Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/278/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116203486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: Q.. H. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.
hrdinov163/66,Svidník,protižalovanému:PROFICREDITSlovakias.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:
35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.768 eur a
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 17C/56/2016-54 zo dňa 15.07.2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému s tým, že
o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobkynibezdôvodné
obohatenie vo výške 2 768 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z priznanej istiny od 4.3.2016
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom určil, že zmluvná
podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 23.12.2010, uvedená v článku 8, bod

8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu,
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy,
uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi
odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
367,49 Eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo
výške 167,04 Eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na

základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ
je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplatu, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tretím
výrokom určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300033105 z 23.12.2010,
uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je
splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru

podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a/ tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvinguDlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodlinazapočítanívzájomnýchpohľadávokatopohľadávkyDlžníkavoči
Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b/ tejto

Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa
článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v
čl. 2 Žiadosti/Zmluvy“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napokon uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré sa mu priznávajú vo výške 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 43a) ods. 1, 2 § 44 ods. 2, § 52, § 53
ods. 1, §53a, § 451 ods. 1, 2, § 486, § 517 ods. 1, 2 a § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. §
9 ods. 2, § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona č 129/2010 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300033105. Z obsahu bodu 5

zmluvy, ktorý žalobkyňa so žalovaným podpisovala vyplýva, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1.500
Eur s mesačnou splátkou 77,05 Eur. Celkovú čiastku, ktorú mala vrátiť bola suma 3.698,40 Eur, RPMN
77,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 44,57 % a zároveň jej bol poskytnutý aj
revolving vo výške 628,73 Eur s celkovou čiastkou, ktorú zaplatí za revolving 1.849,20 Eur, RPMN 64,19
% s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %. Údaje v bode 6 už boli vypĺňané samostatne žalovaným po

schválení revolvingového úveru po podpise zmluvy žalobkyňou 20.12.2010 a odlišujú sa čo do uvedenia
výšky RPMN za úver oproti údajom v bode 5, kde bola uvedená výška 70,01 %, v bode 6 je RPMN vo
výške 66,21 % a ďalej sa odlišujú údaje RPMN pri revolvingu, keď v bode 5 je uvedená výška 64,19 % a v
bode 6 výška 60,19 %. Ďalej je tu ešte rozdielny údaj týkajúci sa schválenej výšky revolvingu 795,77 Eur
oproti údaju, ktorý je uvedený v bode 6, kde je poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 Eur. Tieto rozdielne

údaje spôsobujú, že zo strany žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebol dodržaný postup pri uzatváraní
zmluvy podľa § 44 ods. 1 Oz, lebo podľa tohto ustanovenia zmena, ktorú vykonal žalovaný pri schválení
úveru a uviedol v bode 6. zmluvy, znamená nový návrh, ktorý žalobkyňou nebol prijatý. Preto dojednanie
týkajúce sa výšky RPMN je neplatným dojednaním, resp. nedošlo k zmluvnému dojednaniu v zmysle
§ 43 a) až § 43 c) v procese zmluvného dojednania. To vedie potom k záveru, že zmluva neobsahuje

platné dojednanie zmluvnej podmienky o výške RPMN. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že
zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), dobu trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti. V zmluve o revolvingovom úvere sa nachádza pri označení splatnosť
úveru údaj 45/15. Súd má za to, že takýto údaj nezodpovedá požiadavke, ktorá je vyslovená v § 9
ods. 2 písm. f), keď v spotrebiteľskej zmluve má byť jednoznačne uvedený termín konečnej splatnosti a

takýto údaj uvedený v zmluve tomu nezodpovedá, lebo je neurčitý, nejasný a tak ako uvádza žalobkyňa,
je ponechaný na voľnej interpretácii, čo môže viesť k ďalším nejasnostiam týkajúcich sa ukončeniu
spotrebiteľskejzmluvy.Užlententonedostatokspôsobuje,žetakátozmluvavzmysle§11ods.1písm.b)
ad)zák.129/2010Z.z.jebezúročnáabezpoplatkov.Ztohtodôvodupokiaľžalovanýprijalnaviacplnenie
o sumu 2.768 Eur (rozdiel medzi zaplatenými splátkami zo strany žalobkyne vo výške 4.545,95 Eur a

čerpanou výškou úveru 1.777,95 Eur), predstavuje plnenie prijaté bez právneho dôvodu v zmysle § 451
ods. 1, 2, ktoré je žalovaný povinný vydať a na jeho vydanie súd žalovaného zaviazal. Pokiaľ žalovaný
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd má za to, že k premlčaniu nedošlo, lebo platí
premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. desaťročná lehota, lebo žalovaný
ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje

svoje služby, a preto možno od neho oprávnene očakávať, že sa vo vzťahu k nemu bude správať poctivo,
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Je preto dôvodné predpokladať, že
žalovaný musel vedieť, že neuvedením náležitosti podľa § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. nastane sankcia
predpokladanázákonom.t.j.ženebudemôcťoddlžníkažiadaťúrokzúveruaniinépoplatkyapreprípad,
že tak urobí bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený a jeho konanie preto nemožno hodnotiť

inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne
z nepriamym úmyslom získať majetkový prospech (rozsudok KS Prešov 7Co 84/2011 z 12.12.2011,
2Co 9/2012 z 21.1.2013). Súd preto dospel k záveru, že sa nejedná o premlčaný nárok, lebo platná
objektívna 10 ročná premlčacia lehota, neuplynula, preto žalobe plne vyhovel a uložil žalovanému
vydať žalobkyni takto bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neprijateľných

zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300033105 z 23.12.2010 uvedené v bode
8.1, 8.4, keď poukazovala na to, že žalovaný naďalej používal tieto neprijateľné podmienky hoci v zmysle
§ 53 a) Občianskeho zákonníka má povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v
akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienkyvyplýva zo samotného rozhodnutia a to konkrétne v rozsudku 9C 140/2013 OS Prešov zo 04.06.2014
v spojení s rozhodnutím krajského súdu 7Co 307/2014 z 09.09.2015, ktoré boli súdu predložené.
Argumentácia žalovaného, že sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čomu má

svedčiť aj grafická rozlíšenosť, súd považuje za neopodstatnenú z dôvodu, že tieto zmluvné podmienky
vopred pripravil žalovaný a žalobkyňa ako spotrebiteľka ich mohla len prijať, alebo neprijať. Medzi
nimi žiadne zmluvné dojednania o zmluvných podmienkach neboli predmetom žiadneho individuálneho
jednania. Naviac toto zmluvné dojednanie je radené v kontexte celej zmluvy, nie je osobitne vymedzené.
Žalovaný okrem tvrdenia, že ide o individuálnu zmluvnú podmienku, nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by

preukázal svoje tvrdenia. So žalobkyňou neboli dojednávané žiadne individuálne zmluvné podmienky,
teda žalobkyňa nemohla ovplyvniť formulár zmluvných podmienok, ktoré pripravil žalovaný. Mohla ich
len prijať, alebo neprijať ako celok. Ako sa uvádza vo vyššie citovaných rozhodnutiach, neprijateľnosť
tohto zmluvného dojednania spočíva v okolnostiach a aplikácii tohto ustanovenia, keď táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke
o odklad splátok, a teda môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal za

to protiplnenie. Vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia je minimálne v rozpore s
dobrými mravmi. Preto ide o nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom je znížiť sumu úveru vyplácanú
dlžníkovi nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym.
Na základe takéhoto dojednania je možné, že spotrebiteľ nikdy o odklad splátok nepožiadal, napriek
tomu zaplatí za odklad požadovanú sumu uvedenú v zmluve, v dôsledku čoho mu bude vyplatená

nižšia suma úveru, než akú si dojednal po odpočítaní odplaty za uvedenú službu. Dohoda o takejto
službe je súčasťou úverovej zmluvy začlenená v kontexte celej zmluvy od bodu 8.1 po bod 8.6, kde sú
podpisované samostatne, ale ani toto grafické oddelenie textu dohody o poskytnutí služby nespôsobuje
jehosamostatnúpovahuasúdytútodohodupovažujúzasúčasťzmluvyoúvereazajednuzozmluvných
podmienok o úvere.

4. Rozhodnutie o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že ho priznal dňom 04.03.2016,
kedy sa dostal žalovaný do omeškania po doručení žaloby 03.03.2016. Výška tohto úroku je stanovená
úrokovou sadzbou ESB plus päť percentuálnych bodov k 1. dňu omeškania, ktorá v tomto čase
predstavovala 5,05 %. Priznané plnenie uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o

trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP). Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov konania vo
výške 100 %, ktorá jej bude následne po právoplatnosti rozsudku priznaná samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1

písm. d), f) a h) CSP. Žalovaný poukázal na to, že z ust. § 11 ods. 1 písm. a zákona č. 129/2010 Z.z. písm.
a) vyplýva, že chýbajúci údaj má za následok kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zákon neurčuje ako dôsledok neplatnosť zmluvy, alebo záver, že zmluva nevznikla. Ak konajúci súd
dospel k záveru, že nedošlo k dohode o RPMN, potom takýto jeho záver je nesprávnym a nemá
oporu v žiadnom zákone. Pre vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie je podstatná dohoda o

RPMN. Zároveň žalovaný napadol záver súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k dohode o hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd pri tomto závere vôbec neprihliadol na ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z.z. a s ním súvisiacej právnej úpravy. Údaj o RPMN sa v zmysle žiadnej zákonnej úpravy
dohodnúť nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z.z., ani iný právny predpis neurčujú, že pôjde o dohodnutý údaj,
ale o vypočítaný ukazovateľ. Z rozsudku nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal za preukázané,

že ide o dohodnutý údaj, pričom až na základe takéhoto konštatovania by sa mohlo pristúpiť k aplikácii
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závery súdu prvej inštancie nie sú v súlade nielen so zákonom
č. 129/2010 Z.z., ale ani s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Prihliadať na
nepriamy účinok uvedenej smernice je výslovne formulované v jej čl. 22 ods. 1. Predmetná smernica

má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Jej cieľom je, aby sa v každom členskom
štáte konkrétne ustanovenia rovnako používalo a vykladalo. Členské štáty nie sú oprávnené, či už
legislatívne, alebo aplikačne prijímať odchylné ustanovenia. Z jej ustanovení vyplýva, že zmluva o úvere
má obsahovať údaj o RPMN, vypočítaný v čase jej uzavretia. Únijné právo jednoznačne určuje okamih
kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN. Teda údaj bude vypočítaný v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej

inštancierozhodoloexistenciibezdôvodnéhoobohatenianazákladenesprávnychapredčasnýchúvaho
dôvodoch,prektorékjehovznikumalodôjsť.Dôkazotom,ženastranežalovanéhomalbyťdanýúmysel
získať bezdôvodné obohatenie zaťažuje žalobcu. Z rozsudku nie je zrejmé aký dôkaz súd vykonal
za týmto účelom a z akého dôkazu zistil, že na základe konkrétnych skutkových okolností, žalovanýsledoval získanie bezdôvodného obohatenia. O existencii úmyslu získať obohatenie nie je v zákone
určená domnienka, čiže súd musí mať túto skutočnosť preukázanú takými dôkazmi, z ktorých vyplýva
tento záver. Súd uvádza všeobecnú úvahu o úmysle, ktorá nie je podporovaná žiadnym dôkazom.

Žalovaný napadol rozpor záverov súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nielen so zákonom (§
107 ods. 1, 2, § 125 a § 132 O.s.p.), ale napríklad aj s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9Co/516/2015. Žalovaný tiež napadol výrok súdu o tom, že ust. čl. 8, 8.1 a 8.4 sú neprijateľnou
podmienkou. Z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadny dôvod, na základe čoho súd dospel k záveru,
že bol 8.4 v čl. 8 je neprijateľnou podmienkou. Rozsudok neobsahuje žiadne odôvodnenie. Zároveň

je v rozsudku nepreskúmateľné aj to, na základe čoho súd dospel k záveru o neprijateľnosti celého
ust. čl. 8, ods. 8.1. Nie je zrozumiteľné v čom má byť daná nerovnováha v súvislosti s ustanoveniami
daného bodu 8.1, ktoré upravujú obsah práva a odklad splatnosti splátok. Zároveň žalovaný napadol
záver súdu aj preto, že dôvody neprijateľnosti nehodnotí podľa obsahu čl. 8 bod. 8.1, ale podľa okolností
jeho aplikácie, čiže pre prípad, kedy spotrebiteľ službu spočívajúcu v odklade splátok nevyužite. Takýto
postup je nesprávny, pretože to isté ustanovenie v zmysle úvah a záverov súdu žiadnu nerovnováhu

nebude spôsobovať, ak spotrebiteľ služby aj využije. Záver súdu je v rozpore s § 53 Občianskeho
zákonníka, ktoré za neprijateľnú podmienku považuje len také ustanovenie, ktoré svojím obsahom vo
všeobecnosti spôsobuje nerovnováhu nielen v určitých prípadoch. V závere navrhol, aby odvolací súd
žalobe vyhovel, alebo alternatívne, aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil trovy prvoinštančného i odvolacieho konania. Podaním označeným ako oprava, žalovaný opravil

odvolací petit s tým, že navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu vo veci zamietol,
alternatívne, aby zrušil rozsudok a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konanie.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, aj keď jej právnemu zástupcovi bolo doručené dňa

30.11.2016.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania po zistené, že odvolanie bolo podané v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenie pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.09.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalovaného uvádza.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8300033105. Obsahom bodu 5 zmluvy, ktorý žalobkyňa so žalovaným
podpisovala vyplýva, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur z mesačnou splátkou 77,05 Eur.
Celkovú čiastku, ktorú mala vrátiť bola suma 3.698,40 Eur, RPMN 77,01 %, ročná úroková sadzba 70,01

%, priemerná RPMN 44,57 % a zároveň jej bol poskytnutý aj revolving vo výške 628,73 Eur s celkovou
čiastkou, ktorú zaplatí za revolving 1.849,20 Eur, RPMN 64,19 % s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %.
Údaje v bode 6 už boli vypĺňané samostatne žalovaným po schválení revolvingového úveru po podpise
zmluvy žalobkyňou 20.12.2010 a odlišujú sa čo do uvedenia výšky RPMN za úver oproti údajom v bode
5, kde bola uvedená výška 70,01 %, v bode 6 je RPMN vo výške 66,21 % a ďalej sa odlišujú údaje

RPMN pri revolvingu, keď v bode 5 je uvedená výška 64,19 % a v bode 6 výška 60,19 %. Ďalej je tu
ešte rozdielny údaj týkajúci sa schválenej výšky revolvingu 795,77 Eur oproti údaju, ktorý je uvedený v
bode 6, kde je poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 Eur.

10. Podľa ust. § 43a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý

je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak
je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ
zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.11. Podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je

však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

12. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

14. Odvolací súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že rozdielne uvedené údaje žalovaným
v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300033 spôsobujú, že zo strany žalovaného pri uzatváraní zmluvy

nebol dodržaný postup podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo podľa tohto ustanovenia
zmena, ktorú vykonal žalovaný pri schválení úveru a uviedol v bode 6 zmluvy, znamená nový návrh,
ktorý žalobkyňou nebol prijatý. Dojednanie týkajúce sa výšky RPMN je neplatným dojednaním, resp.
nedošlo k zmluvnému dojednaniu v zmysle § 43a až 43c v procese zmluvného dojednania. Skutočne
uvedené vedie k záveru, že zmluva neobsahuje platné dojednanie zmluvnej podmienky o výške RPMN.

Zmluva tak ako to uviedol súd prvej inštancie neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona
č. 129/2010 Z.z., a to dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. V zmluve o revolvingovom
úvere sa nachádza pri označení splatnosť úveru údaj 45/15. I odvolací súd má za to, že takýto údaj
nezodpovedá požiadavke, ktorá je vyslovená v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona, keď v spotrebiteľskej
zmluve má byť jednoznačne uvedený termín konečnej splatnosti a takýto údaj uvedený v zmluve tomuto

nezodpovedá, lebo je neurčitý, nejasný a je ponechaný na voľnej interpretácii, čo môže viesť k ďalším
nejasnostiam týkajúcim sa ukončenia spotrebiteľskej zmluvy. I odvolací súd má za to, že už tento
nedostatokspôsobuje,žezmluvajevzmysle§11ods.1písm.b)ad)zákonač.129/2010Z.z.bezúročná
abezpoplatkov.Žalovanýskutočneprijalnaviacplnenieosumu2.768,-eur,čopredstavujerozdielmedzi
zaplatenýmisplátkamizostranyžalobkynevovýške4.545,95euračerpanouvýškouúveru1.777,95eur.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o plnenie prijaté bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný povinný vydať. Preto súd prvej inštancie správne
zaviazal žalovaného na vydanie sumy 2.768,- eur žalobkyni. Správne súd prvej inštancie aplikoval aj
úrok z omeškania, i dobu, teda deň 04.03.2016, kedy sa žalovaný dostal do omeškania po doručení
žaloby dňa 03.03.2016. Výška tohto úroku je správne stanovená úrokovou sadzbou ESB + 5 % hlavných

bodov k prvému dňu omeškania, ktorá v čase doručenia žaloby predstavovala 5,05 %.

15. Odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú námietku žalovaného čo do premlčania uplatneného nároku,
keď tvrdil, že k premlčaniu došlo. I odvolací súd má za to, že platí premlčacia lehota v zmysle ust. §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. 10-ročná lehota. Skutočne žalovaný tak ako to správne uviedol

súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku (bod 8) ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má
odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho oprávnene
očakávať, že sa vo vzťahu k nemu bude správať poctivo, dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov. Je preto dôvodné predpokladať, že žalovaný musel vedieť, že neuvedením
náležitosti podľa § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. nastane sankcia predpokladaná zákonom. t.j. že nebude

môcť od dlžníka žiadať úrok z úveru ani iné poplatky a pre prípad, že tak urobí bol s uvedenou zákonnou
sankciou uzrozumený a jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. I odvolací súd poukazuje na svoju rozhodovacia prax, napr. i na rozhodnutia, ktoré uviedol súd
prvej inštancie, a to 7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011, 2Co/9/2012 zo dňa 21.01.2013 a ďalšie. Preto súd

prvej inštancie správne na námietku premlčania žalovaného neprihliadol a priznal žalobkyni bezdôvodné
obohatenie tak ako bolo popísané vyššie.16.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17.Podľaust.§53a)Občianskehozákonníka,aksúdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa

rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala určenia neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300033105 z 23.12.2010 uvedené v bode 8.1, 8.4,

keď poukazovala na to, že žalovaný naďalej používal tieto neprijateľné podmienky hoci v zmysle §
53 a) Občianskeho zákonníka má povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v
akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky
vyplýva zo samotného rozhodnutia a to konkrétne v rozsudku 9C 140/2013 OS Prešov zo 04.06.2014
v spojení s rozhodnutím krajského súdu 7Co 307/2014 z 09.09.2015, ktoré boli súdu predložené. I

odvolací súd má za to, že argumentácia žalovaného, že sa jednalo o individuálne dojednané zmluvné
podmienky je neopodstatnená z dôvodu, že tieto zmluvné podmienky vopred pripravil žalovaný a
žalobkyňa ako spotrebiteľka ich mohla len prijať, alebo neprijať. Medzi nimi žiadne zmluvné dojednania
o zmluvných podmienkach neboli predmetom žiadneho individuálneho jednania. Naviac toto zmluvné
dojednanie je radené v kontexte celej zmluvy, nie je osobitne vymedzené. Žalovaný okrem tvrdenia, že

ide o individuálnu zmluvnú podmienku, nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia.
So žalobkyňou neboli dojednávané žiadne individuálne zmluvné podmienky, teda žalobkyňa nemohla
ovplyvniť formulár zmluvných podmienok, ktoré pripravil žalovaný. Mohla ich len prijať, alebo neprijať
ako celok.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že neprijateľnosť zmluvného dojednania tak
ako je popísané vyššie, spočíva v okolnostiach a aplikácii tohto ustanovenia, keď zmluvná podmienka
platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o odklad splátok,
a teda môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to protiplnenie.
Vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia je skutočne minimálne v rozpore s dobrými

mravmi. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorej cieľom je znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi
nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania sa, spôsobom navonok neutrálnym. Je možné,
že spotrebiteľ nikdy o odklad splátok nepožiada, napriek tomu zaplatí za odklad požadovanú sumu
uvedenú v zmluve. Pritom mu bude vyplatená nižšia sumu úveru, než akú si dojednal po odpočítaní
odplaty za uvedenú službu. Dohoda o takejto službe je skutočne súčasťou úverovej zmluvy, začlenená

v kontexte celej zmluvy od bodu 8.1 po bod 8.6, kde sú podpisované samostatne. I odvolací súd
súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ani toto grafické oddelenie textu dohody o poskytnutí služby
nespôsobuje jeho samostatnú povahu a túto dohodu je potrebné považovať za súčasť zmluvy o úvere
a za jednu zo zmluvných podmienok o úvere. Skutočne pokiaľ žalovaný používa neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorú určil súd za neplatnú, porušuje ust. § 53a Občianskeho zákonníka, ktorá mu ukladá

povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný naďalej
hrubo porušuje svoje povinnosti, a preto bolo namieste opätovne vyhlásiť tieto zmluvné podmienky za
neprijateľné.Kodvolacejnámietkežalovaného,žebod8.4včl.8jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,
súd prvej inštancie nijako neodôvodnil. Odvolací súd uvádza, že tak ako bolo uvedené vyššie, súd prvej

inštancie riadne odôvodnil, že dohoda o službe je súčasťou úverovej zmluvy a začlenená v kontexte celej
zmluvy od bodu 8.1 po bod 8.6, to znamená, že sa zaoberal bodmi od 1 až po bod 6, pričom odvolací
súd v tejto súvislosti uvádza, že bod 8.4 v čl. 8 sa zaoberá odplatou za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok úveru. Touto otázkou odplaty sa súd prvej inštancie zaoberal riadne. V tejto súvislosti odvolacísúdpoukazujenasvojurozhodovaciupraxinaprávoplatnérozhodnutie,ktoréuvádzaižalobcavžalobei
súd prvej inštancie sp. zn. 7Co/307/2014 zo dňa 09.09.2015. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia

(porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997. sťažnosť č. 21522/93. Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998. sťažnosť
č. 20124/92. Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1: uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu

právneho posúdenia veci.

19. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 396 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k
žalovanému s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.