento úmysel musel byť drahej strane známy vyplýva z
nadväznosti jednotlivých úkonov a z úloh, ktoré v celom procese zohrával úpadca a žalovaný v 1.rade.
Pôžička veľkého rozsahu s neprimerane krátkou lehotou splatnosti v spojení so zabezpečením tejto

pohľadávky celým majetkom úpadcu jednoznačne poukazuje na to, že obidvaja účastníci zmluvy o
pôžičke si museli byť vedomí nemožnosti splatenia pôžičky, a teda že dôjde k výkonu záložného práva.
Koordinovanému postupu s vopred daným cieľom zbaviť sa majetku a ukrátiť veriteľov svedčí aj to, že
žalovaný v 1 .rade, ktorý poskytol pôžičku, bol zároveň navrhovateľom dražby a aj vydražiteľom. Navyše
žalovaný v 1.rade vedel o tom, že úpadca má viacerých veriteľov, ktorým nie je schopný splácať záväzky,

keďže na tento účel poskytoval pôžičku. Zmluva o pôžičke bola uzavretá v 5 rokoch predchádzajúcich
začatiu konkurzného konania. Žalobca teda požaduje, aby žalovaný v 1.rade poskytol do všeobecnej
podstaty zo zmluvy o pôžičke 300.000,- € (zmluvná pokuta) a 12.000,- € (odmena), ktoré boli započítané
na výťažok z dražby.

5. Kúpna zmluva z 1.10.2010, ktorou žalovanému v 1.rade úpadca odpredal 3 ks hnuteľných vecí, je
ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko v čase jej uzatvorenia muselo byť obom jej účastníkom známe,
že je to posledný majetok úpadcu a že po jeho odpredaní nebude možné uspokojovať v konkurze neostal
žiadny majetok na uspokojenie veriteľov, ktorí už v čase predaja mali pohľadávky žalovaného v 1.rade
o tomto úmysle je zrejmý z toho, že už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konanie úpadcu a žalovaného v

1.rade smerovalo k tomu, aby sa úpadca zbavil aj všetkých hnuteľných vecí, ku ktorým tiež bolo zriadené
záložné právo. V súčasnosti tieto veci vlastní žalovaný v 2.rade, ktorému ich odpredal žalovaný v 1.rade
zmluvou z 31.3.2011.

6. Kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodu práv k ochranným známkam od úpadcu cez žalovaného v

1.rade až žalovanému v 2.rade, sú rovnako ukracujúcimi právnymi úkonmi, nakoľko sa nimi úpadca
zbavil majetku, z ktorého by mohli byť uspokojovaní veritelia. Úmysel úpadcu zbaviť sa majetku a ukrátiť
tak veriteľov a aj vedomosť žalovaného v 1.rade o tomto úmysle je zrejmý z toho, že už pri uzatváraní
zmluvy o pôžičke konanie úpadcu a žalovaného v 1.rade smerovalo k tomu, aby sa úpadca zbavil aj
ochranných známok, ku ktorým tiež bolo zriadené záložné právo.

Žalovanémuv2.rademuselibyťznámeokolnostiodôvodňujúceodporovateľnosťvšetkýchodporovacích
zmlúv, pretože už od 1.7.2010 užíval areál ako nájomca nepretržite, pričom od 24.9.2010 bol vo vzťahu s
novýmvlastníkomareálu-žalovanýmv1.rade,ktorýmuajnáslednetentoodpredal,rovnakoajochranné
známky. Nájomnú zmluvu navyše uzavrel s úpadcom preto, že tento nebol schopný splácať záväzky.
V čase uzavretia kúpnej zmluvy 31.3.2011 musel vedieť, že žalovaný v 1.rade areál nadobudol vyššie

uvedeným postupom. Muselo mu byť zrejmé, že úpadca nemá majetok a ďalším odpredajom dochádza
k zbavovaniu sa majetku bez adekvátnej protihodnoty.

7. O ukrátení veriteľov svedčí podľa záverečného stanoviska žalobcu aj zistený stav majetku, z ktorého
vyplýva, že spolu bol síce zapísaný majetok vo výške 637.245,91 eura (po upresnení) z čoho vo výške

68.302,94 eura bol vylúčený ako nespeňažiteľný, vo výške 29.614,30 eura bola žaloba zamietnutá.
Súpisové položky č. 40-46 v celkovej výške 570.719,90 eura ( po upresnení 515.529,59 eura) nemožno
považovať za majetok úpadcu, pretože v účtovníctve neboli účtované a úpadca v čase vykonania
odporovaných úkonov s nimi nepočítal a o ich oprávnenosti rozhodne až súd. Nároky voči žalovanému v2.rade a spoločnosti Gesens, s.r.o sú zrejme nevymožiteľné z dôvodov zistených v priebehu konania a
tiež preto, že na celý hnuteľný aj nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného v 2.rade má prednostné
právo banka, ktorá aj začala s výkonom záložného práva predajom na dražbe. S majetkom, ktorý mohol

slúžiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov možno uvažovať iba vo výške výťažku zo speňaženia v
čase rozhodovania súdu. Nároky z neúčinných právnych úkonov a nárok na poistné plnenie sa stanú
majetkom až po rozhodnutí súdu, ktorým žalobe vyhovie a po zaplatení, pretože pri rozhodovaní o
tom, či došlo k ukráteniu, ich ani nemožno brať v úvahu ako majetok úpadcu. V konkurze doteraz
získaný výťažok vo výške 6.714,96 eura bol použitý na náklady konkurzu. Do konkurzu boli prihlásené

pohľadávkyvcelkovejvýške750.712,68euraa90.185,-CZK.Ztohobolizistenépohľadávky749.836,42
eura a na 90.185,- CZK sa neprihliada. V čase vykonania právnych úkonov, ktoré sú predmetom konania
o neúčinnosť, existovali pohľadávky vo výške minimálne 71.528,15 eura.

8. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že pri uzatváraní pôžičky nebol jeho úmysel získať
majetok úpadcu, ale komerčne zhodnotiť finančné prostriedky za primeranú odmenu pred uzavretím

pôžičky. Konateľa úpadcu nepoznal a ako dôvod poskytnutia pôžičky mu uviedol tú skutočnosť, že je
v jednaní so záujemcom na kúpu jeho spoločnosti a túto chce v prípade výhodnej ponuky odpredať.
Súčasnepožiadalžalovanéhov1.rade,čibymuneposkytolfinančnéprostriedkynavyplateniezáväzkov,
ktoré má voči VÚB, nakoľko táto požiadala o vrátenie finančných prostriedkov. Rozhodnutie banky
neprolongovať kontokorentný úver bolo spôsobilé privodiť u úpadcu cross default - vyhlásenie splatnosti

všetkých záväzkov, ktoré má voči veriteľovi, a preto je aj klamlivé tvrdenie žalobcu, že nebolo nutné
uhrádzať aj investičné úvery. Ak by úpadca nevrátil kontokorentný úver, na ktorý v danom čase nemal
prostriedky, stali by sa splatnými aj oba investičné úvery a spoločnosti by hrozil bankrot. Úpadca
však potreboval získať čas na vyjednávanie so záujemcom o jeho kúpu a súčasne konsolidovať svoje
finančné záväzky. Aj preto bola hlavným dôvodom poskytnutia pôžičky tá skutočnosť, že uvedené

finančné prostriedky budú účelovo použité na vysporiadanie záväzkov voči VÚB, a. s., ako aj prípadných
ďalších záväzkov dlžníka. K čomu sa aj úpadca v tejto zmluve zaviazal. Čo sa týka zabezpečovacieho
práva na celý majetok úpadcu dohodnutého v zmluve o pôžičke, poukázal žalovaný v 1.rade na
skutočnosť, že v podstate len vstúpil do pozície, v akej bola pôvodne VÚB, nakoľko táto mala svoje
pohľadávky zabezpečené taktiež celým majetkom úpadcu, pričom ide o bežný postup pri poskytovaní

úverov, kde si záložne veritelia zabezpečujú svoje pohľadávky všetkým hnuteľným, ako aj nehnuteľným
majetkom vrátane existujúcich, ako aj budúcich pohľadávok. Zabezpečenie pohľadávky všetkým
úpadcovým majetkom bolo štandardné aj s ohľadom na pomer veľkosti poskytnutej pôžičky k rozsahu
zabezpečeného majetku, o to viac, že s úpadcom ako aj s jeho konateľom nebol žalovaný v 1.rade
doposiaľ v žiadnom obchodnom, ani inom vzťahu, teda nemal s ním žiadnu skúsenosť, ktorá by mohla

vyvolaťpresvedčenie,ženebudeprípadneohrozenésplateniejehopohľadávky.Abyminimalizovalriziko
splatnosti pôžičky, nakoľko bolo ťažké určiť predajnú hodnotu zabezpečovaného majetku, požadoval aj
ďalšie ručenie na zabezpečenie pohľadávky a tým bolo pristúpenie k záväzku spoločnosti spoločnosťou
Stamo s. r. o., Wolkerova 11, Bardejov a G. T., U. XX, X.. Zo samotného rozsahu zabezpečenia je
nepochybné, že s úpadcom, resp. s jeho konateľom nekonal spôsobom, ktorý by smeroval k zmocneniu

sa jeho majetku. Osobné ručenie konateľa úpadcu za záväzky úpadcu voči nemu len potvrdzuje, že
úpadca nemal v úmysle ukrátiť veriteľov, nakoľko sa vystavoval riziku, že v prípade neuspokojenia
sa s úpadcovho majetku, má právo sa uspokojovať aj z celého osobného majetku úpadcu. Pohnútka
prečo úpadca žiadal od nich poskytnutie pôžičky, bola v tom, že bola v bezvýchodiskovej situácii,
kde na jednej strane mu VÚB odmietla prolongovať kontokorentný úver a musel zabezpečiť finančné

prostriedky v rozsahu na jeho vyplatenie v neprimerane krátkej 10 dňovej lehote, ktorými však reálne
nedisponoval a súčasne mal víziu vážneho záujemcu na kúpu celej spoločnosti, pričom z kúpnej
ceny by majiteľ úpadcu vysporiadal všetky záväzky jednak voči žalovanému v 1.rade, ako aj ďalším
veriteľom a súčasne by mu zostal ešte veľmi slušný zisk. To, že vízia úpadcu mala reálny charakter a
čo ho aj presvedčilo, že mu poskytol uvedenú pôžičku, bol osobný kontakt so zástupcami spoločnosti

Bancroft ako potencionálnym záujemcom o kúpu majetku úpadcu, ktorí potvrdili záujem o prebiehajúce
rokovania ohľadne kúpy úpadcovho majetku. Uvedené rokovania podľa vyjadrenia úpadcu prebiehali od
jesene 2009. Ak by takouto informáciou nedisponoval, je pravdepodobné, že by nedošlo k poskytnutiu
finančných prostriedkov úpadcovi. Z toho je zrejmé, že takto získané informácie boli spôsobilé vyvolať
dojem, že je reálne, aby spoločnosť Bancroft v rámci svojej expanzie rozšírenia v danom regióne

odkúpila aj majetok úpadcu. Pokiaľ ide o dĺžku lehoty na vrátenie finančných prostriedkov, namietanie
jej neadekvátnosti je len subjektívnom názorom žalobcu. Úpadca ubezpečoval žalovaného v 1.rade,
že je spôsobilý dotiahnuť započaté obchodné rokovania a poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v
stanovenom termínu. Vo výzve na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 22.7.2010 bola určenádodatočná 5dňová lehota na vrátenie týchto finančných prostriedkov. Bez ohľadu na to mohol úpadca
vrátiť finančné prostriedky až do momentu vydraženia, t.j. do 23.9.2010, teda v konečnom dôsledku
netreba posudzovať lehotu na vrátenie finančných prostriedkov len z pohľadu času uvedeného v zmluve

o pôžičke, ale aj z hľadiska objektívne danej dĺžky lehoty, ktorú mal dlžník na vrátenie požičaných
finančných prostriedkov, a teda v konečnom dôsledku mal na jej vrátenie 4 mesiace. To, že nebolo
úmyslom žalovaného v 1.rade ukrátenie veriteľov úpadcu a ani nebol uzrozumený s tým, že by takýto
úmysel mal úpadca, je výška uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú uplatnil jednostranným právnym úkonom
listom zo dňa 10.8.2010, nakoľko si mal právo uplatniť zmluvnú pokutu až do výšky 500.000 eur.

Poukázal ďalej na to, že reálne sa k požičaným finančným prostriedkom dostal až v apríli 2011, t.j.
až v čase speňaženia nadobudnutého majetku prevodom na tretiu osobu t.j. žalovaného v 2.rade,
teda až po 11 mesiacoch od ich poskytnutia. V čase realizácie dražieb si musel zabezpečiť ďalšie
finančné prostriedky nemalého rozsahu, ktoré ako zálohy musel reálne zaplatiť za dražený majetok, ako
aj náklady dražby. Poukázal na to, že pôžičku sa v danom momente zvýšili aktíva dlžníka, t.j. daným
úkonom sa majetok dlžníka nezmenšil, ani inak neukrátil. V čase uzatvárania tohto právneho úkonu

nebola prevažná väčšina prihlásených veriteľov do konkurzu veriteľmi úpadcu a tými sa stali až v čase
po zrealizovaní odporovaného právneho úkonu, a preto ich takýto úkon nemohol ukracovať a súčasne,
keďže úpadca nepoznal svojich budúcich veriteľov mať ani úmysel ich ukrátiť tak, ako to vyžaduje §
60 ods. 1 ZKR.

9. Žalobca v zákonnej lehote neodporoval uplatnenej zmluvnej pokute, ako aj jej započítaniu na kúpnu
cenu určenú dražbou. Žalovaný v 1.rade sa stal vydražiteľom na verejnej dražbe z titulu záložného
práva. S ohľadom na ďalšie kúpne zmluvy uviedol, že štandardným zriadením záložného práva na
hnuteľný a nehnuteľný majetok dlžníka v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke sa zriadilo aj záložné
právo na ochranné známky, pričom ochranné známky sa odkupovali až 1.10.2010 a kúpna zmluva bola

odpredaná za cenu, ktorá bola vyššia ako cena určená súdnoznaleckým posudkom zo dňa 10.9.2010
o 2.400 eur. Úhrada kúpnej ceny za ochranné známky bola zrealizovaná započítaním pohľadávky
na základe zápočtu zo dňa 15.11.2010, nakoľko sa stal žalovaný v 1.rade veriteľom úpadcu, keďže
vstúpil do práv predošlého veriteľa ČSOB, a. s. zmlúv o postúpení pohľadávok č. 51/8184/2010 zo dňa
8.11.2010,keďpohľadávkuodkúpilza100%nominálnejhodnoty.Rovnakonamietalvočikúpnejzmluve,

predmetom ktorej bolo odpredaj troch kusov hnuteľných vecí, nakoľko za tento majetok bola zaplatená
primeranákúpnacenavzhľadomnastavaopotrebenieodpredávanéhomajetku,pričomzaodpredávaný
majetok bola zaplatená kúpna cena započítaním zvyšku pohľadávku, ktorú odkúpil od ČSOB, a. s.

10. Neskôr v konaní namietal aj to, že po vyplatení bánk, ostala ďalšia finančná čiastka v rozsahu

okolo 500.000 eur a samotný navrhovateľ ustálil, že v čase, keď sa mal realizovať tento úkon, resp. v
čase podpisu nájomnej zmluvy, bol rozsah záväzkov voči iným veriteľom na strane úpadcu vo výške asi
78.000 eur. To znamená, že aj po úhrade pohľadávok voči týmto bankám ostalo z poskytnutej pôžičky
dosť finančných prostriedkov na to, aby mohli byť uhradené nejaké záväzky v dosť nízkej výške 78.000
eur. Ak boli ukrátení veritelia, tak isto nie úkonom zmluvy o pôžičke, ale následne realizovanými úkonmi

konateľa úpadcu.
Súčasťou majetkovej podstaty úpadcu v čase, keď sa podpisovala zmluva o pôžičke boli aj skladové
zásoby, to znamená výrobky, ktoré vyrábala spoločnosť úpadcu a ktoré mala v tom čase na sklade. Len
hodnota týchto skladových zásob hotových výrobkov, ktorých predaj potom zrejme realizoval úpadca
presahovala sumu 78.000 eur ako hodnotu záväzkov voči ostatným veriteľom.

11. Vo vzťahu k druhému a tretiemu žalobnému petitu žalobca podľa neho až podaním z 24.5.2012
požiadal o zmenu návrhu na začatie konania, teda dovtedy takéto právne úkony takto vymedzené
žalované neboli a v tomto smere poukázal na preklúziu takto zmeneného návrhu. Ani tieto však
nepoškodili žiadnych veriteľov, pretože bolo dosť iného majetku, z ktorého mohli byť ostatní veritelia

uspokojení.

12. Žalovaný v 2.rade namietal skutočnosť, že po pripustení zmeny žaloby došlo k preklúzii nárokov
žalobcu.

13. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 6.2.2015 č.k. 3Cbi/22/2012-479 rozhodol tak, že
„U r č u j e, že právny úkon - zmluva o pôžičke z 8.6.2010 uzatvorená medzi veriteľom PROFIT-INVEST,
s. r. o., Radničné námestie č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade) a dlžníkom
Radoma s. r o., Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od 25.11.2010 pozmene obchodného mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku
1.991.635,- € je voči veriteľom v konkurze právne neúčinný.
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 312.000 eur do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.
U r č u j e , že právny úkon - kúpna zmluva o prevode hnuteľných vecí z 1.10.2010 uzatvorená medzi
predávajúcim Radoma s. r. o. Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od
25.11.2010 po zmene obchodného mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca) a kupujúcim PROFIT-INVEST, s. r.
o., Radničné námestie č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade), ktorou predávajúci

odpredal kupujúcemu hnuteľné veci balička Karusel M300, Freezer FRIGUS GIF 600 a Freezer GIF
600 za kúpnu cenu 40.000 eur bez DPH, splatnú do 31.12.2010 - je voči veriteľom v konkurze právne
neúčinná.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty spoločne a nerozdielne
sumu 48.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
U r č u j e, že právny úkon - zmluva o prevode ochranných známok z 1.10.2010 uzatvorená medzi

prevádzajúcim Radoma s. r. o. Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od
25.11.2010 po zmene obchodného mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca) a nadobúdateľom PROFIT-
INVEST, s. r. o., Radničné námestie č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade),
ktorou prevádzajúci previedol na nadobúdateľa ochranné známky, registrované Úradom priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, uvedené v čl. II/1 zmluvy a v prílohe č. 1 k zmluve ako

Číslo zápisu znenie druh známky číslo prihlášky
177030 FANTAZIA slovná 72304
189012 TRITON slovná 2948-97
190153 StaMo slovná s úpravou 2949-97

197631 KASPER slovná 1999-2000
197632 Benny slovná 2000-2000
197152 MIKI slovná 2001-2000
197155 Lord slovná 2004-2000
197158 TANGO slovná 2007-2000

199467 MA-JO slovná 1068-2001
199468 ELBA slovná 1069-2001
199469 VULKANO slovná 1070-2001
199470 ESO slovná 1072-2001
209305 RADOMA Fantázia kombinovaná 33-2002

204904 Radoletta slovná 2394-2002
219908 PAJO slovná 1178-2003
207418 IZI slovná 1179-2003
207419 PAJKO slovná 1180-2003
207420 TIGO slovná 1181-2003

207421 BANANITO slovná 1182-2003
207422 KAMO slovná 1183-2003
211979 KALIMERO slovná 3186-2004
212840 Šejk slovná 122-2005
212841 Emir slovná 123-2005

213131 Omar slovná 174-2005
216267 Bum Bum slovná 255-2005
214109 HAPPY TUTTI FRUTTI kombinovaná 256-2005
214110 CRAZY SUMMER KIWI-M.ANDARINKA kombinovaná 257-2005
214111 Darinka slovná 258-2005

214112 Karinka slovná 259-2005
215127 Carneval Vanilka-karamel kombinovaná 563-2005
222437 Lapaj slovná 2311-2007
222438 Radomáčik slovná 2312-2007
222439 Ambigo slovná 2313-2007

222182 MACÍK slovná 2315-2007
222440 69 slovná 2317-2007

zaodplatu145.000eurabezDPH,splatnúdo31.12.2010-jevočiveriteľomvkonkurzeprávneneúčinný;Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty spoločne a nerozdielne
sumu 174.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanív1.a2.radesúpovinnínahradiťžalobcovispoločneanerozdielne100%trovkonania,oktorých

výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

14. V rozsudku ustálil skutkový stav tak, že:

Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu VPMK, s. r. o., predtým Radoma, s. r. o., pričom
uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.1.2012 č.k. 1K/58/2011 vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu, účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením v Obchodnom vestníku č. 14/2012 dňa
20.1.2012.
Úpadca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sro, vo vložke 1353/P s
dňom zápisu 27.10.1993, v predmete činnosti o.i. výroba a predaj mrazených krémov. Zakladajúcimi

spoločníkmi predmetnej spoločnosti boli Jozef Staško, Švábska 52, Prešov a Rudolf Moľ, Chmeľová
4, Ľubotice a to do 19.2.1995., od 20.2.1995 bol jediným spoločníkom Rudolf Moľ až do 4.10.2000 a
od 5.10.2000 je spoločníkom tejto spoločnosti aj Radoma spol. s r. o., IČO: 17 308 861. Výška vkladu
každého spoločníka je rovnaká 141.074,15 eura. Jediným konateľom spoločnosti je od 21.8.2007 Rudolf
Moľ.

V Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro, vo vložke 463/B je zapísaná Radoma
spol. s r. o. v konkurze, so sídlom Továrenská 1, Záhorská Ves s dňom zápisu 4.3.1991 v predmete
činnosti o.i. nákup a predaj tovaru.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.4.2010 č.k. 4K/6/2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 21.5.2010 bol vyhlásený konkurz na majetok tejto spoločnosti.

15. Žalovaný v 1.rade je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v odd. Sro, vo vložke č.
13838/P s dňom zápisu 28.11.2002 v predmete činnosti o.i. factoring a forfaing a poradenská činnosť
v rozsahu podnikania. Jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 1.rade je JUDr. Jozef Jaroščák,
ktorý je zapísaný v zozname správcov konkurznej podstaty vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR

od 1.7.2005. Rovnako je zapísaný aj ako advokát Slovenskej advokátskej komory.

16. Žalovaný v 2.rade je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, vo vložke Sro č. 35669/
V s dňom zápisu 17.6.2004, pričom jeho obchodné meno do 12.2.2014 bolo Kontakt Bau, s. r. o. a sídlom
Partizánska 1265/21, Bardejov.

Od založenia spoločnosti až do 12.2.2014 bol jediným spoločníkom a konateľom Pavol Majirský, bytom
ako bývalé sídlo spoločnosti, od 13.2.2014 jediným spoločníkom a konateľom žalovaného sa stal Otto
Bartus, Roszavölgyi Márk útca 9, Edelény 3780, Maďarsko, pričom tento bol zapísaný ako konateľ
6.8.2014 a následne vymazaný z obchodného registra a tak toho času žalovaný v 2. rade nemá
zapísaného konateľa a Okresný súd Košice I pod č. 31K/75/2014 vedie konanie vo veci navrhovateľa

Oberbank Leasing s. r. o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava proti žalovanému v 2.rade, o vyhlásenie
konkurzu.

17. V Obchodnom registri Okresného súdu Košice I je zapísaná obchodná spoločnosť pod obchodným
názvom STEROX s. r. o., predtým Radoma s. r. o. Prešov, ktorá bola zapísaná 2.3.2011 a jej spoločníkmi

do 24.4.2014 boli Kontakt Bau s. r. o., t.č. STAVBYINDUSTRIA a Pavol Majirský. Od 25.4.2014 sú
spoločníkmi Kontakt Bau, s. r. o a Otto Bartus a jediným konateľom Ottó Bartus.

18. V Obchodnom registri Okresného súdu Košice I v oddieli Sro, vo vložke 35471/V je rovnako zapísaná
obchodná spoločnosť OB TRADE s. r. o., predtým obchodné meno Radoma trade s. r. o., od zápisu

16.2.2011 do 5.2.2014, rovnako so sídlom Priemyselná 534, Kapušany, t.č. Akademika Hronca 3,
Rožňava, pričom jej spoločníkmi boli Kontakt Bau a Pavol Majirský a od 6.2.2014 Kontakt Bau, s .r. o.
a Ottó Bartus, ktorý je zároveň aj jediným konateľom spoločnosti.

Výzvou zo dňa 14.5.2010 vyzvala VÚB, a.s. úpadcu, aby kontokorentný úver na základe Zmluvy o

kontokorentnom úvere č. 2445/2005/UZ zo dňa 28.10.2005 s dátumom konečnej splatnosti 29.3.2010,
ktorého zostatok po lehote splatnosti predstavuje 1 312 434,88 eura do 10 dní po doručení výzvy
uhradil, prípadne kontaktoval banku. Banka upozornila úpadcu, že pokiaľ v tejto lehote nesplatí
tento záväzok alebo v tejto lehote banka neobdrží písomnú alebo telefonickú reakciu na túto výzvu,ktorej výsledkom bude riešenie akceptovateľné pre obe zmluvné strany, banka si vyhradzuje právo
neakceptovať ďalšie predkladané návrhy na riešenie záväzkov a svoju pohľadávku bude následne
vymáhať využitím dostupných právnych prostriedkov, prípadne ju postúpi spoločnosti zaoberajúcej sa

vymáhaním pohľadávok.

19. Listom zo dňa 1.6.2010 úpadca žiadal VÚB a. s. o podanie stanoviska k uzavretým zmluvám, pričom
banka listom zo dňa 2.6.2010 mu oznámila, že súhlasí s predčasným splatením oboch investičných
úverov a žiada o stanovenie presného dátumu, kedy uvažuje splatiť predmetné úvery.

Na to listom zo dňa 7.6.2010 úpadca oznámil, že k ich splateniu dôjde k 15.6.2010.

20. Dňa 8.6.2010 - teda necelý mesiac a pol po vyhlásení konkurzu na majetok jedného zo spoločníkov
úpadcu - Radomu spol. s r. o. so sídlom Továrenská 1, Záhorská Ves IČO: 17 308 86, uzavreli úpadca v
zastúpení jediného konateľa Rudolfa Moľa ako dlžník a žalovaný v 1.rade ako veriteľ Zmluvu o pôžičke, v
ktorej Článku I. bode 1.1. dohodli, že „veriteľ za podmienok uvedených v tejto zmluve požičiava dlžníkovi

sumu 1.991.635 eura za dohodnutú odmenu 12.000 eura s tým, že túto sumu poukáže veriteľ dlžníkovi
po podpísaní tejto zmluvy a zabezpečení uvedenej pôžičky v zmysle čl. III tejto zmluvy prevodným
príkazom na účet dlžníka č. : XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., pobočka
Prešov.
V bode 1.2. tohto článku prehlásili, že „veriteľ požičiava finančné prostriedky dlžníkovi za účelom

dlžníkovho vysporiadania záväzkov voči Všeobecnej úverovej banke a.s. a Československej obchodnej
banke a.s., ako aj na vysporiadanie prípadných ďalších záväzkov dlžníka“.
V bode 1.3. tohto článku sa dlžník zaviazal „požičané finančné prostriedky použiť len na vysporadanie
svojich existujúcich záväzkov“.
V Článku II. zmluvy sa dlžník zaviazal „predmetnú pôžičku spolu s dohodnutou odmenou vrátiť veriteľovi

najneskôr do 21 kalendárnych dní odo dňa, kedy mu boli požičané peniaze pripísané na účet“.
V Článku III. sa zmluvné strany dohodli, že dlžník zabezpečí pohľadávku veriteľa „zriadením záložného
práva na majetok a to:
- na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. W., zapísané na LVč.XXXX pod B1 v celosti, pričom sa
jednalo o všetky nehnuteľnosti, ktoré v tom čase úpadca vlastnil.,

- stavby:
Výrobná hala, súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/X
SO 320, Obj. expedície, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX,
ADMINIS. BUDOVA, súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/X,
MRAZ. SKLAD, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX

Sklad mraziarenský, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX
PRISTRESOK SO 301-1, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX
VYR. HALA SO 301-2, súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XX,
VYR. HALA SO 301-1, súp. č. XXX, postavená na parcele č. XXXX/XX,
Distribučný sklad, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX,

Sklad obalov, súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/XX,
- všetky tovarové zásoby, materiálové zásoby a nedokončená výroba dlžníka, ktoré sú vo vlastníctve
dlžníka v okamihu registrácie Záložného práva a všetky tovarové zásoby, materiálové zásoby a
nedokončená výroba, ktoré dlžník nadobudne do vlastníctva v budúcnosti,
- všetky splatné aj nesplatné pohľadávky, ktoré má dlžník voči tretím osobám v okamihu registrácie

záložného práva ako aj všetky pohľadávky, ktoré vzniknú dlžníkovi voči tretím osobám v budúcnosti.
- všetky platné ochranné známky.

21. V Článku IV. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok a nevráti celú
pôžičku spolu s dohodnutou odmenou v dohodnutou termíne, má veriteľ právo uplatniť si voči nemu

zmluvnúpokutuaždovýšky500000eurstým,žezmluvnápokutamusíbyťuplatnenápísomnouformou.

22. Toho istého dňa boli medzi týmito účastníkmi uzavreté aj zmluvy o zriadení záložného práva k
predmetu zálohu uvedenému v Zmluve o pôžičke zo dňa 8.6.2010.

23. Listom zo dňa 9.6.2010 VÚB a. s. oznámila úpadcovi, že na základe jeho požiadavky o stanovenie
výšky celkovej dlžnej sumy k 15.6.2010 v súvislosti s jeho avízovaným predčasným splatením
termínovaných úverov poskytnutých v zmysle zmluvy o termínovanom úvere č. XXXX/XXXX/UZ a
Zmluvy o úvere č . 024/2004 k 15.6.2010 bude zostatok termínovaného úveru evidovaného na účteč. XXXXXXXX/XXXX predstavovať celkovú sumu 207.514,41 eura a termínového úveru evidovaného
na účte č. XXXXXXXX/XXXX predstavovať celkovú sumu 138.347,42 eura. Dlžná suma vyplývajúca z
uzatvorenej Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/UZ v znení všetkých jej dodatkov (debet

na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX je ku dňu 15.6.2010 vo výške 1.348.122,75 eura

24. Dňa 10.6.2010 uzavrel žalovaný v 1.rade a obchodná spoločnosť Stamo, s.r.o. so sídlom Wolkerova
11, Bardejov, IČO: 36 470 406, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Rudolf Moľ Zmluvu o
pristúpení k záväzku dlžníka k Zmluve o pôžičke zo dňa 8.6.2010, pričom nový dlžník zabezpečil svoj

záväzok vyhotovením notárskej zápisnice - exekučného titulu a zabezpečením zriadenia záložného
práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve tohto dlžníka nachádzajúce sa v kat.úz. Bardejov, zapísaných na
LV č. 6379 pod B1 v celosti a tohto istého dňa uzavreli aj Zmluvu o zriadení záložného práva.
Dňa 10.6.2010 uzavrel žalovaný v 1.rade takúto Zmluvu o pristúpení k záväzku dlžníka k Zmluve
o pôžičke zo dňa 8.6.2010 aj s Rudolfom Moľom ako fyzickou osobou a tento ako nový dlžník
zabezpečil svoj záväzok vyhotovením notárskej zápisnice - exekučného titulu. Táto notárska zápisnica

bola spísaná dňa 15.6.2010 v Notárskom úrade JUDr.Jozefíny Atanasovej, Hlavná 58 v Košiciach pod
č. N 282/2010,Nz 21397/2010, NCRIs 21713/2010.

25. Dňa 18.6.2010, teda až po uzavretí týchto zmlúv a zaregistrovaní záložných zmlúv, na účet úpadcu
bola z pôžičky poskytnutá suma 1 000 000 eur, pričom konečný stav účtu úpadcu pred týmto dňom bol

15 605,02 eura.
Hneď v tento deň uskutočnil úpadca niekoľko bezhotovostných výberov pod názvom „Bezhotovostný
výber HB do IPÚ“ - medzi týmito bola aj suma 70 000 eur na čiastočné splatenie úveru v ČSOB a
zadal príkazy na úhradu sumy 243 329,78 eura na osobný účet Rudolfa Moľa pod názvom „Mol-pôžič“,
na účet obchodnej spoločnosti Stamo s.r.o vo výške 5 000 eura a opätovne na úhradu sumy na osobný

účet Rudolfa Moľa vo výške 50 000 eura pod názvom „pôžička B.“ a vo výške 175 429,86 eura pod
názvom „Mol-fondy“.

26. Dňa 30.6.2010 na účet úpadcu, ktorého konečný stav účtu predstavoval 21 060,17 eura bola
poukázaná od žalovaného v 1.rade suma 991 635 eura.

27. Podľa účtovnej súvahy úpadcu predstavovali záväzky úpadcu k 30.6.2010 sumu 4.181.638 eur,
skladové zásoby k 30.6.2010 703.743 eur a pohľadávky 608.750 eur, pričom tieto boli založené na
zabezpečenie pôžičky podľa uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 8.6.2010.
K 31.7.2010 boli záväzky vo výške 3.844.366 eur, zásoby 94.374 eur a pohľadávky 982.578 eur, pričom

vlastné imanie kleslo zo 781.717 eur na 497.907 eur.

28. Dňa 30.6.2010 uzavrel úpadca so žalovaným v 2.rade zmluvu o nájme nehnuteľnosti a nájme
hnuteľných vecí, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti a hnuteľné veci predstavujúce výrobné priestory
úpadcu a to za dohodnutú cenu 200.000 eur bez DPH ročne na dobu neurčitú od 1.7.2010.

Predmetná zmluva bola dohodou účastníkov zo dňa 24.9.2010 ukončená.

29. Podľa konečného zoznamu pohľadávok ku dňu poskytnutia pôžičky existovali a boli splatné
pohľadávky prihlásené do konkurzu aj týchto veriteľov:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - neuhradenie preddavkov na poistnom na verejné zdravotné

poistenie za obdobie od 1.2.2009 do 31.12.2009 vo výške 2 547,59 eur.,
Daňový úrad Prešov - neuhradená DPH za mesiac máj 2010 vo výške 17 242,58 eura.

30. Podľa správy VÚB, a. s. zo dňa 20.3.2012 banka k 30.6.2010 evidovala voči úpadcovi pohľadávky z
troch úverových zmlúv, ktoré boli vedené na účtoch číslo XXXXXXXX/XXXX vo výške 201.893,10 eura,

na účte č.: XXXXXXXX/XXXX vo výške 134.599,61 eura, na účte č.: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške
806.226,59 eura, pričom k 4.1.2010 bol stav kontokorentného úveru 1.329.812,39 eura.
Z dôvodu neuspokojivých hospodárskych výsledkov úpadcu, sa VÚB banka v marci 2010 rozhodla
kontokorentný úver neprolongovať a požiadala úpadcu o jeho zaplatenie. V priebehu mesiacov júl -
august 2010 úpadca splatil voči VÚB banke nielen kontokorentný úver, ale predčasne aj oba investičné

úvery. Investičný úver vedený na účte č. XXXXXXXX/XXX splatil k 13.8.2010, investičný úver vedený
na účte č. XXXXXXXX/XXXX splatil k 2.7.2010 a kontokorentný úver vedený na účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX k 2.7.2010.31. Podľa správy ČSOB, a. s. zo dňa 29.3.2012 stav pohľadávky úpadcu z titulu poskytnutého úveru č.
XXXXXXXXXX/XXXX bol ku dňu 30.6.2010 vo výške 262.786,29 eura. Táto úverová pohľadávka bola
postúpená za odplatu v sume 222.223,65 eura na žalovaného v 1.rade koncom roka 2010.

32. Dňa 6.7.2010 uzavrel úpadca Dohody o bezodplatnom postúpení práv a povinností zo Zmlúv o
finančnom leasingu č. 9890110, 9890105 a 9890106 uzavretých s obchodnou spoločnosťou Leasing
Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalovaného v 1.rade a zároveň aj Zmluvy o pristúpení k právam o
povinnostiach, v ktorých vystupoval ako pristupujúci dlžník.

33. Listom zo dňa 22.7.2010 vyzval žalovaný v 1.rade úpadcu na vrátenie pôžičky a zaplatenie odmeny
do 5 dní, s tým že splatnosť pôžičky aj odmeny uplynula 21.7.2010.

34. Listom zo dňa 9.8.2010 Oberbank Leasing s. r. o. vypovedala úpadcovi k tomuto dňu leasingové
zmluvy č. 10494, 10692, 11312, 10722, 10706, 10935, 10936, 11330, 11331, 10316 z dôvodu, že dlžné

splátky spolu predstavujú 89.801,44 eura.

35. Listom zo dňa 10.8.2010 žalovaný v 1.rade uplatnil voči úpadcovi zmluvnú pokutu vo výške 300
000 eur.

36. Následne žalovaný v 1.rade požiadal Liptovskú dražobnú a realitnú, s.r.o. Dončova 1451/21,
Ružomberok o vykonanie dražby na základe záložného práva a podľa jej oznámenia zo dňa 13.10.2010
boli dňa 22.9.2010 a 23.9.2010 vykonané predaje zálohu na dražbách a nehnuteľnosti so stavbami
boli vydražené v dvoch dražbách za 367 100 eura a 137 763 eura., a elektrozariadenia, nábytok, 7 ks
motorových vozidiel, pracovné stroje a zariadenia, prístroje a zvláštne technické zariadenia určené pre

výrobu, skladovanie, prepravu a chladenie potravinárskych výrobkov v piatich dražbách za 180 050,44
eura, 449.765,46 eura, 488.248,93 eura , 309.722,58 eura, 420.465,77 eura.

37. Podľa súvahy úpadcu k 30.9.2010 bolo vlastné imanie záporné - 616.012 eur a majetok 3.317.290
eur, pričom ešte neboli odúčtované vydražené nehnuteľnosti a hnuteľné veci vo výške 2.711.128 eur,

pohľadávky 448.118 eur a zásoby 83.551 eur, všetko založené v prospech žalovaného v 1.rade a
záväzky predstavovali 3.933.302 eur.

38. Dňa 1.10.2010 uzavreli žalovaný v 1.rade s úpadcom Kúpnu zmluvu o prevode hnuteľných vecí,
predmetom ktorej bola

-Balička Karusel M300
-Freezer FRIGUS GIF 600
-Freezer GIF 600 za kúpnu cenu 40.000 eur bez DPH s tým, že táto bude zaplatená žalovaným v 1.rade
ako kupujúcim v termíne do 31.12.2010 na základe faktúry vystavenej predávajúcim, t.j. úpadcom.

39. Dňa 1.10.2010 uzavreli úpadca so žalovaným v 1.rade zmluvu o prevode ochranných známok,
predmetom ktorej bol prevod ochranných známok registrovaných Úradom priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky číslo zápisu: 177030, 189012, 190153, 197631, 197632, 197152, 197155, 197158,
199467, 199468, 199469, 199470, 209305, 204904, 219908, 207418, 207419, 207420, 207421,
207422, 211979, 212840, 212841, 213131, 216267, 214109, 214110, 214111, 214112, 215127, 222437,

222438, 222439, 222182, 222440 za odplatu 145.000 eur bez DPH v lehote do 31.12.2010.

40. Podľa znaleckého posudku č. 8/2010 znalkyne Ing. Edity Litvákovej, ktorá objednávka na znalecký
posudok bola podaná dňa 15.6.2010 úpadcom, všeobecná hodnota ochranných známok k 10.9.2010
predstavovala sumu 142.600 eur bez DPH, pričom u každej ochrannej známky bol predpokladaný obrat

na základe podkladov predložených úpadcom nižší na rok 2011 a vyšší na rok 2012.

41. Dňa 27.10.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 501100045 s dátumom splatnosti
10.11.2010 s textom „fakturujeme Vám predaj pozemkov podľa not. Záp. N113/2010“ 137.763,- Sk.
42. Dňa 27.10.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 501100046 s dátumom splatnosti

10.11.2010 s textom „fakturujeme Vám predaj pozemkov podľa not. Záp. N112/2010“ 367.100,- Sk.
43. Dňa 27.10.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 501100047 s dátumom splatnosti
10.11.2010 s textom „fakturujeme Vám predaj hnuteľ. majetku podľa notárskej zápisnice N122/2010“
309.722,58 Sk.44. Dňa 27.10.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 501100048 s dátumom splatnosti
10.11.2010 s textom „fakturujeme Vám predaj hnuteľného majetku podľa not. Záp. N121/2010“
488.248,93 Sk.

45. Dňa 27.10.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 501100049 s dátumom splatnosti
10.11.2010 s textom „fakturujeme Vám predaj hnuteľného majetku podľa not. Záp. N123/2010“
420.465,77 Sk.
46. Dňa 27.10.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 501100050 s dátumom splatnosti
10.11.2010 s textom „fakturujeme Vám predaj hnuteľného majetku podľa not. Záp. N115/2010“

449.765,46 Sk.
47. Dňa 27.10.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 501100051 s dátumom splatnosti
10.11.2010 s textom „fakturujeme Vám predaj hnuteľného majetku podľa not. Záp. N114/2010“
180.050,44 Sk.

48. Podľa správy SPP a. s. zo dňa 15.3.2012 úpadca dňa 28.10.2010 ukončil odber plynu na odbernom

mieste svojho výrobného závodu ku dňu 31.10.2010 a od 1.11.2010 zmluvu pre uvedené odberné miesto
uzavrel žalovaný v 2.rade. Rovnako došlo podľa správy VSE a. s. k ukončeniu zmluvy o združenej
dodávke elektriny pre odberné miesto výrobného závodu úpadcu v Kapušanoch k 31.10.2010 a k
1.11.2010 predmetnú zmluvu uzavrel žalovaný v 2.rade.
49. Dňa 15.11.2010 vystavil žalovaný v 1.rade úpadcovi faktúru č. 222010 s textom „Fakturujeme Vám

úrok z omeškania z poskytnutej pôžičky 9 % ročne z dlžnej sumy istiny 1.991.635 eur od 22.7.2010 do
zaplatenie 5.10.2010 (76 dní omeškania) = 37.322,69 eura a refakturujeme Vám náklady na notárske
úkony JUDr. Jitka Lehotská fa č. 18/2010 v prílohe fa“ na sumu 41,450,38 eura.
50. Listom zo dňa 15.11.2010 nazvaným Započítanie pohľadávok žalovaný v 1.rade oznámil úpadcovi,
že eviduje voči nemu splatný záväzok z titulu fakturácie kúpnej ceny na základe zmlúv uzavretých

medzi nimi a to konkrétne kúpnej zmluvy o prevode hnuteľných vecí zo dňa 1.10.2010 a zmluvy o
prevode ochranných známok zo dňa 1.10.2010, pričom celková výška jeho záväzku je 220.150 eur. Proti
tejto pohľadávke uplatňuje na započítanie pohľadávku z titulu úverovej zmluvy č. 78043-2616060/4900
uzavretej medzi pôvodným veriteľom ISTROBANKA, akciová spoločnosť a úpadcom, ktorú pohľadávku
nadobudol žalovaný v 1.rade na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 51/8184/21010 zo dňa

8.11.2010 uzavretej medzi ním ako postupníkom a ČSOB a. s. ako postupcom. Výška predmetnej
pohľadávky je 222.223,65 eur. Predmetné pohľadávky sa započítavajú v rozsahu, v akom sa kryjú, t.j.
na sumu 220.150 eur.

51. Dňa 31.3.2011 uzavrel žalovaný v 1.rade so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva

k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam, predmetom ktorej boli všetky nehnuteľnosti a stavby, ako aj
hnuteľné veci uvedené v prílohe č. 1 k tejto zmluve, pôvodne vo vlastníctve úpadcu za kúpnu cenu
celkom 2.780.400 eur s DPH s tým, že táto bude žalovaným v 2.rade zaplatená najneskôr do 2.5.2011 a
to z vlastných zdrojov vo výške 1.217.000 eur a zvyšná časť z úveru, ktorý kupujúcemu t.j. žalovanému
v 2.rade poskytne UniCredit bank Slovakia.

52. Toho istého dňa uzavreli žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade zmluvu o prevode obchodných
známok, ktoré predtým boli vo vlastníctve úpadcu za kúpnu cenu 174.000 eur s DPH.

53Zo spisu tunajšieho súdu 1K 58/2011 a z Obchodného vestníka súd zistil, že v súpise všeobecnej

podstaty úpadcu bola ku dňu podania žaloby zapísaná hotovosť v pokladni súp. položky 1-2 hotovosť
v pokladni 36 eur + 5.543,- Kč, pohľadávky v súpisovej hodnote 68.302,94 eur, pričom pohľadávka vo
výške 762,14 eur bola neskôr vylúčená zo súpisu, motorové vozidlo štvorkolka SECMA FUN EXTRM
500, ev. č. PO 682 AF, predané za 402 eur, súp. pol. 39 nespotrebovaná časť preddavku 727,52 eur.
54. Následne v Obchodnom vestníku č. 187/2012 zo dňa 27.9.2012 bola do majetkovej podstaty

zapísaná pohľadávka v súp. hodnote 483.039,94 eura, súp. pol. 42 v hodnote 29.614,30 eura vylúčená.
55. V Obchodnom vestníku č. 203/2012 zo dňa 19.10.2012 bola do majetkovej podstaty zapísaná súp.
pol. 45-46 - pohľadávky v súpisovej hodnote 87.671,96 eura závislé od výsledky súdnych konaní.
56. V Obchodnom vestníku č. 247/2012 zo dňa 21.12.2012 bola do majetkovej podstaty zapísaná súp.
pol. 47 - pokuta uložená konateľovi úpadcu vo výške 5.000 eur - uhradená.

57. V Obchodnom vestníku č. 38/2013 zo dňa 22.2.2013 bola do majetkovej podstaty zapísaná súp. pol.
48 - suma 100 eur na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov z 26.9.2012, č.k. 1Cb/116/2012-32
- uhradená.58. V Obchodnom vestníku č. 52/2013 zo dňa 14.3.2013 bola do majetkovej podstaty zapísaná súp. pol.
49 - peňažná pohľadávka z titulu úrokov z omeškania 117,04 eura - uhradená.
59. Celkom súpisová hodnota majetku všeobecnej podstaty podľa oznámenia žalobcu zo dňa 15.3.2013

bola 615.316,37 eura. Prihlásené boli pohľadávky vo výške 749.836,42 eura.
Ani na výzvu žalobcu konateľ úpadcu nepredložil účtovný denník za rok 2010.

60. Zo zápisnice z výsluchu JUDr. Jozefa Jaroščáka v konaní 3Cbi/26/2012 zo dňa 25.4.2014 súd zistil,
že k uzavretiu zmluvy ho viedla skutočnosť, že niekedy v prvej polovici roka 2009-2010 ho vyhľadal pán

R.Ľ., ktorý bol jeho obchodným partnerom a požiadal ho, či by vedel zabezpečiť nejaké voľné finančné
prostriedky pre pána Moľa, ktorého predtým nepoznal. Nekonkretizoval mu, o aké čiastky pôjde a na
aký účel. Na základe toho sa s pánom Moľom stretli a tento ho požiadal, či vie zabezpečiť finančné
prostriedky, nakoľko sa dostáva do situácie, že peňažný ústav, v ktorom má nejaký úver, mu vyhlásil
splatnosť. Rudolf Moľ ohľadom čiastky, ktorú potrebuje, spomínal sumu okolo 1.000.000 eur s tým, že
potrebuje vysporiadať aj ďalšie záväzky. Povedal mu, že je v situácii, kedy má vážneho záujemcu na

kúpu spoločnosti a to spoločnosť Bancroft, ktorá je s ním v jednaní a že sumu, ktorú mu navrhujú by bola
dostačujúca, aby vysporiadal všetky záväzky. Viackrát sa stretli. Hoci je správcom konkurznej podstaty,
primárne sa nezamýšľal nad tým, či úpadca by mohol byť predĺžený, skôr ho zaujímalo, z čoho mu tie
peniaze vráti. Nemal vedomosť o tom, aby spoločnosť bola zrelá na konkurz. Skutočnosť ohľadom
jednaní so spoločnosťou Bancroft mu poskytol pán Staško, ktorý bol majiteľom spoločnosti Frost a

zo zastupovania tejto osoby ako právny zástupca pána Staška viedol od augusta 2009 rokovania s
Bancroftom ohľadom spoločnosti Frost. Pani S., zástupkyňa tejto spoločnosti mu pri rozhovore potvrdila,
že sú v jednaní a chcú kúpiť aj prešovskú Radomu. Túto informáciu obdržal ešte pred tým, ako sa s
pánom Moľom osobne stretol. Sumu, ktorá napokon bola uvedená v zmluve o pôžičke určil pán Moľ s
tým, že túto sumu potrebuje na účely, ktoré potrebuje vysporiadať. Nevidel jeho uzávierky, nepoznal ani

štruktúru majetku, ani pohľadávky.

61. Zo zápisnice o výsluchu svedka Rudolfa Moľa vo veci Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej
polície Prešov, ČVS: ORP-67/OEK-PO-2013 zo dňa 13.32013 súd zistil, že „od leta roku 2009 sa dostala
spoločnosť Radoma s. r. o. 50 % spoločník úpadcu a po tom, čo bol na ňu vyhlásený konkurz, VÚB

chcela začiatkom roku naraz vyplatiť celý prevádzkový úver, čo nebol schopný urobiť. Po vyhlásení
konkurzu na spoločníka úpadcu došlo k tomu, že táto prestala od úpadcu odoberať tovar, čo bolo viac
ako 60 % odbytu a zostali mu len malí odberatelia. Túto situáciu chce riešiť tak, že žiadal banku o
odklad splatenia úveru, ale banka nesúhlasila. Vzhľadom na to, že v roku 2010 mal úpadca záujemcu
o kúpu a to firmu Bancroft dohodoval sa s touto firmou na cene, jednal aj so zástupcami tejto firmy a

to pánom Karolom Ponesom z Nových Zámkov, lebo táto firma predtým kúpila aj firmu Frost, s. r. o.
Prešov. Okrem neho jednal aj s pani T. I. v Budapešti, ktorá túto spoločnosť zastupovala. Jednania s
touto firmou prebiehali od augusta 2009 do mája 2010, ale neskončili sa jednoznačnou dohodou“.

62. Z výsluchu svedka JUDr. Jaroslava Jaroščáka zo dňa 14.3.2013 z v tej istej trestnej veci súd zistil,

že „ho niekedy v mesiaci apríli oslovil jeho známy Slavomír Grohoľ z Bardejova a požiadal ho, či by
pánovi Moľovi, resp. jeho firme nepožičal nejakú presne nešpecifikovanú sumu peňazí z dôvodu, že
pán Moľ potreboval rozbehnúť výrobu nanukov a podobného tovaru vo svojej firme, pretože sa blížila
letná sezóna a nemal na to dostatok finančných prostriedkov. O jeho návrhu pouvažoval, súhlasil s tým,
aby si dohodol stretnutie s pánom Moľom, ktoré sa o krátky čas na to uskutočnilo, kde najprv pán Moľ

požiadal o pôžičku vo výške cca 200.000 eur, ale po niekoľkých ďalších rokovaniach požiadal o vyššiu
sumu a zdôvodnil to tým, že VÚB od neho požaduje urýchlené splatenie kontokorentného úveru, ktorý
ak by nesplatil, prišiel by prakticky o celý majetok firmy, ktorý bol v tom čase založený v prospech firmy
VÚB a.s., a teda celkovo ho požiadal o pôžičku vo výške cca 2.000.000 eur s tým, že presná suma sa
nakoniec ustálila na 1.991.635 eur. Vzhľadom na rizikovosť tejto pôžičky, kde bol vlastne až druhým

záložným veriteľom vo VÚB od pána Moľa požadovala iné záruky a to založenie majetku spoločnosti
s. r. o., kde pán Moľ založil v prospech žalovaného v 1.rade súkromný rodinný dom v Bardejove aj
nehnuteľný majetok spoločnosť Stamo s. r. o. a pristúpil aj ako osoba k celému tomu záväzku. Po takejto
dohode 8.6.2010 uzatvorili zmluvu o pôžičke, kde v tejto pôžičke výslovne uviedol, že mu poskytuje
výlučne za účelom jeho vysporiadania voči VÚB, čo bolo logickým krokom z jeho strany, pretože jeho

hlavný záujem bol na tom, aby pán Moľ vyporiadal dlh vo VÚB, čím by zaniklo záložné právo voči VÚB
a ostal by jediným a najväčším záložným veriteľom pre prípad, že by firma Radoma svoj dlh voči nemu
v dohodnutej dobe neuhradila“.63. Z výsluchu svedka N.. G. W., zamestnanca Oberbank Leasing s. r. o. súd zistil, že pokiaľ spoločnosť
listom z 9.8.2010 vypovedala leasingovú zmluvu s úpadcom, mal tento ako klient asi dva roky dozadu
permanentne problémy s platením, pričom splátky neplatil vôbec asi rok pred výpoveďou. Následne sa

im ozval pán Majirský ohľadom prevzatia leasingových zmlúv.

64. Z výsluchu L. T. súd zistil, že s konateľom úpadcu Rudolfom Moľom sa poznali zbežne, bol medzi
nimi obchodný vzťah. Mal záujem, aby odkúpil celú prevádzku úpadcu, preto o tom jednal s konateľom
žalovaného v 1.rade a došlo aj k uzavretiu následných zmlúv o odpredaji nehnuteľnosti a ostatných vecí,

ktoré tento v dražbách nadobudol.
Pokiaľ v priebehu sporu odpredal obchodný podiel v spoločnosti žalovanej v 2.rade, tak osobu, ktorej
podiel odpredával nepoznal, prevod obchodného podielu sa uskutočnil cez jemu neznámeho právnika.

65. Z výsluchu svedka N.. Y. O., manažéra klientskych vzťahov na pobočke VÚB, a.s. v Prešove súd
zistil, že v rámci svojej práce spravoval aj úvery úpadcu. Finančnú kondíciu klientov banky zhodnocujú

analytici a na základe ich rozhodnutia nebolo obnovené ďalšie úverovanie, čo sa týka kontokorentného
úveru, to znamená, finančná kondícia úpadcu nebola dobrá. Toto rozhodnutie v podstate očakával,
pretože z pobočky banky v Bratislave im bolo avizované, že problémy sú vo vzťahu k jednému zo
spoločníkov úpadcu - Radomy, s.r.o.
Úpadca však požiadal o predčasné splatenie investičných úverov aj napriek pokute.

66. Z výsluchu Rudolfa Moľa, konateľa úpadcu súd zistil, že „s Pavlom Majirským mali dlhoročný
obchodný vzťah, s konateľom žalovaného v 1.rade sa spoznal osobne, až keď za ním zašiel, či mu nevie
pomôcť v určitých finančných veciach, ktoré súviseli s tým, že banka mu nechcela obnoviť kontokorentný
úver. Chcel si od neho požičať peniaze. Viackrát sa stretli a v podstate sa nakoniec dohodli. Bola

poskytnutá pôžička, aby sa vyplatila banka. Urobil to preto, lebo som mal reálneho kupca a potreboval
získať čas sa to firmu Bancroft, s ktorou boli v kontakte asi 8 mesiacov predtým. Pôžička bola poskytnutá
vyslovene na vyplatenie dlhov v banke. O ostatných veriteľoch v tom čase nevedel, keď boli tak nejakí
maličkí. Firma mala ešte fungovať, mala nejaká zásoby, mala ešte celý polrok fungovať, celú sezónu sa
to malo vyplácať. Nemal inú šancu, než súhlasiť s lehotou splatnosti pôžičky 21 dní, lebo keby nebol

splatil VÚB banke, tak by bola urobila kroky. Získal celú sezónu, polroka získal na to odpredaj firmy“.

67. Následne právne vec uzavrel s poukazom na to, že
„Predmetom konania je návrh žalobcu na určenie neúčinnosti právnych úkonov podľa ustanovení §§ 57

a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /
ďalej len „ ZKR“/

68. Poukázal na ustanovenie § 64 ZKR a § 57 ZKR v znení platnom do 31.12.2011, podľa ktorého
právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca

alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie
nevyhovel.

69. Ustanovenie § 60 ZKR, podľa ktorého odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým

dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred

začatím konkurzného konania.

70. Ustanovenie § 62 ZKR, podľa ktorého právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z
odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak
a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti

odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

71. Ustanovenie § 63 ZKR, podľa ktorého ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za

túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná
majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto
veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu
uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť
plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví

v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako
pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola
uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná
osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci

konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.
72. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

73. Uviedol, že námietka ohľadom toho, že jednostranné započítanie zmluvnej pokuty a odmeny nebolo
odporovateľnosťou napadnuté a právny úkon, ktorého neúčinnosti sa žalobca dovoláva, teda zmluva

o pôžičke zvýšil aktíva úpadcu a preto sa daným úkonom nemohol zmenšiť majetok úpadcu a ako aj
námietka, že po vyplatení bánk, ostala ďalšia finančná čiastka v rozsahu okolo 500.000 eur a samotný
navrhovateľ ustálil, že v čase, keď sa mal realizovať tento úkon, resp. v čase podpisu nájomnej zmluvy,
bol rozsah záväzkov voči iným veriteľom na strane úpadcu vo výške asi 78.000 eur, čo znamená, že aj
po úhrade pohľadávok voči týmto bankám ostalo z poskytnutej pôžičky dosť finančných prostriedkov na

to, aby mohli byť uhradené nejaké záväzky v dosť nízkej výške 78.000 eur., a ak boli ukrátení veritelia,
tak isto nie úkonom zmluvy o pôžičke, ale následne realizovanými úkonmi konateľa úpadcu, neobstojí,
nakoľko Zmluva o pôžičke obsahovala konkrétne zmluvné dojednania, ktoré boli napokon realizované
ďalšími následnými právnymi úkonmi žalovaných, bez ktorých by konkretizácia zmluvných dojednaní
nemala právny význam, ale podstata týchto úkonov spočívala a právna záväznosť vyplývala práve z

uzavretej Zmluvy o pôžičke.
Uzavretá zmluva hoci bola pomenovaná ako zmluva o pôžičke nepochybne bola nepomenovaným
zmluvným typom, lebo v sebe zahŕňala niekoľko zmluvných dojednaní.

74. Z konkurzného spisu nepochybne vyplýva, že chýbajúca účtovná evidencia a nečinnosť konateľa

úpadcu znepriehľadnili dôkazný stav natoľko, že až následným dokazovaním bolo možné dospieť ku
konkrétnym reálnym právnym úkonom, ktoré nasledovali ako dôsledok právnych nárokov vyplývajúcich
zo Zmluvy o pôžičke.
75. Ak žalovaný v 1.rade tvrdí, že po poskytnutí jeho pôžičky mal úpadca dostatok majetku aj na
úhradu veriteľov, ktorí mali voči nemu vymáhateľné pohľadávky a tak títo boli ukrátení nie v dôsledku

Zmluvy o pôžičke ale v dôsledku následného konania konateľa úpadcu, nebyť tohto úkonu by platobne
neschopný úpadca bol nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu už skôr a došlo by k následnému
speňaženiu všetkého majetku, aj toho, ktorý nebol zabezpečený záložným právom bánk a tento majetok
by nepochybne stačil na úhradu veriteľov. Pritom súd poukazuje aj na to, že takéto rozsiahle zaťaženie
majetku, aké bolo dohodnuté v tejto zmluve nepochybne samo osebe znamená ukrátenie veriteľov.

76. Rigidný a formalistický prístup k tejto právnej otázke odporuje účelu konkurzného konania ako
takého. Takáto pôžička, s v obchodnom styku nereálnou dobou splatnosti, stanovenou bez primeraného
dôvodu spôsobila oddialenie vyhlásenia konkurzu a umožnila konateľovi úpadcu, aby uskutočnil právne
úkony, ktoré ukrátili existujúcich veriteľov - aj okrem veriteľa s najväčšou pohľadávkou, ktorá vznikla
v dôsledku Daňového priznania za DPH za október 2010 vo výške 407 176,72 eura a súvisela s

odpredajom nehnuteľností a hnuteľných vecí na dražbách., lebo úpadca dlhoval na DPH už za mesiac
máj 2010 sumu 17 242,58 eura.
77. Poukázal na § 57 ZKR a ustálená súdna teória a prax ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti
ktorý vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky.Správca musí preukázať, ktorá riadne prihlásená pohľadávka bola napadnutým právnym úkonom
dlžníka ukrátená. Ak by pohľadávka neexistovala vôbec alebo by ešte nevznikla, nemohla by byť
ani ukrátená. Preto je potrebné, aby pohľadávka bola v čase vykonania právneho úkonu splatná a k

ukráteniudochádzaužvtedy,akveriteľmalpohľadávkuvčasevykonaniaprávnehoúkonuvočidlžníkovi.
Žalobca preukázal existenciu týchto pohľadávok predložením zoznamu pohľadávok.
78. Poukázal na to, že podľa odborného článku JUDr. Imricha Fekete, CSc., „Relatívna neúčinnosť
odporovateľného právneho úkonu“ zverejneného na www.epi.sk , ukrátením veriteľa
je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Nie je dôležité,

aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym
úkonom zmenšený. K záveru, či možno právny úkon dlžníka hodnotiť ako odporovateľný, možno dospieť
až po zodpovedaní týchto dvoch otázok:
- môže byť vymáhateľná pohľadávka veriteľa uspokojená z aktuálneho majetku dlžníka, a to aj napriek
tomu, že dlžník urobil odporovateľný právny úkon?
- má právny úkon dlžníka povahu odporovateľného právneho úkonu, ktorým spôsobil zmenšenie svojho

majetku a tým aj nevymožiteľnosť pohľadávky veriteľa?

79. Po zosumarizovaní skutkového stavu aj s prihliadnutím na ďalšie prebiehajúce súdne spory vyvolané
konkurzom na majetok úpadcu, súd zistil, že úpadca už v roku 2009 vykazoval platobnú neschopnosť a
nestabilitu, pričom táto bola čiastočne spôsobená aj škodami zo záplav, ktorými bol úpadca postihnutý

v roku 2004 a 2005,2006, pričom poistné plnenie z poistných udalostí, ktoré sa konali v roku 2005, 2006
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. úpadcovi neposkytol. Úpadca sa dostal do nepriaznivej finančnej
situácie, ktorá sa naďalej prehlbovala, pričom v apríli 2010 bol vyhlásený konkurz na jedného zo
spoločníkov úpadcu, ktorý mal 50 % podiel na majetkovej účasti vkladom vo výške 141. 074,15 eura.
Následne na to došlo k uzavretiu žalobou napadnutej zmluvy o pôžičke, ktorej ako tvrdili konatelia

ako úpadcu, tak aj žalovaného v 1.rade predchádzali rokovania o tom, na aký účel a v akej výške má
byť predmetná pôžička poskytnutá. Pokiaľ by nedošlo k poskytnutiu predmetnej pôžičky, s najväčšou
pravdepodobnosťou by VÚB a. s. uplatnila v dôsledku splatnosti kontokorentného úveru záložné právo
na majetok úpadcu a to by nepochybne viedlo ku vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu. V tomto
konkurzu by následne boli uspokojované záväzky ďalších veriteľov a to nielen bánk ale aj tzv. drobných

veriteľov, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Keďže bol vyhlásený konkurz na majetok Radomy s. r. o. ako jedného zo spoločníkov úpadcu, v
konkurze, ktorý sa viedol na majetok tohto spoločníka, by predmetom speňažovania bol aj tento
obchodný podiel u úpadcu.

80. Tvrdenia konateľov účastníkov Rudolfa Moľa a JUDr. Jozefa Jaroščáka o tom, že lehota na splatenie
pôžičky stanovená v dĺžke 21 dní bola primeraná a dalo sa reálne očakávať, že v tejto dobe aj
úpadca získa finančné prostriedky v dôsledku odkúpenia spoločnosti firmou Bancroft, považoval aj s
prihliadnutím na už tom čase prebiehajúci konkurz na 50 % spoločníka úpadcu nevierohodné. O tom, že
Rudolf Moľ mal úmysel ukrátiť existujúcich veriteľov, ktorí evidentne ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke

jestvovali,svedčíajto,žehneďpozaplateníprvejfinančnejčiastky,ztejtosumypoukázalnasvojosobný
účetsumu500.000eurtvrdiac,žeajonsámbolveriteľomúpadcu.Totojehokonaniejezjavnýmúmyslom
poškodiť týchto veriteľov, pretože v tom čase na účte spoločnosti bola suma len cca 12.000 eur, ktorá
nebola dostatočná na zaplatenie všetkých v tom čase splatných pohľadávok, pričom za takého veriteľa
sa považoval aj Rudolf Moľ čo do sumy, ktorú si poukázal z poskytnutej pôžičky na svoj osobný účet.

Navyše, ak úpadca skutočne mienil vrátiť požičanú sumu je odporujúce logike vecí, aby už na začiatku
plynutia lehoty na jej splatenie 30.6.2010 prevádzku prenajímal a to práve žalovanému v 2.rade, lebo
takéto kroky si navzájom odporujú. Jeho tvrdené úsilie predať prevádzku sa tak ukazuje nevierohodným.
Takýto úmysel smerujúci k ukráteniu veriteľov musel mať úpadca v čase, keď pôžičku uzatváral aj
následne pri ďalších právnych úkonoch, ktoré prijaté záväzky z tejto zmluvy konkretizovali a realizovali.

Uviedol, že pokiaľ žalovaný v 1.rade tvrdí, že mu išlo z jeho strany len o výhodnú finančnú transakciu,
právne úkony a postupy, ktoré v danom prípade zvolil by tomu aj nasvedčovali a znenie ustanovenia v
pôžičke o tom, že predmetná pôžička má slúžiť aj na vyrovnanie ďalších existujúcich záväzkov úpadcu
by tomu zodpovedala, avšak jediný konateľ a spoločník žalovaného v 1.rade je sám správcom, ktorý
je znalý predpisov konkurzného práva natoľko, že mu museli byť okolnosti, za ktorej bola poskytnutá

pôžička z právneho hľadiska pochybné, aby mu tento úmysel dlžníka unikol. Ako dlhoročný správca
určite vedel, že takéto finančné transakcie môžu následne viesť k ukracovaniu veriteľov v konkurznom
konaní, keďže stav spoločnosti mu musel byť známy už zo samotného účelu poskytnutia pôžičky. To,
že sa k svojím požičaným finančným prostriedkom dostal až cca o 11 mesiacov po poskytnutí pôžičky,nevyvracia jeho vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov. Ak by tomu tak skutočne bolo, určite by
bol úpadcovi jeho konanie vytkol alebo sa následne voči tomu ohradil, ale takýto dôkaz neexistuje a ani
dokonca konateľ úpadcu to netvrdil.

81. Keďže predmetom záložného práva v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičky bol všetok nehnuteľný
majetok, ako aj budovy patriace úpadcovi, muselo mu byť zrejmé, že ak dôjde k predaju predmetných
nehnuteľnosti na dražbe, bude dlžník zbavený majetku, z ktorého by prípadne bolo možné uspokojiť
veriteľov. Tým, že došlo k odpredaju celého majetku patriaceho úpadcovi, došlo aj k zmareniu získania
finančných prostriedkov odpredajom obchodného podielu Radomy s. r. o. u úpadcu, a teda z daných

právnych úkonov profitovali predovšetkým banky a ukrátení zostali tzv. drobní veritelia, Sociálna
poisťovňa, zdravotné poisťovne a Daňový úrad Prešov.

82. Keďže v čase, keď úpadca mal získavať finančné prostriedky na vrátenie pôžičky, prenajal celý
výrobný areál žalovanému v 2.rade, ktorému následne žalovaný v 1.rade odpredal ako zariadenia, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy z 1.10.2010, ako aj ochranné známy, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy

z 1.10.2010, a bezodplatne postúpil práva z leasingových zmlúv k motorovým vozidlám, len potvrdzuje
to, že nebol žiaden skutočný a reálny záujemca o kúpu a úmysel dlžníka nebol vrátiť pôžičku a nastoliť
spravodlivý právny stav, ale ukrátiť možných veriteľov, resp. zbaviť spoločnosť akéhokoľvek bonitného
majetku ešte pred vyhlásením konkurzu. Poukazovať na stav tovarových zásob v čase vzniku týchto
právnych úkonov je nevierohodné, pretože nie je zrejmé, či vôbec tovarové zásoby v takej hodnote

reálne existovali v tomto čase a či sa nejednalo len o stav účtovný. Účtovný denník za rok 2010 ani
konateľ úpadcu žalobcovi nepredložil a tak toto jeho tvrdenie nie je možné preveriť.
83. Preukázané mal aj to, že ku dňu poskytnutia pôžičky na účte úpadcu bola suma len cca 12.000 eur
a potom, čo bola prijatá suma 1.000.000 eur a vyplatené určité pohľadávky, v čase keď bola pripísaná
druhá suma na účet, na účte úpadcu bolo len cca 21.000 eur. V tom čase, keď teda žalovaný v 1.rade

poskytol finančnú pôžičku, bolo možné z nej vyplatiť veriteľov podľa splatnosti ich pohľadávok, avšak
dlžník tak neurobil, pretože jeho úmysel bolo uprednostniť určitých veriteľov a z tohto dôvodu teda tieto
právne úkony napĺňajú aj skutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR.
84. Vo vzťahu k ustanoveniu §60 Zákona o konkurze a vyrovnaní, súd poukazuje na to, že účelom
konkurzného konania je čo najspravodlivejšie uspokojenie veriteľov úpadcu.

Okolnostiokolonáslednéhopredajaobchodnéhopodielubývalýmspoločníkomakonateľomžalovaného
v 2. rade Pavlom Majirským novému spoločníkovi a konateľovi Otto Bartusovi sa v zmysle pripojených
listinných dôkazov z registrového spisu žalovaného v 2.rade ukázali ako potvrdzujúce záver o vedomosti
aj žalovaného v 2.rade o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov, pretože v súčasnosti je podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 2.rade a tento špekulatívny účel žalovaného v 2.rade

nemožno opomenúť.“

85. Na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade Krajský súd v Prešove zo dňa 29.6.2016 č.k.
4CoKR/2/2015-581 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a k nemu dodal nasledovné:
„Odvolací súd v zhode s okresným súdom musí konštatovať, že úkony vykonané medzi účastníkmi
jednoznačne napĺňajú charakter odporovateľný právnemu úkonu zadefinované v § 57 ZKR, pretože tieto
úkony ukracujú pohľadávky iných veriteľov, pričom uspokojenie pohľadávok žalovaných bolo prednostné
a to bol aj cieľ týchto úkonov. Okresný súd správne konštatoval, že uspokojenie pohľadávky žalovaného

v 1/ rade bolo prednostné, aby sa tento dostal ako k svojim peniazom z poskytnutej pôžičky, tak aj k
zmluvnej pokute. Obdobne je preukázané, že takéto úkony boli smerované k tomu, aby boli prvotne
uspokojenílenvybratíveritelia,atožalovanýv1/rade,poprípadekonateľúpadcu,pánMoľ,čižalovanýv
2/rade,aknanehoboliprevedenéprávakhmotnémumajetkuúpadcu.Podľa§60ods.1ZKRodporovať
možno tiež platnému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom

dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento bol alebo musel byť druhej strane známy. Je ťažko uveriť tvrdeniu
žalovaného v 1/ rade, že poskytovaním úveru sledoval len určitý finančný profit a nemal vedomosť o
finančnej kondícii úpadcu. Už len okolnosti poskytnutia pôžičky svedčia o tom, že úpadca mal problém s
plnením svojich záväzkov. Preto potreboval peňažné prostriedky, ktoré mal vrátiť predajom majetku cez
spoločnosť Bancroft. Je ťažko uveriť, že požičiavajúci veriteľ si neoveroval bonitu dlžníka pri poskytovaní

úveru 1.900.000,- euro. Musel mať určité pochybnosti a najmä z toho hľadiska si zriaďoval záložné práva
majetku dlžníka. Úvahy okresného súdu sú správne v tom, že vrátenie pôžičky v 21 dňovej lehote nebola
reálnou časovou osou na vrátenie poskytnutej pôžičky a bol tu bočný úmysel cez poskytnutú pôžičku
(úver) vykonať určité majetkové operácie a tým bol v konečnom dôsledku prevod majetku úpadcu nažalovaného v 2/ rade. Personálne prepojenie je naznačené aj v rozhodnutí okresného súdu medzi
žalovaným v 1/ a rade a žalovaným v 2/ rade, pričom je nesporné, že pri vrátení pôžičky v prvom rade bol
uspokojený veriteľ z pôžičky žalovaných v 1/ rade, či vtedy aktuálny konateľ úpadcu, p. Moľ. Odvolací

súd má vedomosť o tom, že aj proti p. Moľovi boli vedené odporovacie žaloby práve z týchto úkonov.
86. V danom prípade žalovaný v 1/ rade nadobudol prospech aj tým, že získal späť pôžičku aj so
zmluvnou pokutou, pretože pôžička nebola vrátená v reálnom čase na vrátenie tejto pôžičky - 21
dní. Od začiatku nebol predpoklad, že v tejto lehote môže byť dlh vrátený z hľadiska problémov
úpadcu s predajom svojej produkcie, ak jeho spoločník a odberateľ v rozsahu viac ako 50 % už

bol v úpadku (Radoma s.r.o.). To bol aj dôvod, prečo úpadca začal jednať o poskytnutí pôžičky. Ak
žalovaný v 1/ rade sa bráni tým, že poskytnutím pôžičky nedošlo k zníženiu majetkovej hodnoty, tak
bola síce poskytnutá pôžička 1.900.000,- euro, ale k uspokojeniu pohľadávok veriteľov nešlo podľa
ich splatnosti, ale prednostne boli uspokojené pohľadávky vybraných veriteľov, či VÚB alebo ČSOB
a následne aj samotného veriteľa z poskytnutej pôžičky, či konateľa úpadcu, p. Moľa a iné práva
veriteľov zdravotnej či sociálnej poisťovne, či daňového úradu boli opomenuté. Ak aj žalovaný poukazuje

na to, že dlžník disponoval určitým majetkom v zásobách, tak nikdy nebolo preukázané, aby jej boli
robené úkony zo strany úpadcu na to, aby mal v úmysle uhradiť práva týchto obídených veriteľov.
Jednoznačne všetky úkony smerovali len k tomu, ako vrátiť peniaze veriteľovi (žalovanému v 1. rade),
či previesť majetok úpadcu, resp. jeho bonitnej časti na tretie osoby a neuspokojovať pohľadávky iných
veriteľov. Jednoznačne podľa § 62 ods. 1 ZKR možno odporovať právnym úkonom proti tým, kto z

odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech, a tým bol žalovaný v 1/ rade,
ktorému prednostne, pred ostatnými veriteľmi boli zaplatené pohľadávky z poskytnutej pôžičky spolu so
zmluvnou pokutou. Žalovanému v 2/ rade bol prevedený bonitný majetok sprostredkovane cez dražbu,
či cez predaj ochranných známok. Ak žalovaný v 2/ rade bol predtým nájomcom, následne aj subjektom,
ktorý mal prospech z predaja ochranných známok, či predaja hnuteľných vecí, tak záver súdu prvého

stupňa je správny, že keď úpadca získa finančné prostriedky na vrátenie pôžičky, prenajímal výrobný
areál žalovanému v 2/ rade, ktorému žalovanému v 1/ rade odpredal aj zariadenie z kúpnej zmluvy z
1.10.2010 aj ochranné známky. Nebol tu skutočný a reálny záujemca o predaj a kúpu tretím subjektom,
ale len medzi dohodnutými stranami, a to žalovanými v 1/a 2/ rade za účasti úpadcu - žalobcu ukrátiť
ďalších veriteľov a zbaviť spoločnosť akéhokoľvek bonitného majetku ešte pred vyhlásením konkurzu.

Pôžička 1.900.000,- euro nesledovala budúcu možnú existenciu úpadcu ako podnikateľského subjektu,
lensledovalavyriešeniekonkrétnychzáväzkovspoločnostivovzťahukbankámapopritomriešiťajiných
prednostných veriteľov, v prvom rade žalovaného v 1/ rade. Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu
podľa§60ods.1ZKRmožnovprípadoch,aksapreukážeúmyseldlžníkaukrátiťsvojichveriteľovatento
bol alebo musel byť druhej strane známy. Zo všetkých okolností je nesporné, že tvrdená „nevedomosť“

žalovaného v 1/ rade o finančnej kondícii úpadcu, či následné konania účastníkov jasne preukazujú
úmysel ako úpadcu, tak jeho veriteľov, či žalovaného v 2/ rade nakladať určitým spôsobom s majetkom
dlžníka tak, aby boli uprednostnené určité pohľadávky dohodnutých veriteľov pred ostatnými veriteľmi
so skôr splatnými pohľadávkami. Po objasnení týchto okolností nastávajú následky predpokladané § 63
ods. 1 ZKR, že pri neúčinnosti právnych úkonov je povinnosť poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú

náhradu za takéto veci, o čom je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré je správne.“

87. Voči tomuto rozsudku bolo podané včas dovolanie žalovaným v 1.rade, pričom uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2017 č.k. 3Obdo/72/2016-621 bol rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 29.6.2016 č.k. 4CoKR/2/2015-581 a rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 6.2.2015 č.k.

3Cbi/22/2012-479 zrušený a vec vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

88. V dovolacom rozhodnutí je v bodoch 56 - 83 vyslovený nasledovný právny názor:
S ohľadom na charakter rozhodovanej veci, rozhodnutia súdov nižšej inštancie ako aj obsah dovolania
žalovaného 1/ dovolací súd uvádza, že odporovateľnosť právneho úkonu je osobitným inštitútom, ktorý

slúži na ochranu veriteľov. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka v konkurznom
konaní je, že právny úkon je platný a zároveň nadobudol účinnosť. Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu
a dokazovania, ktoré súd vykonal. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka
jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie pohľadávky.

Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa,
teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok
majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho
majetku, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok, ktorý mu ostal, postačuje nauspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky
veriteľa. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, resp.
v momente keď právny úkon nadobudne účinnosť (Ďurica M., Konkurzné právo na Slovensku a v

Európskej únii. 3. vydanie. EUROKÓDEX: Bratislava, 2012, strana 623).
89. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje 3 druhy právnych úkonov, ktorým možno v konkurze
odporovať, ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia (§ 58), právne úkony zvýhodňujúce
niektorého veriteľa' (§ 59) a právne úkony, pri ktorých sa vyžaduje úmysel ukrátiť veriteľa (§ 60). Pri
odporovateľnosti podľa § 5S a § 59 ZKR sa nevyžaduje úmysel dlžníka alebo druhej strany ukrátiť

uspokojenie pohľadávok veriteľov, pre odporovateľnosť podľa ustanovenia § 60 ZKR je podmienkou,
aby bol právny úkon uskutočnený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Zároveň zákon vyžaduje,
aby bol tento úmysel druhej strane známy. Existenciu úmyslu dlžníka a vedomosť druhej strany o
tomto úmysle (resp. osoby, v prospech ktorej bol právny úkon uskutočnený), je povinný preukázať
žalobca. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle zákon predpokladá
v prípadoch, kedy dlžník urobil právny úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

V rozhodovanej veci sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov vymedzených v petite
žaloby (v znení jeho opravy podľa § 43 ods. 1 O. s. p. účinného v čase podania žaloby a jej opravy) podľa
§ 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S poukazom na citované rozhodnutia ústavného súdu (viď
body 51, 52 a 53 vyššie) odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu vo veci musí dať jednoznačnú
odpoveď na otázku, či žalovaný právny úkon bol uskutočnený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich v tom

čase existujúcich veriteľov, a či tento úmysel dlžníka bol, resp. musel byť druhej strane s výnimkou osôb
uvedených v ustanovení § 60 ods. 2 ZKR známy. Zároveň musí súd dať jednoznačnú odpoveď na to,
ako sa vysporiadal s podstatnou procesnou obranou žalovaného (resp. žalovaných) vzťahujúcou sa na
rozhodovanú vec, a prečo sa s touto procesnou obranou nestotožnil. Iba také súdne rozhodnutie možno
považovať za súladné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak tieto vlastnosti rozsudky

konajúcich súdov nemajú a neposkytujú odpoveď na vyššie uvedené otázky, je konanie odvolacieho
súdu (prípadne aj súdu prvej inštancie) zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.
f/ C. s. p., keďže svojim nesprávnym postupom znemožnil súd strane realizovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
90. Vzhľadom na vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. dovolací

súd posudzoval odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spolu s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie, nakoľko obidve rozhodnutia predstavujú jeden celok, ako to vyplýva aj z ustálenej
judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS
489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu

príslušného súdneho konania.
91. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že

majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku
z 29. apríla 1993, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je
rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. (ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. účinného
v čase rozhodovania okresného aj krajského súdu). Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní
[§ 378 ods. 1 C. s. p. a § 393 ods. 2 C. s. p. (ustanovenie § 211 ods. 2 O. s. p. účinného v čase

rozhodovania odvolacieho súdu)]. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. bolo povinnosťou súdu v odôvodnení
rozsudku uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní 1/ a
2/, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočností považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosťou súdu bolo dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Odvolací súd je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný zhrnúť podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán v odvolacom konaní, zistený skutkový stav a svoje právne posúdenie
veci (viď ustanovenie § 393 ods. 2 C. s. p.).
92. Najvyšší súd uviedol, že vo veci konajúce súdy sa uvedenými zásadami neriadili, a to tak vo vzťahu
k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o neúčinnosti zmluvy o pôžičke z 8. júna 2010, ako aj vo vzťahu k

výrokom, ktorými bolo rozhodnuté o neúčinnosti kúpnej zmluvy na hnuteľné veci z 1. októbra 2010 a o
neúčinnosti zmluvy o prevode ochranných známok z 1. októbra 2010.
93. K posúdeniu zmluvy o pôžičke ako ukracujúceho právneho úkonu a naplneniu hypotézy právnej
normyvzmysleustanovenia§60zákonaokonkurzeareštrukturalizáciisúdprvejinštancieskonštatoval,že zmluva o pôžičke obsahovala konkrétne zmluvné dojednania, ktoré boli napokon realizované ďalšími
následnými právnymi úkonmi žalovaných, bez ktorých by konkretizácia zmluvných dojednaní nemala
právny význam, ale podstata týchto úkonov spočívala a právna záväznosť vyplývala z uzavretej zmluvy

o pôžičke, ktorá predstavuje nepomenovanú zmluvu, keďže zahŕňala v sebe niekoľko zmluvných
dojednaní.Nebyťzmluvyopôžičkebyplatobneneschopnýúpadcabolnútenýpodaťnávrhnavyhlásenie
konkurzu už skôr a došlo by k následnému speňaženiu všetkého majetku. Rozsiahle zaťaženie majetku,
aké bolo dohodnuté v zmluve, nepochybne samo osebe znamená ukrátenie veriteľov. Poskytnutá
pôžička umožnila konateľovi úpadcu, aby uskutočnil právne úkony, ktoré ukrátili existujúcich veriteľov.

Predmetom záložného práva v zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke bol všetok nehnuteľný majetok,
muselo byť zrejmé, že ak dôjde k predaju nehnuteľností na dražbe, bude dlžník zbavený majetku, z
ktorého by prípadne bolo možné uspokojiť veriteľov.
94. K odvolacím námietkam žalovaného 1/ odvolací súd uviedol, že úkony vykonané medzi účastníkmi
jednoznačne napĺňajú charakter odporovateľného právneho úkonu zadefinovaného v § 57 ZKR, pretože
tieto úkony ukracujú pohľadávky iných veriteľov, pričom uspokojenie pohľadávok žalovaných bolo

prednostné, a to bol aj cieľ týchto úkonov. Žalovaný 1/ nadobudol prospech aj tým, že získal späť pôžičku
aj so zmluvnou pokutou, pretože pôžička nebola vrátená v reálnom čase na vrátenie tejto pôžičky.
Od začiatku nebol predpoklad, že v dohodnutej lehote môže byť dlh vrátený z hľadiska problémov
úpadcu s predajom svojej produkcie, ak jeho spoločník a odberateľ v rozsahu viac ako 50 % už bol
v úpadku. K argumentu žalovaného, že poskytnutím pôžičky nedošlo k zníženiu majetkovej hodnoty,

odvolací súd uviedol, že síce bola poskytnutá pôžička 1.900.000,- eur, ale k uspokojeniu pohľadávok
veriteľov nedošlo podľa ich splatnosti, ale prednostne boli uspokojené pohľadávky vybraných veriteľov,
či VÚB alebo ČSOB a následne aj samotného veriteľa z poskytnutej pôžičky, či konateľa úpadcu, ale
iné práva veriteľov, zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne alebo daňového úradu, boli opomenuté.
Úkony úpadcu smerovali len k tomu, ako vrátiť peniaze veriteľovi (žalovanému J/), či previesť majetok

úpadcu, resp. jeho bonitnej časti na tretie osoby a neuspokojovať pohľadávky iných veriteľov.
95. Z odôvodnení rozsudkov okresného súdu, ako aj krajského súdu nie je vôbec zrejmé, z akých
dôvodov považovali zmluvu o pôžičke za ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. Predmetom zmluvy o pôžičke bolo poskytnutie pôžičky v sume 1.991.635,-
eur za odmenu 12.000,- eur žalovaným 1/ ako veriteľom úpadcovi ako dlžníkovi. Z rozhodnutí

súdov nie je zrejmé, ako dospeli k záveru, že poskytnutím pôžičky úpadcovi žalovaným 1/, čo bolo
predmetomzmluvyopôžičke,došlokzníženiumajetkovejhodnotyúpadcuatýmkukráteniuexistujúcich
úpadcových veriteľov. V odôvodnení rozsudkov konajúcich súdov absentuje aj akékoľvek odôvodnenie
k právnej argumentácii predloženej žalovaným 1/ s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline z 13.
júna 2013, sp. zn. 13CoKR/6/2013, ktorú predložil v konaní pred okresným súdom, uviedol ju v odvolaní

a zopakoval aj v podanom dovolaní. Dovolací súd uvádza, že síce uvedené rozhodnutie nebolo pre
konajúce súdy záväzné, avšak, bolo ich povinnosťou vysporiadať sa s právnou argumentáciou v ňom
obsiahnutou s ohľadom na procesnú obranu žalovaného 1/.
96. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že predmetom konania v rozhodovanej veci je posúdenie
zmluvy o pôžičke ako ukracujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 60 zákona o konkurze a

reštrukturalizácii, ako to v žalobe vymedzil žalobca (správca konkurznej podstaty úpadcu) a nie prípadné
ďalšie právne úkony, ktoré na zmluvu o pôžičke nadväzovali, prípadne ďalšie právne úkony uskutočnené
konateľom úpadcu, ktorými nakladal s peňažnými prostriedkami z poskytnutej pôžičky. Z tohto dôvodu
je po dosiaľ vykonanom dokazovaní neudržateľný záver súdu prvej inštancie o realizovaní konkrétnych
zmluvných dojednaní zmluvy o pôžičke ďalšími následnými právnymi úkonmi žalovaných, resp. jeho

konštatovanie, že rozsiahle zaťaženie majetku dohodnuté v zmluve nepochybne samo osebe znamená
ukrátenie veriteľov. Predmetom konania totiž je rozhodnutie o odporovateľnosti zmluvy o pôžičke a nie
ďalších súdom v odôvodnení rozhodnutia nekonkretizovaných právnych úkonov žalovaných, ktorými sa
mali realizovať konkrétne ustanovenia zmluvy o pôžičke.
97. S ohľadom na charakter rozhodovanej veci možno konštatovanie odvolacieho súdu o prednostnom

uspokojovaní pohľadávok vybraných veriteľov, či VÚB alebo Č SOB a následne aj samotného veriteľa
z poskytnutej pôžičky ako dôvodu pre posúdenie zmluvy o pôžičke ako odporovateľného právneho
úkonu považovať za svojvoľné a bez existencie logického zdôvodnenia. Dovolací súd sa v tejto súvislosti
stotožňuje s tvrdením dovolateľa, že ak po prijatí pôžičky úpadca neuspokojoval svojich veriteľov podľa
splatnosti ich pohľadávok, jedná sa väčšinou o jednostranné odporovateľné právne úkony vykonané

úpadcom voči jeho veriteľom, ktorí nemajú nič spoločné s dovolateľom. Rovnako dovolací súd dáva za
pravdu dovolateľovi, že úpadca z poskytnutej pôžičky neuspokojoval pohľadávku žalovaného 1/. Obsah
spisu nasvedčuje skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky žalovaného 1/ došlo realizáciou záložného
práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá nebola žalobcom napadnutá a nedošlo kuspokojeniu pohľadávky úpadcom. Záver odvolacieho súdu nezodpovedá skutkovému stavu zistenému
na základe vykonaného dokazovania.
Nakoľko odôvodnenia rozhodnutí okresného a krajského súdu nedávajú odpovede na relevantné

námietky žalovaného 1/ vo vzťahu k odporovateľnosti zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 60
ZKR vznesené už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v odvolaní a následne, ktoré boli
zopakovanévdovolaní,azrozhodnutíkonajúcichsúdovniejezrejmýzáveroposúdenízmluvyopôžičke
ako ukracujúceho právneho úkonu, dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok
súdu prvej inštancie vykazujú také nedostatky, že sú právne neudržateľné, čím došlo k porušeniu práva

žalovaného 1/ na spravodlivý proces.
98. Takýto exces konajúcich súdov nie je možné odôvodniť ani konštatovaním súdu prvej inštancie, že
účelom konkurzného konania je čo najspravodlivejšie uspokojenie veriteľov úpadcu (strana 25 rozsudku
súdu prvej inštancie). Účelom konkurzného konania je uspokojenie veriteľov v čo najvyššej miere,
avšak tento účel možno dosiahnuť len postupom súdu (resp. správcu), ktorý je v súlade so zákonom.
Dovolací súd uvádza, že incidenčné konanie - konanie o neúčinnosť právneho úkonu predstavuje

klasickésporovékonanie,kdejesúdviazanýžalobnýmnávrhomžalobcu(správcukonkurznejpodstaty),
ktorým je vymedzený predmet konania. Súd môže pri rozhodovaní vychádzať iba z vymedzeného
predmetu konania a nemôže vlastnou aktivitou nahrádzať správcu konkurznej podstaty, ako osobu znalú
práva. Taktiež súdne rozhodnutie musí vychádzať zo skutočností preukázaných v priebehu súdneho
konania na základe vykonaného dokazovania a nemôže byť postavené na domnienkach, ako tomu bolo

v rozhodovanej veci.
99. Dovolací súd považuje za dôvodné dovolanie žalovaného 1/ aj v časti smerujúcej proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými určil kúpnu zmluvu
z 1. októbra 2010 a zmluvu o prevode ochranných známok z 1. októbra 2010 za právne neúčinné voči
veriteľom v konkurze.

100. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal s podstatnými odvolacími námietkami žalovaného
1/ založenými na tom, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku neuviedol žiadne argumenty
odôvodňujúce vyhlásenie zmluvy o prevode hnuteľných veci z 1. októbra 2010 a zmluvy o prevode
ochranných známok z 1. októbra 2010 za neúčinné. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí iba všeobecne
skonštatoval, že všetky úkony smerovali len k tomu, ako vrátiť peniaze veriteľovi (žalovanému !/), či

previesť majetok úpadcu, resp. jeho bonitnej časti na tretie osoby a neuspokojovať pohľadávky iných
veriteľov. Jednoznačne podľa § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno odporovať
právnym úkonom proti tomu, kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol
prospech, a tým bol žalovaný 1/, ktorému boli prednostne zaplatené pohľadávky z poskytnutej pôžičky
spolu so zmluvnou pokutou. Žalovanému 2/ bol prevedený bonitný majetok sprostredkovane cez dražbu,

či cez predaj ochranných známok. Ak žalovaný 2/ bol predtým nájomcom, následne aj subjektom,
ktorý mal prospech z predaja ochranných známok, či predaja hnuteľných vecí, tak je správny záver
okresného súdu, že nebol tu skutočný a reálny záujemca o predaj a kúpu tretím subjektom, ale len
medzi dohodnutými stranami, a to žalovanými 1/ a 2/ za účasti úpadcu ukrátiť ďalších veriteľov a zbaviť
spoločnosť akéhokoľvek bonitného majetku ešte pred vyhlásením konkurzu.

101. Okresný súd vo svojom rozsudku uviedol, že v čase keď úpadca mal získavať finančné prostriedky
na vrátenie pôžičky, prenajal celý výrobný areál žalovanému 2/, ktorému následne žalovaný 1/ odpredal
ako zariadenia, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 1. októbra 2010, ako aj ochranné známky, ktoré
boli predmetom zmluvy o prevode z 1. októbra 2010, a bezodplatne postúpil práva z leasingových
zmlúv k motorovým vozidlám, len potvrdzuje to, že nebol žiadny skutočný a reálny záujemca o kúpu a

úmyseldlžníkanebolvrátiťpôžičkuanastoliťspravodlivýprávnystav,aleukrátiťmožnýchveriteľov,resp.
zbaviť spoločnosť akéhokoľvek bonitného majetku ešte pred vyhlásením. Tieto právne úkony napĺňajú aj
skutkovú podstatu zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
102. Z odôvodnenia rozsudku okresného ani z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé,
na základe akých skutočností konajúce súdy posúdili kúpnu zmluvu z 1. októbra 2010 ako aj zmluvu o

prevode ochranných známok z 1. októbra 2010, ako ukracujúce právne úkony v zmysle ustanovenia §
60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k dovolateľovi (žalovanému 1/). Konštatovanie súdu
prvej inštancie o bezodplatnom postúpení práva z leasingových zmlúv pritom nie je predmetom tohto
súdneho konania, ale konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2Cbi/27/2012 (ako to
vyplýva zo strán 18 a 19 rozsudku okresného súdu), pričom z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie

vyplýva, že uvedená žaloba správcu konkurznej podstaty bola zamietnutá.
103. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, v čom vidí v predmetných zmluvách ukracujúci
právny úkon, ako došlo k zníženiu majetkovej hodnoty úpadcu s cieľom ukrátiť existujúcich veriteľov.
Krajský súd sa pritom s argumentáciou žalovaného 1/ v odvolaní, že kúpna cena v zmysle kúpnejzmluvy z 1. októbra 2010 bola primeraná hodnote hnuteľných vecí, žiadnym spôsobom nevysporiadal,
pričom žalovaný 1/ bol toho názoru, že pri dojednaní primeranej kúpnej ceny sa nemôže jednať o
ukracujúci právny úkon. Rovnako sa odvolací súd nevysporiadal s odvolacou námietkou žalovaného 1/

týkajúceho sa skutočnosti, že v zmluve o prevode ochranných známok z 1. októbra 2010 bola dohodnutá
odmena vyššia, než ich hodnota určená znaleckým posudkom. Z tohto dôvodu odôvodnenie rozsudkov
okresného aj krajského súdu nedáva odpoveď na podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci, a to či
predmetné zmluvy predstavujú ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, ktorým mal byť znížený majetok úpadcu v úmysle ukrátiť existujúcich veriteľov.

104. Dovolací súd konštatuje, že z odôvodnení rozhodnutí nižšej inštancie vyplýva záver, že podľa ich
názoru bol žalovaný 1/ ako veriteľ úpadcu zvýhodnený na úkor ostatných veriteľov. Táto skutočnosť
zakladá skutkovú podstatu odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 59 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, a to že išlo o zvýhodňujúci právny úkon. Predmetom prebiehajúceho
incidenčného konania však nebolo rozhodovanie konajúcich súdov o odporovateľnosti žalovaných
právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako zvýhodňujúcich

právnych úkonov, v zmysle ktorých mali byt' žalovaní 1/ a 2/ uspokojení na úkor iných veriteľov úpadcu.
Úvahy okresného súdu a aj krajského súdu o uprednostnení niektorých veriteľov (žalovaného 1/) boli
uskutočnené mimo žalobcom vymedzeného predmetu konania, čím sa dopustili svojvoľnej aplikácie
právneho predpisu (zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ktorej absentuje presvedčivé a racionálne
odôvodnenie, čo má za následok porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces.

105. Nad rámec uvedených vád, ktorými bolo postihnuté konanie pred súdmi nižšej inštancie, dovolací
súd poukazuje aj na zmätočný postup odvolacieho súdu, ktorý nemal v konaní ustálené, s kým koná
ako so žalovaným 2/. V rozsudku označil odvolací súd ako žalovaného 2/ obchodnú spoločnosť
STAVBYINDUSTRIA, s.r.o., so sídlom Akademika Hronca 3, Rožňava, IČO: 36 494 763. Dovolací
súd poukazuje na skutočnosť, že v priebehu odvolacieho konania bol na pôvodného žalovaného 2/

uznesením Okresného súdu Košice Iz24. augusta 2015, sp. zn. 26K 9/2015 vyhlásený konkurz a za
správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Jozef Litvák, CSc. Podaním z 1. decembra 2015 (č.
1. 526 spisu) správca konkurznej podstaty žalovaného 2/ dal súhlas na pokračovanie v konaní podľa
ustanovenia § 47 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (od 1. júla 2016 ustanovenie § 47 ods.
4 - pozn. dovolacieho súdu). Uznesením Okresného súdu Košice I z 11. decembra 2015, sp. zn. 26K

9/2015 konkurzný súd odvolal správcu konkurznej podstaty žalovaného 2/ Ing. Jozefa Litváka, CSc. a za
správcu ustanovil obchodnú spoločnosť LawService Recovery, k.s. Podaním z 15. januára 2016 (č. 1.
528 spisu) oznámil novoustanovený správca konkurznej podstaty žalovaného 2/, obchodná spoločnosť
LawService Recovery, k.s., že nesúhlasí s pokračovaním v konaní vedenom na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 3Cbi/22/2012 a zároveň uviedol, že v prípade ak predchádzajúci správca dal súhlas na

pokračovanie v konaní, berie tento súhlas späť.
106. Odvolací súd sa pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že
na majetok žalovaného 2/ bol vyhlásený konkurz, pričom sa jednalo o konanie, ktoré sa týka majetku
podliehajúceho konkurzu (viď § 47 ods. 1 ZKR). Rovnako sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým,
že pôvodný správca konkurznej podstaty žalovaného 2/ udelil súhlas s pokračovaním v konaní, pričom

novoustanovený správca konkurznej podstaty žalovaného 2/ uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním v
predmetnom súdnom konaní a v prípade, ak pôvodný správca udelil súhlas s pokračovaním, vzal tento
súhlas späť. Tým, že s uvedenými skutočnosťami sa odvolací súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a
zároveň pokračoval v konaní s pôvodným žalovaným 2/, zaťažil odvolací súd okrem už vyššie vytknutých
vád odvolacie konanie ďalšími vadami zmätočnosti, na ktoré bol dovolací súd povinný poukázať aj s

ohľadom na ďalší priebeh konania.
107. Dovolací súd uvádza, že vyhlásením konkurzu na majetok sporovej strany sa prerušuje konanie
týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 ZKR. V konaní
možno pokračovať iba v prípade, ak správca dá súhlas na pokračovanie v konaní. V takom prípade sa
doručením súhlasu správcu s pokračovaním v konaní konajúcemu súdu stáva správca stranou sporu

miesto úpadcu podľa ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR (resp. § 47 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 30. júna
2016). Ak dôjde následne k zmene správcu, nový správca sa ex lege stáva sporovou stranou namiesto
pôvodného správcu. V takom prípade sa nevyžaduje súhlas nového správcu na pokračovanie v konaní,
nakoľko úpadca už nie je stranou sporu. Nový správca je povinný akceptovať právny stav, ktorý bol v
čase jeho ustanovenia do funkcie. Z tohto dôvodu nie je oprávnený ani vziať súhlas s pokračovaním v

konaní udelený pôvodným správcom späť a v prípade, ak také podanie adresuje súdu, nemôže vyvolať
ním sledované právne účinky.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie (bod 78) ku dňu doručenia súhlasu s pokračovaním v konaní
súdu, t. j. k 4. decembru 2015 sa stal správca konkurznej podstaty žalovaného 2/ Ing. Jozef Litvák,CSc. stranou sporu miesto pôvodného žalovaného 2/. Na základe uznesenia Okresného súdu Košice
I z 11. decembra 2015, sp. zn. 26K 9/2015, ktorým bolo rozhodnuté o zmene správcu, sa stala
stranou sporu ako žalovaný 2/ obchodná spoločnosť LawService Recovery, k.s. Podmienkou ďalšieho

procesného postupu v konaní nebolo udelenie súhlasu obchodnej spoločnosti LawService Recovery,
k.s. s pokračovaním v konaní, keďže ten bol účinne udelený oprávnenou osobou (pôvodným správcom).
Rovnako nemohol nový správca účinne vziať súhlas pôvodného správcu s pokračovaním v konaní,
nakoľko mu to neumožňuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii a ani iný všeobecne záväzný právny
predpis. Navyše v čase, keď adresoval nový správca svoje podanie súdu, už nebol stranou sporu úpadca

(žalovaný 2/), ako je v ňom nesprávne uvedené. Z tohto dôvodu dovolací súd konal ako so žalovaným
2/ so správcom konkurznej podstaty pôvodného žalovaného 2/, s obchodnou spoločnosťou LawService
Recovery, k.s., ako je to uvedené aj v záhlaví tohto uznesenia.
108. Nakoľko žalovaný 1/ v dovolaní opodstatnene namietal, že mu súd svojim nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces, je dovolanie žalovaného 1/ nielen procesné prípustné, ale aj dôvodné.

109. Vzhľadom na dôvodnosť dovolania dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§
449 ods. 1 C. s. p.). Pretože dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj
na rozsudok okresného súdu a nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozsudku odvolacieho súdu,
najvyšší súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 C. s. p.) a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).

110. Najvyšší súd k zrušujúcemu výroku tohto uznesenia uvádza, že rozsudok okresného súdu ako
aj rozsudok krajského súdu boli zrušené aj vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý dovolanie v predmetnej
veci nepodal, keďže v rozhodovanej veci nebol dovolací súd viazaný rozsahom dovolania s poukazom
na ustanovenie § 439 písm. b/ C. s. p. Pokiaľ ide o výroky rozhodnutí konajúcich súdov týkajúcich sa
neúčinnosti kúpnej zmluvy z 1. októbra 2010 a zmluvy o prevode ochranných známok z 1. októbra

2010 a s nimi súvisiace výroky o uložení povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť do všeobecnej podstaty
peňažnú náhradu, vystupujú žalovaní 1/ a 2/ v prebiehajúcom súdnom konaní v nerozlučnom procesnom
spoločenstve. Nerozlučné spoločenstvo žalovaných 1/ a 2/ v danej veci vyplýva z ustanovenia § 63 ods.
1 prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci
sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo

odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty
peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu.
111. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť každý zo žalobcom v žalobe
vymedzených právnych úkonov, či nimi došlo v zmysle ustanovenia § 60 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii k splneniu zákonných podmienok ich odporovateľnosti. Pri svojom rozhodovaní o

odporovateľnosti však nemôže prihliadať na iné, než v žalobe vymedzené právne úkony uskutočnené
medzi úpadcom a žalovaným 1/, a to aj v prípade, ak tieto nadväzujú na žalované právne úkony,
prípadne na ďalšie právne úkony uskutočnené úpadcom, prípadne úpadcom a tretími osobami odlišnými
od žalovaných. Tieto právne úkony možno vziať do úvahy pri posudzovaní úmyslu úpadcu ukrátiť
existujúcich veriteľov, nie však pri posúdení, či žalobcom vymedzenými právnymi úkonmi došlo k ich

ukráteniu.

112.Súdprvejinštanciesapritommusívysporiadaťajsozásadnouprávnouargumentácioupredloženou
žalovaným 1/ v tom smere, či uvedenými právnymi úkonmi došlo alebo nedošlo k zníženiu majetkových
hodnôt, z ktorých by bolo možné uspokojiť konkrétnych veriteľov, ktorí existovali v čase uskutočnenia

každého zo žalovaných právnych úkonov, a či v čase ich uskutočnenia úpadca disponoval dostatočným
majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť existujúcich veriteľov. Súd prvej inštancie musí svoje
rozhodnutiepresvedčivoavsúladesustanovením§220ods.2C.s.p.odôvodniť,abyjehoodôvodnenie
bolo logické a presvedčivé tak, aby bolo garantované právo sporových strán na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

113. Súd po vyslovení tohto právneho názoru, vykonal dokazovanie oboznámením dokazovania z
pôvodného konania, ako aj oboznámením Odborného vyjadrenia č. 1/2017 znalkyne Ing. Zuzany
Schwartzovej, PhD. vo veci vplyvu prijatej pôžičky na aktíva úpadcu a zistil skutkový stav uvedený v
bodoch 14- 66.114. Podľa Odborného vyjadrenia č. 1/2017 znalkyne Ing. Zuzany Schwartzovej, PhD. zo 7.6.2017,
„úpadca je spoločnosť, ktorá v zmysle Obchodného zákonníka ako aj zákona o účtovníctve má
povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Pre sústavu podvojného účtovníctva sú charakteristické podvojné zápisy. Každá účtovná transakcia sa
účtuje na „dvoch stranách" Má dať (MD) a Dal (DAL). Na strane MD sa účtuje vždy prírastok aktív, úbytok
pasív a náklady. Na strane DAL sa účtuje úbytok aktív, prírastok pasív a výnosy.
Predmetom odborného vyjadrenia je postup účtovania poskytnutej pôžičky u jej príjemcu (dlžník) a jej
vplyv na aktíva/pasíva.

Z časového hľadiska možno prijaté pôžičky účtovať ako Ostatné krátkodobé finančné výpomoci (účet
249) ak dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je
najviac jeden rok alebo ako Ostatné dlhodobé záväzky (účet 479) ak dohodnutá doba splatnosti alebo
vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok.
Prijatá pôžička predstavuje záväzok (pasívum). Z hľadiska účtovania sa predmetný záväzok úpadcu
z titulu prijatej pôžičky od veriteľa (iný ako banka) účtuje v prospech účtu 249 a na ťarchu účtu 221 -

Bankové účty alebo 211 - Pokladnica (platba v hotovosti maximálne do výšky 5 000 EUR). Účtovný
zápis je MD účet 221,211 a DAL účet 249.
Z uvedeného vyplýva, že prijatá pôžička pri jej prvotnom zaúčtovaní v účtovníctve zvyšuje aktíva
(majetok) úpadcu a to prijatím peňažných prostriedkov na bankový účet príp. v hotovosti a zároveň
zvyšuje pasíva (záväzky) z titulu zaúčtovania pohľadávky veriteľa.

Úhrada záväzku (splácanie pôžičky) sa účtuje na ťarchu účtu 249 so súvzťažným zápisom v prospech
účtu 221. Ak boli v zmluve dohodnuté úroky z pôžičky, tie sa účtujú v časovej a vecnej súvislosti s
účtovným obdobím na ťarchu účtu 562 - Úroky so súvzťažným zápisom v prospech účtu 249.
Pri postupnom splácaní pôžičky dochádza zníženiu hodnoty majetku (odliv peňažných prostriedkov z
účtu) a zároveň evidovaný stav záväzku (dlhu) voči veriteľovi sa z titulu splácania pôžičky znižuje.

Prijatá pôžička pri prvotnom zaúčtovaní v účtovníctve zvyšuje aktíva (majetok) úpadcu a to prijatím
peňažných prostriedkov na bankový účet príp. v hotovosti a zároveň zvyšuje pasíva (záväzky) z titulu
zaúčtovania záväzku (pohľadávky veriteľa).
Pri splácaní prijatej pôžičky dochádza k zníženiu hodnoty aktív (odliv peňažných prostriedkov z účtu),
taktiež sa evidovaný stav záväzku (pohľadávka veriteľa) sa z titulu splácania pôžičky znižuje.

V zmysle zásady bilančnej rovnováhy platí, že pri zvýšení aktív (majetku) úpadcu musí súčasne dôjsť
aj k zvýšeniu pasív (záväzkov, vlastného imania) úpadcu a naopak pri znížení aktív dochádza zároveň
k zníženiu pasív. Ako bolo vyššie uvedené prijatie pôžičky zvyšuje majetok úpadcu nakoľko dochádza
k príjmu peňažných prostriedkov.
Vo všeobecnosti sa konštatuje, že samotným prijatím pôžičky u úpadcu nedochádza k ukráteniu

veriteľov, nakoľko prijatím peňažných prostriedkov sa aktíva zvyšujú.

115. Podľa stanoviska žalobcu zo dňa 7.7.2017 „zmluva o pôžičke z 8.6.2010 obsahuje dohodu o
zmluvnej pokute a dohodu o odmene za poskytnutú pôžičku (čl. IV/4.2, 1/1.1), ktoré boli napadnuté

neúčinnosťou. Na základe plnenia týchto bodov zmluvy o pôžičke došlo k ukráteniu veriteľov. Nebyť
dohody v týchto bodoch zmluvy o pôžičke a plnenia tejto dohody, by mohli byť plnené sumy použité na
uspokojenie veriteľov, teda mali za následok ich ukrátenie
Účtovne poskytnutie plnenia zo zmluvy o pôžičke zvýšilo aktíva o 1.991.635,- Sk, ale na druhej strane
zvýšilozáväzkyotúistúsumu,tedaúčtovnezostalavýškamajetkunatejistejúrovni.Tentozávervyplýva

aj z odborného vyjadrenia č. 1/2017 znalkyne Ing. Z. Schwartzovej v bode II - účtovanie prijatej pôžičky ,
ods. 2 „Z uvedeného vyplýva, že prijatá pôžička pri jej prvotnom zaúčtovaní v účtovníctve zvyšuje aktíva
(majetok) úpadcu ... a zároveň zvyšuje pasíva (záväzky) z titulu zaúčtovania pohľadávky veriteľa.“
Samotná pôžička nespôsobuje zníženie majetku a ukrátenie, ale tento následok spôsobuje dojednanie v
zmluve o pôžičke a odmene (12.000,- €) a zmluvnej pokute vo výške 500.000,- €, z ktorej bola uplatnená

suma 300.000,- €.
Pri posudzovaní samotnej pôžičky bez toho, za akých podmienok bolo v zmluve o pôžičke jej plnenie
dohodnuté, by išlo o prísne formalistický prístup. Zmluva o pôžičke pozostáva nielen z dojednania o jej
poskytnutí, ale aj z dojednania o podmienkach, za ktorých je poskytnutá. Zmluvu preto treba vykladať
ako celok. Nemožno posudzovať izolovane iba niektoré ustanovenia zmluvy.

Prípadné ďalšie právne úkony, ktoré na zmluvu o pôžičke nadväzovali, je potrebné posudzovať ako
dôkazy z pohľadu úmyslu ukrátiť a vedomosti o tomto úmysle. Zaťaženie celého majetku záložným
právom spôsobilo, že došlo k zhoršeniu možnosti uspokojenia pohľadávok. Záložné zmluvy nemajú byťposudzované z hľadiska ich neúčinnosti, ale iba ako dôkaz o zhoršení možnosti uspokojenia pohľadávky
veriteľov z dôvodu založenia celého majetku v dôsledku záväzku, prijatého v zmluve o pôžičke.
Realizáciou záložného práva bolo znemožnené uspokojenie veriteľov úpadcu zo založeného majetku.

Ide síce o realizáciu zákonného zabezpečovacieho prostriedku, ale tento bol dohodnutý v zmluve
o pôžičke práve preto, aby sa speňaženie majetku a uspokojenie pohľadávky mohlo realizovať iba
v prospech požičiavateľa a tým bolo znemožnené uhradiť záväzky voči iným veriteľom, ktorých
pohľadávky boli splatné už v čase poskytnutia pôžičky.
Podľa tvrdenia žalovaného pred poskytnutím pôžičky bol majetok zaťažený v prospech VÚB a preto

nemohlo dôjsť k zmene štruktúry majetku a zhoršení možnosti uspokojenia veriteľovej pohľadávky a
došlo k faktickému nahradeniu záväzku voči VÚB záväzkom voči žalovanému v dôsledku vyhlásenia
splatnosti zo strany VÚB.
S týmto názorom nemožno súhlasiť, pretože je v rozpore so skutočným stavom. Pohľadávka VÚB
predstavovala celkom k 30.6.2010 výšku 1.142.719,30 €, teda podstatne nižšiu ako pohľadávka
žalovaného zo zmluvy o pôžičke. Naviac, splatný bol iba záväzok z kontokorentného úveru vo výške

806.226,59 € a ďalšie dva investičné úvery vo výške 201.893,10 € a 134.599,61 € neboli splatné,
čo vyplýva z odpovede VÚB z 20.3.2012, pripojenej ako dôkaz č. 1 k vyjadreniu žalovaného z
26.2.2013. Už zo samotnej výšky splatného záväzku, ako aj celkového záväzku vpči VÚB je zrejmý
rozdiel oproti záväzku voči žalovanému v 1. rade. Naviac, záložné právo VÚB nebolo zriadené na
pohľadávky, ochranné známky, ani na hnuteľné veci. Aj keby tomu tak bolo, podstatný je rozdiel vo výške

zabezpečeného záväzku. Novozriadené záložné právo na zabezpečenie záväzku voči žalovanému v
1. rade v podstatne väčšej miere ohrozilo splácanie ostatných záväzkov a nakoniec aj ukrátilo týchto
ostatných veriteľov.
Na základe zmluvy o pôžičke bolo dohodnuté zriadenie záložného práva na celý majetok v prospech
žalovaného v l.rade.

Podstatné pre rozhodnutie vo veci je však aj to, že na základe zmluvy o pôžičke bola žalovanému v 1.
rade poskytnutá odmena 12.000,- € a 300.000,- € titulom zmluvnej pokuty, čo je nesporne odčerpanie
hodnoty, ktorá mohla byť z výťažku použitá na uspokojenie veriteľov.
Stav majetku k 30.6.2010 podľa súvahy je uvedený v účtovnej hodnote, avšak ich reálna hodnota bola
podstatne nižšia a zodpovedala dosiahnutému výťažku na dražbe. V reálnej cene prevyšovali záväzky

reálnu hodnotu majetku o 2.576.897,82 €.
V čase uzatvorenia zmlúv 1.10.2010 o predaji ochranných známok a hnuteľných vecí už aj účtovná
hodnota majetku bola nižšia ako záväzky a vlastné imanie bolo mínus 616.012,-€ k 30.9.2010.
Žalovaný účelovo opomína, že prijatím pôžičky sa zároveň zvýšili aj pasíva - záväzky úpadcu o sumu
prijatej pôžičky a naviac aj o 12.000,- € z titulu dohodnutej odmeny. Táto suma nepredstavovala úroky z

pôžičky, ale odmenu za poskytnutie pôžičky, čo je iný - odlišný titul a predstavuje jednorázovú náhradu.
Je nesporné, že zmluvou o pôžičke a podmienkami, za ktorých bola dojednaná a ktoré boli reálne
nesplniteľné, o čom účastníci vedeli a z toho dôvodu ich takto dojednali, boli veritelia ukrátení.
V žalobnom návrhu bolo navrhované vysloviť za neúčinnú zmluvu o pôžičke (pretože takto bola
pomenovaná) a zaplatiť to, čo na jej základe bolo odčerpané z dôvodu neúčinnosti. Išlo o sumu 12.000,-

€ z titulu odmeny za pôžičku a 300.000,- € titulom zmluvnej pokuty.
Nezodpovedá preto skutočnosti tvrdenie žalovaného, že v žalobnom návrhu nebolo tvrdené a
preukázané, že dohodou o zmluvnej pokute zachytenej v zmluve o pôžičke nedošlo k ukráteniu a nebolo
ani žiadané vyslovenie neúčinnosti. Zo znenia žaloby, ale aj z neskorších podaní toto nesporne vyplýva,
pretože v návrhu boli opísané rozhodujúce skutočnosti, označené dôkazy a bolo z nich zrejmé, čoho sa

navrhovateľ domáha v zmysle §79 ods. 1 O.s.p.
Z kúpnych zmlúv o predaji hnuteľných vecí a ochranných známok neobdržal predávajúci žiadne plnenie,
pretože kupujúci si kúpnu cenu započítal na svoje záväzky.
Došlo tým preto k ukráteniu veriteľov vo výške kúpnych cien. K zápočtu došlo jednostranným úkonom
žalovaného, ktorému nebolo možné odporovať, pretože ho neurobil úpadca.

Nešlo o úkon ekvivalentný, ak kupujúci neposkytol žiadne plnenie.
Aj z cit. uznes. NS SR, sp. zn. 3Cdo 61/2008 z 30.7.2009 vyplýva, že o odporovateľný úkon ide v prípade,
ak bol majetok prevedený bez protiplnenia, ak za nich neobdržal obvyklú cenu, čo v predmetnom prípade
nebolo dodržané a preto boli splnené podmienky na vyslovenie neúčinnosti. Úpadca totiž nedostal
žiadne plnenie.

Započítaním nemožno rozumieť plnenie, pretože ním boli veritelia ukrátení tým, že kupujúci neuhradil
svoj záväzok, ktorého suma by bola použitá na úhradu iných záväzkov úpadcu. Nemožno hovoriť pri
započítavaníoplnejnáhradeaekvivalentnosti,keďsatovšetkodialovčase,keďúpadcaužmalsplnené
podmienky pre podanie a mal povinnosť podať návrhu na konkurz a tento návrh riadne nepodal.Úmysel úpadcu je nesporný a tento jeho subjektívny stav vyplýva z objektívnych skutkových okolností,
za ktorých boli právne úkony uzatvárané a následne realizované.
V prípade zmlúv o predaji hnuteľných vecí a známok úmysel jednoznačne vyplýva aj z dohody o

splatnosti v čl. IV/2 resp. V, keď úpadca netrval na okamžitej úhrade, ale splatnosť bola posunutá až do
31.12.2010, načo nebol žiadny dôvod, vzhľadom na solventnosť žalovaného v 1. rade.
Zároveň o úmysle ukrátiť svedčí práve to, že úpadca opakovane 2x podal návrh tak, aby bol odmietnutý
a teda aby uplynula 1 ročná lehota na odporovanie podľa §58 ZKR.
K polemike žalovaného k bodu 6, môjho vyjadrenia (na str. 9) udávam, že na základe záväzkov v zmluve

o pôžičke boli uzatvorené záložné zmluvy a preto už uzatvorením zmluvy o pôžičke a prijatím záväzku na
založenie majetku, ku ktorému zároveň došlo, bola reálne znížená hodnota majetku nedošlo k žiadnemu
zvýšeniu hodnoty majetku o poskytnutú pôžičku, pretože boli zvýšené záväzky a naviac, pôžička mala
byť použitá na úhradu menovitých záväzkov, medzi ktorými neboli záväzky, prihlásené do konkurzu to,
že zriadenie záložného práva je zákonným prostriedkom, neznamená, že prijatie takého záväzku nie je
spôsobilé znížiť hodnotu majetku reálna hodnota majetku, založeného v prospech jedného veriteľa, sa

vo vzťahu k ostatným veriteľom nesporne znižuje, pretože nemajú možnosť uspokojiť svoje pohľadávky
z tohto majetku.
Žalovaný vo vyjadrení opomína skutočnosť, ktorú nevzal do úvahy ani dovolací súd, že poskytnutie
pôžičky a následné úkony boli dohodnuté s cieľom, aby sa žalovaný zmocnil majetku úpadcu za hodnotu
pôžičky, ktorá mu bola vrátená z výťažku z dražby.

Z vyjadrenia nie je zrejmé, s akou rozhodovacou praxou by mali byť v rozpore závery KS Trnava, zn.
23Co 374/2013.
K odbornému vyjadreniu č. 1/2017 znalkyne Ing. Z. Schwartzovej, predloženému na pojednávaní
uviedol, že z neho vyplýva zvýšenie aktív, ale zároveň aj zvýšenie pasív z účtovného hľadiska. V
účtovnom vyjadrení teda pôsobí poskytnutie pôžičky neutrálne.

Otázkaposúdenia,čidošloreálnekznehodnoteniuexistujúcehomajetkuazníženiujehoreálnejhodnoty
v dôsledku ťarchy, spočívajúcej v záväzku na založenie majetku v prospech jedného konkrétneho
veriteľa, je právnym posúdením. Ovplyvnenie reálnej hodnoty majetku závisí od podmienok, za akých
bola pôžička poskytnutá a týmto sa odborné vyjadrenie nezaoberá.“

116. Podľa záverečného stanoviska žalovaného v 1. rade, „v danom prípade poskytnutie pôžičky zvýšilo
majetok-aktívaúpadcuo1.991.635,-eur,resp.úpadcadisponovallikvidnýmmajetkom,ktorýbolurčený
na uspokojovanie jeho veriteľov tak, ako vyplýva aj z článku I. bode 1.2. Zmluvy o pôžičke zo dňa
08.06.2010 „ Veriteľ požičiava finančné prostriedky dlžníkovi v zmysle bodu 1.1. tohto článku za účelom
dlžníkovho vysporiadania záväzkov voči Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829

90Bratislava,IČO:31320155aČeskoslovenskáobchodnábankaa.s.,Michalská18,81563Bratislava,
IČO: 36 854 140, ako aj na vysporiadanie prípadných ďalších záväzkov dlžníka. "
Na základe toho nebol v konaní preukázaný jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti
akéhokoľvek právneho úkonu, t.j. samotné ukrátenie veriteľov v dôsledku napadnutého právneho úkonu
-zmluvyopôžičky.Žalobcamávkonanídôkaznébremeno,žeprávenapadnutýmúkonom,anieúkonom

iným, sa tak zmenšil majetok úpadcu, že z neho nie je možné uspokojiť prihlásenú pohľadávku čo i len
jedného z konkurzných veriteľov, a ktorá pohľadávka existovala v čase vykonania právneho úkonu.
Ustanovenie článku III Zmluvy o pôžičke, nie je samostatnou zmluvou, na základe ktorej by došlo
k akémukoľvek zaťaženiu majetku úpadcu. Uvedené ustanovenie len podrobne špecifikovalo aké
zabezpečovacie mechanizmy sa považujú za dostatočné zabezpečenie poskytnutej pôžičky a až po

vzniku ktorých sa žalovaný v prvom rade zaviazal poskytnúť úpadcovi dohodnutú pôžičku.
Žalovaný v prvom rade za svoj poskytnutý finančný majetok (pôžičku), ktorý sa stal vlastníctvom úpadcu,
nadobudol na základe zmluvy o zriadení záložného práva možnosť uspokojiť svoju pohľadávku zo
založených vecí, práv a majetkových hodnôt, z čoho vyplýva že týmto nedošlo k ukráteniu uspokojenia
veriteľov úpadcu, pretože tento právny úkon sa považuje vo vzťahu k majetku úpadcu za neutrálny.

Zriadenie záložného práva je zákonným prostriedkom zabezpečenia pohľadávok, na základe ktorého je
záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku zo založeného majetku, a v prípade ak založený
majetok nepostačuje na uspokojenie jeho pohľadávky niesť prípadnú finančnú stratu.
V prípade, ak by zabezpečenie záväzkov bolo paušálne posudzované ako odporovateľný právny úkon,
malo by to negatívny dopad na poskytovanie úverov, čo by v konečnom dôsledku zabrzdilo ekonomický

rozvoj Slovenskej republiky.
Majetok úpadcu bol v čase poskytnutia pôžičky zaťažený záložným právom banky (VUB, a.s.), ktorej
záložné právo zaniklo splatením poskytnutého úveru zo strany úpadcu, z prostriedkov poskytnutýchŽalovaným v prvom rade, ktorý sa stal namiesto uvedenej banky novým záložným veriteľom. Doklad o
zosplatnení úveru poskytnutého VÚB, a.s. je súčasťou súdneho i spisu vedeného v tejto veci.
Z uvedeného dôvodu nie je možné na tento prípad aplikovať závery vyplývajúce z uznesenia KS Trnava

z 18.11.2014, sp.zn. 23Co/374/2013.
Zosúvah,naktorésaodvolávažalobcavyplýva,žek30.6.2010bolstavmajetku4.970.015,-€azáväzky
predstavovali sumu 4.181.638,- €, čo vo finančnom vyjadrení znamená, že majetok úpadcu prevyšoval
jeho záväzky o 788 377,-- €. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že majetok úpadcu postačoval na
úhradu pohľadávok vo výške 71 528,-- €, ako aj pohľadávok vo výške 156.317,72 €.

V čase kedy došlo k poskytnutiu pôžičky, resp. k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke nikto nemohol
predpokladať,zaakúsumubudepredanýzaloženýmajetoknadražbe,apretoniejemožnézohľadňovať
výťažkyzpredajanehnuteľnéhomajetkunadražbe,konanejvmesiaciseptember2010,docenymajetku
určovanej v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke. Uvedené prepočty sú špekulatívne a nemajúce oporu
v zákone.
Žalobcanepreukázalalogickyaninemoholpreukázať,žerealizáciouoznačenéhoprávnehoúkonudošlo

k zmenšeniu majetku úpadcu, pretože poskytnutím pôžičky došlo k zvýšeniu disponibilného majetku
úpadcu o 1.991.635 €, čo nebolo v konaní nikdy spochybnené, z ktorej bol úpadca schopný uhrádzať
svoje splatné záväzky.
Pretože úpadca prijal peňažné prostriedky vo výške 1.991.635 € a mal pohľadávky vo výške 71 528,-
€, nedošlo k ukráteniu veriteľov prihlásených pohľadávok.

V tomto prípade nebola naplnená hypotéza právnej normy vyjadrená v § 60 ods. 1 ZKR, že týmto
právnym úkonom úpadca ukrátil svojich veriteľov a z uvedeného dôvodu nemôže nastať následok
predpokladaný právnou normou, a to že je právny úkon - Zmluva o pôžičke neúčinná.
Vzhľadom k tomu, že z hore uvedených dôvodov zmluva o pôžičke nepredstavuje odporovateľný právny
úkon, nemôže súd zaviazať žalovaného na úhradu úrokov z pôžičky poskytnutej podľa napadnutej

zmluvy vo výške 12.000 eur.
Predmetom žalobného návrhu nie je samostatné vyslovenie neúčinnosti uhradenia úrokov podľa zmluvy
o pôžičke a nie sú uvádzané žiadne iné skutkové dôvody, na základe ktorých by sa uhradenie úrokov
dalo považovať za odporovateľný právny úkon, a preto sa súd týmto nemôže zaoberať.
Čo sa týka ustanovenia článku IV Zmluvy o pôžičke, predmetom tohto ustanovenia bola dohoda o

zmluvnej pokute, ktorá je ako samostatný právny inštrument upravená v ustanoveniach § 300 a nasl.
Obchodného zákonníka a § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Listom zo dňa 10.08.2010 uplatnil žalovaný v prvom rade voči úpadcovi zmluvnú pokutu vo výške
300.000 €.
Uvedený jednostranný právny úkon žalovaného v prvom rade - uplatnenie zmluvnej pokuty - malo

za následok, že zmluvná pokuta, na ktorú týmto jednostranným právnym úkonom vzniklo právo, je
samostatným nárokom, pričom súdna prax vyvodila, že porušením zmluvy vznikne medzi zmluvnými
stranami nový - doteraz neexistujúci a pôvodnou zmluvou bez ďalšieho nezaložený - právny vzťah, ktorý
už nemá vo vzťahu k pôvodnému akcesorickému záväzku vedľajší charakter a na ktorého existenciu
nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv.

V každom prípade dohoda o zmluvnej pokute tak, ako bola zachytená v zmluve o pôžičke, je dvojstranný
právny úkon, pri ktorom mal navrhovateľ preukázať, že ním došlo k ukráteniu prihlásenej pohľadávky
veriteľa úpadcu.
V žalobnom návrhu, navrhovateľ netvrdil a nepreukázal, že dohodou o zmluvnej pokute došlo k ukráteniu
prihlásenej pohľadávky veriteľa úpadcu, a ani nežiadal, aby dohoda o zmluvnej pokute bola vyhlásená

za neúčinnú.
Tým že navrhovateľ v prekluzívnej lehote vymedzenej v § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. uvedenej dohode o
zmluvnej pokute ani jej uplatneniu neodporoval, toto právo bez ďalšieho márne zaniklo.
Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu o prevode hnuteľných vecí z 1. 10. 2010, je treba povedať, že táto nespĺňa
kvalitatívne ukazovatele odporujúceho právneho úkonu, nakoľko týmto úkonom nedošlo k zmenšeniu

majetku úpadcu. Z majetku úpadcu totiž takpovediac odišli hnuteľné veci v hodnote 40.000,-Eur, ale
týmto úkonom úpadca obdŕžal kúpnu cenu v sume 40.000,-Eur, teda z pohľadu príjmu a výdaja je pomer
1:1, nemajúci vplyv na zmenšenie majetkovej podstaty úpadcu.
Rovnaká situácia je aj pokiaľ ide o kúpnu zmluvu o prevode ochranných známok, kde dokonca kúpna
cena za tieto práva bola dohodnutá v sume 145.000,- Eur, napriek tomu, že znalecky určená hodnota

ochranných známok podľa znaleckého posudku č. 08/2010 zo dňa 10.09.2010 znalca Ing. Edita
Litváková, Zálesie bola len 142.600,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že tento úkon nezmenšil majetok
úpadcu, ale práve naopak, zväčšila sa jeho hodnota v dôsledku predaja ochranných známok za vyššiu
kúpnu cenu ako bola ich reálna hodnota. Veritelia úpadcu tak nemohli byť ukrátení.Kúpna cena zo zmluvy o prevode hnuteľných vecí z 1.10.2010 vo výške 40.000,- € a kúpna cena zo
zmluvy o prevode ochranných známok z 1.10.2010 vo výške 145.000,- € t.j. spolu 185.000,-€ + 35.150,-
DPH (spolu 218 150,- €) bola žalovaným v 1. rade započítaná na jeho pohľadávku vo výške 222.223,65

€, ktorú nadobudol postúpením od ČSOB, a.s. zmluvou z 8.11.2010, teda až po uzatvorení kúpnych
zmlúv. Zápočet bol urobený dňa 17.11.2010, kedy úpadca prevzal započítací prejav z 15.11.2010.
Z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv sa žalovaný v prvom rade zaviazal uhradiť
sumy uvedené v citovaných kúpnych zmluvách, a až následne potom čo nadobudol od ČSOB, a.s.
pohľadávku voči úpadcovi, túto započítal na svoj záväzok voči úpadcovi. Pretože žalovaný v prvom

rade, uhradil za postúpenú pohľadávku ČSOB, a.s. plnú sumu vo výške 222.223,65 €, poskytol úpadcovi
primeranú (rovnocennú) náhradu, a preto týmto spôsobom nemohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia
veriteľa prihlásenej pohľadávky.
Žalobca nepreukázal úmysel úpadcu v čase uzatvorenia predmetných zmlúv ukrátiť uspokojenie úpadcu
v čase uzatvorenia predmetných zmlúv ukrátiť uspokojenie veriteľa prihlásenej pohľadávky, pričom
dôkazné bremeno v celom rozsahu zaťažuje žalobcu.

Postúpenie pohľadávky, ako aj následne započítavací prejav žalovaného v druhom rade, nevyžadovalo
žiadnu súčinnosť úpadcu, a preto mu nie je možné pričítať úmysel ukrátiť veriteľov prihlásených
pohľadávok.
V tomto prípade nebola naplnená hypotéza právnej normy vyjadrená v § 60 ods. 1 ZKR, že tento úkon
bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a z uvedeného dôvodu nemôže nastať následok

predpokladaný právnou normou, a to že právne úkony - kúpne zmluvy, sú neúčinné.

117. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

118. Predmetom konania je návrh žalobcu na určenie neúčinnosti právnych úkonov podľa ustanovení

§§ 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov / ďalej len „ ZKR“/

119. Vzhľadom na ustanovenie § 206a) ZKR, ktoré stanovuje, že konania začaté pred 1.1.2012 sa
dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak, je potrebné na rozhodnutie súdu

použiť právnu úpravu ZKR v znení do 31.12.2011.

120. Podľa § 57 ZKR v znení platnom do 31.12.2011, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú
v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa
tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak

správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

121. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do
šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené
u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

122. Podľa § 60 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov
a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred
začatím konkurzného konania.

123. Podľa § 62 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z
odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, aka) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo

c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v
čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

124. Podľa § 63 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej

hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť
plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví
v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako
pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola
uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

Ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná
osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci
konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.
125. Podľa § 64 ZKR, ten, kto v dôsledku neúčinného právneho úkonu plnil do podstaty, môže požadovať
vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu. Predchodca, ktorý má povinnosť vrátiť vzájomné

plnenie svojmu nástupcovi, má právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia od svojho predchodcu; ak
je predchodcom úpadca, právo požadovať vrátenie vzájomného plnenia možno uplatniť ako pohľadávku
proti dotknutej podstate, avšak len v primeranom rozsahu, v ktorom sa plnenie do podstaty vrátilo.

126. Podľa ustálenej praxe súdov napr.uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. februára 2012, sp. zn.

6 Cdo 227/2011), pokiaľ má byť súd, ktorému je vec po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu
vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, musí byť tento právny názor
uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu. Musí z neho preto vyplývať, prečo bolo rozhodnutie
súdu nižšieho stupňa zrušené, prečo bolo považované za nesprávne, v čom spočívajú nedostatky
dokazovania, skutkových záverov, prípadne nedostatky právneho posúdenia veci. Nižší súd je teda

viazaný (len) takým právnym názorom, ktorý bol základom pre rozhodnutie dovolacieho súdu.

127. Súd nižšieho stupňa je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok
hmotného práva (napríklad z hľadiska toho, ktorý právny predpis má byť aplikovaný, ako ho treba
interpretovať), ako aj pri aplikácií procesných predpisov (napríklad z aspektu dovolacím súdom

vytýkaných vád dokazovania, iných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
nižšieho stupňa nie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu zaujatým v zrušujúcom rozhodnutí,
keď po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu prípadne aj súdu prvého stupňa sa skutkový
základ zmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho súdu na nový skutkový
základ.

128. Keďže v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.2.2017 č.k. 3Obdo 72/2016 bol
vyslovený jednoznačný právny názor na nároky žalobcu uplatnené v žalobe a námietky žalovanej
strany voči týmto nárokom, súd poukazuje na tento právny názor a vo svetle následne vykonaného
dokazovania a stanovísk oboch sporných strán konštatuje, že žalobe nie je možné vyhovieť a preto ju

zamietol.

129. Pokiaľ predmetom konania v rozhodovanej veci je posúdenie zmluvy o pôžičke ako ukracujúceho
právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako to v žalobe
vymedzil žalobca (správca konkurznej podstaty úpadcu) a nie prípadné ďalšie právne úkony, ktoré na

zmluvu o pôžičke nadväzovali, prípadne ďalšie právne úkony uskutočnené konateľom úpadcu, ktorými
nakladal s peňažnými prostriedkami z poskytnutej pôžičky, nemožno tieto úkony následne posudzovať.
Ak po prijatí pôžičky úpadca neuspokojoval svojich veriteľov podľa splatnosti ich pohľadávok, jedná
sa väčšinou o jednostranné odporovateľné právne úkony vykonané úpadcom voči jeho veriteľom,ktorí nemajú nič spoločné so žalovanými. Úpadca z poskytnutej pôžičky neuspokojoval pohľadávku
žalovaného 1/. Obsah spisu nasvedčuje skutočnosti, že k uspokojeniu pohľadávky žalovaného 1/ došlo
realizáciou záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá nebola žalobcom

napadnutá a nedošlo k uspokojeniu pohľadávky úpadcom.
Prijatá pôžička pri prvotnom zaúčtovaní v účtovníctve zvyšuje aktíva (majetok) úpadcu a to prijatím
peňažných prostriedkov na bankový účet príp. v hotovosti a zároveň zvyšuje pasíva (záväzky) z titulu
zaúčtovania záväzku (pohľadávky veriteľa).
Pri splácaní prijatej pôžičky dochádza k zníženiu hodnoty aktív (odliv peňažných prostriedkov z účtu),

taktiež sa evidovaný stav záväzku (pohľadávka veriteľa) sa z titulu splácania pôžičky znižuje.
V zmysle zásady bilančnej rovnováhy platí, že pri zvýšení aktív (majetku) úpadcu musí súčasne dôjsť
aj k zvýšeniu pasív (záväzkov, vlastného imania) úpadcu a naopak pri znížení aktív dochádza zároveň
k zníženiu pasív.

130. Preto následne nároky žalobcu

2. Právny úkon - kúpna zmluva o prevode hnuteľných vecí z 1.10.2010 uzatvorená medzi predávajúcim
Radoma s. r. o. Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od 25.11.2010 po zmene
obchodného mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca) a kupujúcim PROFIT-INVEST, s. r. o., Radničné námestie
č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade), ktorou predávajúci odpredal kupujúcemu
hnuteľné veci balička Karusel M300, Freezer FRIGUS GIF 600 a Freezer GIF 600 za kúpnu cenu 40.000

eur bez DPH, splatnú do 31.12.2010 - je voči veriteľom v konkurze právne neúčinná,
žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty spoločne a nerozdielne
sumu 48.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

131 . a nároky žalobcu, že:

3. Právny úkon - zmluva o prevode ochranných známok z 1.10.2010 uzatvorená medzi prevádzajúcim
Radoma s. r. o. Prešov, Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 (od 25.11.2010 po zmene
obchodného mena VPMK s. r. o., t.j. úpadca) a nadobúdateľom PROFIT-INVEST, s. r. o., Radničné
námestie č. 33, 085 01 Bardejov, IČO: 36 482 871 (žalovaný v 1. rade), ktorou prevádzajúci previedol na
nadobúdateľa ochranné známky, registrované Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky,

uvedené v čl. II/1 zmluvy a v prílohe č. 1 k zmluve ako

Číslo zápisu znenie druh známky číslo prihlášky
177030 FANTAZIA slovná 72304
189012 TRITON slovná 2948-97

190153 StaMo slovná s úpravou 2949-97
197631 KASPER slovná 1999-2000
197632 Benny slovná 2000-2000
197152 MIKI slovná 2001-2000
197155 Lord slovná 2004-2000

197158 TANGO slovná 2007-2000
199467 MA-JO slovná 1068-2001
199468 ELBA slovná 1069-2001
199469 VULKANO slovná 1070-2001
199470 ESO slovná 1072-2001

209305 RADOMA Fantázia kombinovaná 33-2002
204904 Radoletta slovná 2394-2002
219908 PAJO slovná 1178-2003
207418 IZI slovná 1179-2003
207419 PAJKO slovná 1180-2003

207420 TIGO slovná 1181-2003
207421 BANANITO slovná 1182-2003
207422 KAMO slovná 1183-2003
211979 KALIMERO slovná 3186-2004
212840 Šejk slovná 122-2005

212841 Emir slovná 123-2005
213131 Omar slovná 174-2005
216267 Bum Bum slovná 255-2005
214109 HAPPY TUTTI FRUTTI kombinovaná 256-2005214110 CRAZY SUMMER KIWI-M.ANDARINKA kombinovaná 257-2005
214111 Darinka slovná 258-2005
214112 Karinka slovná 259-2005

215127 Carneval Vanilka-karamel kombinovaná 563-2005
222437 Lapaj slovná 2311-2007
222438 Radomáčik slovná 2312-2007
222439 Ambigo slovná 2313-2007
222182 MACÍK slovná 2315-2007

222440 69 slovná 2317-2007

zaodplatu145.000eurabezDPH,splatnúdo31.12.2010-jevočiveriteľomvkonkurzeprávneneúčinný.
Žalovanív1.a2.radesúpovinnízaplatiťžalobcovidovšeobecnejpodstatyspoločneanerozdielnesumu
174.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.,“ súd z vyššieuvedených dôvodov v celom rozsahu
považuje nedôvodné.

132. Súd v tomto smere poukazuje na záverečné vyjadrenie žalovaného v 1.rade s tým, s ktorým sa s
poukazom na vyslovený právny názor dovolacieho súdu stotožnil.

133. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

134. Súd ustaľuje, že žalovaní v a 1.rade mali vo veci plný úspech a preto im priznal nárok na 100%
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).