Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205793
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7618205793.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne:

J. U. F., M.. X. X. XXXX, Q. Š. XX, XXX XX Y., zastúpená splnomocneným zástupcom Občianskym
združením Centrum správnej pomoci, IČO: 51847124, so sídlom Tomášikova 3, 040 01 Košice -Sever,
proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o
ochrane práv spotrebiteľa a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 4. 2008 bezdôvodné
obohatenie vo výške 809,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 39,90 %, o ktorých výške súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28. 9. 2018 domáhala od žalovaného vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.695,03 eur a náhrady trov konania.

2. V odôvodnení žaloby uviedla, že medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a. s. a
žalobkyňou bola uzavretá dňa 18. 4. 2008 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 7.574,65 eur (228.194,- Sk), pričom predmetná zmluva bola
vopredprávnympredchodcomžalovanéhopripravenávneprospechžalobkyneakospotrebiteľa,pretože
pri jej uzatváraní bola použitá predtlačená formulárová zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený bez
možnosti ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho bola ona, ako spotrebiteľ, nútená
podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom.

3. Žalobkyňa má zato, že boli porušené jej spotrebiteľské práva, nakoľko veriteľ použil v zmluve početné
neprijateľné zmluvné podmienky, resp. táto neobsahuje povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy. Predmetný
úver je bezúročný a bez poplatkov z uvedených dôvodov:

3.1. V zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN, takže ide o klamanie spotrebiteľa a podľa § 7

ods. 2 citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku. Žalobkyňa pri použití kalkulačky na výpočet
RPMN dostupnej na www.fininfo.sk zistila, že reálna výška RPMN pri konkrétnej výške úveru, aký jej
bol poskytnutý, v tam uvedených mesačných splátkach má byť vo výške 51,74 %, teda nie 40,54 %,ako veriteľ uviedol v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa štatistík NBS bola v apríli 2008 RPMN vo
výške 14,74 %.

3.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že úroková sadzba pre úvery so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov bola
podľa štatistík NBS v apríli 2008 vo výške 15,99 %. Žalobca vo formulári o zmluvných podmienkach
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza ročnú úrokovú sadzbu vo výške 24,25 %, ktorá je uvedená aj
v Zmluve o zabezpečení. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby súd podrobil tento údaj, ako aj
celú spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole.

3.3. Ako ďalší dôvod na vyrieknutie bezúročnosti a bezpoplatkovosti pôžičky žalobkyňa uviedla ten, že
v Zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o konečnej
splatnosti úveru. Zmluva uvádza len údaj o počte mesačných splátok a výške mesačných splátok a
výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé, akú časť z nej predstavuje istina,
akú časť úrok a akú časť iné poplatky. V tejto súvislosti žalobkyňa v odôvodnení žaloby poukázala na

jednotlivé rozhodnutia súdov SR, ktoré sa touto problematikou zaoberali, napr. na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 a podobne.
Do pozornosti súdu dala rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 25. 11. 2011 a zo dňa
15. 3. 2011 sp. zn. P/0331/07/11 a P/0436/07/11, podľa ktorého bola uložená spoločnosti Consumer
Finance Holding pokuta vo výške 40.000,- eur pre porušenie povinnosti voči spotrebiteľom. S poukazom

na ustanovenie § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za použitia
ustanovení § 3 ods. 5 a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. navrhovala, aby súd po podrobení súdnej kontrole
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy jej návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.

4. Predložila súdu okrem iných dôkazných listín aj ňou vypracovaný výpočet a prehľad splátok podľa

splátkového kalendára, ktoré žalobkyňa veriteľovi za jednotlivé obdobia uhrádzala, a to za obdobie od
3.5.2008 do 3.6. 2017. Uviedla, že k podaniu žaloby uhradila veriteľovi sumu 9.934,72 eur. Reálna výška
úveru bola vo výške 7.574,65 eur, v konaní sa domáha zaplatenia rozdielu týchto súm ako vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.695,03 eur.

5. Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Argumentoval, že predmetná
spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky náležitosti, aké boli vyžadované ustanovením § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Zo
zmluvy je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 228.194,- Sk, ktorý sa žalobca zaviazal
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10.091,- Sk, v celkovom počte 48 splátok splatných

od 03.05.2008. V zmluve je ďalej uvedené, že úroková sadzba je vo výške 24,25 % ročne, poplatok
za poskytnutie úveru je v sume 1.190- Sk, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške 40,54
%. Žalovaný má na základe uvedeného za to, že žalobca bol ako spotrebiteľ v zmysle požiadavky
ZoSÚ zrozumiteľne informovaný o tom kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti,
ktoré vyplývajú zo zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zmluva jasne, určito a zrozumiteľne uvádza výšku

poskytnutého úveru, počet a výšku splátok, ako aj splatnosť úveru, výšku úrokovej sadzby, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú výšku spojenú s úverom, predmetný úver nie je možné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko

zmluva neobsahuje členenie každej jednej splátky z pohľadu jej vnútornej skladby, teda koľko z tej-
ktorej splátky pripadá na istinu, úroky a poplatky, potom je potrebné uviesť, že takýto právny názor je
prekonaný nie len eurokonformným výkladom (v súlade s Smernicou Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS) ale aj aktuálnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky.

7. Ďalej, k tvrdeniu žalobcu, že ročná percentuálna miera nákladov nie je v zmluve uvedená správne
žalovaný uvádza, že v zmysle vyššie citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch je RPMN sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak preto žalobca odvodzuje

výšku ročnej percentuálnej miery nákladov od presne nešpecifikovaného výpočtu, uvedeného na webe
www.fininfo.sk, potom je tento výpočet nepreskúmateľný.
Ročná percentuálna miera nákladov bola právnym predchodcom žalovaného vypočítané v súlade s
požiadavkouZoSÚpodľaprílohyč.1ktomutozákonu,pričomvdanomprípadenazákladetohtovýpočtupredstavuje ročná percentuálna miera nákladov hodnotu 40,54 %. V prípade, ak akýkoľvek iný zdroj
uvádza inú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, potom zrejme neaplikuje na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov vzorec, uvedený v prílohe č. 1 ZoSÚ, ktorý je jediným zákonným vzorocom

na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (a teda jediným „správnym“ vzorcom na jej výpočet).
Žalovaný preto rozporuje tvrdenie žalobcu o tom, že ročná percentuálna miera nákladov bola v zmluve
uvedená nesprávne.

8. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor

Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C- 42/15 v súvislosti s uvedením
náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere judikoval, že porušenie povinnosti
veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky
a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie ročnej
percentuálnej miery nákladov, počtu a frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie

notárskych poplatkov, požadovaných záruk a poistenia. Súdny dvor Európskej únie v predmetnom
rozhodnutí ďalej judikoval, že za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých
náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho
záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti
úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. Na základe uvedeného sa žalovaný

nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že úver poskytnutý na základe zmluvy je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi tak nikdy nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

9. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaný ďalej uvádza, že žalobca svoj záväzok vyplývajúci zo

zmluvy dňa 25.11.2013 uznal čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu
došlokzaloženiuvyvrátiteľnejprávnejdomnienkyotom,žedlhvčaseuznania(t.j.dňa25.11.2013)trval.
K tejto argumentácii žalovaný predložil súdu dôkaz - Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 25.11.2013, ktorú predložil na prvom pojednávaní spolu s písomným vyjadrením k
žalobe.

10. S poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný na prvom pojednávaní
vzniesol námietku premlčania s tvrdením, že právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
je premlčané s prihliadnutím na dátum podania žaloby 28. 9. 2018. Nakoľko toto právo sa v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, preto žalovaný má zato, že akékoľvek plnenie
žalobkyne poskytnuté pred 28. 9. 2016 na účet subjektu, ktorý sa mal na jej úkor obohatiť, je premlčané.
Žalovaný uviedol, že po 28. 9. 2016 prijal od žalobkyne titulom jej dlhu finančné plnenie v celkovej výške
800,- eur. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Prevedeným dokazovaním, za použitia dôkazných listín predložených žalobkyňou, a to Zmluvy a
Zmluvy o zabezpečení pod č. XXXXXXXXX zo dňa 18. 4. 2008, formuláru o zmluvných podmienkach
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18. 4. 2008, kúpnej zmluvy uzavretej medzi Auto Centrom AAA
Auto,a.s.ažalobkyňouzodňa18.4.2008,protokoluoodovzdaníaprevzatívozidlaspríslušenstvomku

kúpnej zmluve, daňového dokladu vystaveného dodávateľom o predaji nákladného automobilu - faktúry
na sumu 268.464,- Sk, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, vyhlásenia okamžitej splatnosti
pôžičky zo dňa 3. 2. 2010, oznámenia o výbere Stáleho rozhodcovského súdu, oznámenia o doručení
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 18. 11. 2013 (dôkazné listiny
predložené žalobkyňou) a na základe dôkazu predloženého žalovaným - Dohody o uznaní záväzku a o

úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 11. 2013, súd zistil tento skutkový stav:

12. Dňa 18. 4. 2008 uzavrela žalobkyňa, ako fyzická osoba, so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a. s. spotrebiteľskú zmluvu a Zmluvu o zabezpečení, na základe ktorej sprostredkovateľ -
spoločnosť Auto Centrum AAA Auto, a. s., ako predávajúci, poskytol žalovanej motorové vozidlo typu

Volkswagen T4, ev. č. Q. XXX M., bielej farby, pri dohodnutej kúpnej cene 268.464,- Sk, s tým, že
vlastnícke právo k predmetu financovania nadobudne klient úplným zaplatením kúpnej ceny. Žalobkyni
bol teda poskytnutý na účel kúpy motorového vozidla úver v sume 228.194,- Sk, ktorý sa žalobkyňa
zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10.091,- Sk, v celkovom počte 48 splátoksplatných od 03.05.2008. V zmluve je ďalej uvedené, že úroková sadzba je vo výške 24,25 % ročne,
poplatok za poskytnutie úveru je v sume 1.190- Sk, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške
40,54 %. Súčasťou predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bola Zmluva o zabezpečení, podľa ktorej sa

zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k predmetu financovania v zmysle § 151 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa spoločných ustanovení v jej texte je
dohoda o platbách, faktúrach. Údaje o výške úveru, RPMN a ročná úroková sadzba a poplatok za
poskytnutie úveru sú uvedené vo Formulári o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 18. 4. 2008. O prevzatí predmetného vozidla žalobkyňou svedčí Protokol o odovzdaní a prevzatí

vozidla s príslušenstvom.

13. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa uzatvorila so spoločnosťou
Auto Centrum AAA Auto, a. s. dňa 18. 4. 2008 kúpnu zmluvu ako fyzická osoba. Predmetné motorové
vozidlo si zakúpila pre súkromné účely, využívala ho pri stavbe rodinného domu v čase, keď už bola
rozvedená, takže bola výlučnou nadobúdateľkou predmetného motorového vozidla, ktoré si zakúpila tzv.

na leasing. V čase podpisovania zmluvy ako bežný spotrebiteľ text zmluvy nerozporovala. Neskôr začala
mať finančné problémy. Došlo k omeškaniu jednotlivých splátok, preto žalovaný pristúpil k zosplatneniu
pôžičky a následne došlo aj k odobratiu motorového vozidla.

14. Z dôkazných listín predložených žalobkyňou súd vzal za preukázané, že dňa 1. 1. 2008 došlo k

zrušeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. bez likvidácie formou jej rozdelenia a následne
zlúčeniasospoločnosťouVÚB,a.s.BratislavaaspoločnosťouVÚBLeasing,a.s.sosídlomvBratislave,
ako nástupníckymi spoločnosťami. Dňa 18. 11. 2013 bolo žalobkyni listom oznámené, že spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s. r. o. odkúpila pohľadávku od spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., takže
žalobkyňa správne ako pasívne legitimovaný subjekt označila túto spoločnosť.

15. Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že po podpísaní predmetných zmlúv a po prevzatí
motorového vozidla prvý krát nezaplatila včas splátku za mesiac august 2008. K ďalšiemu omeškaniu
došlo v mesiaci február a marec 2009. Nakoľko sa dostala do finančných problémov, dlh nesplácala aj
v nasledujúcom období od mája 2009 až do augusta 2010, potom, čo 16. apríla 2010 zaplatila 1.350,-

eur. Písomným oznámením zo dňa 3. 2. 2010 obdržala od spoločnosti Consumer Finance Holding
oznámenie o okamžitej splatnosti pôžičky, kedy bola vyzvaná k úhrade dlžnej sumy vo výške 9.840,29
eur, ktorú sumu mala zaplatiť v lehote 5 dní. Žalobkyňa v tejto lehote jednorazovo dlžnú sumu veriteľovi
nezaplatila. Následne dňa 18. 11. 2013 podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, ako veriteľom, a pôvodným veriteľom Consumer

Finance Holding, a. s.

16. Podľa oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 2. 2. 2010, ktoré bolo firmou Consumer
Finance Holding doručené žalobkyni, Consumer Finance Holding oznámil žalobkyni, že po vyhlásení
okamžitej splatnosti pôžičky a márnym uplynutím dodatočnej lehoty na zaplatenie dlžných súm sa

rozviazali účinky tejto zmluvy a celá pôžička sa stala splatnou. Dňa 29. 1. 2010 predmetné vozidlo
bolo odobrané a uvedeným dňom sa začal výkon záložného práva v zmysle Záložnej zmluvy pod č.
XXXXXXXXX. Dôkazyotom,zaakúcenubolomotorovévozidlospoločnosťouodpredanéačitátosuma
bola odpočítaná od dlžnej sumy, ktorú mala žalobkyňa splácať, ani jedna strana sporu nepredložila.
Strany sporu tieto skutočnosti nerozporovali, preto súd v konaní sa týmito dôkazmi nezaoberal. Ako už

bolo vyššie uvedené, žalobkyňa predložila súdu prehľad splátok, ktoré uhrádzala pôvodnej spoločnosti
a následne po uznaní dlhu žalovanému, ako ďalšiemu veriteľovi, ktorý prehľad žalovaná nerozporovala a
súdu nepredložila žiaden listinný dôkaz, ktorý by výpočet konečného dlhu rozporoval. V konaní teda tieto
skutočnosti neboli sporné. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní však namietala nesprávny
matematický výpočet výšky žalovanej sumy, ktorá nekorešponduje tej sume, ktorú vypočítala žalobkyňa.

Žalobkyňa po tejto námietke upravila po zrealizovaní kontrolného výpočtu celkovú sumu zaplatených
splátok na 10.269,68 eur. Po odpočítaní reálnej výšky úveru 7.574,65 eur od tejto sumy je rozdiel
2.695,03 eur, ktorej vydania ako bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Súd
po realizácii kontroly výpočtu zistil, že tento je správny, teda že ku dňu 3. 5. 2017 uhradila žalobkyňa
10.269,68 eur.

17. Nakoľko žalovaná rozporovala tvrdenie žalobkyne, že predmetná pôžička, resp. úver, je bezúročná
a bez poplatkov a že je teda v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. platnýma účinným v čase uzavretia zmluvy, súd sa týmito rozpormi v konaní zaoberal, teda podrobil predmetnú
spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere k 18. 4. 2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

29. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ až m/ zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného platného a účinného ku
dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

33. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.36. Vykonaným dokazovaním súd vzal za preukázané, že predmetná spotrebiteľská zmluva je
bezúročná a bez poplatkov z nasledujúcich dôvodov:

37. Medzi žalobkyňou, ako dlžníčkou, a právnym predchodcom žalovaného, ako veriteľom, bola
dňa 18. 4. 2008 uzatvorená v zastúpení sprostredkovateľa spoločnosti Auto Centrum AAA Auto
zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov na financovanie časti kúpnej ceny
motorového vozidla Volkswagen T4 Transporter 2.5 KR, ev. č. Q. XXX M. vo výške 228.194,- Sk, čo

v prepočte činí 7.574,65 eur, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa
jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalovaného, ktorej obsah nemala
žalobkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzatvorila žalobkyňa ako fyzická osoba,
teda nepodnikateľka. Zmluva obsahuje pomerne dlhý text s množstvom odbornej právnej terminológie.
Predmetná zmluva je absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka.
Keďže ide aj o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou úpravou, a to zákonom č. 258/2001

Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy v spojení s úpravou uvedenou v § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, súd v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa na tieto vzťahy
aplikoval právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku a v citovanom zákone.

38. Ako už bolo vyššie uvedené, sporné bolo tvrdenie žalobkyne, že predmetný spotrebiteľský úver je

bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001
Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto podrobil predmetnú
spotrebiteľskú zmluvu preskúmaniu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

39. Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle vyššie citovaných

ustanovení súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky zákonne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera
nákladov banky vo výške 40,54 %. Tento údaj je odlišný od údaju, ktorý žalobkyňa získala prepočtom
za použitia interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN z Portálu finančnej osvety a ochrany finančného
spotrebiteľa MF SR. Po vložení údajov z predmetnej zmluvy výpočet RPMN je vo výške 55,28 % pre

daný úver. Žalobkyňa má teda za to, že právny predchodca žalovaného uviedol nižšiu RPMN, čo je
v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, čo treba posudzovať ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá
spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože neboli
mu dané k dispozícií správne informácie.

40. Súd pri posudzovaní správnosti údaju o RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve nevychádzal
striktne z kontroly, ktorú uvádza právna zástupkyňa žalobkyne pri použití interaktívnej kalkulačky. Má
však zato, že RPMN má byť bankou uvedená presne a určito, nakoľko táto predstavuje celkové
náklady spojené s úverom, a teda do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj
výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu

umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu
ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je
možné rešpektovať. Súd zistil, že nesprávny výpočet RPMN žalovaným spočíval v tom, že do konečného
výpočtu neboli započítané všetky zákonom určené údaje pre výpočet RPMN. Takýto výpočet RPMN nie
je v súlade ani so smernicou 2008/48/ES z 23. 4. 2008, v ktorej sa vyslovene uvádza, že celkové náklady

spotrebiteľa zahŕňajú všetky náklady súvisiace so Zmluvou o úvere. Súd teda v závere konštatuje,
že v Zmluve uvedený údaj o hodnote RPMN je nesprávny, žalobkyňa, ako spotrebiteľ, bola uvedená
do omylu a vyvolalo to u nej domnienku výhodnosti úveru, čím bolo narušené ekonomické správanie
spotrebiteľa. Súd má zato, že žalovaný zámerne uviedol do zmluvy nižšiu výšku RPMN v porovnaní s jej
skutočnou hodnotou vypočítanou podľa výšky úveru a hlavne podľa počtu a výšky splátok. Zákonodarca

jednoznačne stanovil povinnosť subjektu poskytujúceho spotrebiteľský úver uviesť v zmluve presný údaj
o hodnote RPMN, pričom na túto povinnosť poukazujú opakovane súdy SR v rámci svojich rozhodnutí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že v predmetnej Zmluve absentuje správny
údaj o hodnote RPMN, a preto predmetný spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/
zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

41. Súd má zato, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu, a to nesprávne uvedenej
výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorá je v predmetnej Zmluve vyčíslená na 24,25 % ročne. Právnazástupkyňa žalobkyne predložila súdu ňou zrealizovaný výpočet ročnej úrokovej sadzby, ktorý pri
zohľadnení jednotlivých splátok a úrokov predmetného úveru je vo výške 43,43 %.

42. Pri posudzovaní, resp. kontrole správnosti údaju ročnej úrokovej sadzby v uvedenej zmluve právnym
predchodcom žalovaného, súd vychádzal z priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
uvedenýchNárodnoubankouSlovenskavčaseuzatváraniaspotrebiteľskejzmluvy.Vzalzapreukázané,
že výška ročnej úrokovej sadzby, ktorá je uvedená v Zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej
miere úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej Zmluvy. Podľa tabuľky priemerných

úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky
Slovenska bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov so začiatočnou
fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci apríl 2008 vo výške 13,81 %. V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná
úroková sadzba 24,25 %, čo nie je v súlade s § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
teda v tejto časti je Zmluva neplatná. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby je žalovaným uvedená
nesprávne, v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa bola uvedená nižšia úroková sadzba, čím bol

spotrebiteľ uvedený do omylu, jedná sa o klamlivý údaj, ktorý spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru, v tejto časti je predmetná spotrebiteľská zmluva v rozpore s ustanovením § 4 ods.
2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z. z.

43. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalobkyne, a to, že predmetný spotrebiteľský úver je v rozpore s § 4

ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. platného a účinného ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy,
teda že v Zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto
súd poukazuje na Rozsudok Súdneho tvora (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/2015,
týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m/, článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS vo veci Home Credit Slovakia, a.s., a B. Q., ktorým sú
slovenské súdy viazané.

44. Z uvedeného rozsudku možno zhrnúť, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky

tejtozmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Zároveň
súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny.

45. Súd má za to, že Zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (334,96 eur), počte
(48 mesačných splátok) a termíne (k 3. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou k 3. 5. 2008) jednotlivých
splátok. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že vyššie uvedenú zmluvu o úvere nemožno
považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a
termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí

takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať,
čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa.

46. Aj keď žalobkyňa v odôvodnení žaloby neuvádzala ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetnej Zmluvy a to, že nie je v nej uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

na prvom pojednávaní túto skutočnosť uviedla jej právna zástupkyňa. Súd z obsahu Zmluvy zistil, že
správne, ako uvádza žalujúca strana, v Zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Ďalej súd
zistil, že v texte zmluvy nie je vôbec uvedený údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov,
takže Zmluva je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ (konečná splatnosť úveru) a písm.
k/ (priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver), pre tieto ďalšie neuvedené zákonom

stanovené povinné údaje je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

DOHODA O UZNANÍ DLHU

47. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť s tvrdením, že predmetný spotrebiteľský úver nemožno

považovať za bezúročný a bez poplatkov z vyššie uvedených dôvodov. Argumentoval dôvodmi (bod 5.
až 8. tohto rozsudku), pre ktoré nemožno považovať žalobkyňou uvádzané argumentácie za dôvodné.
Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola tá skutočnosť, že žalobkyňa dňa 25. 11. 2013 podpísala
Dohodu o uznaní dlhu, v predmetnej dohode uvedeného vo výške 6.489,60 eur. Uzavretím tohtoprávneho úkonu zo strany žalobkyne došlo k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že dlh v
čase uznania, teda dňa 25. 11. 2013, trval.

48. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

49. Právna zástupkyňa žalobkyne k uvedenému prejavu vôle - Dohode o uznaní dlhu uviedla, že táto

je neúčinná, nakoľko v čase jej podpisu žalobkyňa uznala už premlčaný dlh, o čom ona nemohla mať
vedomosť. Súd dokazovaním zistil, že k mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu
žalovaného, teda veriteľa, došlo vyhlásením zo dňa 3. 2. 2010. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach bola uzavretá medzi veriteľom - spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s označením
pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a. s. a medzi dlžníčkou - žalobkyňou dňa 18. 11. 2013,
teda dlh bol uznaný už ako premlčaný (podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka 3-ročná premlčacia

lehota). Súd z výpovede žalobkyne a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že táto v predmetnej
Zmluve vystupovala ako spotrebiteľka, vzal za preukázané, že táto nemohla mať vedomosť, že uznáva
už premlčaný dlh, aj napriek tomu, že v bode II. predmetnej Dohody je v pripravenej formulárovej zmluve
uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobkyňa nemá právnické
vzdelanie a aj z obsahu samotnej žaloby je možné vyvodiť, že nemá vedomosť, aké nároky, v akom čase

sa považujú za premlčané. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa uznala premlčaný dlh, nevedela o jeho
premlčaní, a preto Dohoda o uznaní dlhu nemá taký právny následok, aký by mal vyplývať z ustanovenia
§ 558 Občianskeho zákonníka, teda nepredpokladá sa, že dlh v čase jeho uznania trval. Uvedené
teda nebráni tomu, aby sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia.

50. V závere súd považuje za potrebné uviesť, že nebolo možné vyhovieť návrhu právnej zástupkyne
žalobkyne rozhodnúť v merite veci rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovení § 273 C.s.p. z dôvodu,
že žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril v súdom určenej lehote.

51. Podľa § 273 prvá veta písm. a/ C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe
podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,

52. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

53. Súd k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie na návrh žalobkyne by mohol pristúpiť len z dôvodu, ktorý

je uvedený v § 274 písm. a/, b/, ktorý v danom prípade nebol naplnený. Žalovaný sa na pojednávanie
zastúpený právnou zástupkyňou dostavil riadne a včas, kedy sa k žalobe písomne aj ústne vyjadril.
Rozsudkom pre zmeškanie pre nevyjadrenie sa k žalobe včas mohol súd rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, avšak len v prípade, ak by žaloba bola nesporná, čo v danom prípade zo žalobkyňou
predložených dokladov jednoznačne nevyplývalo.

54. Na základe vyššie uvedeného súd v závere vzal za preukázané, že predmetný úver je z dôvodu
nesprávne uvedenej výšky ročnej úrokovej sadzby a neuvedenia údaju o konečnej splatnosti úveru
bezúročnýabezpoplatkov,pretožalobkyňamánárok navydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, ktorá bola podaná dôvodne, súd priznal

žalobkyni nepremlčanú časť žalovanej sumy vo výške 809,90 eur. V prevyšujúcej časti (teda v časti o
zaplatenie sumy) 1.885,13 eur súd žalobu zamietol ako premlčaný nárok.

PREMLČANIE55. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

56. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

57. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania súd s poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenie a na doterajšiu súdnu prax súvisiacu s výkladom týchto zákonných
ustanovení ustálil, že vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky
a poplatky úveru, ktorý je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave
spotrebiteľských úverov vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny.

58. Podľa dôkazných listín predložených žalobkyňou - aktuálneho stavu pôžičky - prehľadu uhrádzania
jednotlivých splátok (č. l. 23 až 25 spisu) za obdobie od 3. 5. 2008 do 3. 5. 2017, súd vzal za preukázané,
že žalobkyňa veriteľovi uhradila z požičanej sumy celkove na istine a úrokoch sumu 10.269,68 eur.
Žalobkyni bola predmetnou zmluvou poskytnutá pôžička vo výške 7.574,65 eur. Žalobkyňa teda nad

istinu preplatila sumu 2.695,03 eur, čo predstavuje rozdiel uhradenej sumy po odpočte istiny.

59. V súvislosti s výkladom § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na daný skutkový stav a na
riešenie otázky plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, súd poukazuje na obsah odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10. 1. 2018. V odôvodnení uvedeného uznesenia

sa okrem iného uvádza nasledovné:

60. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne

(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.
To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia (napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok), nie je pri posudzovaní okamihu

začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné [odvolací súd v súvislosti s tým poukázal
na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 1 Cdo 67/2011]. Rozhodujúcim pritom je, že zákon č. 258/2001 Z.z. priamo ustanovuje,
kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. I keď je v danom prípade žalobkyňou spotrebiteľka
práva neznalá, bolo by neprimeranou ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa od svojho právneho poradcu dozvedela, že žalovaná sa
na jej úkor obohatila. V závere súd konštatuje, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplynula v danom prípade ešte pred podaním žaloby.

61. Obdobne súd vyriešil otázku premlčania v daných sporoch v rozhodnutí sp. zn. sp. zn. 1 Cdo

67/2011, v ktorom pripomenul, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd tu konštatoval,

že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o
bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, ktosa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých
môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto

skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.

62. Pre účely preskúmavaného prípadu treba osobitne poukázať na tú časť odôvodnenia rozhodnutia
Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 67/2011, v ktorej uviedol, že „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri

posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že
oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“.

63. K obdobným právnym záverom dospel najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 121/2009, v

ktorom uviedol, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o
tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (poznámka dovolacieho súdu: teda
nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie).

64. Vzhľadom na vyššie citované odôvodnenia uznesení Najvyššieho súdu, a predovšetkým vzhľadom
na zistenie skutkového stavu a na správanie žalobkyne ako spotrebiteľa a oprávneného v žalobe o
vydanie bezdôvodného obohatenia, súd v závere má zato, že žalovanou vznesená námietka premlčania
v konaní je čiastočne dôvodná. Nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu námietku premlčania, nemožno ani v

prípade spotrebiteľa pripustiť odlišnú interpretáciu ustanovení zákona o plynutí subjektívnej premlčacej
doby, v ktorej sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

65. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádza platby
nad rámec poskytnutej istiny, je významné, kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na

základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej
zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru
uhrádza sám dlžník v jej známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej
istine urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Žalobkyňa ako dlžník sa teda musela
dozvedieť o tom, že platí veriteľovi - žalovanému nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom,

kedy uhradila splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatila. V danom prípade prvá platba nad
rámec poskytnutej istiny bola uhradená dňa 3. 3. 2014, kedy zaplatením ďalšej splátky vo výške 100,-
eur bola spolu uhradená istina 7.629,68 eur, teda už pri tejto splátke bola zaplatená žalobkyňou suma
nad rámec poskytnutej istiny pôžičky vo výške 7.574,63 eur, teda od tohto okamihu dochádzalo zo strany
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Od uvedeného dátumu začala plynúť 2-

ročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žaloba bola podaná
dňa 28. 9. 2018, žalobkyňa má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia len od dňa 28. 9. 2016.
Žalovaným vznesená námietka premlčania, v ktorej uviedol, že akékoľvek plnenie žalobkyne poskytnuté
pred 28. 9. 2016 na účet veriteľa, je dôvodná, súd teda priznal žalobkyni vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 809,90 eur (8 splátok po 100,- eur za obdobie od 3. 10. 2016 do 3. 6. 2017 a 9,90

eur za obdobie od 28. 9. 2016 do 30. 9. 2016). V prevyšujúcej časti, teda v časti splátok uhrádzaných
za obdobie od 3. 4. 2014 do 3. 9. 2016 súd žalobu zamietol ako premlčaný nárok.

66. Objektívna 3-ročná premlčacia doba začala žalobkyni, ako oprávnenému na vydanie bezdôvodného
obohatenia, plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia žalovaným, t. j. dňom 3. 4. 2014

(splátka nad istinu úveru). V danom prípade teda k čiastočnému premlčaniu nároku došlo u jednotlivo
uhrádzaných splátok za obdobie od 3. 4. 2014 do 3. 9. 2015, tak v subjektívnej 2-ročnej premlčacej
dobe, a zároveň aj v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe.

67. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.69. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

70. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania sumy 2.695,03 eur. Úspešná bola v časti o zaplatenie
sumy 809,90 eur, teda mala úspech len v rozsahu 30,05 %. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie
1.885,13 eur, teda v rozsahu 69,95 %, v tomto rozsahu bol úspešný žalovaný. Rozdiel úspechu a
neúspechu činí 39,90 %. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.

priznal žalovanému ním požadovanú náhradu trov konania, nakoľko u žalobkyne nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by ju k náhrade trov konania voči žalovanému nemal zaviazať (žalobkyňa
nepredložila relevantné dôkazy preukazujúce jej majetkové, zárobkové a sociálne pomery, jej prípadnú
insolventnosť a podobne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.