Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011450
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011450.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného D. Q., nar. XX.XX.XXXX v U.,
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.07.2018, č. k. 1T/71/2018-235, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 02.04.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného D. Q. za vinného z prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 14.00 hod. v meste Šamorín na Streleckej ulici, okres Dunajská
Streda, ako vodič viedol pod vplyvom návykovej látky metamfetamín, osobné motorové vozidlo značky
Volkswagen Polo s EČV DS 815 EH, červenej metalízy po miestnej komunikácii smerom od Streleckej
ulici na Rybársku a po prejdení ľavotočivej zákruty pri garážach neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim

schopnostiam, s vozidlom dostal šmyk, následne prešiel do protismeru, zišiel s vozidlom mimo cesty
vľavo, kde narazil ľavou prednou stranou vozidla do betónového oplotenia základnej školy, následkom
čoho sa vozidlo prevrátilo na pravú stranu, pričom jeho spolujazdkyňa sediaca na pravom prednom
sedadle, E. Y. v dôsledku nárazu utrpela zranenia, následkom ktorých na mieste, po príchode rýchlej
zdravotnej pomoci, zomrela, pričom svojou jazdou porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) a § 16 ods.
1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l),
§ 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne. Okresný súd
obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. A podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4

roky. Zároveň bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazaný k náhrade škody.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. l písm. b) Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia okresný
súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písmeno
c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené

otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý sa nevyjadril
a poškodená navrhla súdu neprijať vyhlásenie obžalovaného. Okresný súd tak podľa § 257 ods. 7Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom
konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Zároveň okresný súd rozhodol podľa § 257

ods. 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania činu, vzniknutý nenahraditeľný následok,
zavinenie, stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom za poľahčujúce okolnosti vyhodnotil

priznanie sa obžalovaného a účinnú ľútosť, ale aj bezúhonnosť, zvážil osobu páchateľa, ale aj tú
okolnosť, že samotná poškodená v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom
a dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby
postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného a prinúti ho, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov. Zároveň na výkon trestu odňatia slobody okresný súd obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných

10 rokoch nebol pre úmyselný trestný čin vo výkone trestu odňatia slobody.

Okresný súd obžalovanému, ktorý v príčinnej súvislosti s porušením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) a
§ 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. zapríčinil predmetnú nehodu, čo je závažnejší spôsob konania, ale aj
porušenie dôležitej povinnosti, uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

na 4 roky a zároveň obžalovaného zaviazal k náhrade škody.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal prokurátor odvolanie a to do výroku o treste v neprospech
obžalovaného.

V písomne odôvodnenom odvolaní prokurátor uviedol nasledovné:

„Uložený trest považujem za neprimerane mierny. Obžalovaný sa od začiatku trestného konania k
spáchaniu skutku nepriznával. Svoj výsluch v procesnom postavení obvineného síce ukončil slovami
„Priznávam sa k činu, svoje konanie ľutujem“ pred tým však uviedol, že cesta bola úzka, nedokončená,

nachádzal sa na nej štrk a medzi trávou a nedokončenou cestou bola priehlbina. V rozpore so zisteniami
znalca uvádzal, že do predmetnej zákruty vchádzal rýchlosťou 40-45 km/h a že príčinou nehody, resp.
jej nezvrátiteľného následku bola práve priehlbina medzi cestou a trávou, ktorá mu po tom, ako dostal
šmyk a autom zišiel z cesty, mu zabránila vrátiť sa s vozidlom na cestu, preto nehode nemohol zabrániť.
Obžalovaný podľa jeho vlastných slov urobil všetko pre to, aby nehode zabránil, ani raz však nepripustil,

že zlyhal práve on, ako vodič vozidla, ktorý porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke a že to
bolo jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody a v končenom dôsledku aj smrti poškodenej, E. Y..
Nepripustil a nepriznal, že práve vyššia rýchlosť, ktorou vchádzal do predmetnej zákruty v kombinácii
s jeho vlastným ovplyvnením návykovou látkou bola prvotná a jediná príčina dopravnej nehody. Z takto
koncipovanej výpovede teda napriek jeho záverečným slovám vyplývalo, že ku skutku ktorý sa mu kladie

za vinu sa de facto nepriznal a zodpovednosti sa snažil zbaviť.
Na vyššie uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu. Týmto svojím vyhlásením síce „odbremenil“ súd od vykonania dokazovania čo do otázky
viny, to však nemôže bez ďalšieho znamenať, že jeho postoj k prejednávanej veci, ktorý od začiatku

trestného konania prezentoval, možno ignorovať.
Súhlasím s úvahou sudcu okresného súdu, ktorý pri určovaní výmery trestu prihliadol na ďalšiu
neopomenuteľnú skutočnosť, že samotná poškodená E. Y. sama počas jazdy porušila svoju povinnosť
použiť bezpečnostný pás keď sedela na sedadle povinne vybavenom týmto zariadením, avšak
pozornosti súdu pri výmere trestu ušla jedna podstatná skutočnosť, ktorá svedčí o postoji obvineného

ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu:
Obžalovaný predmetnú dopravnú nehodu spôsobil dňa 22. augusta 2017, kedy mu bol vodičský preukaz
zadržaný, ďalšia jazda mu bola zakázaná. Dňa 31. augusta 2018 vydal príslušný dopravný inšpektorát
písomné rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu pod číslom konania ORP Z -OS-0012 -43-24
7/2017, z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Napriek tomu, dňa 18.

februára 2018 v noci o 2.57 hod. viedol osobné motorové vozidlo keď bol prichytený hliadkou polície.
Z toho vyplýva, že obžalovaný ani v čase jeho trestného stíhania pre skutok, pri ktorom prišiel človek
o život, bral vec na ľahkú váhu, nebol ochotný rešpektovať a podriadiť rozhodnutiu správneho orgánu
a zarážajúcim spôsobom „sadol za volant“ skôr, ako bolo o jeho trestnej veci právoplatne rozhodnuté.Z takéhoto konania obžalovaného možno vyvodiť len jeden záver, a to ten, že svoj skutok oľutoval len
formálne, v skutočnosti však necíti žiadnu zodpovednosť za smrť E. Y..

Ďalšou skutočnosťou, ktorá má význam pri rozhodovaní o výmere trestu pre obžalovaného je tá, že
predmetný skutok nebol prvý prípad, kedy sa obžalovaný „dostal do sporu so zákonom“. Uznesením
prokurátora sp. zn. 1 Pv 240/15/2201 zo dňa 12.11.2015 bolo podmienečne zastavené trestné
stíhanie menovaného pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákon , pričom práve v

súvislosti s užívaním drog došlo aj k predmetnej dopravnej nehode. V krvi obžalovaného sa 5 hodín a
22 minút po dopravnej nehode nachádzalo 37 ng/ml metamfetamínu. Zo záverov znaleckého posudku
z odboru zdravotníctvo a farmácia č. 7/2018 vyplýva, že v dnom prípade spätný prepočet nie je možný,
avšak aj toto množstvo predstavuje negatívne ovplyvnenie schopností vodiča bezpečne viesť motorové
vozidlo. Podľa znaleckého posudku v akútnej fáze intoxikácie metmamfetamínom je typická riziková
jazda bez zábran, neprimerane vysokou rýchlosťou, s precenením vlastných schopností pre jazdu,

strata kritiky, nesústredenosť, nepokoj, nervozita, podráždenosť, agresivita, hromadenie chýb a tiež
zvýšená citlivosť na oslnenie kvôli rozšíreným zreničkám. Taktiež pri odznievaní ovplyvnenia (aj pri
nulovej koncentrácii) je pokles výkonu dramatický kvôli telesnému vyčerpaniu, únave a depresívnym
stavom. Vodič má vtedy zníženú schopnosť koncentrácie, zníženú pozornosť a môže trpieť tiež stratou
orientácie a zmätenosťou (č.1. 93-100 vyšetrovacieho spisu).

So zreteľom na všetky skutočnosti, ktoré sú v neprospech, ale aj v prospech obžalovaného mám za
to, že pri trestnej sadzbe dva roky až päť rokov, uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky,
teda na spodnej hranici trestnej sadzby, je v danom prípade neprimerane miernym trestom, ktorý
nevytvorí podmienky k tomu, aby obžalovaný viedol riadny život a tiež nevyjadruje morálne odsúdenie

obžalovaného spoločnosťou. Mám za to, že najmä porušenie dôležitej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm.
a) zákona o cestnej premávke, je porušením mimoriadne závažným, následok spôsobený v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného je neodstrániteľný, preto trest uložený súdom prvého stupňa by
nesplnil svoju funkciu ani z hľadiska generálnej prevencie. Podľa štatistiky vedenej dopravnou políciou,
v roku 2017 bola jednou z hlavných príčin smrteľných dopravných nehôd na území Slovenskej republiky

práve vedenie vozidla v čase, kedy je schopnosť vodiča viesť vozidlá znížená, pričom len v Trnavskom
kraji bolo usmrtených 38 osôb. Mám za to, že pokiaľ má trest odradiť iných od páchania trestných činov,
tak uloženie trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby je trestom neprimerane miernym.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s

poukazom na § 321 odsek 1 písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a nové rozhodnutie, prípadne aby vo veci rozhodol
sám v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na
§ 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky v ústave na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 5 rokov.“

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obhajca obžalovaného a splnomocnený zástupca poškodenej.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolaniu prokuratúry
vyhovieť. Obhajkyňa obžalovaného navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a

to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného

a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako okresný súd správne zistil
poľahčujúcu okolnosť v súlade s § 36 písm. l) Trestného zákona, ktorá bola dôvodom úpravy trestnej
sadzby trestu odňatia slobody v rozpätí 2 roky až 4 roky. Okresný súd tiež správne skonštatoval, žev prípade obžalovaného Q. je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný vzhľadom na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom smere, že nepodmienečný trest odňatia
slobody na spodnej hranici je dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti,
pričom tento uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak
dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného Q. pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Prokurátor svoje odvolanie v prevažnej miere postavil na spochybňovaní priznania sa obžalovaného k

spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie. K tomuto treba stručne uviesť, že obžalovaný riadne po
zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a svojho konania ľutuje, preto mu okresný
súd správne priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 psím. l) Trestného zákona. Pokiaľ prokurátor
poukazoval na odpis registra trestov a register priestupkov obžalovaného, ide o skutočnosti, ktoré
odôvodňujú uloženie nepodmienečného trestu obžalovanému a trestu zákazu činnosti až vo výmere 4

roky. Navrhovaný trest odňatia slobody v strede upravenej trestnej sadzby a trest zákazu činnosti až vo
výmere 5 rokov obžalovanému prokurátorom sa odvolaciemu súdu javil ako neprimerane prísny a to aj
vzhľadom na okolnosti prípadu ako i absenciu akejkoľvek priťažujúcej okolnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného

poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.