Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917208087
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917208087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu : Orange Slovensko, a.s., so sídlom
v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s r.o., Advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej : B. I.,
narodená XX.X.XXXX, trvale bytom v J.C., Y. XXXX/XX, o zaplatenie 817,89 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 31. januára 2018 sp.zn. 15Csp
185/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

a vo výroku III. o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 31.1.2018 č.k.
15 Csp 185/2017-76 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 138,39 € s 5% ročným úrokom z
omeškania od 8.1.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol (výrok II.), žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 817,89 € s
príslušenstvom, z toho titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby žiadal priznať sumu 138,39
€ a titulom zmluvnej pokuty sumu 679,50 €. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa
4.6.2015 zmluvu č. W. XXXXXXX a Dodatok k zmluve. Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutých služieb vo výške 138,39 €, porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto si uplatňoval spolu
s uvedenou čiastkou aj zmluvnú pokutu vo výške 179,50 € v súlade s Dodatkom k zmluve.

3. Právne vec posúdil podľa článku 8 a § 149 CSP spolu s § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm. b/, § 44
ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, ods. 4
písm. k/, § 420 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 588 a § 517 ods. 2 Obč. zák. spolu s § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. V konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb
a jej Dodatok, na základe čoho žalobca vystavil žalovanej faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby
spolu vo výške 138,39 €, ktoré žalovaná neuhradila, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Zároveň uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania z nezaplatenej ceny poskytnutých služieb

odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.4. Po citácii článku 2 bod 2.3 písm. a/ a bod 2.5 Dodatku k zmluve súd zamietol žalobu v časti zmluvnej
pokuty vo výške 679,50 € konštatujúc zistenie, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a nedošlo ani k
platnej dohode o zmluvnej pokute.

5. Ako prvé vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že suma 679,50 Eur, ktorú žalobca
v Dodatku k Zmluve o poskytovaní služieb a v pokuse o pokonávku zo dňa 19.10.2015 kvalifikoval
ako úhradu zmluvnej pokuty/škody nie je škodou. Dôvodil, že pokiaľ žalobca kvalifikuje ako škodu
výšku zľavy, ktorú poskytol žalovanej pri dohode o kúpnej cene telekomunikačných prístrojov, táto

kvalifikácia podľa súdu prvej inštancie nemá oporu v platnej právnej úprave. Žalobca platne dohodol
so žalovanou výšku kúpnej ceny a jeho tvrdenie, že výška zľavy je jeho majetkovou ujmou, je len
účelovým tvrdením žalobcu. Odpredané telekomunikačné zariadenie po uzavretí platnej kúpnej zmluvy
už nemohlo byť majetkom žalobcu od momentu jeho odovzdania žalovanej. Jeho majetkom sa stala
kúpna cena prístrojov, ktorú si dohodol so žalovanou, a preto k žiadnemu zníženiu hodnoty majetku
žalobcu nedošlo. Súd má za to, že žalobca sa len snaží účelovo získať majetkovú hodnotu, ktorú mala

pre neho tvoriť zmluvná pokuta žalovanej, hoci žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Svedčí o tom aj
text Pokusu o pokonávku zo dňa 19.10.2015, ktorý obsahuje pri sume 679,50 Eur označenie nároku
zmätočným, zavádzajúcim a nepreskúmateľným výrazom „zmluvná pokuta/náhrada škody“.

6. Následne súd prvej inštancie ozrejmil svoje úvahy vo vzťahu k ne/platnosti dojednania o zmluvnej

pokute, ktoré považuje za neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že
zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktorými sa odberateľovi ukladajú širokospektrálne povinnosti
rôznej závažnosti s následkom zmluvnej pokuty, takže nespĺňajú podmienku určitosti zmluvy tak, aby
bolo možné posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty (bod 2.3 písm. c, 2.4, 2.5 a 2.6 Dodatkov k
zmluvám). Z článku 2.5 písm. b) Dodatku k zmluve absolútne nevyplýva, ktoré z veľkého množstva

uvádzaných porušení zmluvy je sankcionované zmluvnou pokutou. Pokiaľ žalobca mieni postihovať
iba jednou dohodnutou zmluvnou pokutou ktorúkoľvek zo širokospektrálne vymedzených povinností,
tak tým zakladá absenciu určitosti a teda aj platnosti časti zmluvy o povinnosti klienta - spotrebiteľa
uhrádzať zmluvné pokuty. Dohoda o zmluvnej pokute totiž zvýhodňuje žalobcu, aby si sám vybral, ktoré
z množstva dohodnutých porušení zmluvy žalovanou a v ktorom časovom období, postihne a ktoré

nepostihne dohodnutou pokutou bez toho, aby to mohla žalovaná predvídať.

6. Ustanovenie o zmluvnej pokute v Dodatku považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv v spojení so Smernicou
Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom

na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil zmluvnú pokutu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou mobilného telefónu
poskytnutého spotrebiteľovi a jeho akciovou cenou, zároveň nie je zrejmý ani presný spôsob výpočtu
zmluvnej pokuty žalobcom, pri pomernom znižovaní zmluvnej pokuty. Prepočet zmluvnej pokuty nemôže
byť preskúmateľný súdom už len pre skutočnosť, že žalobca ani neuviedol konkrétny deň, od ktorého

odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu, t.j. deň tak závažného porušenia povinností žalovanou, ktoré
zakladá nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Toto ustanovenie podľa názoru súdu spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko v čase
uzatvoreniadodatkuspotrebiteľovinieje zrejméanito,okoľkopresnesaznížinárokžalobcunazmluvnú
pokutu v prípade nedodržania povinnosti žalovanej v zmluvnom záväzku. Súd preto žalobu v časti, v

ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 679,50 Eur zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 spolu s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal, pretože menej úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol a
žalovaná, ktorá bola v spore úspešnejšia, si náhradu trov konania neuplatnila.

8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie proti výroku II., ktorým súd
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/
CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
zamietavej časti zmenil tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 679,50 € s príslušenstvom a prizná
žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že čiastku 679,50 € si neuplatnil titulom náhrady škody,ale titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, na uplatnenie ktorého nároku (na zaplatenie zmluvnej pokuty)
nie je potrebné preukázanie vzniku škody.

9. Zároveň podľa žalobcu nie je správny názor súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmluvnej
pokuty. V tejto súvislosti zdôraznil, že znenie dohody o zmluvnej pokute uvedené v Dodatku k zmluve
uzatvorenej medzi stranami sporu v danom prípade nie je totožné s obsahom znenia Dohody o zmluvnej
pokute, ktorá bola niektorými rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Keďže dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv. zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne

v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, žalobca nedostatky dohody o zmluvnej
pokute, ktoré mu boli v predchádzajúcom období vytýkané odstránil. V danom prípade maximálna výška
zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a Dohoda o
zmluvnej pokute zohľadňuje časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Dohoda teda rozlišuje,
kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti
od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca má za to,

že dojednanie zmluvnej pokuty a jej výšky nemohlo spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného
vzťahu v neprospech spotrebiteľa, pričom dôvodom uzavretia dodatku bolo pre žalovanú získanie
mobilného telefónu za výhodnú cenu. Vzhľadom na výhodu, ktorú žalovaná na základe uzavretia
Dodatku k zmluve získala, je výška dohodnutej zmluvnej pokuty primeraná, objektívne nespôsobilá
poškodiť žalovanú ako spotrebiteľa. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty pritom treba posúdiť vždy v

každom prípade individuálne (viď rozhodnutie NS SR 2 Cdo 172/2007). Žalobca zároveň poukázal na
rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 17 Co 654/2015-57 v obdobnej právnej veci, ktorým nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobcovi priznal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na princíp právnej
istoty deklarovaný v ustanovení článku 2 CSP.

10. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku II. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
III. vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. februára 2019 o 9.45 hod., v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 5.2.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

14. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čomalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne
správny potvrdil.

20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

22. Vzhľadom na to, že žalobca v Dodatku k zmluve (čl.2 bod 2.5.) aj v pokuse o pokonávku zo dňa
19.10.2015 kvalifikoval nárok na zaplatenie suma 679,50 Eur ako úhradu zmluvnej pokuty / náhradu
škody, správne súd prvej inštancie ako prvé ozrejmil, na základe akých úvah dospel k záveru o

nedôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie tejto sumy titulom náhrady škody. Odvolací súd sa s
jeho úvahami v tejto časti plne stotožňuje.

23. Z obsahu a formy Zmluvy a Dodatku k nej je zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej
pretlač formulára mal žalobca už vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce

sa žalovaného, ktorý nemal možnosť obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť
a ani ho neovplyvnil. V tomto smere správne súd prvej inštancie dovodil, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia
chrániace práva spotrebiteľa; a teda ak rozdiel medzi akciovou a skutočnou cenou telefónneho
zariadenia posúdil ako výsledok zmluvného konsenzu medzi účastníkmi zmluvy a Dodatok k zmluve,

ktorý sa týkal odkúpenia telekomunikačného zariadenia, je možné považovať za kúpnu zmluvu.
Účastníci sa dohodli na kúpnej cene telekomunikačného zariadenia, ktorá predstavuje obligatórnu
náležitosť kúpnej zmluvy a jej zaplatením došlo k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej
k telekomunikačnému zariadeniu, ktoré žalovaná prevzala. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s právnym
názorom prvoinštančného súdu, keď konštatoval, že nedošlo k žiadnemu zníženiu hodnoty majetku

žalobcu,keďžežalobcasámponúkolžalovanejtelekomunikačnézariadenievzľavnenejcene,ktorábola
rozhodujúca pre uzavretie Dodatku k Zmluve a žalovaná túto ponuku využila a z tohto dôvodu žalobcovi
nemohla vzniknúť škoda. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej politiky žalobca
predáva telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Cena telekomunikačného zariadenia
bola určená dohodou účastníkov o výške kúpnej ceny a predmet kúpy sa stal vlastníctvom žalovaného

bez akejkoľvek podmienky (§ 588 OZ a § 614 OZ). Preto časť zmluvy o predaji telekomunikačného
zariadenia nemôže v ničom podmieňovať záväzky účastníkov vyplývajúce z ostatných častí zmluvy a
ani spôsobiť vznik škody

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o zmluvnej

pokute v dôsledku jeho neurčitosti.

25. Podľa článku 2 bod 2.3 písm. a) Dodatku k Zmluve účastník (žalovaná) sa zaväzuje, že po dobu 24
mesiacov od uzavretia Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom (so žalobcom)...26. Podľa čl. 2 bod 2.5 písm. a)Dodatku účastník (žalovaná) si je vedomý, že mobilný telefón je
mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu

medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou MT a v zmysle dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 bod 2.2; 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku

takáto príloha) by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný
podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu nasledovne:
a) ak počas doby viazanosti uvedenej v č.l. 2 od 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť riadne a včas
zaplatiť cenu za služby alebo povinnosť riadne a včas uhradiť iný svoj peňažný záväzok voči Podniku
alebo povinnosť uhradiť riadne a včas Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku, je Účastník

povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške
679,50 EUR, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých
mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej
pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto
Dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku

do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu,
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete,
a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov na ktorý bola stanovená doba viazanosti.
Výsledná suma zmluvnej pokuty sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol...

27. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na to, že znenie dohody o zmluvnej pokute uvedené v dodatku k zmluve
uzavretej medzi stranami sporu nie je totožné s obsahom znenia dohody o zmluvnej pokute, ktorá
bola rozhodnutiami iných súdov vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje
na to, že v danom prípade súd nevyhlásil znenie dohody o zmluvnej pokute (uvedené v dodatku k
zmluve) za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale vyhodnotil dohodu v tejto časti ako absolútne neplatnú

v zmysle § 37 OZ, t.j považoval ju za neplatnú (v tejto časti) z iných dôvodov, ako boli dôvody vyhlásenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

28. Aj keď odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že dojednanie zmluvnej pokuty ako tzv.
zabezpečovacieho inštitútu v zmluvných vzťahoch je plne v súlade s platným právnym poriadkom

Slovenskej republiky, nie je možné opomenúť, že takéto dojednanie musí spĺňať všeobecné požiadavky
kladené na všetky právne úkony, ako podmienky ich platnosti, vrátane požiadavky určitosti a
zrozumiteľnosti.

29. Správne preto súd prvej inštancie posudzoval, či dojednanie zmluvnej pokuty v Dodatku spĺňa aj

požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti a dospel k záveru, že znenie ustanovenia čl. 2 - Práva a povinnosti
Podniku a Účastníka, bod 2.5 v Dodatku k Zmluve je neurčité a nejasné, s ktorým záverom sa odvolací
súd stotožňuje.

30. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že ten komu je určený je objektívne schopný pochopiť

výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. V prípade ak sú použité aj výrazové
prostriedky, ktorým adresát nerozumie, musí byť adresátovi ich význam objasnený a vysvetlený
primerane povahe právneho úkonu.

31. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne a musí v nej byť určená výška pokuty alebo v

nej musí byť určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou,
prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať.
Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrená jednoznačne, rovnako ako zmluvná povinnosť,
pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, inak je takáto dohoda neplatná (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Obdo V 4/2003).

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter preskúmavanej zmluvy a
Dodatku k zmluve, je nevyhnutné podrobiť prieskumu aj spotrebiteľskú ne/prijateľnosť dohody strán o
zmluvnej pokute. Takýmto dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy značná nerovnováha,ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa podmienka zakladá. Záver o neprijateľnosti
dohody o zmluvnej pokute, tak ako každej inej zmluvnej podmienky, musí byť vždy preskúmateľným
výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v

právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Ťažisko
posudzovania spotrebiteľskej prípustnosti zmluvnej pokuty musí podľa názoru odvolacieho súdu
spočívať predovšetkým na porovnaní jej výšky s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, a
to v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo.

33. K tomu však môže dôjsť iba ak je vyjadrená jasne a zrozumiteľne na jednej strane výška zmluvnej
pokuty alebo jej výpočet a na strane druhej zabezpečovaná povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej má
byť zmluvná pokuta uplatnená.

34. V danom prípade spôsob, ktorým je v Dodatku upravený postup stanovenia zmluvnej pokuty (jej
výpočet) je podľa názoru odvolacieho súdu pre bežného, či priemerného spotrebiteľa nejasný a nie je

náležite vysvetlený. Takto nejednoznačne vyjadrený spôsob výpočtu zmluvnej pokuty umožňuje rôzny
výklad a v konečnom dôsledku neumožňuje preskúmať jeho správnosť (nielen spotrebiteľovi, ale ani
súdu).

35. Rovnako nie je jasne stanovená zabezpečovaná povinnosť, v dôsledku porušenia ktorej má byť

zmluvná pokuta uplatnená. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že dojednanie o zmluvnej pokute v
Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb spôsobom, na základe ktorého žalobca uplatnil
voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je neurčité aj preto, že zmluvná pokuta je
dohodnutá ako následok porušenia povinnosti riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie
služieb zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou, Dodatkom a Všeobecnými

podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, bez určenia akejkoľvek hranice výšky nedoplatku.
Vychádzajúc z takéhoto znenia aj nedoplatok za poskytnuté služby v sume 1 € (resp. aj v nižšej sume)
bude mať za následok vznik nároku na zmluvnú pokutu.

36. Zmluvná pokuta je teda koncipovaná tak široko (všeobecne), že pre neurčitosť neumožňuje posúdiť

primeranosť výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti.

37. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v Dodatku k Zmluve žalobca uvádza, že Účastník je povinný (v
prípadeporušeniaZmluvnýchpovinností)zaplatiťzmluvnúpokutu,avšaknadruhejstrane uvádzaškodu
spôsobenú rovnakým porušením povinností Účastníka. Rovnako tak v Pokuse o pokonávku žalobca

žiada úhradu pohľadávky z neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby a aj
úhradu zmluvnej pokuty / náhradu škody. Je preto nejasné a neurčité znenie uvedené v Dodatku k
Zmluve, či žalobca žiada náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu. Je tiež nejasné v akom podiele z
neuhradenej sumy za zmluvne dojednanú cenu mobilného zariadenia si žalobca, pre prípad porušenia
zmluvných dojednaní, žiada zaplatiť zmluvnú pokutu, či náhradu škody.

38. Odvolací súd pripomína, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich, v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa

nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (v danom prípade
dojednanie o zmluvnej pokute).

39. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 17 Co 654/2015-57, odvolací

súd uvádza, že stanovisko v uvedenom rozhodnutí nie je záväzné a zároveň zdôrazňuje, že v danom
rozhodnutí súd neriešil otázku ne/určitosti dojednania o zmluvnej pokute, vyjadroval sa iba k otázkči
taktodohodnutázmluvnápokutamedzistranamizmluvyjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktoráby
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej
inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku,
ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, trovy odvolacieho konania
nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).