Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011149
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717011149.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2018, v senáte zloženom z

predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Jozefa Saba a Martina Ščuku, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

obžalovaného
U. D. R. Q. V. A. J. U., nar. XX.XX.XXXX B. Ľ. S., trvalo bytom V.,

X. X, ženatého, dôchodcu,

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 1 Pv 237/17/7706, zo dňa 25.09.2017, pre skutok, že

najneskôr od 01.09.1999 do 29.04.2017 v spoločnej domácnosti v mieste trvalého bydliska v V., v byte
na ul. X. Č.. X sa pod vplyvom alkoholických nápojov opakovane pravidelne, niekedy raz za mesiac,
niekedy raz za týždeň, správal agresívne a fyzicky napádal manželku Q. D., nar. XX.XX.XXXX a dcéry P.

D., nar. XX.XX.XXXX a Q. D., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že P. a Q. počas detstva vykrúcal
ruky, ťahal ich za vlasy, bil ich a udieral rukami, opaskom, prahom z dverí alebo prachárom po rôznych
častiach tela a zároveň ich ponižoval a vulgárne im nadával, pľul im do jedla, alebo ho silno korenil
tak, aby ho už všetky poškodené nemohli jesť, zatváral ich v izbe, polieval dvere benzínom a vyhrážal
sa im, že ich zabije, že zdochnú alebo sa vyhrážal, že ich poleje benzínom a zapáli, že ich postrieľa,
vyhadzoval ich z domu, budil ich zo spánku s vulgárnymi slovami, svietil im v izbe, aby nemohli spať, až
do doby, keď P. v roku 2016 odišla z domu a Q. dňa 09.04.2017 odišla pracovať do Nemecka, taktiež
svoju manželku Q. D. ponižoval, vulgárne jej nadával, bil ju po hlave, kopal ju, strkal do nej, vykrúcal jej

ruku, zatváral ju v izbe, vyhrážal sa jej, že ju zabije, postrieľa, zapáli, vyhadzoval ju z domu a opakovane
slovne vulgárne napádal a urážal svoju manželku Q. a dcéru P. počas jej návštev, odopieral im spánok
a vykrúcal im ruky, pričom naposledy dňa 28.04.2017 v čase okolo 19.00 hod. P. D. vulgárne nadával, a
tiež v nočných hodinách až do rána dňa 29.04.2017 stále dookola všetkým trieskal, vrieskal, zapaľoval
svetlá, aby nemohli spať, pričom sa aj pošk. P. D. dňa 29.04.2017 vyhrážal, že ju vyhodí z okna z 13.
poschodia a nikto nebude vedieť, čo sa stalo, čím takto svojím správaním u poškodenej Q. D., P. D. a
Q. D. vyvolával neustály strach o život a zdravie,

č í m mal s p á c h a ť

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 26.09.2017 súd vykonal dokazovanie, vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru,
že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, vychádzajúca z dôkazov

vykonaných v prípravnom konaní.

Obžalovaný poprel spáchanie tejto trestnej činnosti. Uviedol, že v čase, keď boli obe dcéry ešte deťmi
a došlo medzi nimi k hádke alebo bitke, tak zasiahol tak, aby si deti neublížili, použil aj nadávky,
no nie vulgárne výrazy. Pokiaľ použil prachár pre jemný úder, tak to bol ako výchovný prostriedok.
Neodopieral im stravu, túto neznehodnocoval, neubližoval a nevyhrážal sa nikomu. Spôsoby popísané

dcérou P. nikdy nepoužíval. Ťahanie za vlasy a chytanie rúk používali deti pri ich vzájomnom napádaní.
Ak použil silu, tak to v takom rozsahu, aby deti oddelil, uvoľnil vlasy, za ktoré sa ťahali a ruky držal z
dôvodu zabránenia ďalšiemu napádaniu P.. Táto voči mladšej dcére sa dopúšťala takýchto konaní a
dokázala hrýzť nielen sestru, ale aj otca. Sestre brala oblečenie, čo bolo dôvodom ich hádok. Poprel
použitie bezdôvodného svietenia počas spánku a budenia zo spánku. Fyzickú silu, ani vyhrážky a

ponižovanie nepoužíval ani vo vzťahu k manželke. Spôsoby uvedené v skutku ako prostriedky týrania
poprel v celom rozsahu. Sú to výmysly dcéry P.. Poukázal na to, že dcéra pomerne rýchlo dospievala,
vynucovala si splnenie požiadaviek aj kričaním, cupkaním odmietala prítomnosť mladšej sestry medzi
kamarátkami, prestala navštevovať školu a keď jej zabezpečil návštevu v psychiatrickej ambulancii,
nakoľko predpokladal, že má určité problémy, tak tento kontakt dcéra odmietla. Ďalej tvrdil, že medzi

dcérami nerobili rodičia rozdiely, výchovné problémy s P. boli už počas jej štúdia na strednej škole,
pretože požívala alkohol, kdekoľvek ležala, vodili ju domov opitú rôzni ľudia, vozila sa taxíkom bez
zaplatenia, čo musel on v nočnej dobe ísť zaplatiť, obliekala veci mladšej sestry bez jej vedomia,
vynechávala vyučovanie, bezdôvodne míňala peniaze, ktoré jej poskytli do školy a nakoniec štúdium
zanechala. Rovnaké výchovné podmienky mala aj mladšia dcéra, ktorá školu riadne ukončila a následne

sinašla prácu.Pokiaľbolidomaobedcérynaraz,takP.vyvolávalahádky,ikeďjejumožnilichodiťdomov
s kamarátkami a vytvorili jej podmienky na nerušenú komunikáciu v izbe. Počas doby zamestnania on
vykonával ešte aj ďalšiu prácu pre zabezpečenie financií v prospech rodiny, pracoval do roku 2016 a
nemal čas na pravidelné požívanie alkoholu a ani vo väčšej miere. Pokiaľ si občas vypil, bolo to iba pivo
alebo pohár vína. Aj na takýto účel mu poskytla peniaze manželka. Doma zabezpečoval prípravu detí

do školy, kde ich odprevádzal, varil im, nakupoval, pretože manželka taktiež chodila do práce. Napriek
odchodu do predčasného dôchodku si našiel prácu, aby zabezpečil prostriedky pre rodinu. Dcéra P.
chodila do práce, ale na domácnosť neprispievala. V jej izbe nachádzal fľaše od alkoholu, domov chodila
občas opitá a v takomto stave sa snažil vyhýbať komunikácii s ňou v snahe vyhnúť sa konfliktu, nakoľko
ona bola najmä v takomto stave agresívna ku každému a dokázala v byte poškodzovať zariadenie.

Uviedol, že práve P. si viackrát dovolila ho udrieť po tvári, keď pri komunikácii s manželkou mal nejakú
hádku. Ak bol medzi manželmi konflikt, bolo to iba kvôli peniazom a pritom v byte museli peniaze
schovávať,pričommanželkaalkoholnepožívalaaproblémysP.sasnažiliobajariešiť.Počasmanželstva
žili normálne, bez problémov, i keď občas boli nejaké hádky. Poprel akékoľvek vyhrážky a fyzické útoky
proti manželke tak ako to uvádzala P.. Poukázal na to, že práve P. fyzicky napádala nielen jeho, ale aj

matku a na dverách rozbila sklo. Pokiaľ mali s manželkou nejaký konflikt, tak nielen on, ale aj manželka
používali vulgárne výrazy. Manželka ho niekedy aj sotila, dcéra Q. ho nikdy nenapadla a P. ho viackrát
udrela do tváre i kopla do rozkroku.

Podľa obžalovaného boli príčinou podania trestného oznámenia dcérou P. nedorozumenia medzi nimi v

posledných dňoch pred obmedzením jeho osobnej slobody. Išlo o jeho príchod do miestnosti bytu, kde
P. mala návštevu a vtedy ho surovo vyzvala, aby vypadol a vyhodila ho z miestnosti, i keď on chcel s
nimi porozprávať. Nasledujúci deň (29.04.2017) on mal vypité, P. v noci prišla pod vplyvom alkoholu,
v kuchyni on prevrátil stojan na kvety a vtedy mu P. dala facku po tvári, na čo ju upozornil, aby sa
vysťahovala z bytu. Vtedy P. privolala rýchlu lekársku pomoc k nemu a následne prišli aj policajti, ktorí

po lekárskom ošetrení ho obmedzili na osobnej slobode.

Manželka obžalovaného uviedla, že v manželstve boli iba bežné problémy a hádky najmä kvôli
peniazom, keďže ona mala nízky príjem a manžel pracoval na štyri zmeny, pričom zabezpečoval deťom
doprovod do školy a domov, fyzicky ich nenapádal a vo vzťahu k deťom občas použil hrozbu remeňom,

pritom nikdy remeň nepoužil. Deťom sa riadne venoval a pripravoval ich do školy. S P. boli problémyuž dlhšiu dobu, pretože požívala alkohol už počas štúdia, domov chodila opitá a aj v takomto stave jej
manžel pomáhal prejsť cez byt, dohováral jej, no nikdy nevidela, aby dcéru udrel. Fyzickú silu vôbec
nikdy nepoužil a tvrdenia o akomkoľvek týraní a uvádzaných spôsoboch ubližovania, či vyhrážkach v

celomrozsahupoprela.PodľasvedkynebolosprávaniedcéryP.najmäkotcoviuždlhšiudobuagresívne.
Dcéra po požití alkoholu bola nervózna, viackrát otca fyzicky napadla, udrela po tvári i kopla do rozkroku.
V takomto stave si v byte zapla hlasitú hudbu, hrešila, kričala a chodila po byte. Obžalovaný sa snažil
jej dohovárať, aby nepožívala alkohol. Kým svedkyňa dokázala presvedčiť obžalovaného, že v byte
nemôžefajčiť,takdcéraP.tovôbecnerešpektovala.Tátonemalapochopenieaniprečastejšieprijímanie

potravy v malých dávkach po operácii žalúdka otca a vadilo jej aj otváranie chladničky, na čo reagovala
vrieskaním, dupaním a nemala problém obžalovanému aj vlepiť, či kopnúť ho.

Podaniu trestného oznámenia P. podľa svedkyne predchádzalo vyjadrenie obžalovaného pri návšteve
priateľov P. v ich byte, ktorým obžalovaný vyslovil, že pokiaľ P. pôjde s nimi vonku, tak príde domov opäť
opitá. V uvedenú noc tomu aj tak bolo, dcéra prišla domov skoro ráno opitá a chcela spať, obžalovanému

nadávala a on následne išiel na nákup do obchodu a keď sa vrátil, tak sedel v obývačke a vtedy P.
zavolala záchranku aj políciu. Svedkyňa tvrdila, že manžel po nástupe na dôchodok v auguste 2016 si
častejšie vypil asi dve pivá, no nepil každý deň. Bez presnejšieho uvedenia okolnosti a času svedkyňa
popísala konanie obžalovaného v čase, keď obe dcéry neboli doma, tak manžel po požití alkoholu si
sadol na chodbu, búchal hlavou o stenu a v inom čase ju nechcel pustiť do práce, keď mu nechcela

dať peniaze na pivo, tak v týchto prípadoch volala políciu a to z dôvodu, aby si manžel neublížil a aby
ona nezmeškala príchod do práce.

So zdravotnými problémami svedkyne od roku 2004 súvisia aj jej psychické problémy, ktoré sú liečené,
no dcéra P. svoje psychické problémy nechce liečiť a rodičov viackrát fyzicky napadla.

Konanie obžalovaného uvedené v skutku poprela aj svedkyňa Q. D. a uviedla, že to, čo P. vypovedala,
nie je vôbec pravda. Potvrdila bežné nedorozumenia medzi rodičmi, ktorí pri takýchto hádkach na seba
navzájom kričali. Provokácia k hádkam bola vždy z inej strany než od otca a to buď od mamy, alebo od
dcér, keď sa hádali. Ďalej uviedla, že otec nepožíval často alkohol a problém s alkoholom mala práve

sestra P. a pod jeho vplyvom sa veľmi rýchlo menilo jej s právanie k agresivite. Svedkyňa prehlásila, že
konanie, ktoré popísala P. sa nestalo. Fyzické útoky boli zo strany P. najmä proti otcovi, navzájom sa
označovali vulgárnymi výrazmi, i keď predtým spolu pili pivo a P. sa správala hystericky, bila a kopala
všetko okolo seba, fyzicky napadla aj ju, ťahala ju za vlasy a dokázala ju aj uhrýzť. Podľa svedkyne
obdobné stavy boli u P. aj v čase vykonávania úkonov v tejto trestnej veci na súde, keď náhle bola

hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení z dôvodu, že si chcela vážne ublížiť. O tomto stave je v
spise aj lekárska správa.

K privolaniu lekárskej pomoci a hliadky polície bezprostredne pred obmedzením osobnej slobody
obžalovaného, mala svedkyňa poskytnuté dve verzie od matky a od P., ale osobne nebola prítomná v

byte. Zo žiadnej z týchto verzií nevyplýva akákoľvek obava z konania obžalovaného, ale naopak strach
o jeho zdravie a narušené vzťahy v domácnosti konaním pod vplyvom alkoholu zo strany P..

Výsluch svedkyne P. D. bol na hlavnom pojednávaní vykonaný až po ukončení jej hospitalizácie na
psychiatrickom oddelení. Svedkyňa uviedla, že jej vzťah k rodičom i sestre bol niekedy dobrý, niekedy

zlý. Priznala, že zlý vzťah bol z dôvodu, že už v puberte vystrájala, chodila na diskotéky a požívala
alkohol. Pomoc rodičov a ich rady nebrala v úvahu, matka bola na nich prísna a preto ona mala radšej
otca, chodila s nim na prechádzky, pokiaľ nemal vypité, tak dobre vychádzali a uviedla, že on pil v
minulosti. V tejto výpovedi svedkyňa zhrnula udalosti od detstva. Uviedla, že v jej veku 6 - 7 rokov (t.
j. v rokoch 1996 - 1997) otec niečo vylial z bandasky, v ruke držal zapaľovač, nič nevykrikoval a ona

sedela s mamou a sestrou v izbe tak ako aj inokedy, keď mal otec vypité (sestra sa narodila v roku 1996).
Vystrájanie otca v presne neurčenom čase a ani neuvedeným spôsobom popísala ako nepravidelné,
niekedy raz týždenne, raz mesačne, ale niekedy aj počas dlhšej doby nevystrájal. Podľa nej suseda
volala policajtov v minulosti z dôvodu, že bola o to požiadaná a podľa jej tvrdenia policajti otcovi iba
dohovorili, alebo ho zobrali pred bytovku a niekedy ho zobrali z bytu na celú noc a potom ho prepustili.

Pokiaľ počula suseda krik z ich bytu, tak policajtov volala aj z vlastnej iniciatívy, pretože otec vykrikoval,
že ich vyhodí z bytu a chcel ich zbiť. Toto sú iba názory a predstavy svedkyne. V ďalšej časti výpovede
uviedla, že počas návštevy základnej školy, keď sestra bola ešte v materskej škole, tak niekedy boli
nevyspaté, lebo opitý otec chodil po byte, búchal, fajčil, matke kričal, že je neschopná, ale v noci ichnebil. On spal samostatne v inej izbe. Vtedy sa opil raz týždenne, ale potom nevypil ani celý mesiac a
keď bol triezvy, jeho správanie bolo normálne. Ďalšie konanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu bolo
z dôvodu prepustenia otca z práce, keď bol nešťastný a pil dlhšiu dobu, svedkyňa vtedy chodila do 5.

alebo 6. ročníka, t. j. v rokoch 2001 alebo 2002 a vtedy im vykrikoval, že sú neschopné. Konania bez
presne uvedeného času popisovala ako rušenie v izbe, keď už spali a otec sledoval televízor, rozsvietil
svetlo, aby nemohli spať. Podľa nej otec udrel sestru remeňom, keď táto mala asi 4 roky za to, že mu
niečo povedala. Počas štúdia na základnej škole ich chytal otec za zápästie, vykrúcal a spôsobil modriny
a bolesť z dôvodu, že mali rodičia medzi sebou konflikt a keď chcel udrieť matku, tak dcéry ju bránili. Z

miestnosti od otca odchádzala z dôvodu, že on kričal, búchal a vyvádzal.

Svedkyňa si protirečí v tvrdeniach v tej istej výpovedi, keď uviedla, že toto sa dialo, keď bol otec opitý,
bolo to v kuse, no v tej istej výpovedi na začiatku tvrdila, že to nebolo pravidelne.

V ďalšej časti popísala už obdobie o niekoľko rokov neskôr, keď mala priateľa, študovala na strednej

škole a po jej zanechaní chodila do práce a počas štyroch rokov priateľovi popisovala udalosti z
domácnosti, z prítomného času a nespomínala mu minulosť. V tomto čase otec nepil, chodil do práce,
správal sa normálne, nebil ich, neubližoval a keď si niekedy vpil, tak búchal, chodil hore dole a bľabotal.
Keď v takomto stave nemohla ona spať, tak zavolala na otca policajtov. Pokiaľ mal otec dobrú náladu
a bol v triezvom stave, tak vedel sa aj porozprávať.

Samostatne popísala obdobie, keď naposledy zavolala k otcovi záchranku aj políciu. Bolo to po
nedorozumení, keď počas prítomnosti jej kamarátky s priateľom v ich byte opitý otec ju ponižoval,
označil za neschopnú, poukázal na jej prácu opatrovateľky seniorov a vyvyšoval študijné úspechy, ale
aj pracovné úspechy dcéry Q.. Vtedy z bytu išla preč, vonku požila alkohol, domov prišla v nočnej

dobe, keď otec ešte pil, ľahla si, otec chodil po byte, otváral a zatváral okno, bľabotal, fajčil a toto ju
rušilo. Matka spala v inej izbe. Počas dňa nemala záujem komunikovať s otcom, tento naďalej chodil
po byte, nadával na ňu, že je neschopná a poukazoval na ňu, že ako to vyzerá. Na toto jeho konanie
zavolala záchranku, očakávajúc, že otca zoberú na nejaké liečenie, no nevedela, kto volal políciu a keď
pri vyšetrení lekárom neboli u otca zistené poruchy funkcií orgánov, tak otca zobrali policajti. Svedkyňa

potvrdila, že ona požívala alkohol na diskotékach a domov chodila opitá.

Spomínané konanie a to privolanie záchranky, prítomnosť policajtov a podanie trestného oznámenia
dávala do súvislosti s tým, že žiarlila na sestru, podľa jej názoru rodičia mali sestru radšej, táto bola
lepšia, krajšia, lepšie sa učila, kým ona iba vyvádzala, robila problémy a nestarala sa o nič. Týmto

chcela dosiahnuť, aby aj ju si niekto začal všímať. Svedkyňa počas tejto výpovede sa rozplakala a obom
rodičomvyčítala,ževždyvyzdvihovalipozitívnestránkysestryajejpoukazovaliibananegatívnestránky.
Priznala, že pri výpovedi na polícii v prípravnom konaní niektoré veci sama dokreslila, mala nervy, bola
nevyspatá a preto ich takto popisovala. Poprela niektoré detaily konaní otca uvedené v prípravnom
konaní a výpoveď na hlavnom pojednávaní označila za pravdivú.

Tvrdenia tejto svedkyne o týraní popierali obaja rodičia. Vo veci boli vypočutí aj svedkovia, príbuzní,
známi aj susedia. Z vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní nikto nepotvrdil, že konanie
obžalovaného malo charakter týrania manželky a detí.

Z. X. ako bývalá spolupracovníčka poškodenej manželky chodila do domácnosti a nevidela žiadne
problémy, nevšimla si zranenia, obžalovaný sa riadne staral o domácnosť a vedela o ich problémoch s
dcérou P.. Ani pri osobných kontaktoch s oboma dcérami svedkyňa nezaregistrovala následky narušenej
domácnosti a sklony k alkoholizmu.

P. P. chodila do domácnosti k obom sestrám, správanie P. nebolo normálne, keď žiarlila na sestru, brala
jej veci, hádali sa, na čo ich otec upozornil a P. na to reagovala podráždene, vykrikovala na otca a takto
sa správala ku všetkým. Pokiaľ mala nejaké modriny, ktoré jej ukázala, tak tvrdila, že spôsobil jej otec. Pri
normálnej komunikácii otca P. reagovala podráždene a stalo sa, že otca vyhodila z izby. Otec nereagoval
agresívne ani na takúto situáciu. Z vyjadrenia P. sa dozvedela, že v minulosti volala viackrát na otca

policajtov, pretože jej vadilo, že otec mal vypité a iba toto jej stačilo na privolanie polície.

U. W. chodila ako kamarátka Q. do domácnosti, občas aj prespala, rodičia boli milí, slušne sa správali,
P. bola prchká, najmä vo vzťahu k otcovi. Občas si všimla, že v domácnosti boli pod vplyvom alkoholuP. aj obžalovaný a stalo sa, že v takomto stave P. útočila proti otcovi, tento sa bránil, no zranenia si
nespôsobili a pokiaľ P. mala niekedy zranenia, tak tieto si mohla spôsobiť kdekoľvek, keďže z domu
odchádzala aj na dva týždne a vrátila sa len preto, aby sa mohla najesť. Vzťah medzi manželmi bol

dobrý, svedkyňa videla, že jedlo v domácnosti pripravoval otec a bolo dostatok jedla.

Sused Y. X. vedel o sklone k požívaniu alkoholu obžalovaným aj P., občas počul v byte hádky medzi
dievčatami, ale aj medzi manželmi, videl, že opitú P. doviedli domov policajti. V dôsledku pádu nejakého
predmetu v byte bolo počuť buchot a pri hádke bolo počuť najčastejšie P., ktorá sa hádala s otcom a

rušila nočný kľud aj hlasitou hudbou.

Ďalšia suseda Q. B. vnímala spolužitie v tejto domácnosti ako normálne, bez konfliktov, videla
obžalovaného upratovať, staral sa o kvety aj na chodbách, bol milý a usmiaty, no neznamená to, že
mal vtedy vypité.

X. Š., bývajúca vedľa bytu obžalovaného uviedla, že pokiaľ si on niekedy vypil, tak nebol agresívny,
občas bolo z bytu počuť hádku, no nevie, kto sa hádal. V roku 2017 obžalovaný prišiel raz domov, keď
mal vypité, nemohol sa dostať do bytu, búchal, zvonil a svedkyňa nevie, či v tom čase v byte vôbec
niekto bol.

Priateľ dcéry Q. B. Z. počas dvoch rokov navštevoval túto domácnosť, videl, že vzťahy sú normálne, i
keď niekedy bola bežná hádka. Fyzické útoky v domácnosti neboli. Svedok žije spolu s Q. a má veľmi
dobrý vzťah aj s rodičmi. Pokiaľ si obžalovaný niekedy vypil, tak sa zdržal v ústraní, nebol agresívny,
nesprával sa hrubo, manželku má rád, Q. ľúbi a dcéra P. sa doma nezdržiavala. P. je komplikovaný
človek, drzá, vymýšľa si, je nesamostatná, často požíva alkohol a potom sa nevie správať, v ľuďoch

vyvoláva nervozitu a veľa ľudí má problém s ňou vychádzať.

Súčasťou dokazovania boli aj znalecké posudky a výpovede znalcov z odvetvia psychiatrie a
psychológie. Z týchto dôkazov vyplýva, že obžalovaný trpí trvalou poruchou osobnosti a to schyzoidne
štruktúrovanou, pričom jeho poznávací aparát je neporušený, plne chápe sociálne a mravné normy

ako aj regulácia správania je zachovaná. Správanie nie je agresívne a agresivita nie je dominantnou
črtou jeho osobnosti. Znalec zistil prítomnosť začínajúcej závislosti na alkohole v druhom vývojom štádiu
podľa Jelinka, pričom i keď obžalovaný popiera nadužívanie alkoholu, tak svedkyňami bolo udávané,
že jeho pitie sa stupňuje najmä odchodom do starobného dôchodku. Z dôkazov vyplýva, že počas
doby, keď pracoval, nepil, pretože v práci kontrolovali požitie alkoholu a mal obavu o prácu. Tvrdí,

že alkohol nepožíva pravidelne, niekedy aj celý mesiac nevypije, niekedy si dá alkohol 2 - 3 krát
týždenne. Necíti sa byť alkoholikom. Poukázal na to, že pochádza z väčšej rodiny a vždy je nejaká
oslava. Pri tomto počiatočnom štádiu pitia môže dochádzať aj k tajnému pitiu a jedinec si nepriznáva
problém s alkoholom. K svojmu pitiu bol obžalovaný nekritický a vzhľadom na dôkazy o zvýšenom
užívaní alkoholu znalkyňa doporučila ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktorá by

plnila prevenciu recidívy pitia. Správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu nemalo vplyv na vývin a
správanie osobnosti svedkyne P. D.. Ani pri psychologickom vyšetrení nebola agresivita preukázaná.
Sebakontrola obžalovaného je oslabená, má sklon reagovať impulzívne, najmä v záťažových situáciách
sa môžu vyskytnúť agresívne reakcie, ktoré môžu byť menej ovládané. Agresia ako taká bola potvrdená,
ale agresivita ako črta osobnosti nie.

V čase skutku obžalovaný bol v štádiu jednoduchej opitosti na hranici ľahkej až stredne ťažkej so
zachovanímschopnostifyzickejaktivity,rozpoznávaciaschopnosťbolazachovaná,ovládaciaschopnosť
bola znížená v nepodstatnej miere. Porucha osobnosti obžalovaného nevznikla vplyvom alkoholu. Jej
vznik ovplyvňujú biologické a genetické faktory, ale aj negatívne psycho-sociálne prostredie a vyvinula

sa v rámci disharmonického vývinu už od detstva. Sebakontrola môže byť oslabená provokáciou alebo
iritabilitou zo strany okolia. Obžalovaný má tendenciu reagovať agresívne voči okoliu najmä pod vplyvom
alkoholu.

K osobnosti svedkyne P. D. znalci uviedli, že je disharmonicky štruktúrovaná, emočne instabilná,

so zvýšenou dráždivosťou, impulzivitou, paranoidnými, schyzoidnými a histrionskými rysmi. Pre túto
poruchu osobnosti svedčia emočne preexponované reakcie, impulzivita, vzťahovačnosť, nedôverčivosť
voči okoliu, zníženie vyšších emócií, konfliktné medziľudské vzťahy, v správaní teatrálnosť,
egocentričnosť. Takáto osoba chce byť stredobodom pozornosti, neváha skresľovať skutočnosti a tiežklamať. Je schopná vymýšľať si neuveriteľné príbehy, ktorým verí. Jedná sa o trvalú poruchu osobnosti,
na čo vplývajú genetické a biologické faktory ako aj prostredie, v ktorom vyrastá. Vplyv prostredia na
vývoj jej osobnosti nemôže byť považovaný za nepatrný a to z dôvodu, že svedkyňa udáva problémy

s otcom, v poslednom období výraznejšie, kedy jej osobnosť už bola ucelená. Správanie obvineného
nemalo vplyv na vývoj jej osobnosti, na jej prežívanie, jedná sa o nespokojnosť svedkyne v rodinnom
prostredí a keďže sama trpí škodlivým užívaním alkoholu, toto malo vplyv na jej konanie. Alkohol u
nej pôsobí provokujúco a keďže aj v čase skutku bola pod vplyvom alkoholu, tak ním bolo ovplyvnené
aj jej správanie. Ide o anomálne štruktúrovanú osobnosť s výrazne rigidným správaním, nízkou

sebadôverou, je v celku adaptabilná, jej zmysle pre objektívnu realitu je zachovaný, vo vzťahových
väzbách bolo zistené vzťahovačné až paranoidné nastavenie, je emočne oploštilejšia, pasívne závislá
naokolí,vprežívaníbolazaznamenanáneurotickásymptomatikaaprejavyafektívnejlability,taktiežbolo
zaznamenané pozitívne skoré v oblasti závislosti, ktoré potvrdzuje sklon k závislosti na psycho aktívnych
látkach. Úroveň intelektu je podpriemerná, pamäťové schopnosti sa nachádzajú pod pásmom priemeru,
závažné poruchy pamäti neboli zistené. Je subjektivisticky nastavená voči okoliu, má tendenciu veci

prežívať osobne, cez seba a preto miestami nemá objektívny náhľad na realitu, v ktorej sa nachádza.
Motívom jej konania mohla byť aj súrodenecká rivalita, teda žiarlivosť na sestru a jej konanie mohlo byť
určitou pomstou za tieto v sebe nespracované pocity.

Na požiadanie obhajcu bolo vykonané psychiatrické a psychologické vyšetrenie poškodenej P. D. aj

ďalšími znalcami, ktorí zistili u poškodenej poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu.
K zneužívaniu alkoholu je nekritická, situáciu zľahčuje, rozumovo si zdôvodňuje. Na vzniku poruchy
osobnosti (emočne nestabilná osobnosť, impulzívny typ) sa podieľajú viaceré faktory - biologicky,
geneticky, psychologicky a sociálny. Táto porucha sa vyvíja od detstva a prejavuje sa celý život, je
to stav trvalý a liečbou neovplyvniteľný. Diagnostikovaná porucha osobnosti nevznikla v súvislosti s

užívanímalkoholu,vovšeobecnostisúvšakporuchyosobnostiviacejpredisponovanékužívaniupsycho
aktívnych látok, vrátane alkoholu. V myslení je dominantne zvýraznené jej subjektivistické nastavenie,
s tým súvisiaca jej svojvoľná orientácia podľa dojmov a nie podľa reálnych osobitosti danej situácie a
racionalita u osobnosti ostáva úplne v pozadí.

V oblasti správania u poškodenej prevláda svojrázne správanie, kedy jej osobnosť je v prevahe
nad okolnosťami, zaujíma nereálne postoje aj vo vzťahu k povinnostiam a právam a v týchto
súvislostiach vykazuje preexponované alebo poddimenzované správanie, ktoré však je v každom
prípade nereálne. U poškodenej je preukázané tzv. lži skóre nadpriemerné. Osobnosť disponuje sklonmi
ku konfabulačným tendenciám, ktoré sú u nej vedomého, účelového charakteru. Vykazuje snahu vo

všeobecnosti skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Jej všeobecnú vierohodnosť napriek mentálnej
výbave práve vzhľadom k osobnostnej patológii a tendenciám ku fabuláciám možno hodnotiť ako
forenzne - psychologicky nižšej miery. Trvalé osobnostné zmeny alebo významne narušený psychický
stav neboli zapríčinené výlučne konaním obvineného.

U poškodenej Q. D. bola zistená duševná porucha - organická depresívna porucha, ktorá nevznikla na
báze konania obžalovaného, ani vplyvom jeho závislosti od alkoholu. Začala sa prejavovať vplyvom
somatických ťažkostí v roku 2004, ktoré sa neskôr prehĺbili do depresívnej poruchy. Toto zhoršovanie
súviselo s jej zlým tolerovaním zdravotných ťažkostí a s nedostatkom financií pri jej neschopnosti plného
pracovného zaradenia. Nie je závislá na alkohole, má sklon ku konfliktným vzťahom, jej reakcie sú

osobné, často nevhodné a bola preukázaná zvýraznená afektivita i s možnými agresívnymi reakciami v
správaní. Nebola u nej potvrdená snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, hoci skóre lži v teste
osobnosti bolo zvýšené a má snahu skresľovať skutočnosti v prospech manžela za účelom jeho ochrany.

U poškodenej Q. D. nebola zistená duševná choroba ani porucha, nie je závislá na alkohole, konanie

obžalovaného nemalo vplyv na jej osobnosť, správanie, má dobrý vzťah s otcom, osobnosť bez
závažných psycho-patologických prejavov, emočne nezrelá, nemá sklon ku konfliktným vzťahom, je
pravdepodobné, že vplyvom disharmonických vzťahov v rodine sú citové väzby v nej plytké, jej postoj
k medziľudským väzbám je nedôverčivý až hostilný, je málo srdečná. Neboli preukázané kvalitatívne
poruchy pamäti, konfabulácie (sklon k vedomej lži), nebola zistená snaha skresľovať skutočnosti vo

svoje prospech, skóre lži bolo v norme, v súčasnosti má tendenciu skresľovať skutočnosti v prospech
obžalovaného za účelom jeho ochrany, keďže ich vzťah bol vzájomne pozitívny a z dôkazov vyplýva, že
od detstva mal otec preferovať práve ju pred staršou sestrou.Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie spôsobmi, ktoré sú uvedené pod písmenami a/ - e/ citovaného ustanovenia a to

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať.

Pokiaľ uvedených konaní sa dopustí po dlhší čas, alebo na viacerých osobách, tak jeho konanie môže
byť považované za konanie spáchané závažnejším spôsobom.

Konaním páchateľa spôsobom uvedeným v § 208 Trestného zákona treba rozumieť zlé zaobchádzanie

s blízkou alebo zverenou osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove a ktorej týmto konaním
spôsobí fyzické alebo psychické utrpenie. Pri tomto konaní použije násilie a vzniknutý následok sa
prejavuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti. Takéto konanie sa musí vyznačovať určitou
mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa tu nevyžaduje, aby blízkej alebo zverenej osobe
vznikla ujma na zdraví. Musí ísť o konanie, ktoré blízka alebo zverená osoba pre jeho krutosť,

bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Páchanie trestného činu po dlhší čas
znamená, že páchateľ pokračuje v trestnej činnosti po dobu viacerých mesiacov, spravidla 6 mesiacov
podľa zaužívanej súdnej praxe. Pri nižšej intenzite sa vyžaduje dlhšie časové obdobie, pokiaľ je intenzita
vyššia, postačuje aj kratšie časové obdobie. Zlé zaobchádzanie sa vyžaduje určitým trvaním a pri
pokračovaní páchania tejto trestnej činnosti, musí ísť radovo o obdobie vyjadrené v mesiacoch. Trvalosť

konania sa musí posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania.

Vyjadrenie poškodenej P. D. pri podaní trestného oznámenia aj vo výpovedi v prípravnom konaní
vymedzuje dobu páchania tejto trestnej činnosti. Do konania obžalovaného sú zahrnuté aj tvrdenia, ktoré
táto poškodená uvádzala ako konania otca v čase narodenia Q. alebo bezprostredne po jej narodení.

Jednotlivé konania podľa svedkyne sú jednorazové alebo oddelené dlhším aj niekoľkoročným obdobím,
intenzita konania nie je špecifikovaná. Tieto konania popísané uvedenou svedkyňou sú vyvrátené
výpoveďami Q. D. a pokiaľ v prípravnom konaní uviedla k niektorým konaniam určité detaily, tak ich
intenzita bola popisne vyjadrená ako nízka a časová súvislosť medzi nimi vôbec nie je preukázaná.

Ak Q. D. mala byť zbitá remeňom ako 4 ročná, čo tvrdila jej sestra P., tak takéto konanie vyvrátila matka
a taktiež aj Q.. V nasledujúcom období asi po roku 2000 mohla už svedkyňa Q. D. udalosti v domácnosti
vnímať a pamätať si ich a ktorá tak ako jej matka nepotvrdila výpoveď P. o konaniach, ktorých sa mal
dopúšťať otec takým spôsobom, že by mali mať charakter týrania, neboli im spôsobené následky na
zdraví a taktiež nimi popisované konanie obžalovaného v priebehu dlhého obdobia spoločného žitia v

jednej domácnosti im nespôsobovalo pocit ťažkého príkoria.

O tom, že manželka a obe maloleté deti i následne už dospelé deti majú povahu blízkych osôb v zmysle
§ 127 ods. 4 Trestného zákona, niet žiadne pochybnosti.

Z dôkazov, ktoré boli už v prípravnom konaní zabezpečené vyplýva, že prvky týrania, spôsobovania
psychického alebo fyzického utrpela v zmysle § 208 Trestného zákona, neboli nikdy zistené a ani
najmenšie podozrenie sa nikde neobjavilo. Zdravotné problémy manželky vyplývajú z podrobnej
lekárskej správy vypracovanej MUDr. Q. Z., no nikdy neboli zistené zranenia, ktoré by boli spôsobené
fyzickými útokmi okolia a depresívne stavy a ich súvislosti s inými zdravotnými problémami sú podrobne

rozpísané v znaleckom posudku aj vo výpovedi znalcov, ktorí mali k dispozícii zdravotnú dokumentáciu
svedkyne z minulosti. Takéto zistenia nevyplývajú ani zo zdravotnej dokumentácie vo vzťahu k obom
dcéram, ktoré správy vypracovali MUDr. Z. a MUDr. W., kde boli obe deti v ambulancii vedené. Takéto
zistenia nevyplývajú ani zo správ školy.Za daných okolností neprichádza v úvahu považovať za preukázané, že vôbec takto konal obžalovaný
a ani, že takto konal po dlhší čas. Objektívne nie je možné konanie obžalovaného, ktoré popísala

poškodená P. D. v prípravnom konaní a ktoré sama vo veľkej miere na hlavnom pojednávaní poprela
a odôvodnila, považovať za ťažké príkorie, ktoré by sa po celú dobu (od 01.09.1999, teda od začiatku
páchania skutku podľa obžaloby až do 29.04.2017, odkedy bol obžalovaný obmedzený na osobnej
slobode) vyznačovalo ako kruté, bezohľadné alebo bolestivé.

Spôsoby komunikácie v tejto domácnosti, riešenie problémov, používanie hrubých výrazov okrem Q., či
fyzickej sily navzájom, boli bežnými prostriedkami, ktoré rodičia aj dcéra P. považovali za štandardné
a zodpovedajúce ich úrovni, čo vyplýva aj zo znaleckých posudkov a výpovedi znalcov. Toto vyplýva
aj z výpovedí osôb, ktoré vnímali spôsob života tejto rodiny pri spolužití v činžiaku a aj pri udržiavaní
vzťahov so spolužiakmi, kamarátmi, spolupracovníkmi, ktorí mali možnosť sledovať život a správanie
členov domácnosti priamo aj počas svojej prítomnosti v ich byte.

Príčiny narušených vzťahov v domácnosti spočívali nie v alkoholizme obžalovaného, ale v poruche
osobnosti obžalovaného i jeho manželky, ale najmä v poruche osobnosti dcéry P. a to najviac v
posledných rokoch. Toto vyplýva zo všetkých dôkazov vykonaných v prípravnom konaní aj v konaní na
súde, toto priznala aj svedkyňa P. a sama zdôvodnila príčinu svojho konania, keď v zlosti v dôsledku

predchádzajúcej slovnej urážky pod vplyvom alkoholu vidiac opitého otca, jeho chodenie po byte a
bľabotanie, otváranie i zatváranie okna v dôsledku, že mu bolo zle, mala strach o zdravie otca, preto
zavolala záchranku a spôsob oznámenia udalosti do telefónu (otec je opitý a vystrája) bolo dôvodom aj
privolania hliadky polície. Týmto očakávala zabezpečenie nejakého liečenia otcovi, čo aj sama uviedla
a nesledovala tým privodenie trestného stíhania otcovi.

Súd vyhodnotil dôkazy samostatne aj vo vzájomných súvislostiach a má za to, že dôkazy boli správne
hodnotené a nie sú medzi mini nelogičnosti. Pokiaľ boli určité rozpory vo výpovediach, tieto súd
odstraňoval. Nepodarilo sa všetky rozpory odstrániť, no v podstate je možné poukázať na dôkazy
a ich súvislosť v podstatných momentoch. Odstup času, s čím sociálna alebo mentálna úroveň

zainteresovaných osôb neumožnila súdu všetky rozpory v ich tvrdeniach odstrániť.

Súd vykonal dokazovanie v takom rozsahu ako to bolo nevyhnutné pre správne zistenie skutkového
stavu. Dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávislé od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, čo je v súlade s ust. § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Zo spáchania žalovaného skutku mali usvedčiť obžalovaného jeho manželka aj obe dcéry. Trestné
oznámenie podala iba dcéra P. za okolnosti, ktoré už boli vyššie podrobne popísané. Podľa tejto
svedkyne obžalovaný mal trestnú činnosť páchať už od roku 1999, možno aj skôr, keď oznamovateľka

bola ešte dieťaťom. Napriek tomu, že svedkyňa sa z domácnosti odsťahovala k svojmu priateľovi, s
ktorým mala vzťah asi 4 roky, tak trestné oznámenie nepodala, i keď obžalovaný už nemal na ňu dosah
a následne sa do tejto domácnosti vrátila bez akýchkoľvek problémov a strachu. Manželka a dcéra Q.
sa k podaniu trestného oznámenia nepridali, i keď konanie obžalovaného malo pokračovať a to ešte
intenzívnejšie, keď asi v roku 2016 prestal chodiť do práce a počas dôchodku viac požíval alkohol a v

domácnosti už nebola prítomná najväčšia „obeť“ jeho konania dcéra P., čím terčom jeho útokov mohli byť
iba manželka a dcéra Q., pričom táto istý čas sa zdržiavala pracovne v cudzine. Obe svedkyne popreli
takéto konanie a to počas celého obdobia vymedzeného oznamovateľkou.

Vina obžalovaného môže byť založená iba na takých dôkazoch, ktoré v úhrne tvoria logickú, ničím

neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, ktoré sa navzájom doplňujú a na seba nadväzujú, ktoré sú v
takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť jediný záver nepripúšťajúci
inú alternatívu. Pokiaľ súd pri hodnotení dôkazov nedospeje k záveru, že takúto sústavu k dôkazov vo
vzťahu k vine obžalovaného vytvárajú, tak v zmysle jeden zo základných zásad trestného konania „v
pochybnostiach v prospech obžalovaného“ oslobodí obžalovaného spod obžaloby.

Súd odmietol návrh prokurátora na doplnenie dokazovania v závere konania na súde a to doplnenia
znaleckých posudkov, opakovaného výsluchu oznamovateľky za prítomnosti znalca psychológa,
opätovným výsluchom znalcov a zabezpečením korešpondencie medzi obžalovaným a rodinnýmipríslušníkmi, resp. inými osobami počas trvania väzby a to z dôvodu, že tieto okolnosti boli preukázané
už inými dôkazmi a pokiaľ prokurátor bol toho názoru, že dôkazy, ktoré používal pri podávaní obžaloby,
nie sú postačujúce, nemal dôvod na to, aby takúto obžalobu podával.

Vyhodnotením dôkazov súd konštatuje, že niet ani jedného dôkazu o pravdivosti ktorého by neboli
dôvodné a závažné pochybnosti. Takéto dôkazy samé o sebe ani vo svojom súhrnne nemôžu byť
podkladomprepreukázanievinyobžalovaného.Vinaobžalovanéhomôžebyťzaloženálennaspoľahlivo
zistenom skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné, závažné pochybnosti takého významu, že popri

nich už nemôže zistený skutkový stav obstať.

Vykonaným dokazovaním nebolo spoľahlivo bez rozumných a dôvodných pochybností preukázané, že
skutok tak ako je obsiahnutý v obžalobe, sa stal a preto súd rozhodol v zmysle § 285 písm. a/ Trestného
poriadku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.