Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203580
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716203580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so
sídlom Mýtna 48, 811 00 Bratislava proti žalovanému: V.. Š. I., T.. XX.XX.XXXX, H. N. XXXX/XX, XXX
XX C., o zaplatenie sumy 3.160,15 s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 10C/110/2016 -72 zo dňa 26.07.2018,

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I.
Žalobu zamieta, II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou 22.04.2016, sa žalobca domáhal
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 3.160,15 eura s príslušenstvom, žiadajúc taktiež
náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, spoločnosť Tatra
banka a.s., uzatvoril dňa 19.12.2008 so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.

XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 5642,97 eura.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 72 mesiacov v sume
po 113,52 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 postúpila spoločnosť Tatra banka,
a.s., pohľadávku voči žalovanému, vrátane príslušenstva, na Intrum Slovakia s.r.o., o čom bol žalovaný
upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky.
Tatra banka, a.s. oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 29.7.2013
vyhlásila ku dňu 27.3.2013 mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň vyzvala žalovaného, aby okamžite

zaplatil uvedenú pohľadávku banky.
Súd konštatoval, že žalovaný sa v žalobe nevyjadril, na pojednávanie ktoré súd nariadil na prejednanie
veci sa neustanovil.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa
19.12.2008 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX, podľa ktorej Tatra banka
a.s., poskytla žalovanému úver vo výške 170.000,- Sk (5.642,97 eur) pri fixnej úrokovej miere 12,9
% ročne s tým, že dlžník je povinný za podmienok uvedených v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť

úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Úver bol dohodnutý vo výške 170.000,-
Sk (5.642,97 eur), druh úveru bezúčelový spotrebiteľský úver s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti
12,90 % p. a., výška splátky a splatnosť: 3.420,- Sk (113,52 eur) mesačne k 15. dňu v kalendárnom
mesiaci, s počtom splátok 72, s konečnou splatnosťou úveru do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnejanuitnej splátky, RPMN: 15,53 %, priemerná hodnota RPMN: 17,05 %, s poplatkom za spracovanie
žiadosti o úver 2 % z výšky úveru, poplatkom za správu úveru 60,- Sk (1,99 eur) mesačne, poplatkom
za podanie žiadosti o zmenu úveru 2.000,- Sk (66,39 eur) a poplatkom za predčasné splatenie úveru

4 % z nesplatenej časti úveru.
Listom zo dňa 29.7.2013 Tatra banka, a.s., vyhlásila ku dňu 27.7.2013 mimoriadnu splatnosť úveru z
dôvodu neuhradenia splatnej pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. K tomuto dňu
predstavovala pohľadávka podľa vyčíslenia veriteľa sumu vo výške 4.253,45 eur.
Dňa 8.10.2015 oznámila Tatra banka, a.s., ako postupca, žalovanému, že postupuje v zmysle § 526

Občianskehozákonníkapohľadávkuvovýške3.160,15eurspríslušenstvompostupníkoviIntrumJustitia
Slovakia, s.r.o. (v súčasnosti Intrum Slovakia, s.r.o.).
Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Konštatoval však, že žalobca, na ktorom bolo dôkazné
bremeno, nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky nakoľko chýba písomná výzva pred
postúpením pohľadávky pôvodného veriteľa na úhradu dlhu žalovanému. Žalobca v danom prípade

nebol aktívne vecne legitimovaný, keďže neuniesol dôkazné bremeno o splnení všetkých podmienok pre
platné postúpenie pohľadávky, preto žalobu zamietol. V dôvodoch rozsudku citoval taktiež ustanovenia
§ 524, § 526 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP konštatujúc, že súd prvej inštancie vec na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne
posúdil. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe
vyhovie. Uviedol, že aktívnu legitimáciu v spore preukazoval oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré
bolo žalovanému zaslané na adresu žalovaným uvedenú v zmluve o úvere, ktorá je zároveň aj adresou

jeho trvalého pobytu. Relevantným oznámením bola riadne preukázaná aktívna legitimácia v spore.
Okrem toho, súdu bola predložená aj zmluva o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej
pohľadávky. Súdu bola predložená aj výzva jeho právneho predchodcu banky z 29.07.2013, doručenie
ktorej žalovaný v spore nepoprel. Žalovaný napriek výzve svoj dlh nezaplatil a dostal sa viac ako 90
kalendárnych dní do omeškania. K postúpeniu pohľadávky preto došlo platne. Poukázal taktiež na

to, že preferovaný mal byť výklad v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nemajú
sa rozširovať nad rámec v zákonom uvedených prípadov (čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 01.apríla 2015 sp.zn. I.ÚS 640/2014). Uviedol, že podľa neho toto ustanovenie
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo/1613/2005 z 29.04.2008 a podporne aj na Rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie z 22.novembra 2012 vo veci C-119/12 Josef Probst proti mr. nexnet GmbH, ktorý
výslovne viaže možnosť postúpenia pohľadávky operátora na viazanosť postupníka telekomunikačným
tajomstvom,nespochybňujevšaksamotnúmožnosťpostúpeniapohľadávok.Žalobcakodvolaniupripojil
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/34/2017-76 z 30.01.2018, ktoré má podporovať jeho

názor.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP,

preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, v súlade s ustanovením §
379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom
vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove
21.03.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolaniu žalobcu nebolo možné vyhovieť.

5. Odvolaním neboli napadnuté výroky pod označením II. a III. a s nimi súvisiaci výrok označený číslom
IV. U týchto výrokov rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani
povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

6. Odvolacie dôvody žalobcu vo vzťahu k zamietavému výroku pod č. I. boli argumentačne založené

na tvrdení o nesprávnosti zistenia skutkového stavu a nesprávnosti právneho posúdenia sporu súdom
prvej inštancie.7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, osobitne s tvrdeniami žalobcu, na ktorých bol založený žalobný
návrh a k žalobe pripojenými, resp. do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie označenými

skutočnosťamiadôkazmi,vkontextesodvolacouargumentáciou,odvolacísúdkonštatujesprávnyzáver
súdu prvej inštancie pokiaľ žalobu vo vzťahu k žiadanému bezdôvodnému obohateniu zamietol.

10. Žalobca sa v odvolaní rozsiahlo zaoberal podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k
plynutiu subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty, odvolávajúc sa na teoretické východiská aj názory

súdov, z ktorých nie všetky sú bez relevancie. Podstatné však je, že opomenul to, že ich aplikácia je
namieste len vtedy, ak je v kontexte s konkrétnymi tvrdeniami a zisteniami, vyplývajúcimi z dôkazov,
ktoré boli vykonané, resp. mohli byť vykonané, ak by boli označené.

11. Žalobca v konaní nepreukázal to, že by postúpeniu pohľadávky zo strany jeho právneho predchodcu,

Tatra banka a.s., predchádzalo zaslanie a doručenie výzvy banky adresovanej žalovanému v zmysle §
92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ak by aj súd vychádzal z toho, že výzva žalovanému z
29.07.2013 dostala sa do jeho dispozičnej sféry, je potrebné poukázať na to, že medzi jej odoslaním a
postúpením pohľadávky, k čomu malo dôjsť, ako je v žalobe uvedené dňa 06.10.2015, neuplynul ten
počet dní meškania, ktorý vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách t.j. 90 kalendárnych

dní meškania.

12. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov pre zákonné postúpenie
pohľadávky tak ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, postúpenie pohľadávky nie je možné
považovať za platné a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť

dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia,
ktoré bolo uplatnené v tomto konaní preto mu nie je možné toto právo priznať, čo správne konštatoval
súd prvej inštancie.

13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania,

zodpovedajúci výsledku v spore.
Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému

v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu
ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení

s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania strane a následne súdom prvej inštancie
o výške náhrady trov konania za situácie keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní ani nevznikli, by
bolo zjavne nie len nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
Preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.