Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/185/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207253
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6715207253.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu AB 2
B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské Kráľovstvo, registračné
číslo 57279667, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická
707/25, 911 01 Trenčín, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47234679,
proti žalovanému Q. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C. F., t.č. bytom U. XXX/X, XXX
XX P., štátny občan SR, zastúpený Q. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, t.č. bytom U. XXX/X, P.,
o zaplatenie 487,53 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.5.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 30.4.2015, ktorou sa domáhal
toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 873,60 €, vyčíslený ročný
úrok z omeškania vo výške 9,31 € a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 873,60 € od
1.5.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Žalobný návrh zdôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36234176
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 24.3.2013 úverovú zmluvu č.XXXXXXXXXX, ktorej predmetom
bolo poskytnutie revolvingového úveru, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj úverové zmluvné
podmienky právneho predchodcu žalobcu a zároveň žalovaný obdržal od žalobcu ako neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy aj príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou bol sadzobník poplatkov. Predmetom
úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového
rámca v sume 740,- € zo strany žalobcu žalovanému prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa
zaviazal riadne a včas platiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s
termínom splatnosti a vo výške určené v úverovej zmluve, pričom 1.splátku bol povinný uhradiť až v
mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok
vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z
poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru v
ktorej je obsiahnutá platba úroku a poplatky za poskytované služby podľa sadzobníka. Vzhľadom na
charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov priamo v úverovej zmluve,
pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa aj menia údaje relevantné pre
výpočet RPMN. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2011
sp.zn.6Co/95/2010. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, tak ako to vyplýva z priloženého
splátkového kalendára. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru
bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom zo dňa 26.1.2015 k splateniu celého zostatku úveru, čo bolo aj
v súlade s ustanovením § 565 OZ. V žalobe si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a

zmluvné pokuty neuplatnil. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, jeho sadzba vo výške 5,05 % ročne bola
stanovená s odkazom na základnú úrokovú sadzbu ECB platnú k 1.dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, t.j. ku dňu 13.2.2015 (15.deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 %-uálnych
bodov. Vzhľadom k vyššie uvedenému celkový dlh vo výške 873,60 € mal pozostávať z istiny 715,82 €,
úroku 75,54 €, upomienky 5,- €, poistenie Bill protection 6,96 €, poplatok z výpis z účtu 11,41 €, opravné
úroky - grace period 0,27 €, úrok za hotovostné transakcie 57,64 €, úrok za poistné 0,84 €, úrok za
nevyužitú GP - poistné 0,12 € + vyčíslený ročný úrok z omeškania 9,31 € za obdobie od 13.2.2015 do
30.4.2015 zo sumy 873,60 € vo výške 5,05 % ročne.

2. Súd prípisom zo dňa 9.9.2015 vyzval právneho zástupcu žalobcu, či súhlasí žalobca s vydaním
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 487,53 € s úrokmi z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 487,53 € od 13.2.2015 do zaplatenia, s poukazom na to, že
predmetná úverová zmluva zo dňa 24.3.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia
§ 2 písm. d) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, s tým, že predmetná
zmluva neobsahuje viaceré náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto
je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch). Keďže z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný celkovo
vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 875,65 € + žalobcovi vznikol nárok z titulu poistenia vo výške
38,93 € a žalovaný uhradil žalobcovi celkovú sumu 427,05 €, nesplatená suma tak pri bezúročnom úvere
predstavuje čiastku 487,53 €.

3. Dňa 14.12.2015 bolo na tunajší súd doručené čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 9.12.2015, v zmysle
ktorého žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že súhlasia s vydaním platobného
rozkazu v znení ako to navrhol súd.

4. Podľa § 172 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak sa v návrhu uplatňuje právo,
ktoré je v časti v zjavnom rozpore s právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný
rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva iba táto
časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd
rozhodol platobným rozkazom aj po jeho vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.

5. V súlade s vtedy platným a účinným ustanovením § 172 ods. 7 O.s.p. vydal súd dňa 21.3.2016
platobný rozkaz sp.zn.10C/185/2015-57, ktorý bol žalovanému doručený dňa 26.8.2016 a proti ktorému
podal žalovaný odpor zo dňa 8.9.2016 (podaný na pošte dňa 9.9.2016, doručený tunajšiemu súdu
dňa 12.9.2016), v ktorom okrem iného uviedol, že existuje nesúlad uvádzaného úverového rámca
žalobcom v podanej žalobe, podľa ktorého mal byť úverový rámec v sume 740,- € a úverovým
rámcom uvedeným v predmetnej úverovej zmluve, konkrétne v bode 40, kde je výška úverového
rámca 320,- €. Žalovaný uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver,
ktorý je žalovanému poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu
čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky
nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Žalovaný tiež uviedol, že predmetná úverová zmluva je
zmluvou formulárovou, ktorej obsah pred jej uzavretím nemal možnosť reálne ovplyvniť. K poskytnutému
revolvingovému úveru bola vydaná kreditná karta TESCO, prostredníctvom ktorej mu bolo umožnené
čerpanie úveru do výšky nevyčerpaného úverového rámca dohodnutého v úverovej zmluve. Okrem
toho uviedol, že mu bolo taktiež v zmysle úverovej zmluvy umožnené dobrovoľné uzavretie poistenia
výdavkov pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, pre prípad invalidity alebo smrti následkom
úrazu (balíček Prémium alebo P+) a poistenie zneužitia karty. Okrem toho žalovaný poukázal na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tam
špecifikované náležitosti. A v tej súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajských súdov resp. Najvyššieho
súdu SR. Okrem toho žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 52 ods. 1 až ods. 4 a § 53 ods. 1,
ods. 2, ods. 3 a ods. 5 a tiež na § 2 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ohľadne právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv. Taktiež žalovaný poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a),
b) a § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Na základe toho trval žalovaný na tom, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská a mala by sa
riadiť ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Žalovaný tiež uviedol, že mu nie je jasné, že žalobca uvádza v žalobe úverový rámec vo výške 740,- € a
následne špecifikuje istinu vo výške 715,82 € a pri výpise čerpania splátok a úhrad istinu vo výške 875,65

€, preto pokladá vyčíslenie istiny resp. výšku úverového rámca za zmätočné a zavádzajúce. V zmysle
Hlavy III. § 7 Úverových podmienok, Zvýšenie úverového rámca sa zmluvné strany dohodli, že v priebehu
trvania úverovej zmluvy je možné zvýšiť úverový rámec, pričom spoločnosť je oprávnená zaslať klientovi
návrh novej výšky úverového rámca (a to aj elektronickými prostriedkami), s tým, že klient výslovne
určil spoločnosti horný limit pre nový úverový rámec vo výške 6.638,78 €, pričom novú výšku úverového
rámca klient akceptuje uskutočnením čerpania, ktorým prekročí pôvodnú výšku úverového rámca, teda
ak klient po prijatí návrhu novej výšky rámca vyčerpá čiastku vyššiu ako je nevyčerpaný zostatok
dohodnutého úverového rámca (tzv. aktuálny disponibilný zostatok) v okamihu čerpania. Žalovaný tiež
uviedol, že úverové podmienky obsahujú neprijateľné podmienky, ktorých spoločným znakom je, že
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
sú v rozpore s dobrými mravmi, odchyľujú sa od kogentných ustanovení vnútroštátnych predpisov,
sú v rozpore s právnymi predpismi a judikatúrou EÚ, zneužívajú atribúty charakterizujúce spotrebiteľa
ako slabšiu zmluvnú stranu a spotrebiteľ nemal možnosť tieto zmluvné podmienky ovplyvniť. V danej
súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť
záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Žalovaný namietol jednoznačnosť údaju o úrokovej sadzbe a
ročnej percentuálnej miere nákladov, keďže predmetná žiadosť/zmluva obsahuje v bode 40 údaj o tom,
že bol poskytnutý úverový rámec vo výške 320,- € a táto skutočnosť bola žalobcovi pri uzatváraní
zmluvy známa, preto mal určiť RPMN z poskytnutého úverového rámca pri uzatvorení zmluvy, čiže táto
náležitosť predmetnej žiadosti/zmluve chýba. V tejto súvislosti poukázal na názor Krajského súdu v
Prešove vyjadrený v odôvodnení uznesenia zo dňa 21.5.2013 sp.zn.5Co/78/2013. Spotrebiteľ by nemal
byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný problematickým údajom o úrokoch, z ktorého
nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková
cena za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. V zmluve tiež nie je uvedená
konečná splatnosť úveru, ani príkladmo pri jednorázovom vyčerpaní celej sumy úverového rámca a
minimálnej splátke 4 % mesačne. Vzhľadom k tomu je podľa názoru žalovaného potrebné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na právne názory vyslovené
Krajským súdom v Trnave v rozsudku zo dňa 12.2.2014 sp.zn.11Co/34/2013 a Krajským súdom v
Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 15.10.2013 sp.zn.14Co/407/2012. Zároveň pokladal za potrebné
uviesť, že aktom, ktorý by ho ako žalovaného zaväzoval, nie sú ani úverové zmluvné podmienky, ktoré
nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, ods. 3 OZ) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky (uvedená drobným
písmom medzi bodmi 55 a 56 úverovej zmluvy). K drobnému písmu dal do pozornosti súdu Nález I.ÚS
342/09 Českej republiky. Žalovaný tiež namietol, že žalobca v zmluve uviedol 2 úplne rozdielne číselné
údaje ohľadne výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorých rozdiel je viac než dvojnásobný, čo spôsobuje
neurčité vymedzenie tohto parametra, ktorý nedostatok má rovnakú váhu ako keď ročná úroková sadzba
nebola v úverovej zmluve vôbec uvedená. Taktiež žalovaný namietal, že odkaz v úverovej zmluve
na úverové podmienky ako jej súčasť je napísané tým najmenším písmom, čo u bežného spotrebiteľa
je spôsobilé vyvolať presvedčenie, že tieto podmienky upravujú nepodstatné záležitosti technického
rázu, poprípade rôzne vysvetlenia atď. Podľa žalovaného nie je zo žaloby vôbec jasné ako boli úročené
finančné prostriedky, ktoré si požičal, či ich žalobca zarátaval najprv na istinu a až potom na úrok a
poplatky, tak ako má na to nárok vyplývajúci z § 566 ods. 2 OZ. Keďže mu bol podľa bodu 40 úverovej
zmluvy poskytnutý úverový rámec 320,- € a podľa bodu 45 úverovej zmluvy je uvedená celková čiastka
splatná spotrebiteľom vo výške 385,11 € a ním vykonané úhrady sú vo výške 427,05 €, navrhol, aby
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 8.12.2016 sp.zn.10C/185/2015-83 zrušil predmetný platobný rozkaz
v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 267 ods.3 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), podľa ktorého čo ak len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

7. Dňa 24.1.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.1.2017, v ktorom okrem
iného uviedol, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca vyčerpal sumu (istinu) 875,65 €, pričom do
spísania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 427,05 €, tak ako to vyplýva z dokladu Výpis čerpania,
splátok a úhrad. Z uvedených informácií je jasné, že žaloba je dôvodná minimálne v časti 448,60
€, nakoľko žalovaný doteraz neuhradil ani istinu. Žalobca poukázal na dôvody, pre ktoré predmetná
úverová zmluva nemohla obsahovať určité náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na
charakter úveru, keďže sa jednalo o revolvingový úver. Taktiež žalobca namietal, že údaj ohľadne ročnej
úrokovej sadzby nie je uvedený v neprospech spotrebiteľa a hoci ročná úroková sadzba v úverovej

zmluve bola vyjadrená v 2 hodnotách, avšak táto výška sa odvíja od výšky čerpanej čiastky klientom s
poukazom na sadzobník poplatkov a odmien. Žalobca tiež vyslovil presvedčenie, že predmetná zmluva
o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú rovnováhu v právach
a povinnostiach. Nakoľko si žalobca oproti pôvodnému žalobnému návrhu uplatnil len istinu, teda rozdiel
medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami, žalobu označil za dôvodnú v celom rozsahu.

8. Dňa 11.5.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa
8.5.2017, v ktorom okrem iného uviedol resp. poukázal na ustanovenie § 5 v Hlave 3. Úverových
podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. pre Clubcard kreditnú kartu - ITK113 upravujúce
prípad čerpania nad rámec úverového rámca resp. poukázal na ustanovenie § 7 Hlavy 3. upravujúce
prípad zvýšenia úverového rámca, keď navrhol predložiť návrh novej výšky úverového rámca, ktorý
bol žalovanému zaslaný a žalovaný predmetný návrh akceptoval, resp. aby predložil úverovú zmluvu
na poskytnutie úveru so schváleným úverovým rámcom 740,- €. Zároveň uviedol, že mu žalobca
nepredložil návrh novej výšky úverového rámca, ktorý by mu bol zaslaný hoc aj elektronicky a on by
predmetný návrh akceptoval. Ďalej žalovaný poukázal na bod č.53 úverovej zmluvy ohľadne poistenia,
s tým, že podľa neho akákoľvek zmluvná podmienka, ktorá vychádza z vopred prezumovaného súhlasu
spotrebiteľa je vychádzajúc podporne aj z ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmienkou
neprijateľnou. Nielen úvodná klauzula, ale aj súvisiace zmluvné podmienky zaradené v predmetnej
časti úverovej zmluvy („Poistenie“) sú vo vzťahu ku spotrebiteľovi hrubo nevyvážené. Ide pritom o
závažný zmluvný vzťah - poistenie pre prípad niektorých životných udalostí, ktorého uzavretiu by
mala predchádzať náležitá informačná poučovacia povinnosť veriteľa a dopustil sa navyše klamlivej
obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 8 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V časti, kde
zmluvná podmienka bráni uplatneniu práva na zrušenie poistnej zmluvy, ide navyše o priamy rozpor so
zákonom § 39 OZ. V prípade návrhu poistnej zmluvy podľa jeho názoru dodávateľ porušil aj zákonom
ustanovený zákaz viazania služieb na poskytovanie iných služieb (§ 4 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa). Podľa žalovaného sa javí, že dodávateľ uzavretie zmluvy o sprostredkovaní
pôžičky podmieňuje uzavretím zmluvy o životnom poistení s ním vybranou poisťovňou, pričom dodávateľ
sprostredkúva uzavieranie zmlúv o životnom poistení výhradne s jednou komerčnou poisťovňou, čiže
dodávateľ spotrebiteľovi neumožňuje slobodný výber poisťovne pre prípad, že spotrebiteľ prejaví
skutočnú a slobodnú vôľu zvýšiť svoju bonitu uzavretím dlhodobého životného poistenia. Predmetnú
poistnú zmluvu žalobca v konaní ako dôkaz vôbec nepredložil a preto žalobca v tomto smere neuniesol
dôkazné bremeno. Žalobca označil dojednanie o uzatvorení poistnej zmluvy ako neplatný právny úkon
s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako má vyplývať z predtlače úverovej
zmluvy zo dňa 24.3.2013, on ako spotrebiteľ sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej
listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a to
uzatvorenia poistenia zneužitia karty, teda ak chcel získať spotrebiteľský úver, čo bolo primárne jeho
pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalobcom nemal na výber a musel podpísať predloženú
predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj záväzok uzatvoriť poistnú zmluvu.

9. Po prejednaní veci súd následne rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom sp.zn.10C/185/2015-118 zo
dňa 06.09.2017, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo veci rozhodol s poukazom na to, že po vykonaní
dokazovania dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, keď po
čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostala iba suma vo výške 487,53 € s príslušenstvom,
ktorá pozostávala z čiastky 448,60 €, čo predstavovalo rozdiel medzi žalovaným skutočne vyčerpanou
výškou peňažných prostriedkov v sume 875,65 € a čiastkou 427,05 €, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi
resp. jeho právnemu predchodcovi, a ešte pozostávala z čiastky 38,93 € z titulu poistného. Pritom
pokiaľ žalovaný namietal, že bez písomnej dohody čerpal peňažné prostriedky nad rámec pôvodne
dojednaného úverového rámca vo výške 320,- €, súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, keďže
nedospel k záveru, že by dohoda o zvýšení úverového rámca musela mať formu písomne uzavretého
dodatku k predmetnej úverovej zmluve, pričom súd vychádzal z toho, že výšku úverového rámca na
sumu 740,- € žalobca resp. jeho právny predchodca akceptovali, dôkazom čoho je objem čerpaných
finančných prostriedkov zo strany žalovaného. Navyše súd poukázal na ustanovenie Hlavy 3 § 5
Všeobecných úverových podmienok, tvoriacich súčasť predmetnej úverovej zmluvy, podľa ktorého je
čerpanie nad rámec úverového rámca neoprávnené a za takýchto podmienok je klient povinný čiastku
čerpanú nad úverový rámec na požiadanie vrátiť, čiže minimálne mal súd za to, že žalovaný by bol
povinný túto finančnú čiastku vrátiť žalobcovi z dôvodu tzv. neoprávneného čerpania, resp. pokiaľ by
z akýchkoľvek dôvodov nebolo možné tento nárok žalobcovi priznať na základe vyššie uvedených

zmluvných dojednaní, bol by žalovaný povinný plniť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže
v konaní nebola sporná výška skutočne čerpaných finančných prostriedkov zo strany žalovaného
a ani výška ním vykonaných úhrad v prospech tohto úverového vzťahu. Súd však považoval za
dôvodný aj nárok na úhradu sumy 38,93 € z titulu poistenia, keďže považoval za preukázané, že pri
uzavretí predmetnej úverovej zmluvy bola dojednaná aj poistná zmluva, v ktorej bola dojednaná aj
výška poistného a zároveň súd vyhodnotil, že vzhľadom na to, ako bola zmluva po grafickej stránke
koncipovaná, nebolo možné prisvedčiť obrane žalovaného, že žalovaný pokiaľ chcel uzavrieť predmetnú
úverovú zmluvu, musel uzavrieť aj túto poistnú zmluvu. Zároveň súd ani nepripustil návrh na doplnenie
dokazovania predložením celého znenia predmetnej poistnej zmluvy, keďže výška poistného bola
zrejmá z úverovej zmluvy, ktorá už bola súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ žalovaný namietal obsah
oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2015 v tom zmysle, že je tam uvedené postúpenie
pohľadávky s dátumom, ktorý predchádzal dátumu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, mal súd za
to, že sa jedná o písaciu chybu, pričom vychádzal aj z dokladu Postúpenie pohľadávky z úverovej
zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2015. Nakoniec súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo žalovanej
pohľadávky, t.j. úrok z omeškania tak, ako bol žalobcom uplatnený, s tým, že sa jednalo o zákonný úrok
z omeškania.

10. Na základe odvolania žalovaného proti rozsudku tunajšieho súdu č.k.10C/185/2015-118 zo dňa
06.09.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp.zn.13Co/423/2017-139 zo
dňa 20.11.2018, tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Dospel totiž k záveru, že je dôvodná námietka žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu, z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie si notifikačnej povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 526 OZ a žalovanému neoznámil postúpenie pohľadávky, resp. že takéto oznámenie mu nebolo
preukázateľne doručené, keď zároveň poukázal na rozpor v dôkaze predloženom žalobcom Oznámenie
o postúpení pohľadávky, podľa ktorého mala byť pohľadávka postúpená na základe zmluvy zo dňa
18.03.2013, hoci zmluva o úvere bola uzatvorená 24.03.2013. Odvolací súd k tomu uviedol, že
oznámenie o postúpení pohľadávky (notifikácia) je jednostranným adresovaným právnym úkonom
postupiteľa proti dlžníkovi a z toho dôvodu musí oznámenie spĺňať všetky náležitosti právnych úkonov,
ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 a nasl. OZ. Ak oznámenie o postúpení pohľadávky (napr. pre
neurčitosť) nie je platným právnym úkonom, nemôže vyvolať účinky predvídateľné § 526 ods. 1 a 2
OZ. Na základe neplatnej notifikácie nemôže dôjsť k zmene v osobe oprávnenej prijať plnenie. Za tejto
situácie by mohlo dôjsť k zmene buď novou platnou notifikáciou, alebo tým, že postupník dlžníkovi
postúpenie pohľadávky preukáže predložením platnej zmluvy. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že
tunajší súd svoj záver o platnosti notifikácie vyvodil z listiny, ktorou dokazovanie v konaní nevykonal, a
to z listiny „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2015“. Súd týmto
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva -
vyjadrila sa k použitému dôkazu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň odvolací
súd považoval za dôvodnú aj námietku odvolateľa, t.j. žalovaného, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne nároku na zaplatenie úhrady za poistenie, keď predmetnú poistnú zmluvu
žalobca ako dôkaz vôbec nepredložil. Odvolací súd uviedol, že žalovaný uplatnený nárok namietal a
žiadal takýto dôkaz predložiť, keďže mal pochybnosti o existencii poistnej zmluvy resp. nemal vedomosť
o jej podpisovaní a z jej obsahu by bolo možné zistiť s akým obsahom bola uzavretá, resp. či bola
uzavretá so subjektom, s ktorým ju chcel uzavrieť žalovaný a v akej výške je nárok oprávnený, vzhľadom
na moment zániku zmluvy.
Na záver odvolací súd uviedol, že úlohou okresného súdu bude zistiť skutkový stav, na základe dôkazov
vykonaných v súlade s C.s.p. (konkrétne napr. v súlade s § 204 C.s.p., pokiaľ ide o listinu na č.l.55),
posúdiť zistený skutkový stav a na tento aplikovať príslušné ustanovenia zákona, pričom rozhodujúce
pre úspech žalobcu v konaní je unesenie dôkazného bremena, preukázania tak aktívnej legitimácie,
ako aj preukázania výšky nároku vyplývajúceho z uzavretého zmluvného vzťahu vrátane preukázania
existencie zmluvného vzťahu podľa bodu 53 Zmluvy o úvere a nárok z neho.

11. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Na výzvu súdu zo dňa 12.02.2019 adresovanú právnemu zástupcovi žalobcu a splnomocnenému
zástupcovi žalovaného, aby súdu zaslali v potrebnom počte vyhotovení listinné dôkazy, ktoré chcú ešte v
konaní vykonať, v zmysle záverov Krajského súdu Banská Bystrica vyplývajúcich z uznesenia Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 20.11.2018 sp.zn.13Co/423/2017-139, prípadne aby uviedli, či majú

nejaké procesné návrhy v tomto konaní v tejto súvislosti, reagoval právny zástupca žalobcu podaním
zo dňa 15.03.2019, doručené tunajšiemu súdu elektronickou formou dňa 15.03.2019, v ktorom okrem
iného uviedol, že zastáva názor, že z predložených listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené,
dostatočne vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom spore. Žalobca odvodzuje svoju
aktívnu vecnú legitimáciu ako hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním
uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať v
zmysle ustanovení § 526 ods. 1 a 2 OZ. Žalobca zároveň zdôraznil, že postúpením pohľadávky nedošlo
v žiadnom ohľadne k zhoršeniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa, nakoľko nedošlo ani k zmene
podmienok dohodnutých v úverovej zmluve, ani k zmene platobných údajov. Pohľadávka síce bola
postúpená na postupníka, avšak táto aj naďalej zostala v správe pôvodného veriteľa (postupcu). O tejto
skutočnosti svedčí i ten fakt, že platobné údaje, t.j. číslo účtu a variabilný symbol ostali naďalej rovnaké.
Zo strany žalovaného však nedošlo po postúpení zmluvy k žiadnej úhrade, keďže posledná úhrada
bola vykonaná dňa 20.06.2014 a žalovaný dosiaľ neuhradil ani istinu z poskytnutého úveru. Žalobca
tiež poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.23Co/259/2017 a tiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 20.05.2009 sp.zn.5Obo/93/2008. Žalobca v tomto
spore aktívnu vecnú legitimáciu ako hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), preukázal listinným dôkazom „Oznámenie o postúpení pohľadávky“.
Žalobca uviedol, že si uvedomuje chybne uvedený dátum ohľadne zmluvy v oznámení o postúpení
pohľadávky, avšak naozaj sa jedná iba o chybu v písaní, s tým, že táto podľa žalobcovho vedomia nebola
úmyselná. Napriek tejto chybe zastávajú názor, že predmetná pohľadávka bola postúpená na žalobcu
platne, nakoľko z hmotnoprávneho úkonu je viac ako zrejmé, že k postúpeniu reálne platne došlo, s
tým, že podľa ich názoru chyby v písaní, či počítaní sami o sebe nespôsobujú neplatnosť zmluvy o
postúpení. Poukázali tiež, že súčasťou žalobného návrhu bol aj listinný dôkaz „Plnomocenstvo udelené
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej aj ako „postupca“ alebo „splnomocniteľ“) pre Advokátsku
kanceláriu GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o.“, ktorá v mene právneho predchodcu veriteľa, t.j. v mene
postupcu oznámila v súlade s § 526 ods. 2 OZ postúpenie pohľadávky dlžníkovi. S ohľadom na uvedené
žalobca zastáva právny názor, že v tomto prípade uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej
vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o
postúpení pohľadávky postupcom“ a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový
podací hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané
na adresu žalovaného, čím si žalobca svoju informačnú povinnosť voči žalovanému riadne splnil, pričom
žiadne z podaní sa mu nevrátilo ako nedoručené. Žalobca na podporu týchto svojich tvrdení odkázal aj
na rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 06.09.2018 sp.zn.8C/11/2015, ako i uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn.9Co/236/2016 zo dňa 31.01.2017. Žalobca podľa svojho názoru dostatočne
preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, ako aj to, že došlo k postúpeniu existujúcej
pohľadávky vzhľadom aj na predložený výpis čerpania splátok a úhrad. Chybne uvedený dátum v
oznámení o postúpení, ktoré bolo žalovanému riadne oznámené a doručené, nemôže mať za následok
zamietnutie žaloby v celom rozsahu a nepriznanie ani samotnej nedoplatenej istiny.
Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 12.02.2019 nereagoval.

13. Súd nariadil v súdenej veci pojednávanie na deň 20.03.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani
právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a
včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným elektronicky dňa 15.03.2019
na tunajší súd, keď žiadali ospravedlniť svoju neúčasť na tomto pojednávaní z kapacitných dôvodov
a zároveň vyjadrili za žalobcu súhlas, s tým, aby pojednávanie prebehlo v ich neprítomnosti. Na
pojednávanie sa nedostavil žalovaný, dostavila sa splnomocnená zástupkyňa žalovaného, ktorá mala
doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s § 180
C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného.

14. Súd vychádzajúc z doterajšieho dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložili
strany sporu v priebehu konania, a tiež vykonaným listinným dôkazom, ktorým súd doplnil dokazovanie
v rozsahu mu nariadenom odvolacím súdom a to: oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.3.2015
z č.l.17-18 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.19-20, úverovú zmluvu zo dňa 24.3.2013 z č.l.21,
úverové podmienky z č.l.22-36, výzvu k splateniu celého úveru zo dňa 26.1.2015 z č.l.37 vrátane
poštového podacieho hárka z č.l.38, výpis čerpania splátok a úhrad z č.l.39-40, postúpenie pohľadávky z
úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX z č.l.55 a tiež oboznámením sa s prednesom zástupkyne žalovaného,
zistil tento skutkový a právny stav.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí
právneho zastúpenia zo dňa 6.3.2015 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny zástupca
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. žalovanému, pričom sa týka úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX
zo dňa 24.3.2013, v ktorom mu oznámili, že firma Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36234176 (ďalej
ako „postupca“) pohľadávky vzniknuté z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 24.3.2013 postúpila
na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013 na obchodnú spoločnosť AB 2 B.V. (ďalej ako „postupník“ alebo
„veriteľ“). Zároveň ho vyzvali k zaplateniu dlžnej čiastky, ktorá ku dňu spísania tohto listu predstavovala
celkovú sumu 876,62 €, najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania tejto výzvy na tam uvedený bankový účet.
Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH004157324 zo dňa 11.3.2015 súd okrem iného zistil,
že pod podacím číslom RK033270986SK bola žalovanému doručovaná poštová zásielka, s tým, že ako
odosielateľ je na tomto poštovom podacom hárku uvedený právny zástupca žalobcu zhodný s právnym
zástupcom právneho predchodcu žalobcu.
Z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 24.3.2013 s označením Clubcard kreditná karta TESCO/
Finančné služby ITK113 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi firmou Home Credit Slovakia
a.s., IČO: 36234176 a žalovaným ako klientom, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového
revolvingového úveru, pričom výška kreditného limitu (úverového rámca) je uvedené 320,- €, výška
mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba 26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške
vyčerpanej čiastky viď Sadzobník, priemerná hodnota RPMN 26,62 %, RPMN 43,93 % za splnenia tam
uvedených predpokladov použitých pre výpočet, celková čiastka splatná spotrebiteľom 385,11 €, tiež pri
splnení predpokladov tam uvedených, ktoré boli použité pre výpočet. Názov tovaru (typ)/služba finančná
hotovosť. V časti poistenie výdavkov (dobrovoľné) je pod bodom 52. uvedené Balíček Prémium a pod
bodom 53. Balíček Plus a pod bodom 54. Poistenie zneužitia karty, pričom pri každom type poistenia je
grafický znázornený štvorček, s tým, že pri bode 53. je v tejto zmluve označený krížik, keď je tu uvedený,
že klient označením Balíčku Plus súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej
pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu, úhrada za poistenie
karty: 2,29 € mesačne. Termín splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20.dňu v mesiaci. V zmluve je tiež
uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. a dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdil, že je oboznámený s úverovými
podmienkami, že sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje
súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Z úverových podmienok kód ITK113 Clubcard kreditná karta - výhody, pravidlá programu, sadzobník,
úverové podmienky a poistné podmienky platné od 1.1.2013 súd okrem iného zistil, že v úverových
podmienkach Hlava 3. Čerpanie revolvingového úveru v § 5 je uvedené, že maximálna čiastka, ktorú
je klient oprávnený z úveru čerpať je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Čerpanie nad
rámec úverového rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na
požiadanie vrátiť spoločnosti, ak nejde o prečerpanie úverového rámca z dôvodu jeho navyšovania podľa
§ 7 tejto Hlavy. V § 7 Hlavy 3. Úverových podmienok je uvedené zvýšenie úverového rámca. Zmluvné
strany dohodli, že v priebehu trvania úverovej zmluvy je možné zvýšiť úverový rámec. Spoločnosť je
oprávnená zaslať klientovi návrh novej výšky úverového rámca (a to aj elektronickými prostriedkami),
s tým, že klient výslovne určuje spoločnosti horný limit pre nový úverový rámec vo výške 6.638,78 €.
Novú výšku úverového rámca klient akceptuje uskutočnením čerpania, ktorým prekročí pôvodnú výšku
úverového rámca, teda ak klient po prijatí návrhu novej výšky rámca vyčerpá čiastku vyššiu ako je
nevyčerpaný zostatok dohodnutého úverového rámca (tzv. aktuálny disponibilný zostatok) v okamihu
čerpania. Pre prípad, že klient bude mať záujem na zvýšení úverového rámca na inú výšku, je oprávnený
sa dohodnúť so spoločnosťou na inej výške úverového rámca, a to tiež telefonicky, alebo elektronickými
prostriedkami.
Podľa Hlavy 8. Ukončenie úverovej zmluvy § 2 bolo dojednané, že klient je povinný celý čerpaný úver a
všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) sa oneskoril
s platením aspoň 2 splátok alebo sa oneskoril s platením 1 splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 26.1.2015 súd zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu
žalovanému, v ktorej mu oznámili, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z
úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX ho týmto ich spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného
na základe tejto zmluvy. Zároveň ho požiadali zaplatiť dlžnú čiastku vo výške 926,60 €, najneskôr do 15
dní od odoslania tejto výzvy na ich tam uvedený bankový účet. Z pripojeného poštového podacieho hárka
č.EPH003895078 súd okrem iného zistil, že pod podacím číslom RN071680037SK bola žalovanému
doručovaná poštová zásielka.
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad súd okrem iného zistil, že sa týka čísla zmluvy XXXXXXXXXX, ako
klient je tu uvedený žalovaný, výška úveru 740,- €, typ úveru RU, dátum podpisu 24.3.2013, pričom sú tu

uvedené jednotlivé dátumy, čiastky, ako i špecifikácia - popis transakcie vo vzťahu k čerpaniu peňažných
prostriedkov a tiež je tu uvedený dátum ako i čiastka jednotlivých úhrad. Dňa 26.1.2015 je uvedené
zosplatnenie. V záverečnej rekapitulácii je uvedený popis jednotlivých nárokov, čiastka predpisu toho
ktorého nároku, výška úhrady, ktorá bola započítaná na ten ktorý nárok a výška dlhu pri jednotlivých
nárokoch predstavujúca rozdiel medzi čiastkou predpisu a čiastkou úhrady, s tým, že pri istine je uvedená
čiastka predpisu 875,65 €, úhrada 159,83 €, dlh 715,82 €, poistenie Bill protection čiastka predpisu 38,93
€, úhrada 31,97 €, dlh 6,96 €, celková úhrada 427,05 €.
Z dokladu Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2015 súd okrem
iného zistil, že ako postupca je tam uvedená firma Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176 a ako
postupník je uvedený žalobca, s tým, že postupca a postupník sa dohodli na postúpení pohľadávky s
príslušenstvom, ktorá vznikla z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2013 vo výške 876,62
€ voči dlžníkovi Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Dubové 22, 962 61 Dobrá Niva, občan SR.
Pohľadávka bola postupníkovi postúpená aj s príslušenstvom a všetkými právami a povinnosťami,
ktoré sú s ňou spojené. Postupca vyhlásil, že spravuje postúpenú pohľadávku až do jeho úplného
zaplatenia dlžníkom. Postupca v súlade so zmluvou s názvom „Amentment and Restatement of the
Credit Card Receivables Transfer Agreement“ v znení neskorších zmien a dodatkov postúpil pohľadávku
postupníkovi, a to za odplatu, tak ako sa obe zmluvné strany dohodli a zároveň s ňou súhlasili. Zároveň
postupník vyhlasuje, že odplatu za postúpenú pohľadávku zaplatil a postupca potvrdzuje, že odplata za
postúpenú pohľadávku bola uhradená v dohodnutej sume. Postupca a postupník sa dohodli, že postupca
písomne oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi. V spodnej časti tohto dokladu je uvedené „za Home
Credit Slovakia, a.s. podpísané E.. C. T., predseda predstavenstva a O.. W. J., člen predstavenstva za
AB 2 B. V., V..D..E., riaditeľ a E..E.. R. J., riaditeľ“ spolu s nečitateľnými podpismi.
Z prednesu zástupkyne žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že nad rámec skutočností
uvedených v podanom odpore, ako aj ich ďalších písomných vyjadrení k veci uviedla, že žalobca
nepreukázal doručenie jednotlivých dokumentov žalovanému, keďže sú tam síce pripojené poštové
doručenky alebo poštové podacie hárky, ale to ešte nepreukazuje, že zásielky žalovaný aj prevzal.
Taktiež namietla, že v predmetnom oznámení o postúpení pohľadávky je uvádzaný dátum postúpenia
pohľadávky o 6 dní skôr ako bola uzavretá samotná úverová zmluva, čo označila za nezrovnalosť,
ktorú žiadala objasniť. Navrhla ako dôkaz predložiť predmetnú poistnú zmluvu, ktorá mala byť uzavretá
a taktiež namietla podľa jej názoru matematickú chybu v tom zmysle, že rozdiel medzi tým čo malo
byť žalovanému poskytnuté a to čo mal uhradiť je čiastka 448,60 € a nie čiastka 487,53 €, keďže
nárok na zaplatenie poistného spochybňujú. Na poslednom pojednávaní k veci uviedla, že poukazuje
na skutočnosti, ktoré namietali aj v podanom odvolaní, teda nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v
konaní a nepredloženie poistnej zmluvy, s tým, že podľa jej vedomostí tieto doklady napriek výzve súdu
neboli doteraz doložené resp. tieto skutočnosti preukázané, preto zotrvali na požiadavke, aby žalobca
predložil zmluvu o postúpení pohľadávok resp. tú poistnú zmluvu. Tiež namietla, že nebola predložená
ani úverová zmluva na úverový rámec 740,- €. Vo zvyšku zotrvala na ich doterajších vyjadreniach a
prednesoch.

15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pred spotrebiteľov znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 9.6.2013, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Súd I.inštancie v rámci nového prejednania veci po zrušení pôvodného I.stupňového rozsudku
v zmysle záverov odvolacieho súdu, vec opätovne skutkovo a právne posúdil, doplnil dokazovanie
v rozsahu mu určenom nadriadeným súdom, pričom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto súdnom spore, v dôsledku čoho súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súd totiž nepovažoval za preukázané zo strany žalobcu, že tento je nositeľom hmotného práva, o ktoré
v konaní ide. Súd pritom skúma vecnú legitimáciu, či už aktívnu alebo pasívnu, vždy aj bez návrhu,
hoci v súdenej veci namietol aktívnu legitimáciu žalobcu aj samotný žalovaný. Žalobca odvodzoval svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v konaní s poukazom na ním predložený listinný dôkaz Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 06.03.2015, keď právny zástupca postupcu ním žalovanému oznámil, že jeho
pohľadávky vzniknuté z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2013 boli na základe zmluvy
zo dňa 18.03.2013 postúpené na obchodnú spoločnosť AB 2 B. V. ako postupníka. Súd preto následne
podrobil skúmaniu predmetnú notifikáciu, pričom rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu
dospel k záveru, že toto oznámenie ako jednostranný právny úkon nespĺňa všetky náležitosti právneho
úkonu tak, ako sú tieto vyžadované v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne je tento
právny úkon nejasný, neurčitý a nezrozumiteľný, keďže z jeho obsahu vyplýva, že sa odkazuje na zmluvu
o postúpení pohľadávok, ktorá mala byť uzavretá skôr ako samotná úverová zmluva, z ktorej mala táto
pohľadávka vzniknúť, v dôsledku čoho je nutné tento právny úkon vyhodnotiť ako absolútne neplatný,
k čomu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho preto predmetné oznámenie o

postúpení pohľadávky nemohlo vyvolať účinky predvídateľné v § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
čo znamená, že na základe takejto absolútne neplatnej notifikácie nemohlo dôjsť k zmene v osobe
oprávnenej prijať plnenie tohto predmetného záväzku. Tak ako konštatoval odvolací súd, za tejto situácie
by mohlo dôjsť k zmene len buď novou platnou notifikáciou alebo tým, že by postupník dlžníkovi
postúpenie pohľadávky preukázal predložením platnej zmluvy.
S poukazom na tieto skutočnosti súd po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu vyzval strany sporu
na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania resp. na predloženie dôkazov tak, aby tá ktorá
zmluvná strana označila resp. predložila súdu relevantné dôkazy na preukázanie nimi tvrdených
skutočností, avšak žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadne nové dôkazy nepredložil,
ani nenavrhol vykonať, v dôsledku čoho súd na pojednávaní dodatočne vykonal len listinný dôkaz
Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.01.2015, keďže ako správne
konštatoval odvolací súd, tunajší súd opomenul pri pôvodnom rozhodovaní v súdenej veci tento listinný
dôkaz vykonať v súlade s § 204 C.s.p.. Po vykonaní tohto listinného dôkazu súd ustálil, že tento
nie je ním žiadanou zmluvou o postúpení pohľadávky (súd vyzval ešte dňa 27.01.2016 právneho
zástupcu žalobcu, aby v lehote 5 dní zaslali zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa
žalobca stal hmotnoprávnym nositeľom pohľadávky voči žalovanému vyplývajúcej z úverovej zmluvy
č.XXXXXXXXXX zo dňa 24.03.2013), pretože neobsahuje prejav vôle postúpiť pohľadávku a obsahuje
len odkaz na inú zmluvu, v súlade s ktorou postupca mal postúpiť pohľadávku postupníkovi za odplatu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal inú možnosť než žalobu v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.
Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, s poukazom na zásadu
hospodárnosti konania nepreskúmaval následne žalobu po vecnej stránke.
Na okraj súd uvádza, že obdobný právny názor vyslovil napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
rozhodnutí v rozsudku zo dňa 27.06.2017 sp.zn.13Co/329/2016.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, keďže súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.