Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816208168
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816208168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: N. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
P. U. č. XXX proti žalovanému: L. U., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. č. XXX právne zastúpený AK
NOVIKMEC s.r.o., advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou,
IČO: 36 868 701, o zaplatenie 8 298,40 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou zo dňa 29. 06. 2018, č. k. 7C/164/2016-91 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
8.298,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2014 do zaplatenia a sumy 971,70 eur a

náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že začiatkom septembra 2004 v rámci
pôžičky poskytol spoločnosti F. spol. s r.o. C. č. XX, B., v hotovosti 250.000,- Sk. Doba splatnosti bola
ponechaná na vôli dlžníka tak, že mu pôžičku aj s úrokmi splatí, až bude môcť. Peniaze ako spoločník
a konateľ prevzal p. L. U. za prítomnosti ďalšieho spoločníka Ing. F. R. (teraz už nebohý) a svedka T.
R., bytom R. B. č. XXX. Keďže spoločnosť napriek výzve nesplácala pôžičku, požiadal žalobou súd
o určenie splatnosti dlhu v zmysle § 564 OZ. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp.zn. 9C 237/2010 zo dňa 13.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 4.1.2012 v spojitosti

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co 86/2011 zo dňa 4.11.2011, kde bola určená splatnosť
záväzku na 31.1.2011. Súčasne bola spoločnosť zaviazaná na náhradu trov v sume 371,50 eur a 62,70
eur. Následne rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/596/2012 zo dňa 14.4.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť 27.5.2014 a vykonateľnosť 31.5.2014, bola spoločnosť F. s.r.o. zaviazaná
zaplatiť žalobcovi 8.298,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2011, ako aj trovy konania
49,50 eur a 488,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Spolu mu dlhuje spoločnosť 9.270,10
eur. Prikročil k exekučnému vymáhaniu tejto sumy návrhom zo dňa 10.6.2014 u Exekútorského úradu

Vranov nad Topľou (súdny exekútor JUDr. Jaroslav Špička) pod sp.zn. Ex 248/14. Vymáhanie nie je
úspešné, lebo spoločnosť nevlastní žiaden reálny majetok a ani finančne sa nedá postihnúť. Podľa
výpisu z obchodného registra Okresného súdu B. I, členmi s.r.o. a súčasne aj konateľmi boli Ing. F. R.
(teraz už nebohý) a L. U. (od 4.11.1999). Dňom 31.7.2013 došlo k zmene a jediným členom a konateľomspoločnosti sa stal T. M., M. N. armády č. 5, XXX XX W., so sídlom spoločnosti: L. XX, XXX XX B.. Sídlo
prevádzkarne F., spol. s r.o. B., prevádza R. L., XXX XX L., nebolo zmenené. Osobne zistil, že na adrese
L. XX B. žiadne sídlo spoločnosti nie je zistiteľné. Keďže v čase prevzatia pôžičky v septembri 2004, ako

aj v čase uplatnenia nároku na súde 26.10.2010 (9C 237/2010) a 23.1.2012 bol členom a konateľom
žalovaný, bolo jeho povinnosťou zariadiť splatenie dlhu a priznaných trov. Táto povinnosť vyplýva pre
žalovaného zo znenia ručiteľskej povinnosti spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti podľa § 306
ods. 1 Obch. zák. s použitím § 312 Obch. zák. v znení novely zák. č. 500/2001 Z.z. Od momentu vzniku
spoločnosti sa ručenie jej spoločníka vo všeobecnosti vzťahuje na všetky záväzky spoločnosti (JUDr.

L. U.: Ručenie spoločníka obchodnej spoločnosti, Justičná Revue 4/2006 na str. 654 a násl.) Keďže
žalovaný na písomnú výzvu nereagoval, uplatnil si svoj nárok podaním žaloby na súde.

4. K podanej žalobe žalobca doložil tieto listinné dôkazy: výzvu zo dňa 28.9.2016 adresovanú
žalovanému, ktorého vyzval na zaplatenie uplatnenej pohľadávky; rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp.zn. 5C/596/2012 zo dňa 14.4.2014, ktorým spoločnosť F. s.r.o. bola zaviazaná zaplatiť

žalobcovi N. P. sumu 8.298,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 49,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 488,- eur. V
prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2014
a vykonateľnosť dňa 31.5.2014; výpis z obchodného registra B. I., spoločnosti F. s.r.o., z ktorého
vyplýva, že žalovaný L. U. bol spoločníkom tejto spoločnosti od 4.11.1999 do 30.7.2013. V súčasnosti

je spoločníkom T. M. a štatutárnym orgánom tejto spoločnosti žalovaný bol v období od 4.11.1999 do
31.7.2013. V súčasnosti štatutárnym orgánom je T. M.. Žalovaný vklad splatil v celom rozsahu.

5. Pri podaní žaloby žalobca požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, o ktorom rozhodol
prvoinštančný súd a to uznesením zo dňa 11. augusta 2017, ktoré vydal vyšší súdny úradník a to tak,

že priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 80 %.

6. V písomnom vyjadrení k žalobe právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom sp. zn. 9C/237/2010 zo dňa 13.04.2011 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/86/2011 zo dňa 04.11.2011, splatnosť

záväzku, ktorého zaplatenia sa domáha žalobca určil na 31.01.2011. Vzhľadom na uvedené vzniesol
hmotnoprávnu námietku premlčania. Ďalej uviedol, že žalovaný ako spoločník spoločnosti s ručením
obmedzeným ručil za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
obchodnom registri v súlade s § 106 Obchodného zákonníka. Podľa výpisu z Obchodného registra,
žalovaný svoj vklad splatil v plnej výške. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tom súdnom konaní,

pretože nie je ručiteľom spoločnosti F. s.r.o. ohľadne poskytnutej pôžičky žalobcom v hotovosti vo
výške 250.000,- Sk. Žalobca má za to, že v čase prevzatia pôžičky v septembri 2004, ako aj v
čase uplatnenia nároku na súde 26.10.2010 a 23.01.2012 bol členom a konateľom žalovaný, a bolo
jeho povinnosťou zariadiť splatenie dlhu a priznaných trov. Žalovaný bol konateľom a spoločníkom
spoločnosti do 30.07.2013 a rozhodnutie, ktorým bola spoločnosť F. s.r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi

žalovanú sumu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014, teda v čase, keď žalovaný už nemohol konať
v mene spoločnosti F. s.r.o. a uhrádzať v jej mene záväzky tak ako to tvrdí žalobca. Ďalej poukázal na §
161 ods. 1 a 2 CSP: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o
nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.“ Podľa § 230 CSP: „Ak

sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.“ Žalobca uvádza, že vo
veci zaplatenia 8.298,40 eur s príslušenstvom už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 5C/596/2012 zo dňa 14.04.2014. Návrh na začatie konania žalobcu je zmätočný,
pretože jeho opodstatnenosť odvodzuje už od právoplatne rozhodnutej veci ohľadne toho istého nároku,
v ktorej malo podľa žalobcu žalovanému vzniknúť ručenie priamo zo zákona, a taktiež sa odvoláva na

právoplatné rozhodnutie, ktorým bola určená splatnosť záväzku na deň 21.01.2011, avšak zo žalobného
návrhu žiada úroky z omeškania až od dňa 01.02.2014 t.j. akoby mal žalobca za to, že žalovanému
vznikla povinnosť uhradiť žalovanú sumu až dňom 01.02.2014. Z dôvodu, že žalobca žiada nahradiť
aj trovy z konania, v ktorom už o žalovanom nároku bolo právoplatne rozhodnuté zrejme má za to, že
týmto rozhodnutím bol zaviazaný aj žalovaný, a preto poukazujú aj na možnú existenciu prekážky už

rozhodnutej veci. Preto žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol a alternatívne, aby súd konanie zastavil
z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci. Žalobu žiadal zamietnuť z dôvodu, že pohľadávka je premlčaná,
žalovaný nie je pasívne legitimovaný a existuje tu už prekážka rozhodnutej veci.7. V replike žalobca uviedol, že svoj nárok voči žalovanému ako spoločníkovi a konateľovi spoločnosti F.
spol. s r. o. uplatňuje potom, keď mu napriek právoplatnému rozsudku spoločnosť neuhradila predmetnú
sumu ako splatenie pôžičky, ktorú osobne od neho prevzal žalovaný. Keďže následné exekučné

konanie vedené proti spoločnosti nebolo úspešné pre nedostatok majetku, je nútený uplatniť tento
nárok voči žalovanému ako spoločníkovi a konateľovi. Novela Obch. zákonníka, zákon č. 500/2001 Z.
z. v ustanovení § 135a komplexným spôsobom rieši otázku zodpovednosti konateľov ako aj rozsah
ručiteľského záväzku jednak voči spoločnosti a jednak voči tretím osobám (veriteľom), pričom nie je
rozhodujúce, či sa konateľ zároveň dopustil skutku, za ktorý by bol odsúdený. V ustanovení § 135a

ods. 5 Obch. zák. sa zakotvuje ručiteľský záväzok konateľa. Podľa § 306 ods. l a § 312 Obch. zák. je
riešené ručenie spoločníka. V danom prípade však žalovaný bol spoločníkom ale súčasne aj konateľom
spoločnosti. Keďže ako konateľ ničím nedoložil, aby ním prevzatá suma bola reálne použitá v prospech
spoločnosti, je dané právo spoločnosti na uplatnenie nároku voči konateľovi. No a v rámci tohto práva
spoločnosti ako dlžníka, je dané aj právo žalobcu ako veriteľa na plnenie priamo voči konateľovi.
Neobstojí ani námietka premlčania nároku, lebo rozsudok proti spoločnosti nadobudol právoplatnosť

27.5.2014 a žaloba proti žalovanému bola podaná na súde 24.10.2016. Aj z hľadiska morálneho je
povinnosťou žalovaného usporiadať veci tak, aby nevznikla pre neho škoda len preto, že v dobrej viere
a na jeho požiadanie poskytol predmetnú pôžičku. Tiež poukázal na obsah dokazovania, ktoré bolo
vykonané v spomenutých súdnych spisoch pri uplatňovaní jeho nárokov.

8. V duplike právny zástupca žalovaného uviedol, že Obchodný zákonník v ust. §135a ods. 2 príkladmo
vypočítava konanie konateľa, kedy je povinný spoločnosti nahradiť škodu, t.j. podľa uvedeného
ustanovenia je konateľ povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poskytol plnenie spoločníkom
v rozpore s Obchodným zákonníkom alebo nadobudol majetok v rozpore s ustanovením § 59a
Obchodného zákonníka. Konateľ teda bude tiež zodpovedný za škodu, ktorá vznikla, ak spoločnosť

nadobudne konaním konateľa majetok v rozpore s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka, ktoré
upravuje povinnosť určenia hodnoty majetku pri určitých zmluvách a povinnosť schválenia návrhu
určitých zmlúv vopred valným zhromaždením (nadobúdanie majetku spoločnosťou od spriaznených
osôb). Pričom tento konkrétny prípad nemožno zaradiť pod vyššie uvedené, keďže v danom prípade
šlo o bežný obchodný styk a ustanovenie §135a nehovorí o zodpovednosti za akékoľvek konanie

a postup štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinnosti vykonávať funkciu
s odbornou starostlivosťou, jeho nesprávnym konaním vznikla spoločnosti škoda. Zároveň musí byť
nepochybne preukázané, že porušením povinnosti štatutárneho orgánu je v príčinnej súvislosti so
vznikom škody. Žalovaný ako štatutárny orgán konal v súlade s pokynmi spoločnosti a jeho konanie
bolo v záujme tejto spoločnosti a jej spoločníkov. Žalobca ako veriteľ pritom doposiaľ v súdnom konaní

nepreukázal existenciu nárokov jemu cudzej spoločnosti (v tomto prípade spoločnosti F. s.r.o.) voči jej
konateľovi - teda žalovanému, ani nepredložil žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť F. s.r.o. má nárok
na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi. Pôžičku síce prevzal žalovaný ako spoločník a
konateľ danej spoločnosti, ale len v rámci bežného obchodného styku, ktorý prebiehal v súvislosti s
činnosťou spoločnosti F. s.r.o.. Žalovaný pri výkone funkcie konateľa konal v tomto prípade s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Pričom táto pôžička bola poskytnutá
výlučneprespoločnosťF.s.r.o.vsúvislostisvýkonomjejčinnosti.SpoločnostiF.s.r.o.nevzniklakonaním
žalovaného žiadna škoda, a teda tu nie je daný ani nárok domáhať sa náhrady škody zo strany veriteľa
voči konateľovi - teda žalovanému. Pokiaľ by žalobca aj navrhol relevantné dôkazy, na preukázanie
svojich tvrdení o tom, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako

konateľa, nebolo by ani možné žalobe vyhovieť, keďže žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2018
vzniesol námietku premlčania (táto premlčacia doba pritom začína plynúť odkedy sa žalobca dozvedel
o škode a o tom kto škodu spôsobil, o čom mal v danom prípade vedomosť už v roku 2011). 2. Taktiež
žalovaný ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným ručil za záväzky spoločnosti len do výšky
svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, pričom žalovaný splatil svoj vklad v

plnej výške. ( §106 Obchodného zákonníka: Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho
nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri).

9. Žalobca na pojednávaní predniesol písomne podanú žalobu. Ďalej uviedol, že v súvisiacich konaniach
nebola popretá žalovaná pohľadávka, a žalovaný nijakým spôsobom nepredložil dôkaz o tom, ako bola

použitá pohľadávka.

10. Taktiež právny zástupca žalovaného na pojednávaní predniesol písomné vyjadrenia.11. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 106, § 306, § 312, § 305, § 306 ods. 1, 2, 3, § 307 ods. 1, 2, 3, §
308, § 309, § 310, § 311 ods. 1, 2, § 135a ods. 1 - 4 Obchodného zákonníka, § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že podanou žalobou sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 8.298,40 eur spolu s príslušenstvom ako aj sumy 971,70 eur a
to ako trovy pôvodného konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ide o pohľadávku z poskytnutej
pôžičky, ktorú poskytol v septembri 2004 spoločnosti F. s.r.o., pričom táto pohľadávka mu bola priznaná

rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/596/2012 a keďže exekúcia na vymoženie
tejto pohľadávky voči povinnému bola neúspešná, domáhal sa zaplatenia tejto pohľadávky voči
vtedajšiemu konateľovi L.ovi U.ovi, ktorý v tom čase, keď došlo k poskytnutiu pôžičky (september 2004),
a priznania tejto pôžičky súdom, bol spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Žalobu voči žalovanému
podal z dôvodu, že žalovaný zodpovedá za pohľadávku ako ručiteľ ako aj z dôvodu, že žalovaný ako
konateľ ničím nedoložil, aby ním prevzatá suma bola reálne použitá v prospech spoločnosti, preto je

dané právo spoločnosti na uplatnenie nároku voči konateľovi a v rámci tohto práva spoločnosti ako
dlžníka, je dané aj právo žalobcu ako veriteľa na plnenie priamo voči konateľovi.

13. Voči uvedenému uplatnenému nároku zo strany žalovaného bola vznesená obrana a to jednak, že
došlo k premlčaniu uplatneného nároku, že na strane žalovaného nie je splnená podmienka pasívnej

legitimácie, a že je tu existencia prekážky rozhodnutej veci.

14. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
Ďalšími námietkami sa súd z dôvodu zamietnutia žaloby nezaoberal.

15. V prvom rade súd sa zaoberal uplatnenou obranou a to námietkou pasívnej legitimácie. Žalobca
podanie žaloby voči žalovanému odôvodnil tým, že v čase poskytnutia pôžičky september 2004 a v čase
priznania pôžičky súdom, žalovaný bol konateľom ako aj spoločníkom spoločnosti F. s.r.o., ktorému bola
poskytnutá pôžička. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/596/2012

vyplýva, že pôžička bola poskytnutá spoločnosti F. s.r.o. a nie žalovanému. Žalobca uviedol, že
žalovaného, ako pôvodného konateľa a spoločníka, žaluje z titulu, že v zmysle ust. Obchodného
zákonníka žalovaný zodpovedá za tento záväzok ako ručiteľ v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka, resp. ako ručiteľ, ktorého ručiteľstvo vzniklo zo zákona. Alternatívne, že podľa § 135a ods.
5 Obchodného zákonníka ako konateľ, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, je

povinný nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobil.

16. V danom prípade nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by žalovaný, pokiaľ ide o poskytnutú
pôžičku pre spoločnosť F. s.r.o. zodpovedal ako ručiteľ jednak zo zákona a to tak, ako je uvedené v
jednotlivých ustanoveniach upravujúcich postavenie spoločnosti s ručením obmedzeným a taktiež nebol

tu predložený ani žiaden dôkaz, že by žalovaný pristúpil k tejto pôžičke ako ručiteľ na základe nejakej
ručiteľskej listiny. V ustanovení Obchodného zákonníka ohľadne spoločnosti s ručením obmedzeným
a to konkrétne v § 106 Obchodného zákonníka je uvedené, že spoločník ručí za záväzky spoločnosti
do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri. Z Obchodného registra však
vyplýva, že vklad spoločníka a to žalovaného bol splatený v celom rozsahu, teda neprichádza do úvahy

ručenie na základe ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným, resp. ako už súd vyššie uviedol,
nebola tu preukázaná žiadna vystavená ručiteľská listina žalovaného vo vzťahu k spoločnosti F. s.r.o.
pri poskytnutí predmetnej pôžičky.

17. Taktiež nebola preukázaná ani dôvodnosť žaloby voči žalovanému, že by žalovaný mal byť

zodpovedný v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva o zodpovednosti
konateľa za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Žiadnym dôkazom nebolo
preukázané, že žalovaný ako konateľ spôsobil škodu spoločnosti, a teda, že žalobca ako veriteľ
spoločnosti, sa môže tejto škody domáhať voči žalovanému ako konateľovi. Žiadnym spôsobom nebolopreukázané, že by konateľ nejakým spôsobom porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti.
Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by poskytnutú pôžičku použil žalovaný pre svoj účel a nie pre
účel spoločnosti F. s.r.o. okrem iného táto skutočnosť už bola preukázaná v konaní sp. zn. 5C/596/2012

zo dňa 14.04.2014.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného súd
žalobu zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Z dôvodu plného úspechu na strane žalovaného súd priznal žalovanému náhradu trov konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom

rozsahu vyhovel, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

23. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci

24. V ďalšej časti podaného odvolania odvolateľ opísal skutkové tvrdenia uvedené v podanej žalobe a
skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v priebehu konania, pričom zvýraznil, že žalovaný pred súdom
ničím nepreukázal, ako naložil s prevzatou pôžičkou. Nepredložil súdu žiadnu účtovnú dokumentáciu o

tejto pôžičke a o použití týchto finančných prostriedkov.

25. Novela Obchodného zákonníka v ust. § 135a komplexným spôsobom rieši otázku zodpovednosti
konateľov, ako aj spôsob ručiteľského záväzku jednak voči spoločnosti, a jednak voči tretím osobám
(veriteľom). Rozsahu ručiteľského záväzku podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka zakotvuje

rozsah ručiteľského záväzku konateľa, pričom nie je rozhodujúce, či sa konateľ zároveň dopustil skutku,
za ktorý by bol odsúdený.

26. Ako žalobca preukázal právoplatným rozsudkom, že má pohľadávku voči spoločnosti, ktorú nemôže
uspokojiť z majetku spoločnosti (viď neúspešné exekučné konania).

27. Žalovaný ako konateľ nepredložil žiaden doklad o tom, že ním prevzatú hotovosť vynaložil na
konkrétny účel. Neobstojí ani tvrdená námietka premlčania. Podľa § 310 Obchodného zákonníka,
právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním voči dlžníkovi. Práve voči spoločnosti je
zabezpečené právoplatným rozsudkom.

28. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

29. Žalovaný má za to, že súd sa v prvom rade správne zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou

žalovaného, ktorú žalovaný v konaní namietal. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, keďže
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nároky de facto cudzej právnickej osoby voči jej konateľovi (v
danom prípade nároky spoločnosti F., s. r. o. voči p. L.ovi U.ovi), nedisponuje žiadnymi dôkazmi o tom,
že cudzia spoločnosť má nárok na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi v zmysle ust. § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka.

30. Žalobcom vymedzené skutkové tvrdenia a dôkazný stav v tomto konaní nepreukázali porušenie
povinnosti žalovaným pri výkone jeho pôsobnosti ako konateľa obchodnej spoločnosti - spoločnosti s
ručením obmedzeným, postupovať s odbornou starostlivosťou. Tým, že nebol splnený tento základnýzákonný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody uplatneného žalobou, tak správne postupoval
súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu zamietol.

31. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

32. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

33. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné.

34. Žalobca v podanom odvolaní nenamietal závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k jeho žalobným
tvrdeniam, že povinnosť žalovaného na plnenie žalovanej sumy vyplýva zo znenia ručiteľskej povinnosti
spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka.

35. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, že z obchodného registra vyplýva, že vklad

spoločníka, a to žalovaného, bol splatený v celom rozsahu a vysloveným záverom, že za tohto stavu
neprichádza do úvahy ručenie na základe ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným, žalobca
v podanom odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky.

36. Zostáva teda posúdiť odvolaciu námietku žalobcu (s poukazom na ust. § 135a ods. 5 Obchodného

zákonníka),žežalovanýakokonateľnepredložilžiadendokladotom,ženímprevzatúhotovosťvynaložil
na konkrétny účel.

37. Z obsahu spisu - zápisnice o pojednávaní zo dňa 29. 06. 2018 vyplýva, že po tom, čo žalobca
opätovne poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal, na čo boli použité finančné prostriedky, ktoré

žalobca poskytol spoločnosti F., spol. s r. o., súd vyzval a poučil strany sporu, že ak majú nejaké návrhy
na vykonanie dokazovania, je možné ich predniesť len do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlási
dokazovanie za skončené.

38. Súd následne konštatoval, že žalobca iba poukázal na to, že podľa neho prevod obchodného podielu

na T.ho M.a je podľa neho podvodom, podľa neho aj celý majetok bol rozpredaný, bol sa osobne pozrieť
na sídle spoločnosti Obchodná, kde táto spoločnosť tam nesídli.

39. Po výzve súdu, aby na záver strany sporu zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej
stránke veci, žalobca predniesol, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby jeho peniaze mu bola vrátené

naspäť. Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

40. Za tohto stavu nemožno vyčítať súdu prvej inštancie jeho záver vyslovený v odôvodnení rozhodnutia,
čo sa týka zodpovednosti žalovaného v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, že žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že žalovaný ako konateľ spôsobil škodu spoločnosti, a teda že žalobca

ako veriteľ spoločnosti sa môže tejto škody domáhať voči žalovanému ako konateľovi, žiadnym
spôsobom nebolo preukázané, žeby konateľ nejakým spôsobom porušil svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti a napokon, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, žeby poskytnutú pôžičku použil
žalovaný pre svoj účel a nie pre účel spoločnosti F., spol. s r. o.

41. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že dôkazné bremeno v tomto spore zaťažovalo žalobcu.

42. Bez právneho významu sú preto tvrdenia žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že žalovaný ako
konateľ nepredložil žiaden doklad o tom, že ním prevzatú hotovosť vynaložil na konkrétny účel.

43. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.44. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).