Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205856
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616205856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu U. S., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o.,
sídlo Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanej L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. XXX, v spore o zaplatenie sumy 787,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 787,56 eur s tým, že súd povoľuje žalovanej dlžnú
sumu splácať mesačne po 50 eur, vždy do 28. toho-ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná
právoplatnosťou tohto rozsudku a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
dlhu.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.08.2016, domáhal zaplatenia istiny
787,56 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 787,56 eur od 19.11.2014
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli
dňa 17.09.2014 Nájomnú zmluvu, s platnosťou do 15.02.2015. Predmetom nájmu bol byt na 4.poschodí

bytového domu so súpisným číslom 1833, so samostatným vchodom na prízemí, na adrese C. X. X.
XXXX/X - N., v katastrálnom území T. B., ktorá stavba je zapísaná na LV č. XXXX, vedeným Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Žalobca a žalovaná sa dohodli na zmluvnom nájomnom
za užívanie bytu vo výške 250 eur mesačne s tým, že v nájomnom sú zahrnuté poplatky za služby
spojené s užívaním bytu, a to elektrická energia, vodné, stočné, teplo a teplá voda, odvoz odpadu,
koncesionárske poplatky za televíziu a rozhlas. Žalobca sa so žalovanou v Nájomnej zmluve dohodli,
že nájomné je splatné najneskôr do 15.dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiaca, za ktorý

sa nájomné a záloha za služby platí. Z dôvodu vzniku dlhu v celkovej výške 1.037,65 eur uzatvoril
žalobca so žalovanou Dohodu o splátkach dlhu dňa 01.11.2014, na základe ktorej žalovaná uznala svoj
dlh na nájomnom voči žalobcovi ako prenajímateľovi a tento sa zaviazala uhradiť v 17-tich mesačných
splátkach po 50 eur mesačne. Žalovaná uhrádzala žalobcovi svoj dlh len čiastočne, ignorovala termíny
a výšku splátok dohodnutých v predmetnej dohode o splátkach dlhu, preto celková dlžná suma ku dňu
podania žaloby predstavuje istinu 787,56 eur. Neuhradením nájomného v lehote splatnosti sa žalovaná
dostala do omeškania, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne

zo sumy 787,56 eur od 19.11.2014 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že úrok z omeškania počítaný od
splatnosti prvej splátky v zmysle Dohody o splátkach zo dňa 01.11.2014 z dôvodu, že žalovaná sa
dostala do omeškania s úhradou hneď prvej splátky, čím sa stal splatný celý dlh.2. Súd vyzval žalovanú, aby sa písomne vyjadrila k žalobe, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
aby uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva,
označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tým spôsobom, že

nespochybnila vznik nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy a uznala v plnej výške celý dlh voči
žalobcovi v sume 787,56 eur. Uviedla, že spláca pôžičky, lízing motorového vozidla spoločnosti AAA
Auto, výživné I. N. v hodnote 50 eur, je na materskej dovolenke, preto nie je schopná uhradiť jednorázovo
dlh a žiada o splátkový kalendár v sume 50 eur mesačne.

3. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Pojednávanie nie je nariaďovať
potrebné, ak sú kumulatívne splnené predpoklady a to, že ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strany nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 2.000 €. Zavádza sa procesné kritérium valoris causae (hodnoty sporu) a diferencuje
procesnýrežimvnadväznostinatotokritérium.Súdvtakomtoprípaderozhodujenazákladenesporných
tvrdení strán a ide len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonávať len pri

sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 787,56
€ s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od inštitútu tzv. drobného sporu, ale kritérium
hodnoty sporu zachoval a viaže ho na hodnotu 1.000 €. Súd za splnenia vyššie uvedených podmienok
nenariaďoval pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil.

4. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to Zmluvou o
nájme bytu (č. l. 6 a nasl. spisu), Dohodou o splátkach dlhu (č. l. 9 a nasl.), rozsudkom na č. l. 25 spisu.
Z uvedených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav, nakoľko žalobcom uplatnený

nárokžalovanánespochybnila,vovyjadreníkžalobevcelomrozsahuuznalasvojdlhtitulomnájomného.
Žalobca uzavrel so žalovanou nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom bytu na X.poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXXX, na prízemí bytového domu na adrese C. X. X. XXXX/X -
N., v katastrálnom území T. B.. Nájomné bolo medzi zmluvnými stranami dojednané vo výške 250 eur
mesačne, so splatnosťou najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za

ktorý sa nájomné a záloha za služby spojené s užívaním bytu platí. Súd poukazuje na to, že žalobca
predložil v konaní ako listinný dôkaz úplne inú Zmluvu o nájme bytu, ktorá uzavretá s Obcou Podtureň
ako prenajímateľom (nie ním ako žalobcom) a žalovanou ako nájomcom. Táto nájomná zmluva sa
týka nájmu iného bytu ako tvrdí žalobca v žalobe. Rovnako v článku 2, bod 2.1 Dohody o splátkach
dlhu je uvedené, že dlžník má voči veriteľovi splatný dlh, ktorý tvorí neuhradené nájomné na základe

nájomnej zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 29.01.2013, avšak v žalobe žalobca tvrdí, že
predmetná nájomná zmluva bola uzatvorená 17.09.2014. Keďže však žalovaná nárok žalobcu nijakým
spôsobomnespochybnila,dlhtitulomnájomnéhouznala,hocisúdvzhliadalrozporyvtvrdeniachžalobcu
a ním predložených listinných dôkazoch, základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový
stav uvedený v žalobe. Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

6. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

7. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

9. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

10. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

11. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s
užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny

predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy,
najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

15. Súd žalobe vyhovel čiastočne, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť, čo do zaplatenia

istiny, ktorej sa žalobca domáhal. V časti zaplatenia istiny žalovaná uznala v celom rozsahu svoj dlh
voči žalobcovi. Vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala, aby súd povolil splácať jej dlh splátkami vo
výške 50 eur mesačne, nakoľko jej osobné a majetkové pomery nedovoľujú splatiť dlh jednorázovo.
Vzhľadom na uznávací prejav žalovanej súd v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie
istiny 787,56 eur. Súd zároveň povolil žalovanej splácať dlh v splátkach s prihliadnutím na jej osobné a

majetkové pomery. Pokiaľ sa týka príslušenstva pohľadávky, v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko
žaloba žalobcu nebola v tejto časti dôvodná. Žalobca v žalobe síce tvrdil, že neuhradením nájomného
v lehote jeho splatnosti sa žalovaná dostala do omeškania a je povinná zaplatiť žalobcovi aj poplatok z
omeškania podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 4 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak zároveň uviedol v

bezprostredne nasledujúcom texte, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
istiny od 19.11.2014 do zaplatenia. Rovnako aj v samotnom žalobnom petite žalobca vymedzil svoj
nárok ohľadne príslušenstva pohľadávky tak, že si uplatňuje istinu spolu s úrokom z omeškania v
uvedenej výške. Preto, pokiaľ sa týka príslušenstva pohľadávky, v tejto časti súd žalobu zamietol,
nakoľko nebola v tejto časti žaloba dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal svojej pohľadávky titulom

nájomnej zmluvy, preto príslušenstvom pohľadávky nemôže byť úrok z omeškania, ale v zmysle § 4
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
týmto príslušenstvom je poplatok z omeškania. Súd poukazuje na to, že žalobca označil žalovanú
priezviskom N., avšak vykonaním lustrácie v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaná v súčasnosti
používa priezvisko J.. Aj ona sama sa takto označila vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.08.2016.

16. Súd žalobcovi podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, pretože žalobca mal úspech vo veci, jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti príslušenstva
pohľadávky, preto súd priznal náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.