Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 15, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202331
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816202331.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne C. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E.
O., T. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova
1562/6, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 07.11.2016 č. k. 9C/51/2016-49

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 07.11.2016
č. k. 9C/51/2016-49 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 700,34 €, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 24.11.2009 medzi žalobkyňou a žalovanou je ako neprijateľná neplatná.
Zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne na zaplatenie sumy 700,34 € titulom vydania bezdôvodného
obohatenia a určenie, že zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je
neplatná.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa dňa 24.11.2009 uzavrela so žalovanou
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Na základe zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350 €.
Žalovaná si od žalobkyne uplatnila poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 322 €, teda žalobkyňa sa
zaviazala zaplatiť celkovú čiastku vo výške 672 € v 12 mesačných splátkach po 56 €. Žalobkyňa uhradila
žalovanej sumu 1.050,34 € a rozdiel titulom bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 700,34 €.

4. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 9 ods. 2 písm. b/, § 11 ods.1 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, článku 6 bod
1 Smernice Rady č. 93/13/EHS.

5. Súd jednoznačne dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je

spotrebiteľskou zmluvou a neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch, a to konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských
úveroch). Ďalej nie je v zmluve uvedené ani RPMN. V zmluve je uvedená mesačná splátka 56 €, je tam
uvedený počet 12 splátok, pričom v zmluve nie je uvedené, z čoho splátky pozostávajú a v akej výške.

Žalovaná do spotrebiteľskej zmluvy uviedla celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky.6. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako
to má na mysli § 53 ods. 5 OZ. Navyše, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských
úveroch považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Tieto nedostatky uzavretej zmluvy sú zároveň

neprijateľnými zmluvnými podmienkami spotrebiteľského charakteru. Z uvedených dôvodov, keďže
žalobkyňa zaplatila sumu 1.054,34 €, na strane žalovanej došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 ods. 1,2 OZ a to z dôvodu, že v uzavretej zmluve boli zistené neprijateľné zmluvné
podmienky.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a neúspešnú žalovanú zaviazal žalobkyni
nahradiť trovy konania.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/, h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

9. Konštatovala, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve bol výslovne určený účel uzatvorenia
zmluvy - zamestnania a dlžník je vyňatý spod statusu spotrebiteľa. Poukázala na to, že zmluvné strany
sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. K

takémuto prípadu došlo v prejednávanom spore. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že
ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie
je možné aplikovať. Zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka sa považuje za
absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník.

10. Poukázala na to, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Ide o fakultatívny
prvok, ktorý si môžu strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré
poukazuje žalobkyňa. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má dispozitívnu povahu. Výška
úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nie je

zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov stanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania
v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.5.1996 sp.zn. 3 Obdo 3/1996. Rovnako poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, kde sa súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky
dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy,

keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť
zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku
ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho
a včasného neplnenia tohto záväzku, t.j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške.
Konštatovala, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky

úrokov požadovaných bankami a v tomto smere poukázala na novší judikát Vrchného súdu v Prahe
sp.zn. 12 Cmo 95/2005. Žalovaná zdôraznila, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje
dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku
je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Podľa názoru žalovanej sa nemôže na dobré mravy
odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil.

11. Uviedla, že sa súd nevysporiadal ani s uplatnenou námietkou res iudicata. Vo svojom vyjadrení
k žalobe (čl. 22) poukázala na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci
rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O podmienkach,
ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy, už bolo rozhodnuté dňa 14.11.2013 rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06582/12, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.03.2014 a vykonateľnosť
13.03.2014. Na neodstrániteľné nedostatky konania súd musí prihliadať v akomkoľvek štádiu konania
a musí v nadväznosti na ne konanie zastaviť. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia týkajúce
sa rozhodovania o námietke veci rozhodnutej, a to uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 29 Cdo
2254/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002 sp.zn. 3 Cdo 100/2001, uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 42/2006, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.12.2011
sp.zn. 1 Co 79/2011 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.5.2012 sp.zn. 5 Co 43/2012
a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Rovnako poukázala aj na komunitárne a medzinárodné
právo, a to rozhodnutie ESD vo veci Asturcom a č. C-2/08 vo veci Amministrazione dell Economia adelle Finanze. Podľa názoru žalovanej ten istý predmet konania je daný vtedy, ak vyplýva z rovnakého
skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či rovnaké osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Z rozhodcovského rozsudku je jasne zrejmé, že

rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanej
voči žalobkyni plnenie.

12.Záveromkonštatovala,žezozmluvyoúverenenastalaanijednazforiembezdôvodnéhoobohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva

o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná z poctivých zdrojov.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a ten upravuje náležitosti zmluvy. V zmluve absentuje údaj o RPMN
a priemernej RPMN. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,

považujesaposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkovspoukazomna§4ods.3citovanéhozákona.
Žalovanej tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 350 €. Zároveň poukázala na to, že
predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 OZ. Vzhľadom na
skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, je bezdôvodné obohatenie,
ktoré si žalobkyňa uplatnila, vo výške rozdielu medzi poskytnutým úverom 350 € a zaplatenou čiastkou

1.050,34 €, teda 700,34 €. Zmluva obsahuje poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 322 €, teda
poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Konštatovala, že naliehavý právny záujem žalobkyne
na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vyplýva priamo zo zákona. Takýmto určením sa napĺňa
cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný
aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu, preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať.
Pokiaľ ide o prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), uviedla, že je pravdou, že vec bola predmetom
konania pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. SR 06582/12
zo dňa 14.11.2013 s tým, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná dohodou uvedenou v bode

15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Nároky priznané uvedeným rozhodcovským rozsudkom
boli vymáhané v exekučnom konaní Okresného súdu Rožňava, vedenom pod sp.zn. 5 Er 7/2015,
pričom uznesením č.k. 5 Er 7/2015-22 zo dňa 8.12.2015 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Vzhľadom
na uvedené konštatovala, že súd zistil úplne skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania.

14. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu (replika) sa plne stotožnila s odvolaním zo

dňa 13.10.2016. Konštatovala, že ku všetkým skutočnostiam sa vyjadrila v pôvodnom odvolaní, preto
považuje opakované tvrdenia žalobkyne za nedôvodné.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Rozsudok súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože z odôvodnenia nie je zrejmá
úvaha,nazákladektorejsúddospelkzáveruospotrebiteľskomcharaktereuzavretejzmluvyaonaplnení
dôvodov pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

17. Odôvodnenie v tejto časti je stručné, bez uvedenia záverov vyplývajúcich zo zisteného skutkového

stavu a závery súdu sú tak nepreskúmateľné.

18. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatoknemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

19. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 220 ods. 2 CSP,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami

strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku.

Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada so všetkými

otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

22. Rozsudok súdu nemá vyššie uvedené náležitosti, preto nemohol byť predmetom odvolacieho
prieskumu.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 24.11.2009 zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350 €. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanej vrátiť
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322 €, teda celkom sumu 672 €, formou 12 splátok
po 56 €. Nakoľko fotokópia zmluvy o úvere je slabo čitateľná (a originál nebol v konaní predložený ani
zabezpečovaný), zo zmluvy nie je zrejmé, na aký účel mali byť poskytnuté finančné prostriedky, či na

výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na iný účel, teda ktorá z uvedených možností bola na
zmluve vyznačená.

24. Uvedená skutočnosť, teda skutočnosť, na aký účel boli skutočne poskytnuté finančné prostriedky,
má dôležitý význam pre právne posúdenie poskytnutého úveru.

25. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že finančné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania či podnikania, a preto žalobkyňa požíva status spotrebiteľky.

26. Žalovaná zasa vo vyjadrení k žalobe uviedla, že úver bol žalobkyni poskytnutý na účel zamestnania,

a preto je vyňatá spod statusu spotrebiteľa. Na vzniknutý právny vzťah je preto potrebné aplikovať normy
obchodného práva, keďže zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

27. Tento rozpor nebol odstránený ani výpoveďou žalobkyne na pojednávaní dňa 07.11.2016.

28. Napriek existencii týchto rozporov súd prvej inštancie dospel „jednoznačne“ k záveru, že zmluva o
úvereuzavretámedzistranamijespotrebiteľskouzmluvou.Prenedostatokdôvodov(zakýchskutkových
zistení súd dospel k tomuto záveru, z akých vykonaných dôkazov) však odvolací súd môže iba vyššie
uvedené predpokladať, pričom úlohou odvolacieho súdu nie je nahrádzať činnosť prvoinštančného súdu
a suplovať jeho chýbajúce závery.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 389 ods.1
písm. b/ CSP a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.30. Úlohou súdu v ďalšom konaní po zrušení veci bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania a
dokazovania doplneného po vrátení veci posúdiť, či zmluva o úvere zo dňa 24.11.2009 spadá do režimu
zmlúv o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku.

31. V prípade záveru, že úverová zmluva spadá do režimu zmlúv o spotrebiteľskom úvere, rozhodnutie
skutkovo a právne odôvodní tak, aby bolo zrejmé, na základe ktorých zistení dospel k tomuto záveru.
Následne posúdi, či uzavretá zmluva (ne)obsahuje náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z. a nadväzne na to, či úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.3 zák. č.

258/2001 Z.z.).

32. V prípade, že okresný súd dospeje k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
a v dôsledku toho je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, bude
povinnosťou súdu zistiť, na akú sumu žalobkyni skutočne vznikol nárok. Žalobkyňa v danom prípade tak
má nárok iba na vrátenie rozdielu medzi skutočne poskytnutou výškou úveru a žalobkyňou zaplatenou

sumou. Aj keď súd vyvodil výšku žalobkyňou uhradenej sumy 1.050,34 € z prehľadu splátok a pokút,
táto suma z neho nevyplýva. Iný dôkaz o tom, že žalobkyňa uhradila na predmetný úver sumu 1.050,34
€, nie je obsahom súdneho spisu.

33. V prípade záveru, že úverová zmluva spadá do režimu zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom

zákonníku, posúdi, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Rovnako posúdi fakultatívne
náležitosti zmluvy (výška úrokov, výška poplatku) a ich súlad s právnymi predpismi a dobrými mravmi.

34.Úlohousúduprvejinštanciebudevysporiadaťsaajs(opakovane)vznesenounámietkouresiudicata.
Žalovaná tvrdila a žalobkyňa to nepoprela, že nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 24.11.2009

bol žalovanej priznaný rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06582/12, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.03.2014.

35. Úlohou súdu bude posúdiť, či rozhodcovský rozsudok predstavuje namietanú prekážku konania.
Svoj záver odôvodní s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3

Cdo 122/2011).

36.Rovnakozmätočnesajavíodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancieohľadnedohodyozmluvnej
pokute (strana 4 rozhodnutia). Predmetom sporu nebol nárok žalobkyne titulom zmluvnej pokuty.

37. Ako to vyplýva zo žaloby, predmetom sporu je aj nárok žalobkyne na určenie, že zmluvná podmienka
vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 702700204
uzavretej dňa 24.11.2009 medzi žalobkyňou a žalovanou pod bodom 12: „Dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny

zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou“ je ako neprijateľná neplatná.

38. Z odôvodnenia rozhodnutia síce vyplýva, že okresný súd skúmal aj neprijateľné podmienky, avšak
tie posúdil v nadväznosti na neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov a RPMN (§ 9 ods.2

písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch, na zmluvný vzťah je však potrebné aplikovať zák. č. 258/2001
Z.z. - poznámka odvolacieho súdu).

39. V tejto časti je rozsudok súdu aj nepreskúmateľný, keďže súd sa s časťou žaloby o vyslovenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky pod bodom 12 VPP, ktoré mimochodom ani nie sú súčasťou

súdneho spisu, v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal, aj keď vo výroku
rozhodnutia vyslovil neprijateľnosť a teda neplatnosť zmluvnej podmienky. Túto však žiadnym spôsobom
nekonkretizoval, preto je aj výrok rozsudku v tejto časti neurčitý a nevykonateľný.

40. Úlohou okresného súdu bude preto v prípade vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky túto

konkrétnym spôsobom špecifikovať aj vo výroku súdneho rozhodnutia, a svoje rozhodnutie aj náležitým
spôsobom skutkovo a právne odôvodniť.41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

42. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).