Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211048
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413211048.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 36613843, proti žalovanému T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, K., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,

Svidník, o zaplatenie 453,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok, č.k. 3C 566/2013-85 zo dňa 17.4.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh zamietol.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal a zaviazal ho uhradiť v prospech vedľajšieho

účastníka sumu 94,69 Eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta,
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca nie je v stave riadne zdokladovať podaný návrh na začatie konania.
Naviac súd prvého stupňa uviedol, že predpokladá, že k zosplatneniu úveru došlo ešte pred právnym
predchodcom žalobcu, teda v čase pred 28.6.2011. Kedy, to sa presne nedá zistiť, keďže žalobca nevie

tieto veci riadne zdokladovať. Poukázal na to, že ide o klasický prípad spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide
o vedľajším účastníkom vznesenú námietku premlčania, poukázal na prílohu č. 1, ktorá tvorí prílohu k
zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej bol žalovaný už 28.6.2011 v omeškaní s plnením dlhu vo
vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu v dĺžke trvania 1195 dní, čo sú 3 roky a 3 mesiace. Z týchto
dôvodov súd prvého stupňa nárok uplatnený žalobcom zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade
s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že súd prvého
stupňa vychádzal pri posúdení otázky premlčania a splatnosti dlžnej sumy z údaja počet dní omeškania,
s čím nesúhlasí. Predmetný údaj nemožno totiž stotožniť s ukončením zmluvy. Má za to, že súd
vychádzal z nepreukázanej skutočnosti. Namietal, že právny predchodca žalobcu - postupca neukončil

záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej
strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy. Poukázal na to, že žalobca ani nedisponuje dokladmi, ktoré by ukončenie zmluvy
preukázali. Žalobca nevidí dôvod, prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti zo strany žalobcu ako postupníka pohľadávky. Má za nesporné, že zmluvné strany sa dohodli
na plnení v splátkach, preto, ak súd nemal preukázané predčasné ukončenie zmluvy, mal súd nárok

žalobcu posudzovať s poukazom na ustanovenie § 103 OZ a priznať mu sumu nepremlčaných splátok
spolu s úrokom z omeškania z každej splátky v zákonnej výške. Rovnako namieta priznanie náhradytrov konania vedľajšiemu účastníka, pričom má za to, že bolo na mieste aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p..
S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. ho zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.
Nesúhlasil s názorom žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mupredchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávaniavsúladesust.§214ods.2O.s.p.adospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V konkrétnom prípade je pre posúdenie premlčania celého uplatneného nároku rozhodujúce určenie

okamihu, kedy začala plynúť premlčacia doba. Súd prvého stupňa vychádzal z údaja o počte dní
omeškania, ktorý vyplýval z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa
28.6.2011, a teda že žalovaný bol v omeškaní 1195 dní. So zreteľom na tento údaj a vedľajším
účastníkom vznesenú námietku premlčania mal za to, že došlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky.

Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou súdu prvého stupňa nemôže stotožniť. Pre všeobecnú
premlčaciu dobu totiž platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Začiatok
je vymedzený objektívne, nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel
o svojom práve. Ide o okamih, keď vznikne možnosť na základe práva podať žalobu (právo sa stalo
nárokom - actio nata). Zásadne nastáva splatnosťou dlhu. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá

vplyv na plynutie premlčacej doby.

Pokiaľ súd prvého stupňa prihliadal na námietku premlčania, musel mať za preukázané, že pohľadávka
veriteľa je splatná, a teda že žalobcovi vzniklo právo podať žalobu. Vychádzajúc z uvedeného je možné
konštatovať, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak pri určení začiatku plynutia premlčacej

doby argumentoval len údajom o počte dní omeškania vyplývajúcom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok bez toho, aby mal za preukázané, že v tom čase k ukončeniu zmluvy skutočne došlo.

Žalobca v podanom odvolaní poprel, že by právny predchodca žalobcu (postupca) ukončil záväzkovo-
právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na druhej strane. Rovnako

tvrdil, že právnym predchodcom žalobcu nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola
vypovedaná a taktiež nedošlo ani k odstúpeniu od zmluvy. Uviedol, že k ukončeniu zmluvy došlo až
vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu ku dňu 1.8.2011 (č.l. 22).

Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti poznamenáva, že pred posúdením

námietky premlčania bolo zo strany súdu prvého stupňa nevyhnutné zistiť, či zo strany právneho
predchodcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, k výpovedi, resp. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu
(de fault). Predmetné zistenie, či už kladné alebo záporné, by totiž malo relevanciu nielen vo vzťahu kzačiatku plynutia premlčacej doby, ale aj vo vzťahu k samotnému posúdeniu aktívnej legitimácie žalobcu
so zreteľom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že
sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti a
navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania
má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané,

nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho neprospech z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena.

So zreteľom na uvedené odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.
rozsudok zrušil a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne
rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 157 ods. 2 O.s.p.) tak, aby pôsobilo presvedčivo. V
ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.