Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/42/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215149
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116215149.4

Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobcov: 1. V. V., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX C.,
2. K. X., nar. XX.XX.XXXX bytom G. F. XXXX/X C., 3. K. B., nar. XX.XX.XXXX bytom G. F. XXXX/X C.,
4. A. A., nar. XX.XX.XXXX bytom N.. XXXX/XX C., 5. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX C.,
6. N. V., nar. XX.XX.XXXX bytom A. K. XXXX/XX K., 7. W. P., nar. XX.XX.XXXX bytom A. M. XXXX/XX
C., 8. C. T. nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX C., 9. C. V., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX
C., XX. A. J., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX C., 11. A. K., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/
XX C., 12. X. F. nar. XX.XX.XXXX M. XXXX/XX C., 13. E. Z., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX
C., 14. E. V., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX C., 15. X. F., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/
XX C., 16. M. F., nar. XX.XX.XXXX bytom V. XXXX/X C., 17. B. A., nar. XX.XX.XXXX bytom T. XXXX/
XX A., 18. B. J., nar. XX.XX.XXXX bytom B.. N., 19. F. Viliam, nar. XX.XX. XXXX bytom M. XXXX/XX
C., 20. H. C., nar. XX.XX.XXXX bytom M. U./XX C., 21. P. V., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXXX/XX C.,
22. N. C., nar. XX.XX.XXXX bytom V. XXX, 23. G. J., nar. XX.XX.XXXX bytom B. XXXX/XX C., majúci
byť zastúpení: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Miletičova 23, 821
09 Bratislava, proti žalovanej: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 119, 010 11
Žilina, zastúpená: SEDLAČKO a PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.06.2016 sa žalobcovia - vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
súp.č. 2835, Trnava, domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vydať im
bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom (titulom vrátenia časti úroku zo zmluvy o úvere), ako aj zaplatiť
im náhradu trov konania. Ďalej sa v žalobe uvádza, že v zastúpení žalobcov vystupuje Bytové družstvo so
sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L. van. Beethovena 26, 917 08 Trnava. Následne sa v žalobe uvádza,
že všetci sú zastúpení spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291,
Miletičova 23, 821 09 Bratislava. K žalobe bolo priložené splnomocnenie zo dňa 10.06.2016 pre uvedenú
advokátsku kanceláriu, pričom sa v ňom uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súp.č. 2835 zastúpení správcom bytového domu Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, udeľujú
splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárii. Uvedené splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu je
podpísané spôsobom „za Vlastníkov bytov a NB v BD v s.č. 2835 správca Bytové družstvo so sídlom v
Trnave“. Advokátska kancelária následne podala na súd žalobu.

2. Advokátska kancelária doručila súdu druhé splnomocnenie zo dňa 10.06.2016 pre uvedenú
advokátsku kanceláriu, pričom sa v ňom uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov súp.č. XXXX,
za ktorých koná v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca bytového domu Bytové družstvo
so sídlom v Trnave, týmto udeľujú splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárii. Zároveň berú na

vedomie, že za toto zastupovanie patrí splnomocnencovi odmena, spolu s výdavkami a náhradou
za stratu času. Povinní sú ju zaplatiť kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola
prisúdená voči odporcovi. Uvedené splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu je podpísané spôsobom
„za Vlastníkov bytov a NB v BD v s.č. XXXX správca Bytové družstvo so sídlom v C.“.

3. Uznesením č.k. 11C/42/2017-185 zo dňa 31.01.2018 súd vyzval žalobcov, aby v lehote 15 dní
od doručenia uznesenia prostredníctvom označeného právneho zástupcu predložili súdu originál
splnomocnenia preukazujúceho oprávnenie advokátskej kancelárie na zastupovanie žalobcov v tomto
konaní, podpísaného žalobcami, alebo preukázali súdu inak oprávnenie Bytového družstva so sídlom
v Trnave na udelenie splnomocnenia advokátskej kancelárii na zastupovanie žalobcov v tomto konaní.
Súd v poučení uviedol, že ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, konanie zastaví.

4. Právny zástupca doručil súdu dňa 15.02.2018 podanie, v ktorom uviedol, že má za to, že v konaní
bol preukázaný princíp priameho zákonného zastúpenia vlastníkov správcom podľa § 8b ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z., pričom konania obsiahnuté v § 8b ods. 1 druhá veta sa nedotýkajú aktívnej legitimácie
vlastníkov. Má za to, že obnova bytového domu spojená s dojednaním úverovej zmluvy priamo súvisí
so správou bytového domu, čo vyplýva z § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z.. Ďalej sa v podaní
uvádza, že zvoleným zástupcom pre toto súdne konanie je advokátska kancelária, zvoleným zástupcom
nikdy nebolo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktoré nie je ani stranou sporu. V prípade predloženej
plnej moci sa jedná o dohodu o plnomocenstve dojednanú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
len zastúpených správcom v mene a na účet vlastníkov v súlade so zákonným zastúpením podľa § 8b
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Druhá veta § 89 ods. 1 CSP sa vzťahuje len na zvolených zástupcov
a nie na zákonného zástupcu, ktorým je správca bytového domu. Ak predmetnú situáciu porovnáme s
tým, že za obchodnú spoločnosť koná na základe príslušných ustanovení Obchodného zákonníka za
s.r.o. konatelia a za a.s. predstavenstvo, tiež sa nejedná o zastúpenie, ale o priame konanie. A keď v
rámci priameho konania koná za obchodnú spoločnosť štatutárny orgán, a napr. aj pri podaní žaloby
na súde, neoznačuje štatutárny orgán ako žalobcu seba, ale spoločnosť, za ktorú priamo koná a najmä
nepotrebuje k tomu žiadne osobitné splnomocnenie a súdy ho ani nepožadujú, z dôvodu, že ide o priame
konanie zo zákona.

5. Podľa § 89 ods. 1 a 3 zákona č. 130/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strana sa
môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. (1) Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom
ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. (3)

6. Podľa § 92 ods. 1 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na
celé konanie, alebo len na určité úkony.

7. Podľa 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„ZoVB“), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom
bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone
správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o
zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu
a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor
záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

8. Podľa § 161 ods. 1 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na
jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. (3)

9. Pokiaľ sa v občianskom súdom konaní nechal žalobca právne zastúpiť a žalobu podal v jeho mene
zvolený právny zástupca bez preukázania oprávnenia k zastupovaniu, treba to považovať za nedostatok

podmienky konania, ktorý možno odstrániť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/30/2010 zo
dňa 20.07.2011).

10. Advokátska kancelária preukazuje oprávnenie podať žalobu v mene vlastníkov bytov
splnomocnením udeleným mu vlastníkmi bytov prenesene, a to prostredníctvom správcu bytového
domu. Súd má za to, že takéto splnomocnenie nie je možné akceptovať z nasledovných dôvodov:

11. Fyzické a právnické osoby sa pri právnom úkone môžu dať zastúpiť inou osobou, a to aj advokátom
alebo právnickou osobou zriadenou za účelom výkonu advokácie. V tomto prípade zastúpenie vzniká
na základe dohody o plnej moci v zmysle § 23 OZ. Zastúpenie na základe plnej moci je teda
právnym vzťahom medzi zástupcom a zastúpeným, založený zmluvou, ktorú zákon nazýva dohoda o
plnomocenstve. Na preukázanie existencie vzťahu zastúpenia a jeho rozsahu slúži splnomocnenie ako
jednostranný právny úkon zastúpeného. V civilnom sporovom konaní je potrebné udeliť splnomocnenie
zástupcovi písomne. V zásade sa vyžaduje, aby zástupca preukázal plnomocenstvo pri prvom
procesnom úkone, právna prax pripustila aj preukázanie oprávnenia zastupovať stranu sporu aj
dodatočne (R12/1985). V zmysle § 24 OZ musí zástupca konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže
ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

12. Keďže sú stranou sporu označení jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, bolo
v zmysle § 92 ods. 1 CSP potrebné, aby tieto označené subjekty udelili písomne splnomocnenie
advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie ich v konaní. Z dikcie ustanovenia § 92 ods. 1
CSP jednoznačne vyplýva, že strana udelí písomne splnomocnenie splnomocnencovi, a nie jej tvrdený
zákonný zástupca.

13. Naviac, nebolo ani preukázané, že by správca bol v prejednávanej veci zákonným zástupcom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V zmysle § 8b ods. 1 ZoVB je správca oprávnený konať za
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom len pri správe domu, pričom v zmysle
vety druhej zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v troch
vymedzených prípadoch, medzi ktoré nepatrí prípad tu prebiehajúceho konania. Súd má za to, že
správca nie je v prejednávanej veci zákonným zástupcom vlastníkov bytov zmysle § 8b ods. 1 ZoVB,
pretože zákonodarca vymedzil oblasti zákonného zastúpenia správcom taxatívne a v prípade úverového
záväzku nemožno hovoriť ani o všeobecnej povahe správy bytového domu správcom (§ 8b ods. 2
ZoVB). Na tomto stave pritom nič nezmenila ani novelizácia zákona č. 182/1993 Z.z. od 01.01.2016,
ktorá doplnila dikciu § 8b ods. 1 zákona o vetu druhú.

14. Aj v prípade, že by bol správca oprávnený uzavrieť v mene vlastníkov bytov zmluvu o úvere (čo
zatiaľ súd nemal dôvod podrobne skúmať, nakoľko sa to týka merita veci), nebolo z hľadiska procesného
preukázané, že by bol správca splnomocnený konať v mene vlastníkov bytov v prípade civilného
sporového konania týkajúceho sa nárokov z tejto zmluvy, resp. aby v mene vlastníkov bytov splnomocnil
na zastupovanie advokáta alebo advokátsku kanceláriu. Vzťah medzi správcom a vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov je zmluvným vzťahom, pričom oprávnenia správcu vyplývajú z dohody o
plnomocenstve obsiahnutej najčastejšie v zmluve o výkone správy. Pokiaľ ide o úverové záväzky a
z nich plynúce nároky, nie je dané zákonné splnomocnenie pre konanie správcu a v konaní nebolo
preukázané ani splnomocnenie správcu pre zabezpečenie právnych služieb pre označených žalobcov.
Súd tiež poukazuje na znenie článku III. bod 5. zmluvy o výkone správy, z ktorého vyplýva, že vlastníci
bytov ďalej splnomocňujú správcu k právnym úkonom súvisiacim s uzatvorením ostatných zmlúv, ktoré
nesúvisia priamo s bežnou správou domu, a to zmluvy o dielo, úverové zmluvy, ktorými sa zabezpečujú
opravy, rekonštrukcie a modernizácie domu a iné ďalšie zmluvy súvisiace s domom (kam by mohlo
teoreticky patriť poskytovanie právnych služieb), po predchádzajúcom súhlase vlastníkov bytov v dome,
ktorý súhlas v konaní preukázaný nebol.

15. Ak aj predložené plnomocenstvo bolo akceptované v konaní pred NBS, pre súd takáto akceptácia
zo strany NBS nie je záväzná, keď následky jeho akceptovania v prípade konania pred NBS sú úplne
iné ako následky jeho akceptovania v civilnom sporovom konaní. Keďže v zmysle čl. VII. bod 4. zmluvy
o výkone správy bolo potrebné o úvere rozhodnúť hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou
väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov v dome, je vylúčené, aby uplatňovanie nárokov z tejto zmluvy
v civilnom sporovom konaní a v spojení s tým udelenie splnomocnenia advokátskej kancelárii (s čím

majú byť spojené náklady vyčíslené v žalobe zatiaľ na cca 6.600,- eur) bolo možné považovať za bežnú
vec spojenú so všeobecnou správou bytového domu vyplývajúcou zo zákona.

16. V posudzovanom prípade je žaloba opatrená podpisom advokátskej kancelárie, ktorá sa označuje za
právneho zástupcu žalobcov, avšak súd nemá za preukázané zastúpenie žalobcov právnym zástupcom
označeným v záhlaví žaloby. Nakoľko predložené splnomocnenie nepreukazuje oprávnenie advokátskej
kancelárie podať predmetnú žalobu, súd vyzval žalobcov prostredníctvom označeného právneho
zástupcu na doloženie relevantného splnomocnenia v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 CSP. Ani na
výzvu súdu také splnomocnenie predložené nebolo, hoci bolo dané poučenie o následku zastavenia
konania pre existenciu prekážky konania.

17. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 19 S 43/02, časopis
Zo súdnej praxe č. 30/2003, podľa ktorého, „podanie, urobené osobou, ktorá sa označila za zástupcu
účastníka bez preukázania oprávnenia na zastupovanie účastníka spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 28 ods. 1 OSP, treba považovať za nedostatok podmienky konania na strane účastníka (nedostatok
splnomocnenia), ktorý možno odstrániť. Právne významné pre posúdenie, či ide o takýto nedostatok
podmienky konania, je nielen to, kto podanie urobil, ale predovšetkým to, či táto osoba procesný
úkon urobila za iného (účastníka konania) ako jeho zástupca.“ Ďalej súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp.zn. 1 Cdo 152/2010, podľa ktorého, „ak odvolanie podáva
advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie
zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, nejde o odvolanie podané neoprávnenou
osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka, neuplatňuje v
konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok
preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno
odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 104 ods. 2
v spojení s § 211 ods. 2 OSP).“

18. Súd zároveň poukazuje na rozpor v tom, že hoci je poukazované na ustanovenie § 8b ods. 1
ZoVB, ktoré ustanovenie umožňuje správcovi v konaní v určitých sporoch vystupovať za vlastníkov
bytov, žaloba v prejednávanej veci takto podaná nebola (ako žalobcovia sú označení priamo vlastníci
bytov a nebytových priestorov, a nie správca), keď zároveň správca (vychádzajúc z podaní) ani nemá
vystupovať v tomto konaní. Ak však mal byť daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB,
žaloba mala byť podaná správcom za vlastníkov bytov, ktorý si na svoje zastúpenie (nie vlastníkov)
v konaní mohol zvoliť právneho zástupcu. Keďže boli ako žalobcovia označení všetci vlastníci bytov,
je vylúčená aplikácia ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB, ale bolo potrebné, aby označené subjekty udelili
písomne splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie ich v konaní, a to v
zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 CSP (strana udelí písomne splnomocnenie zástupcovi, ktorého si strana
zvolila). Súd tiež poukazuje aj na rozpor týkajúci sa prípadného zmluvného splnomocnenia správcu na
konanie, keď v podaní zo dňa 17.05.2017 (č.l. 133) sa uvádza, že bolo dané aj zmluvné splnomocnenie
pre správcu na základe zmluvy o výkone správy, pričom v podaní zo dňa 16.10.2017 (rub č.l. 166) sa
na rozdiel od toho uvádza, že zvoleným zástupcom pre toto súdne konanie nikdy nebol správca a z
tohto dôvodu do súdneho spisu nebola založená plná moc. Súd dodáva, že v prípade, ak by aj zmluvné
splnomocnenie pre správcu preukázané bolo, bolo by potrebné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 CSP,
podľa ktorého sa zvolený zástupca nemôže dať zastúpiť, a teda zastúpenie advokátskou kanceláriou
by ani nebolo možné.

19. Argumentáciu, že za obchodnú spoločnosť koná pred súdom štatutárny orgán bez toho, aby súd
vyžadoval osobitné splnomocnenie, a preto nie je potrebné splnomocnenie ani v tu prejednávanej veci,
nie je možné uznať. Právnická osoba svoju vôľu totiž inak ako prostredníctvom štatutárneho orgánu
prejaviť nevie, čo je odlišné od vlastníkov bytov, ktorí by v konaní mohli vystupovať aj bez zástupcu, ak
ide o fyzické osoby spôsobilé na právne úkony.

20. Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať
v jeho mene v rámci uvedenej záležitosti. Splnomocnením disponuje splnomocnenec za účelom, aby
sa preukázal tretej osobe, že je oprávnený v uvedenej veci konať za splnomocniteľa. V čl. 17 CSP je
vyjadrená zásada hospodárnosti konania, v zmysle ktorej súd koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. S poukazom na početnosť označených žalobcov
a zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 CSP, ale najmä s poukazom na skutočnosť, že

splnomocnením má disponovať tá osoba, ktorá tvrdí, že má oprávnenie konať v mene splnomocniteľa
(tu advokátska kancelária za vlastníkov bytov), súd nedoručoval výzvu na preukázanie splnomocnenia
vlastníkom bytov, ale advokátskej kancelárii, keďže je to práve označený splnomocnenec, ktorý by mal
disponovať riadnym splnomocnením, a nie označení žalobcovia.

21. Súd dodáva, že uvedený postup je nevyhnutný na ochranu vlastníkov bytov, ktorí sú tými,
ktorým v spojení s týmto konaním vzniknú trovy konania (v podobe trov ich právneho zastúpenia
vyčíslených v žalobe), a ktorí v prípade neúspechu v konaní môžu znášať i trovy protistrany (čím súd
neprejudikuje rozhodnutie vo veci, len uvádza jednu z možností skončenia sporu), a preto musí byť
jednoznačne preukázané, že s podaním žaloby v ich mene súhlasili, a za tým účelom splnomocnili
advokátsku kanceláriu. Súd poukazuje na to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcom v
čase podania žaloby, a ktoré sú uvedené v žalobe, rozhodne nie sú zanedbateľné, pričom tieto neznáša
správca bytového domu, ale vlastníci bytov. Doposiaľ nebolo predložením potrebného splnomocnenia
preukázané, že vlastníci bytov sú uzrozumení s podaním žaloby a s nákladmi, ktoré sú s tým spojené.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

26. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy
výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Súd má za to, že v konaní existujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú
použitie citovaného ustanovenia.

27. Nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje medzi stranami sporu, tu by musel zaviazať k náhrade
trov konania žalovanej žalobcov, pretože zastavenie konania bolo zavinené neodstránením prekážky
konania zo strany žalujúcej (§ 256 ods. 1 CSP). Súd mal však za to, že by bolo v rozpore s princípom
spravodlivosti, aby náhradu trov konania žalovanej mali znášať označení žalobcovia, ktorí s najväčšou
pravdepodobnosťou nemajú o konaní vedomosť. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že kým na
strane žalobcov ide o fyzické osoby, na strane žalovanej ide o podnikateľa, ktorého majetková sféra
nebude použitím výnimočného ustanovenia badateľne dotknutá. Podporne súd poukazuje na uznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoPr/4/2017-336 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súd v obdobnej
situácii pri nedostatku riadneho plnomocenstva pre advokátsku kanceláriu aplikoval ustanovenie § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania.

28. Súd teda nepopiera, že žalovaná nezavinila späťvzatie žaloby, a teda by v zásade mala nárok
na náhradu trov konania, avšak vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za také dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu výnimočný postup podľa § 257 CSP, a síce nepriznať nárok
na náhradu trov konania žalovanej strane, ktorá týmto rozhodnutím nebude výrazne dotknutá vo svoje
majetkovej sfére. Z uvedeného dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď žalovanej vo výroku II. uznesenia nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.