Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16C/271/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213942
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215213942.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľky: R. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. U. XX, XXX XX N. proti odporcovi: F. V., D.. XX.XX.XXXX,
H. N. U. XX, XXXX XX, N. o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 08.06.2015 domáhala od odporcu zvýšenia
výživného z pôvodne určenej výšky 85,-€ na sumu 150,-€. Podaný návrh odôvodnila tým, že posledná
úprava výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa

03.02.2012. Vzhľadom na zvyšujúce sa náklady spojené s jej životnými potrebami, žiada navrhovateľka
o zvýšenie výživného. U navrhovateľky došlo ku zmene pomerov aj tým, že od septembra 2012
začala navštevovať Gymnázium Ivana Horvátha, čím sa jej značne zvýšili náklady. Navrhovateľka v
podanom návrhu uviedla, že jej náklady na školu predstavujú sumu 50,-€ mesačne, knihy a pomôcky
na vyučovanie 200,-€ ročne, povinné školské aktivity 100,-€ ročne, čo činí spolu náklady vo výške 480,-
€. Výdavky na obuv sú cca 500,-€ ročne, bývanie, energie, strava, hygiena 3.000,-€ ročne.

2. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

3. Návrh na začatie konania bol odporcovi doručovaný na adresu Za Z. X, na ktorej je odporca podľa
oznámenia pošty neznámy. Následne súd doručoval odporcovi listiny na adresu N. XX na ktorej je
taktiež neznámy. Následne bola zásielka súdu doručovaná cestou polície, pričom zo šetrenia pobytu
odporcu políciou vyplynulo, že meno odporcu sa na zvončekoch ani na poštovej schránke na adrese
N. XX nenachádza.

4. Súd vykonal dopyt na sestru odporcu H. P., za účelom zistenia pobytu odporcu. Dňa 25.10.2015 bolo
súdu doručené podanie od sestry odporcu z obsahu ktorého vyplýva, že nemá vedomosť o adrese na
ktorej by sa mal odporca zdržiavať.

5. Súd volal navrhovateľku na informatívny výsluch, ktorý sa mal konať dňa 10.10.2018. Navrhovateľka
sa na výsluch nedostavila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila telefonicky, kde zároveň uviedla, že jej

matka B. V. ktorá bola splnomocnená navrhovateľkou na jej zastupovanie v tomto konaní zomrela a v
súčasnosti navrhovateľka žije spolu so svojím otcom t.j. odporcom. Taktiež uviedla, že na návrhu netrvá
a súdu doručí písomné späťvzatie.6. Nakoľko súdu žiadne späťvzatie žaloby doručené nebolo, súd vo veci nariadil pojednávanie. Na
pojednávanie sa nedostavila ani navrhovateľka a ani odporca, pričom obaja mali predvolanie doručené
uložením na pošte.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah spisu ( Potvrdenie o návšteve
školy zo dňa 15.07.2015, rodný list navrhovateľky , Rozsudok OS BA II č.k. 28P 451/2011-38 zo dňa
03.02.2012) a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z potvrdenia o návšteve školy vystaveného Gymnáziom Ivana Horvátha v Bratislave dňa 15.07.2015
vyplýva, že navrhovateľka bola v školskom roku 2014-2015 žiačkou III.A triedy.

9. Z Rozsudku OS BA 2 č.k. 28P 451/2011-38 zo dňa 03.02.2012 vyplýva, že otec navrhovateľky t.j.
odporca bol zaviazaný prispievať navrhovateľke na výživu sumou 85,-€ mesačne.

10. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len “Zákon o rodine “), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno

ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

16. Podľa § 78 ods. 1, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena
pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene

výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj
nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov
môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine. Na strane
povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá

práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na
strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti
živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky,
zmenamajetkovýchpomerovapodobne.Ažvprípade,akmásúdpreukázané,žesapomeryúčastníkov
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

18. S poukazom na zistený skutočný stav a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu navrhovateľky. Obe
strany zostali počas celého konania nečinné, navrhovateľka súdu nepredložila žiaden dôkaz z ktoréhoby vyplývala dôvodnosť ňou uplatneného návrhu. Navrhovateľka výdavky uvedené v návrhu ničím
nepodložila a preto súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktoré by mohol porovnať s výdavkami na
základe, ktorých bolo navrhovateľke určené výživné naposledy.

19. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh na zvýšenie výživného zamietol.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie

(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).