Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118210410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: G. L., U.. XX.XX.XXXX,

bytom G. X, Prešov, právne zastúpenému JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám.
SNP 7, Stropkov, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 1.697,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.806,35 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.806,35 eura od 26.07.2018 do zaplatenia, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.09.2018 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť sumu zaplatiť žalobcovi 1.697,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 26.07.2018 do zaplatenia titulom náhrady škody, ďalej aj sumy 108,65 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 26.07.2018 do zaplatenia titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uznesenia Obvodného oddelenia PZ Prešov - sever zo dňa 16.

12. 2014, Č.:O.-XXXX/SE-D.-XXXX bolo proti nemu vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie za
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona na základe skutku uvedeného v citovanom uznesení.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť zo dňa 18. 12. 2014, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry
v Prešove uznesením č.k. 3 Pv 774/14/7707-5 zamietla. Dňa 12. 03. 2015 podal Okresný prokurátor v
Prešove na Okresný súd Prešov voči nemu obžalobu pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.
zákona. Dňa 02. 03. 2017 vyhlásil Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/25/2015 na
hlavnom pojednávaní oslobodzujúci rozsudok, ktorým ma oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry

Prešov pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1
Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa boli
zo strany Okresnej prokuratúry Prešov a poškodenej v trestnom konaní, prostredníctvom svojho
splnomocnenca podané odvolania. Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí dňa 15. 03. 2018
odvolania okresného prokurátora a poškodenej uznesením č.k. 4To/36/2017-236 zamietol. V tomto
trestnom konaní si žalobca dňa 22. 12. 2014 v súlade s ust. § 39 Tr. por. zvolil za obhajcu JUDr. Ambróza
Motyku - advokáta so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov. Obhajca JUDr. Ambróz Motyka si

odmenu a hotové výdavky uplatnil v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej advokátska tarifa - AT)
vo výške 1 501,37 eura za obhajobu v konaní pred prvostupňovým súdom a trovy odvolacieho konania
vo výške 196,33 eura. Spolu za obhajobu v predmetnej trestnej veci obhajcovi zaplatil 1 697,70 eura,a to takto: dňa 24. 05. 2017 sumu 1 000,00 EUR, dňa 21. 06. 2017 sumu 101,37 EUR, dňa 25. 07.
2017 sumu 100,00 EUR, dňa 24. 09. 2017 sumu 100,00 EUR, dňa 15. 03. 2018 sumu 200,00 EUR,
dňa 15. 03. 2018 sumu 196,33 EUR. V súvislosti s jeho obhajobou zvoleným advokátom v trestnom

konaní, v ktorom bol právoplatne oslobodený mu vznikla škoda, ktorú si uplatňuje od štátu, zastúpeného
príslušným orgánom. Prostredníctvom právneho zástupcu na Generálnu prokuratúru SR zaslal žiadosť
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 04. 06. 2018. Listom zo dňa 19. 07. 2018
mu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila, že zákonné dôvody a zákonné podmienky
na uspokojenie uplatňovaného nároku nie sú dané, preto mnou uplatňovaný nárok na náhradu škody

neuspokojí. Oznámenie o neuspokojení nároku zo strany GP SR mu bolo doručené 25. 07. 2018.
Rovnako si uplatňuje aj samostatný nárok na trovy konania za právne zastupovanie pri predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody, ktorý právne odôvodňuje ust. § 121 ods. 3 OZ, ako príslušenstvo
pohľadávky, ktoré tvoria náklady spojené s jej uplatnením. Úkon právnej služby - žiadosť poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo 04. 06. 2018 (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT) 81,33
EUR, režijný paušál 9,21 EUR. Odmena advokáta spolu (s DPH) 108,65 EUR.

3. K žalobe ako dôkazy priložil uznesenie OO PZ Prešov - sever zo dňa 16. 12. 2014, ČVS: ORP-1650/
SE-PO-2014, obžalobu OP Prešov 3Pv 774/14/7707-10, rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
02. 03. 2017 č.k. 6T/25/2015-206, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 03. 2018 č.k.
4To/36/2017-236, vyčíslenie prvostupňových trov obhajoby zo dňa 04. 05. 2017, faktúru F180012 zo

dňa 15. 03. 2018 (so špecifikáciou trov odvolacieho konania), výpis z účtu SLSP zo dňa 24. 05. 2017,
výpis z účtu SLSP zo dňa 21. 06. 2017, výpis z účtu SLSP zo dňa 25. 07. 2017, výpis z účtu SLSP zo
dňa 24. 09. 2017, doklad o úhrade č. 0003 zo dňa 15. 03. 2018, doklad o úhrade č. 0004 zo dňa 15. 03.
2018, žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 04. 06. 2018,
list GP SR zo dňa 19. 07. 2018.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok na náhradu škody, žalobcom uplatnený
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a žalobu považuje za nedôvodnú. Poukázala na to, že štát nemôže
v každom prípade automaticky zodpovedať za škodu, ktorá obvinenému (obžalovanému) vznikla v
trestnom konaní tým, že k ukončeniu jeho trestného stíhania nedošlo právoplatným odsudzujúcim

rozsudkom, ktorým bola uznaná jeho vina za spáchanie trestného činu. Nemožno neprihliadať na
skutočnosť, že vznesenie obvinenia (ako jeden zo žalobcov uplatnených titulov náhrady škody) bolo v
čase jeho vydania dôvodné a zákonné, pričom zároveň celé trestné konanie bolo vedené plne v súlade
so všetkými zásadami trestného konania obsiahnutými v príslušných ustanoveniach platného Trestného
poriadku. Zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. musí byť obmedzená len na prípady,

keď je vydané nezákonné rozhodnutie, štát totiž nemôže zodpovedať v každom jednotlivom prípade za
výsledok trestného konania. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je
potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia
(nesprávneho úradného postupu), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). V predmetnom prípade absentuje príčinná

súvislosť medzi uplatňovanou škodou a postupom a rozhodnutiami prokurátora Okresnej prokuratúry
Prešov. Zdôraznila, že právoplatné rozhodnutie prokurátora (uznesenie o zamietnutí sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia) nebolo zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť' tak, ako to
predpokladá ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. To, že k ukončeniu trestného stíhania žalobcu
nedošlo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, ktorým bola uznaná jeho vina za spáchanie trestného

činu, nemá automaticky za následok nezákonnosť' uznesenia o vznesení obvinenia. Poukázala na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013- 50 zo dňa 13.11.2013, ako aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/201/2007 zo dňa 30.07.2008. V zmysle
vyššie uvedeného za nezákonné možno teda považovať len také rozhodnutie, ktoré nemalo zákonný
podklad už v čase jeho vydania, a nie také rozhodnutie, ktoré bolo v čase jeho vydania zákonným

rozhodnutím a ani neskôr nebolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené, resp. jeho nezákonnosť'
nebola žiadnym príslušným orgánom verejnej moci ani inak konštatovaná. V predmetnej trestnej veci
nebolo zistené, aby orgán činný v trestnom konaní (policajt, prokurátor) a neskôr aj súd ustanovenia
Trestného poriadku a Trestného zákona uplatnili zjavne nesprávne alebo takým spôsobom, aby dosiahli
svojvoľné (arbitrárne) závery. Vedením trestného konania voči žalobcovi bol sledovaný legitímny ciel'

riadneho vedenia trestného konania. S poukázaním na vyššie uvedené žalobu navrhla v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť. V prípade aspoň čiastočného vyhovenia žalobe navrhla, aby súd určil
lehotu aspoň 30 dní od právoplatnosti rozsudku na splnenie povinnosti určenej rozsudkom. V lehote
kratšej než 30 dní nie je totiž technicky možné zabezpečiť po právoplatnosti rozsudku vyznačeniejeho právoplatnosti, zaslanie rozsudku s vyznačenou doložkou právoplatnosti z okresnej prokuratúry
na netrestný odbor generálnej prokuratúry, jeho následné predloženie na ekonomický odbor generálnej
prokuratúry a vyplatenie priznanej náhrady škody.

5. V replike k podanému vyjadreniu žalobca uviedol, že zastavenie trestného stíhania, postúpenie veci
inému orgánu alebo oslobodzujúci rozsudok majú podľa ust. § 6 ods. 1 zákona rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k takýmto
rozhodnutiam došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Ak je teda

trestné stíhanie zastavené, príslušný orgán rozhodne o postúpení veci inému orgánu alebo je vo veci
vydaný oslobodzujúci rozsudok, je potrebné dôkladne vychádzať z prezumpcie neviny, pretože takýmto
rozhodnutím je preukázané, že občan trestný čin nespáchal a uznesenie o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia preto nemalo byť vydané. Poukázal na skutočnosť, že po rozhodnutí o zastavení
trestného stíhania, postúpení veci inému orgánu alebo po vydaní oslobodzujúceho rozsudku už
nedochádza k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, pretože z hľadiska

trestného konania je to bezpredmetné. Splnenie tejto podmienky (zrušenie nezákonného rozhodnutia)
je potrebné vykladať extenzívne a nelipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného
rozhodnutia ako to vo svojom vyjadrení uvádza žalovaná. Ďalej citoval z uznesenia Najvyššieho súdu
SR zo dňa 18.08.2010 sp.zn. 4 M Cdo 15/2009, ktoré bolo publikované v ZSP 6/2010 pod č. 57.
Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je, aby každý zásah štátu

do majetkovej, ale aj nemajetkovej sféry občana spôsobený nesprávnym postupom alebo nezákonným
rozhodnutím bol odčinený. V opačnom prípade by fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie
muselaniesťmateriálnedôsledkytakéhotorozhodnutia,ajkeďsaukázalonesprávnymatrestnékonanie
skončilo tak, že na túto osobu treba hľadieť ako na nevinnú. Nesúhlasí s konštatovaním žalovanej,
že v predmetnom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi uplatňovanou škodou a postupom a

rozhodnutiami prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov. Nezákonným rozhodnutím je v konkrétnom
prípade uznesenie vyšetrovateľa Obvodného oddelenia PZ Prešov - sever zo dňa 16.12.2014, ČVS:
ORP-1650/SE-PO-2014, ktorým bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie za prečin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1 Tr. zákona na základe skutku uvedeného v citovanom uznesení. Škoda, ktorá žalobcovi
vznikla, spočíva v zaplatených nákladoch na trovy obhajoby v trestnom konaní, ktoré bolo začaté

vyššie citovaným uznesením. Namietal, že trovy obhajoby boli presne obhajcom špecifikované a žiaden
z úkonov právnych služieb nebol vykonaný neodôvodnene. Všetky úkony právnej služby, aj hotové
výdavky boli účtované v súlade s advokátskou tarifou - vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Nie je možné pochybovať o príčinnej súvislosti vzniknutej škody žalobcu s nezákonným
rozhodnutím, na základe ktorého bolo proti nemu vedené trestné stíhanie. Uviedol, že právny názor

žalovanej je prekonaný použiteľnou ustálenou judikatúrou (R 35/1991, R 70/1994, R 26/2000), ale aj
novšími rozhodnutiami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2012 sp.zn. 4 Cdo 54/2011
a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2011 sp.zn. 3 Cdo 194/2010).

6. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní namietala rozsah uplatnenej škody s tým,

že pokiaľ ide o 1/12, to nezodpovedá sume, ktorá je daná v danom období. Navyše namietala aj platby
za predbežné prerokovanie nároku.

7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vzťahu k rozsahu škody uviedol, že trovy
konania vychádzali z platnej a účinnej advokátskej tarify a pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením

pohľadávky, teda s predbežným prejednaním nároku, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
2Cdo/7/1999 z 30.3.1999.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením OO PZ o vznesení obvinenia žalobcovi
zo dňa 16.12.2014, obžalobou zo dňa 6.3.2015, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 25/2015,

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To 36/2017, vyčíslením trov obhajoby, faktúrou č.
F180012, výpismi z účtu, dokladmi o úhrade faktúry, e odpoveďou na žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 19.7.2018, vyjadreniami strán sporu žalobcu, ako aj obsahom
pripojeného trestného spisu sp. zn. 6T/25/2015 a zistil tento skutkový stav:

9. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Prešov - sever ČVS:ORP-1650/SE-
PO-2014 zo dňa 16.12.2014 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“).10. Sťažnosť žalobcu zo dňa 18.12.2014 proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietla Okresná
prokuratúra Prešov uznesením sp. zn. 3Pv 774/14/7707-5 zo dňa 09.01.2015. Dňa 12.03.2015 podal
okresný prokurátor na Okresný súd Prešov voči žalobcovi obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213

ods. 1 Tr. zák.

11. V tomto trestnom konaní si žalobca dňa 22.12.2014 v súlade s § 39 Tr. por. zvolil za obhajcu JUDr.
Ambróza Motyku - advokáta so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov.

12. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 6T 25/2015-206 zo dňa 02.03.2017 žalobcu spod
obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Tr. por., pretože skutok nebol trestným činom. Proti
tomuto rozsudku súdu prvej inštancie boli zo strany Okresnej prokuratúry Prešov a poškodenej v
trestnom konaní, prostredníctvom svojho splnomocnenca, podané odvolania. Krajský súd v Prešove
na verejnom zasadnutí dňa 15.03.2018 odvolania okresného prokurátora a poškodenej uznesením č.k.
4To/36/2017-236 zamietol.

13. Obhajca JUDr. Ambróz Motyka si odmenu a hotové výdavky uplatnil v súlade s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „AT“) vo výške 1 501,37 eura za obhajobu v konaní pred prvostupňovým
súdom(konkrétnezapreukázanéúkonyprávnejslužby-prevzatieaprípravaobhajobyvrátane1.porady

s klientom dňa 22.12.2014, výsluch svedka Kotuliča dňa 16.01.2015, výsluch obvineného, poškodenej
a oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 24.02.2015, účasť na hlavnom pojednávaní dňa
08.06.2015, dňa 07.12.2015, dňa 02.05.2016 (1/4), dňa 08.12.2016, dňa 09.02.2017, dňa 02.03.2017,
s tým spojený režijný paušál, cestovné Stropkov - Prešov a späť, náhradu za stratu času) a trovy
odvolaciehokonaniavovýške196,33eura(účasťnaverejnomzasadnutídňa15.03.2018,režijnýpaušál,

cestovné Stropkov - Prešov a späť, náhradu za stratu času).

14. Žalobca za obhajobu v predmetnej trestnej veci obhajcovi zaplatil celkovo 1 697,70 eura, čo je zrejmé
z výpisov z účtu a dokladoch o úhrade faktúr (č.l.21-26).

15. Žalobca podal dňa 04.06.2018 na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody (žiadosť bola doručená 06.06.2018). Generálna prokuratúra SR listom
zo dňa 19.07.2018 žalobcovi oznámila, že zákonné dôvody a zákonné podmienky na uspokojenie
uplatňovaného nároku nie sú dané, preto ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojí.
Oznámenie o neuspokojení nároku zo strany GP SR bolo žalobcovi doručené 25.07.2018.

16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

17. Podľa § 1 písm. a/ c/ zákona č. 514/2003 Z. z. Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). tento zákon upravuje

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnom moci pri výkone verejnej moci, predbežné
prorokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej

časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.
19. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní,
20. Podľa § 5 ods. 1 - 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, naktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.
21. Podľa § 6 ods. 1 - 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného

zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia

pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
23. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
24. Podľa § 17 ods. l/ zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

25. Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania

sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
26. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od

1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. V predmetnej právnej veci nebolo sporné, že orgánom konajúcim v mene štátu je Generálna
prokuratúra SR. Uvedený záver je aj v súlade s § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj
ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR (8 Cdo 289/2014, 6 Cdo 149/2011).

31. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
zmysle§6ods.1vetaprvázákonač.514/2003Z.z.jezrušeniealebozmenaprávoplatnéhorozhodnutia,
ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciutohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického výkladu možno
dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu
nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné
splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z
hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil

predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu z 18.
októbra 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 2/2014). Taký istý dôsledok má aj oslobodenie spod obžaloby, ktorým sa
trestné konanie skončí. To znamená, že oslobodením spod obžaloby zanikajú aj účinky rozhodnutia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Prešov

sp. zn. 6T/25/2015 bol žalobca ako obžalovaný spod obžaloby oslobodený, a to z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla
tak najavo tak nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia. Na jednej
strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť. Na druhej
strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánom, ak ich postup sa ukáže ako

mylný, zasahujúci do základných práv účastníkov. V takejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné
v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1.7.2004. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia trestného konania

je neskorší výsledok trestného konania. Oslobodenie spod obžaloby z dôvodu, že nejde o trestný čin
zároveň znamená to, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo, čím bola preukázaná
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, na základe čoho má žalobca
v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody.

32. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo 183/2009, v ktorom konštatoval, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov ak sa ich postup ukáže ako mylným zasahujúci do základných práv. V takej
situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či

sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ďalej z neho okrem iného vyplýva, že nárok na náhradu
škody spôsobnej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

33. Ďalej poukazuje súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 194/2010

a tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co 3/2010, kde sa taktiež konštatuje, že v
súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola
vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym
orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo,
medzi iným na názore, že ten, proti komu bolo trestné konanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený
spod obžaloby, má podľa ustanovenia § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných

predpokladov podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia.

34. Na podporu vyššie uvedených záverov poukazuje súd aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 540/2016-33 zo dňa 13.12.2016, v ktorom ústavný súd uviedol: „Doterajšia

súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá,
aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi
(fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania
alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať ztoho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)

trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase
platnostizákonač.58/1969Zb.súnapriekzmeneprávnejúpravystálepoužiteľné[rozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 15/2009] a svojou rozhodovacou
činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad III. ÚS 117/06,1. ÚS 320/2016,1.
ÚS 395/2016 a iné)„

35. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, na ktorý poukazuje
aj samotný žalovaný, z jeho obsahu vyplýva, že v obdobnej veci už všeobecné súdy rozhodli o priznaní
nároku na náhradu škody spočívajúcej v náhrade trov obhajoby. O tom, že vydané rozhodnutia v tejto
časti sú správne a spravodlivé nebola v danom náleze žiadna polemika, a rozhodnutia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C 178/05 a Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co 113/2010 z

20.10.2010, ktorými bola priznaná náhrada škody v sume 985,03 eur ako náhrada trov obhajoby boli aj
Najvyšším súdom SR v rámci mimoriadneho dovolania nespochybnené. V danej veci sa skúmala len
právna otázka existencie príčinnej súvislosti medzi ušlým ziskom a trestným konaním, ktorú najvyšší súd
nevzhliadol. Závery tohto nálezu teda nijako nespochybňujú nároky na náhradu škody spočívajúcej v
trovách obhajoby v trestnom konaní, ktoré bolo zastavené alebo skončené oslobodzujúcim rozsudkom,

práve naopak existenciu týchto nárokov potvrdzujú. Treba tiež poukázať na to, vo vyššie opísanej veci
sa rozhodovalo o nároku na náhradu škody na ktorý sa vzťahoval zákon č. 58/1969 Zb., pričom v
prejednávanej veci sa uplatňuje zákon č. 514/2003 Z.z. ktorý nárok na náhradu trov obhajoby výslovne
kvalifikuje ako škodu, dokonca pripúšťa aj uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
neoprávneným trestným stíhaním.

36. So zreteľom na vykonané dokazovanie, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít dospel súd k záveru, že uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Prešov
- sever ČVS:ORP-1650/SE-PO-2014 zo dňa 16.12.2014, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre podozrenie zo spáchania pre prečin sprenevery podľa §

213 ods. 1 Trestného zákona je s ohľadom na výsledok trestného konania (oslobodenie spod obžaloby,
pretože skutok nie je trestným činom) nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona
č. 514/2003 Z. z. a preto prichádza do úvahy aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Ak totiž v
súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická
osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov

na obvineného (žalobcu), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 písmeno
a/ zák. č. 514/2003 Z. z., a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca
ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Je ústavne zaručeným právom každého mať právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,
a to za podmienok ustanovených zákonom (Ústava SR, čl. 47 ods. 2, Listina základný práv a slobôd čl.

37 ods.2). V súlade s § 34 ods. 1 tretia veta Trestného poriadku, obvinený má právo zvoliť si obhajcu a
s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, pričom
nie je rozhodujúce v ktorom štádiu trestného konania si obvinený obhajcu zvolí.

37. Odmenu a hotové výdavky si advokát žalobcu uplatnil v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, a to vychádzajúc zo správne určeného výpočtového základu pre účely tarifnej odmeny advokáta
podľa § 1 ods. 3, 4 AT (pre rok 2014 - 695,41 eura, pre rok 2015 - 721,40 eura, pre rok 2016 - 741 eur,
pre rok 2017 - 781 eur, pre rok 2018 - 804 eur) a z výpočtového základu pre účely výpočtu hotových
výdavkov a náhrady za stratu času podľa § 15, § 16 a § 17 AT (pre rok 2014 - 804 eur, pre rok 2015 -

839 eur, pre rok 2016 - 858 eur, pre rok 2017 - 884 eur, pre rok 2018 - 921 eur).

38. Odmena za jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2014 bola advokátom žalobcu uplatnená
vo výške 57,95 eura, za jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2015 vo výške 60,12 eura, za
jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2016 vo výške 61,75 eura, za jeden úkon právnej služby

realizovaný v roku 2017 vo výške 65,08 eura, za jeden úkon právnej služby realizovaný v roku 2018 vo
výške 67 eur. Keďže voči žalobcovi v trestnom konaní bolo trestné stíhanie vedené pre skutok podľa §
213 ods. 1 Trestného zákona, kde trestná sadzba trestu odňatia slobody bola určená až do dvoch rokov,
v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a/ vyhlášky 655/2004 Z. z., bola tarifná odmena správne určená1/12-ou výpočtového základu, pretože išlo o trestný čin, u ktorého horná hranica trestu odňatia slobody
neprevyšuje 5 rokov. So zreteľom na uvedené nie je opodstatnená námietka žalovanej poukazujúca na
nesprávnosť určenia odmeny za úkon právnej služby.

39.ZobsahupripojenéhospisuOkresnéhosúduPrešovsp.zn.6T25/2015súdzistil,žeadvokátžalobcu
JUDr. Ambróz Motyka vykonal v trestnom konaní nasledovné úkony: prevzatie a príprava obhajoby
vrátane 1. porady s klientom dňa 22.12.2014 (§ 14 ods. 1 písm. a/ AT), účasť na výsluchu svedka L. dňa
16.01.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), účasť na výsluchu obvineného, poškodenej a oboznámenie sa s

výsledkami vyšetrovania dňa 24.02.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), účasť na hlavnom pojednávaní na
Okresnom súde Prešov dňa 08.06.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), dňa 07.12.2015 (§ 14 ods. 1 písm. c/
AT), dňa 02.05.2016 (§ 14 ods. 1 písm. b/ AT)), dňa 08.12.2016 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), dňa 09.02.2017
(§ 14 ods. 1 písm. c/ AT) a dňa 02.03.2017 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), ako aj účasť na verejnom zasadnutí
dňa 15.03.2018 (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT).

40. Za vykonané úkony advokát žalobcu správne vyčíslil odmenu v prvostupňovom konaní vo výške
505,78 eura bez DPH. Hotové výdavky pozostávajúce z režijného paušálu (§ 16 ods. 3 AT) boli v
celkovej výške 76,44 eura. Náhradu cestovných nákladov na trase Stropkov - Prešov a späť (50 km x 2)
motorovým vozidlom Toyota RAV4 EČ SP-808 AO advokát žalobcu vyčíslil sumou 213 eur. Náhradu za
stratu času advokát žalobcu vyčíslil sumou 455,92 eura. Uvedená odmena spolu s hotovými výdavkami

a DPH 20 % činila celkovo 1.501,37 eura.

41. Odmenu v odvolacom konaní bola vyúčtovaná advokátom správne vo výške 80,40 eura bez DPH.
Hotové výdavky pozostávajúce z režijného paušálu (§ 16 ods. 3 AT) boli v celkovej výške 9,21 eura.
Náhradu cestovných nákladov na trase Stropkov - Prešov a späť (50 km x 2) motorovým vozidlom Toyota

A. Y. E.-XXX AO advokát žalobcu vyčíslil sumou 26 eur. Náhradu za stratu času advokát žalobcu vyčíslil
sumou 61,40 eura. Uvedená odmena spolu s hotovými výdavkami a DPH 20 % činila celkovo 196,33
eura.

42. Predloženými listinnými dôkazmi (výpismi z účtu SLSP, dokladmi o úhrade č. 0003 a č. 0004)

mal súd preukázané, že žalobca uhradil JUDr. Ambrózovi Motykovi dňa 24.05. 2017 sumu 1
000 eur, dňa 21.06.2017 sumu 101,37 eura, dňa 25.07.2017 sumu 100 eura, dňa 24.09.2017
sumu 100 eura, dňa 15.03.2018 sumu 200 eura, dňa 15.03.2018 sumu 196,33 eura. Celkom
žalobca zaplatil JUDr. Ambrózovi Motykovi 1 697,70 eur. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla ako trovy
obhajoby zaplatené advokátovi a ktorej výšku preukázal listinnými dôkazmi je v príčinnej súvislosti

s nezákonnými rozhodnutím - uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Prešov
- sever ČVS:ORP-1650/SE-PO-2014 zo dňa 16.12.2014, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie
podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku pre podozrenie zo spáchania pre prečin sprenevery podľa § 213
ods. 1 Trestného zákona. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené zistenia žalobe vyhovel a priznal
žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.697,70 eur.

43. Súd rovnako žalobcovi priznal i uplatnenú sumu 108,65 eura pozostávajúcu z odmeny právneho
zástupcu žalobcu za jeden úkon právnej služby (žiadosť o predbežné prerokovanie nároku o náhradu
škody zo dňa 04.06.2018) vo výške 81,33 eura (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT) vypočítanej z hodnoty
uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.697,70 eura, z režijného paušálu za jeden úkon

právnej služby vo výške 9,21 eura a zo sumy 18,11 eura tvoriacej 20 % DPH.

44. Priznaná čiastka 108,65 eura predstavuje náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia §
18 ods. 3 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z. síce nie sú súčasťou trov konania, a teda ani škodou, ktorú by bolo možné nahradiť,
avšak takéto náklady bez akýchkoľvek pochybností tvoria príslušenstvo pohľadávky, čo je zrejmé z §
121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. V súlade s týmto ustanovením príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Možnosť použitia tohto ustanovenia vyplýva z

ustanovenia § 25 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. , podľa
ktorého, ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa
tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom. Náklady spojené s predbežným prerokovanímnároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú príslušenstvom tohto nároku. V súvislosti s tým poukazuje súd na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 7/1999 uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí

súdov SR pod č. 26/2000, v zmysle ktorého náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú príslušenstvom tohto nároku.

45. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

46. S ohľadom na špecifické okolnosti spôsobu uhradenia priznanej pohľadávky zo strany žalovanej
(zabezpečiť po právoplatnosti rozsudku vyznačenie jeho právoplatnosti, zaslanie rozsudku s
vyznačenou doložkou právoplatnosti z okresnej prokuratúry na netrestný odbor generálnej prokuratúry,
jeho následné predloženie na ekonomický odbor generálnej prokuratúry a vyplatenie priznanej náhrady
škody) určil súd v súlade s § 232 ods. 3 CSP 30- dňovú lehotu na plnenie.

47. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ju súd zaviazal podľa § 517 ods.
2 OZ na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.07.2018 t.j. odo dňa nasledujúceho po
dni doručenia oznámenia žalobcovi, že žalovaná neuspokojí jeho nárok na náhradu škody do zaplatenia.

48. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac
dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok

na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.