Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202331
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816202331.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členiek senátu
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: C. C., nar. X.XX.XXXX, bytom
v O.S., T. XXXX/XX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25,IČO:35807598,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaourčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienky,

oodvolanížalobkyneprotiuzneseniuOkresnéhosúduRožňavazodňa27.11.2017,č.k.9C/51/2016-151

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil konanie a
vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovanú
k vydaniu bezdôvodného obohatenia a určil neprijateľnosť zmluvnej pokuty. Súd na základe vykonaného
dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 7.11.2016, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 700,34
€ a určil, že zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru zmluvy uzavretej
dňa 24.11.2009 medzi žalobkyňou a žalovanou, je neprijateľná a neplatná. Žalovanú zaviazal nahradiť
žalobkyni trovy konania vo výške 100 %. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Krajský

súd v Košiciach uznesením zo dňa 15.5.2017 č.k. 6 Co 32/2017 - 84 zrušil predmetný rozsudok pre
nepreskúmateľnosť a neurčitosť výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okrem iného
nariadilzaoberaťsaopakovanevznesenounámietkoužalovanej,žerozhodcovskýrozsudokpredstavuje
prekážku konania, pretože o podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, už bolo rozhodnuté
dňa 14.11.2013 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
10.3.2014 a vykonateľnosť dňa 13.3.2014. S poukazom na ust. § 161 ods. 1 až 3 a § 230 CSP súd v

zmysle vyššie citovaných ustanovení konanie vo veci zastavil, pretože dospel k záveru, že rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnakéúčinkyako
právoplatný rozsudok súdu, z toho dôvodu ide o neodstrániteľnú podmienku konania, ktorú predstavuje
existencia veci rozhodnutej.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán konania

nemá nárok na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa v konaní nemala úspech a úspešná žalovaná
si žiadne trovy neuplatnila.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa na základe odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietala záver súdu, že v prejednávaní veci

bráni prekážka rozsúdenej veci, keď vychádzal zo skutočnosti, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp.zn. SR 06582/12 zo dňa14.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2014. Poukázala však na to, že nároky priznané
uvedeným rozhodcovským rozsudkom boli žalovanou ako oprávnenou vymáhané v exekučnom konaní
Okresného súdu Rožňava vedenom pod sp.zn. 5Er/7/2015, pričom uznesením č.k. 5Er/7/2015-22

zo dňa 8.12.2015 Okresný súd Rožňava zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 1 Obč. zák.
v súlade s § 53 ods. 5 Obč. zák.). Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5Er/7/2015 zo
dňa 8.12.2015 bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 13CoE/185/2016 zo dňa
15.12.2016. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/458/2014 zo dňa 27.8.2015,

uznesenie sp.zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 9.2.2012 a obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6MCdo/9/2012 zo dňa 16.1.2013 uviedla, že rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu,
ktorý ho vydal, nie je spôsobilé založiť prekážku rei iudicata. Žalobkyňa z uvedeného dôvodu namietala
nesprávne právne posúdenie veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď súd prvej
inštancie nesprávne posúdil splnenie podmienky totožnosti predmetu konania ako jednej z podmienok
prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Mala za to, že neboli naplnené podmienky pre konštatovanie

existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu ku totožnosti predmetu konania.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a preto
navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je dôvodné.

7. Prekážka právoplatne rozsúdenej veci res iudicata patrí k procesným podmienkam a jej existencia v
každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v
novom konaní prejednávaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých

istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne,
tvorí výrok takéhoto rozhodnutia prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu medzi tými istými
účastníkmi konania a vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v
rozhodnutí na plnenie.

8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že o podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o
úvere, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 24.11.2009, už bolo rozhodnuté dňa 14.11.2013
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR, ktorý dňa 10.3.2014 nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 13.3.2014. S poukazom na toto zistenie konštatoval, že v rozhodcovskom konaní

rozhodcovský súd právoplatne rozhodol rozsudkom na plnenie, pričom vychádzajúc z ust. § 35 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu, súd v predmetnej veci konanie zastavil pre prekážku rozsúdenej veci.

9. Žalobkyňa k podanému odvolaniu pripojila uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k.
13CoE/185/2016-38 zo dňa 15.12.201, z ktorého vyplýva, že ním Krajský súd v Košiciach potvrdil
uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.12.2015, č.k. 5Er/7/2015-22, ktorým bola zamietnutá
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s odôvodnením, že
rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul (ktorým je rozhodcovský rozsudok, ktorý

má v predmetnej veci podľa súdu prvej inštancie tvoriť prekážku rozhodnutej veci), sa uskutočnilo bez
riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase
jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 Obč. zák. a ako taká bola už od
počiatkuvcelomrozsahuneplatnou podľa§53ods.5Obč.zák..Podľazáverovpripojenéhorozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom

na vykonanie exekúcie.

10. Uvedeným sa však prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Právoplatný rozhodcovský rozsudok na
plnenie totiž predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie, nie však rozsudok založenýna neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom SR v uznesení
sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012 cit.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na
to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.“
Obdobne tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013 cit.: „V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho

vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.
Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku rei iudicata.“

11. S poukazom na vyššie uvedené, záver súdu prvej inštancie o tom, že konaniu v prejednávanej veci
bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), nemôže obstáť.

12. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostalo iné, ako napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že aj napriek skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
už bolo raz zrušené, odvolací súd má za to, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 390 CSP,
ktoré odvolaciemu súdu prikazuje rozhodnúť vo veci, ak už rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už

raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolací súd
koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Povinnosť odvolacieho
súdu rozhodnúť o odvolaní po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia a vrátení veci na nové rozhodnutie
je možné aplikovať iba vtedy, ak aj prvé rozhodnutie bolo rovnakej procesnej povahy. To znamená, že
povinnosť rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku v zmysle § 390 CSP by bola daná iba vtedy, ak tak prvé

rozhodnutie,akoajdruhérozhodnutiesúduprvejinštanciebolovoformerozsudku.Keďževporadídruhé
„zrušované“ rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodnutím procesným, ktorým súd prvej inštancie
zastavil konanie pre nedostatok procesnej podmienky, postup pre aplikáciu § 390 CSP odvolacím súdom
nebol daný.

14.Okremvyššieuvedeného,vprípade,akbyodvolacísúdvtomtoštádiukonania(dokazovania)sámvo
veci rozhodol, v tejto prejednávanej veci by došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, pretože
odvolací súd by svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktorými sa pred ním prvoinštančný súd
nezaoberal. Strany sporu pritom už by nemali možnosť podať riadny opravný prostriedok a nepochybne
by sa im tak odňalo právo domáhať sa nápravy tohto rozhodnutia v jednej inštancii. Do úvahy potom

prichádzajú už len mimoriadne opravné prostriedky a ústavná sťažnosť, ktoré majú prísne zákonné limity
a možnosť ich využitia preto neprichádza do úvahy v každej veci.

15. Právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru nemožno zúžiť iba na právo na

skončenie veci v primeranej lehote, aj za cenu porušenia ostatných práv, ktoré sú jeho súčasťou.

16. Konanie na súde v zmysle čl. 2 Základných princípov CSP má zabezpečiť spravodlivú ochranu
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov a nie je teda možné preferovať
iba rýchle skončenie súdneho konania. Úlohou odvolacieho súdu má byť preskúmanie správnosti

rozhodnutiasúduprvejinštancieakonania,ktorémupredchádzalo,atedaodvolacísúdnemánahrádzať
činnosť súdu prvej inštancie, ako sa k tejto otázke vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky.

17. Odvolací súd tu poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 25/01
zo 7. novembra 2002, uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 243, pod č. 620/2002,

v ktorom ÚS SR konštatuje : „ Snaha zákonodarcu maximálne urýchliť súdne konanie nemôže ísť tak
ďaleko, aby predpísaná rýchlosť konania (ustanovenie lehoty na rozhodnutie súdu) mala alebo mohla
mať za následok porušenie základných zásad občianskoprávneho procesu, ktoré sú nevyhnutným
predpokladom realizácie základného práva na spravodlivý proces.“18. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a dokazovania
doplneného po vrátení veci posúdiť, či zmluva o úvere zo dňa 24.11.2009 spadá do režimu zmlúv

o spotrebiteľskom úvere po zistení, na aký účel bol žalobkyni úver poskytnutý (kópia zmluvy o
úvere v spise je nečitateľná) a na aký účel ho reálne použila. Tvrdenia žalobkyne a žalovanej
ohľadne účelu poskytnutého úveru sú rozporné, a preto tento rozpor musí byť odstránený doplnením
dokazovania čitateľným vyhotovením úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok a
výpoveďou žalobkyne.

19. V prípade kladného záveru posúdi, či uzavretá zmluva obsahuje náležitosti v zmysle ust. § 4
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(24.11.2009) a nadväzne na to, či úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.3
zák. č. 258/2001 Z.z.). V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že zmluva neobsahuje
zákonom predpísané náležitosti, a v dôsledku toho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný

a bez poplatkov, bude povinnosťou súdu zistiť, na akú sumu žalobkyni skutočne vznikol nárok titulom
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa v danom prípade tak má nárok iba na vrátenie rozdielu medzi
skutočne poskytnutou výškou úveru a žalobkyňou zaplatenou sumou, ktorá musí byť nepochybne
preukázaná.

20. V prípade záveru, že úverová zmluva spadá do režimu zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom
zákonníku, posúdi, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Rovnako posúdi fakultatívne
náležitosti zmluvy (výška úrokov, výška poplatku) a ich súlad s právnymi predpismi a dobrými mravmi.

21. V prípade, ak súd dospeje k záveru o neprijateľnosti niektorej zmluvnej podmienky vo všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru, túto musí konkrétnym spôsobom špecifikovať aj vo výroku súdneho
rozhodnutia, inak je výrok neurčitý a nevykonateľný a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom skutkovo
a právne odôvodniť.

22. Ako vyplýva zo žaloby, predmetom sporu je aj nárok žalobkyne na určenie, že zmluvná podmienka vo

všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú byť súčasťou zmluvy o úvere č. 702700204,
uzavretej dňa 24.11.2009 medzi žalobkyňou a žalovanou, pod bodom 12: „Dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou“, je ako neprijateľná neplatná.

23. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
prichádza do úvahy iba v prípade, že tieto boli podpísané stranami sporu. Inak akékoľvek dohody o
náležitostiach úverovej zmluvy sú neplatné pre nedodržanie písomnej formy,

vrátane dohody o zmluvnej pokute a skúmanie, či išlo o neprijateľné podmienky, je nadbytočné.
Všeobecné obchodné podmienky doposiaľ nie sú súčasťou spisu, preto bude povinnosťou súdu doplniť
dokazovanie ich oboznámením a zistiť, či boli stranami podpísané.

24. S poukazom na už ustálenú súdnu prax sa nevyžaduje ako náležitosť zmluvy o úvere členenie

splátky úveru na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, preto tento nedostatok nemá
za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

25. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Keďže odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie, v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP po vrátení veci súd
prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí o veci.

27.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).