Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011149
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717011149.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20.06.2019 v trestnej veci obžalovaného U. D. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/
Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.06.2018, sp. zn.

4T/81/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 19.06.2018, sp. zn. 4T/81/2017 bol obžalovaný U. D.
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad č. 1 Pv
237/17/7706, zo dňa 25.09.2017, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na § 138
písm. b/, písm. j/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

-najneskôr od 01.09.1999 do 29.04.2017 v spoločnej domácnosti v mieste trvalého bydliska v V., v byte
na ul. X. č. X., sa pod vplyvom alkoholických nápojov opakovane pravidelne, niekedy raz za mesiac,
niekedy raz za týždeň, správal agresívne a fyzicky napádal manželku Q. D., nar. XX.XX.XXXX a dcéry P.

D., nar. XX.XX.XXXX a Q. D., nar. XX.XX.XXXX, a to tým spôsobom, že P. a Q. počas detstva vykrúcal
ruky, ťahal ich za vlasy, bil ich a udieral rukami, opaskom, prahom z dverí alebo prachárom po rôznych
častiach tela a zároveň ich ponižoval a vulgárne im nadával, pľul im do jedla, alebo ho silno korenil
tak, aby ho už všetky poškodené nemohli jesť, zatváral ich v izbe, polieval dvere benzínom a vyhrážal
sa im, že ich zabije, že zdochnú alebo sa vyhrážal, že ich poleje benzínom a zapáli, že ich postrieľa,
vyhadzoval ich z domu, budil ich zo spánku s vulgárnymi slovami, svietil im v izbe, aby nemohli spať, až

do doby, keď P. v roku 2016 odišla z domu a Q. dňa 09.04.2017 odišla pracovať do Nemecka, taktiež
svoju manželku Q. D. ponižoval, vulgárne jej nadával, bil ju po hlave, kopal ju, strkal do nej, vykrúcal jej
ruku, zatváral ju v izbe, vyhrážal sa jej, že ju zabije, postrieľa, zapáli, vyhadzoval ju z domu a opakovane
slovne vulgárne napádal a urážal svoju manželku Q. a dcéru P. počas jej návštev, odopieral im spánok
a vykrúcal im ruky, pričom naposledy dňa 28.04.2017 v čase okolo 19.00 hod. P. D. vulgárne nadával, a
tiež v nočných hodinách až do rána dňa 29.04.2017 stále dookola všetkým trieskal, vrieskal, zapaľoval

svetlá, aby nemohli spať, pričom sa aj pošk. P. D. dňa 29.04.2017 vyhrážal, že ju vyhodí z okna z 13.
poschodia a nikto nebude vedieť, čo sa stalo, čím takto svojím správaním u poškodenej Q. D., P. D. a
Q. D. vyvolával neustály strach o život a zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.06.2018, podal riadne a

včas odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.10.2018.
Namietal, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom je práve výpoveď poškodenej a zároveňoznamovateľky, dcéry P. D.. Poškodená P. D. podala trestné oznámenie, v ktorom uviedla okolnosti
spáchania protiprávneho konania svojho otca voči nej, ako aj jej sestre a matke Q. D.. Následne
pri svojom výsluchu v prípravnom konaní poškodená zhodne popísala konanie obvineného a taktiež

zotrvala na svojich tvrdeniach uvádzaných aj v trestnom oznámení. Podrobne a chronologicky popísala,
ako problémy s otcom začali a pokiaľ si pamätá, otec vždy pil a bol agresívny s výnimkami v období,
kedy nepil, vtedy bol podľa slov poškodenej dobrým otcom. Poškodená vo svojej výpovedi z prípravného
konania pomerne obsiahlo opísala obdobia, ako aj udalosti súvisiace s protiprávnym konaním otca, ako
ich bil, ťahal za vlasy, ponižoval, bol vulgárny, pričom takéto konanie otca smerovalo aj voči jej matke a

sestre, ktorá mala modriny a aj detská lekárka Q.. W. to chcela hlásiť sociálke.

Výpovedi poškodenej z prípravného konania, nakoľko počas hlavného pojednávania svoju výpoveď
zjemnila a výrazne zmenila, svedčia nepriame dôkazy, ktoré vzhľadom na okolnosti skutku a jeho
charakter vo svojom súhrne predstavujú dostatočný podklad na jednoznačné vyvodenie záveru o tom,
že skutok sa stal a napĺňa znaky predmetného trestného činu a dopustil sa ho obžalovaný. Poukazuje

na závery znaleckého posudku k duševnému stavu obvineného vypracovaného psychiatrom, ako aj na
závery posudku vypracovaného psychológom, kde z nich jednoznačne vyplýva, že u obvineného zistili
trvalú poruchu osobnosti a niekoľkoročný abúzus alkoholu v II. vývinovom štádiu podľa Jellineka bez
preferencie a s vysokou toleranciou voči alkoholu, pričom užívanie alkoholu sa stupňuje od obdobia
odchodu do starobného dôchodku. Komplexným vyšetrením osobnosti obvineného vyplynulo, že u

neho bol zistený veľký afektívny náboj, regulácia prostredníctvom rozumových zložiek funguje zle, v
popredí je náladové a výbušné správanie so sklonom ku oslabenej sebakontrole a obvinený má sklon
reagovať agresívne voči okoliu, najmä pod vplyvom alkoholu, pričom účinok alkoholu u neho vedie k
vzťahovačnosti až agresivite a to najmä v emočne vypätých a záťažových situáciách. Rovnako bola u
obvineného zistená snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a je prípustná aj možnosť vedomého

klamstva.

V rámci súdneho konania boli vykonané ďalšie psychiatrické a psychologické vyšetrenia poškodenej
P. D. ďalšími znalcami, ktorí u poškodenej zistili poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím
alkoholu, pričom však poukazuje na vyjadrenie znalcov o tom, že na vzniku poruchy osobnosti sa

podieľajú viaceré faktory a to biologický, genetický, psychologický a sociálny, teda, že k vzniku poruchy
mohlo prispieť disharmonické rodinné prostredie a konfliktné situácie počas vývoja osobnosti. Aj napriek
určitým rozporom svedkyne je potrebné jej výpoveď zhodnotiť tak, že podstatné okolnosti zostali
vysvetlené, objasnené a to najmä v intenciách toho, že pod vplyvom alkoholu sa obžalovaný správal
vulgárne, agresívne, aj keď je možné pripustiť, že nie je jednoznačne ustálené obdobie takéhoto

konania, teda či to bolo pravidelné v kuse alebo nepravidelné, so značnými časovými odstupmi počas
obdobia abstinencie. Taktiež vzhľadom na dlhodobú napätú rodinnú situáciu bolo možné predpokladať
aj aktuálne zníženú odolnosť poškodenej voči záťaži, stratu trpezlivosti a bezmocnosť, že skutočnosti
popisované poškodenou táto skutočne mohla prežiť, a teda že si nevymýšľa. Je zrejmé, že znalkyňa
ako motív výpovede poškodenej pripúšťa síce hnev, žiarlivosť či sesterskú rivalitu, avšak toto môže

byť výsledok dlhodobého konfliktu v rodine, najmä medzi poškodenou a otcom, s jeho verbálnym a
agresívnym správaním voči nej a jeho nedostatočnou sebakontrolou. Sumarizáciou uvedeného možno
jednoznačne konštatovať, že výpovede poškodenej možno z psychologického hľadiska považovať za
objektívne vierohodné a skutočnosti popísané poškodenou ako skutočne prežité bez akéhokoľvek
racionálneho dôvodu konštatovania, že poškodená si uvedené skutočnosti vymyslela. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti je zrejmé, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dokazovanie prípadne
nedoplnil o ďalšie dôkazy. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti
výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol, prípadne zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Okresnému
súdu Poprad, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnucajnachyby,ktoréneboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dôkazov, ktoré boli vykonané vyplýva, že prvky
týrania, či už psychického alebo fyzického, neboli nikdy zistené a ani najmenšie podozrenie sa nikdy
neobjavilo. Zdravotné problémy manželky obžalovaného vyplývajú z lekárskej správy vypracovanejMUDr. Q. Z., no nikdy neboli zistené zranenia, ktoré by boli spôsobené fyzickými útokmi okolia a
depresívne stavy a ich súvislosti s inými zdravotnými problémami sú podrobne rozpísané v znaleckom
posudku, aj vo výpovedi znalcov, ktorí mali k dispozícii zdravotnú dokumentáciu svedkyne z minulosti.

Takéto zistenia nevyplývajú ani zo zdravotnej dokumentácie vo vzťahu k obom dcéram. Za daných
okolností neprichádza do úvahy považovať za preukázané, že vôbec takto obžalovaný konal, ani to, že
takto konal po dlhší čas. Objektívne nie je možné konanie obžalovaného, ktoré popisovala poškodená
P. D. v prípravnom konaní a ktoré sama na hlavnom pojednávaní poprela a odôvodnila, považovať
za ťažké príkorie, ktoré sa po celú dobu sa vyznačovalo ako kruté, bezohľadné alebo bolestivé.

Spôsoby komunikácie v tejto domácnosti, riešenie problému či používanie hrubých výrazov, okrem Q.,
či fyzickej sily navzájom boli bežnými prostriedkami, ktoré rodičia aj dcéra P. považovali za štandardné
a zodpovedajúce ich úrovni, čo vyplýva zo znaleckých posudkov a výpovedí znalcov. Toto vyplýva aj z
výpovedí osôb, ktoré vnímali spôsob života tejto rodiny pri spolužití v činžiaku, aj pri udržiavaní vzťahov
so spolužiakmi, kamarátmi a spolupracovníkmi. Príčiny narušených vzťahov v domácnosti spočívali nie
v alkoholizme obžalovaného, ale v poruche osobnosti obžalovaného, jeho manželky a najmä v poruche

osobnosti dcéry P. a to najviac v posledných rokoch. Toto vyplýva zo všetkých dôkazov vykonaných v
prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, pričom toto priznala aj svedkyňa P. a sama zdôvodnila
príčinu svojho konania, že v tej zlosti, v dôsledku predchádzajúcej slovnej urážky, pod vplyvom alkoholu,
vidiac opitého otca a jeho chodenie po byte a bľabotanie, otváranie a zatváranie okna a v dôsledku toho,
že mu bolo zle, mala strach o zdravie otca, preto zavolala záchranku a spôsob oznámenia udalosti do

telefónu bolo aj dôvodom privolania hliadky Policajného zboru, keďže uviedla, že otec je opitý a vystrája.
Zo spáchania žalovaného skutku mali usvedčovať obžalovaného manželka a jeho dve dcéry. Trestné
oznámenie však podala iba dcéra P. za okolností, ktoré už boli vyššie popísané. Podľa tejto svedkyne
obžalovaný mal trestnú činnosť páchať už od roku 1999, možno aj skôr, keď oznamovateľka bola ešte
dieťaťom. Napriek tomu, že svedkyňa sa z domácnosti odsťahovala k svojmu priateľovi, s ktorým mala

vzťah asi štyri roky, tak trestné oznámenie nepodala, i keď obžalovaný už nemal na ňu dosah a následne
sa do tejto domácnosti vrátila bez akýchkoľvek problémov a strachu. Manželka a dcéra Q. sa k podaniu
trestného oznámenia nepridali, keď konanie obžalovaného malo pokračovať a byť ešte intenzívnejšie po
tom, keď v roku 2016 prestal chodiť do práce a počas dôchodku viac požíval alkohol a v domácnosti už
nebolaprítomnánajväčšiaobeťjehokonania atodcéraP.,čímterčomútokumohlibyťmanželkaadcéra

Q., ktorá sa istý čas zdržiavala pracovne v cudzine. Obe svedkyne pritom popreli takéto konanie a to
počas celého obdobia vymedzeného oznamovateľkou. Vyhodnotiac dôkazy je potrebné konštatovať, že
niet jediného dôkazu o pravdivosti, o ktorej by neboli dôvodné závažné pochybnosti. Takéto dôkazy sami
osebe ani vo svojom súhrne nemôžu byť podkladom na preukázanie viny obžalovaného. Vykonaným
dokazovaním nebolo spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa

stal tak, ako je obsiahnutý v obžalobe, preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím, ako aj s obsahom predloženého
spisu konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce

dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani
prokurátor v rámci odvolacieho konania sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne
zabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkovéokolnostitak,akosúuvedenévovýroku
napadnutého rozsudku, pričom tieto dôkazy majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový

súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto
považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje, a keďže okresný súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia podrobne s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal
vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním znaleckého posudku znalkyne MUDr. Q. B. a znalkyne
PhDr. U. W., PhD. na svedkyňu poškodenú P. D. na verejnom zasadnutí, keďže pochybil súd prvého
stupňa tým, že tento znalecký posudok prečítal ako listinný dôkaz a to bez súhlasu procesných strán
tak, ako to vyžaduje § 268 ods. 2 Tr. poriadku.

S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa, ako aj na doplnené dokazovanie
pred odvolacím súdom, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky
vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného U. D. tak, ako mu to
obžaloba kládla za vinu, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodeníobžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku za správne a zákonné. Aj podľa
odvolaciehosúdujejednoznačné,žecelétrestnéstíhanieobžalovanéhoU.D.bolovykonanénazáklade
trestného oznámenia podaného dcérou obžalovaného P. D. a jej výpovedi v prípravnom konaní, ktorú

následne na hlavnom pojednávaní podstatne modifikovala, pričom jednoznačne uviedla, že niektoré veci
dokreslila, pri výsluchu v prípravnom konaní mala nervy a bola nevyspatá, preto to tak popisovala. Nie
je pravdou, aby jej otec chodil niekedy s kanistrom, je jej ľúto, čo urobila a že otca dostala do basy,
urobila to zo žiarlivosti, kvôli sestre, ktorú mali rodičia radšej, bola lepšia, krajšia a lepšie sa učila. Chcela
dosiahnuť, aby si aj ju niekto začal všímať, čo urobila, urobila zo žiarlivosti kvôli sestre.

K uvedenému je potrebné dodať, že zo žiadneho ďalšieho vykonaného dôkazu pred súdom prvého
stupňa nevyplývajú skutočnosti tvrdené v obžalobe prokurátora, naopak väčšina vypočutých svedkov
práve svedkyňu poškodenú P. D. identifikuje ako zdroj konfliktov v domácnosti, popisuje jej problémy
s alkoholom, jej agresivitu, skutočnosť, že bola to práve ona, ktorá bola schopná verbálne, ale aj
fyzicky napadnúť obžalovaného, ale aj jeho manželku Q. D., čo potvrdila práve svedkyňa poškodená

Q. D.. Zároveň z výpovede svedkov vyplýva, že jedla v domácnosti obžalovaného bolo dostatok,
obžalovaný sa snažil vždy niečo navariť, dokonca ponúkal týmto jedlom aj návštevy. Vo vzťahu k
uvedenému je podstatnou výpoveď znalkyne MUDr. O. S., ktorá popisuje svedkyňu poškodenú P.
D. ako disharmonicky štruktúrovanú, emočne instabilnú, so zvýšenou dráždivosťou, impulzivitou, s
paranoidnými, schizoidnými a histriónskými rysmi. Pre túto poruchu svedčia aj jej emočne exponované

reakcie, impulzivita, vzťahovačnosť, nedôverčivosť voči okoliu, zníženie vyšších emócií, konfliktné
medziľudské vzťahy, v správaní teatrálnosť a egocentričnosť. Takáto osobnosť chce byť často
stredobodom pozornosti, pričom neváha skresľovať skutočnosti a tiež klamať. Je schopná vymýšľať si
neuveriteľné príbehy, ktorým verí, pričom sa jedná o trvalú poruchu osobnosti, na čo vplývajú genetické
aj biologické faktory, ako aj prostredie, v ktorom vyrastá. Správanie obvineného nemalo vplyv na vývin

jej osobnosti, na jej prežívanie, jedná sa skôr o nespokojnosť svedkyne v rodinnom prostredí, keďže
sama trpí abúzom, čiže škodlivým užívaním alkoholu.

Rovnako z výpovede znalkyne PhDr. S. B. vyplýva, že výsledky psychologického vyšetrenia osobnosti
obžalovaného nepoukázali na agresivitu ako dominantnú črtu osobnosti, i keď jeho sebakontrola je

oslabená, má sklon reagovať impulzívne, predovšetkým v záťažových situáciách. Avšak u P. D. ide
o anomálne štrukturovanú osobnosť s výrazne rigidným správaním, s nízkou sebadôverou, vcelku
adaptabilná, jej zmysel pre objektívnu realitu je zachovaný, vo vzťahových väzbách bolo zistené
vzťahovačné až paranoidné nastavenie, je emočne oploštilejšia, pasívne závislá na okolí, v prežívaní
bola zaznamenaná neurotická symptomatika a prejavy afektívnej lability , taktiež bolo zaznamenané

pozitívne skóre v oblasti závislosti, ktoré potvrdzuje sklon k závislosti na psychoaktívnych látkach. Je
výrazne subjektivisticky nastavená voči okoliu, má tendenciu veci prežívať osobne cez seba, a preto
miestami nemá objektívny náhľad na realitu, v ktorej sa nachádza. Jedným z motívov jej konania mohla
byť aj súrodenecká rivalita, teda žiarlivosť na sestru a jej konanie mohlo byť určitou pomstou za tieto
v sebe nespracované pocity.

Na základe uvedených dôvodov preto nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami prokurátora, ktorý
dôveryhodnosť výpovede svedkyne poškodenej P. D. opiera o znalecký posudok na duševný stav
obvineného, z ktorého má vyplývať niekoľkoročný abúzus z alkoholu v II. vývinovom štádiu podľa
Jellineka bez preferencie a s vysokou toleranciou voči alkoholu. Rovnako neobstojí tvrdenie prokurátora

otom,žezjeholaickéhopohľadu,keďznalkyňavymenovalafaktorybiologický,genetický,psychologický
a sociálny, že na vývoj poškodenej P. D. mohlo mať vplyv disharmonické rodinné prostredie a konfliktné
situácie počas vývoja osobnosti. Odvolací súd rovnako nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že je možné
jednoznačne konštatovať, že výpovede poškodenej z psychologického hľadiska možno považovať za
objektívne a vierohodné a skutočnosti popísané poškodenou ako skutočne prežité, bez racionálneho

dôvodumožnéhokonštatovania,žepoškodenásiuvedenéskutočnostivymyslela,najmäspoukazomna
výpoveď samotnej svedkyne poškodenej P. D., ktorá uviedla, že niektoré veci si dokreslila, lebo mala v
prípravnomkonanínervyabolanevyspatá,jejejľúto,čourobilaotcovi,urobilatozožiarlivostikvôlisestre
a to preto, že mala pocit, že rodičia ju majú radšej, bola lepšia, krajšia a lepšie sa učila. Súd opakovane
poukazuje aj na výpoveď znalkyne MUDr. S., ktorá uviedla okrem iného, že svedkyňa poškodená P. D. je

paranoidná, schizoidná, impulzívna, chce byť stredobodom pozornosti a neváha skresľovať skutočnosti
a klamať, pričom je schopná vymýšľať si neuveriteľné príbehy, ktorým sama verí.V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na to, že povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať
svoju nevinu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní
dôkazné bremeno, vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať,

že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a práve obžalovaný je osobou, ktorá sa
predmetného žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je
potrebné s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vykladať
tieto pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe
nevytváral zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci,
okrem výpovede svedkyne poškodenej P. D., ktorá ju na hlavnom pojednávaní výrazne modifikovala,
pričom zároveň uviedla dôvody, pre ktoré v predchádzajúcich svojich výpovediach uviedla nepravdu, a
ktoré mali spočívať v jej pocite, že rodičia majú jej sestru Q. radšej, lebo je lepšia, krajšia a lepšie sa učí,
neexistuje jediný dôkaz, ktorým by vina obžalovaného bola aspoň čiastočne preukázaná.

Na základe uvedeného potom Krajský súd v Prešove považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom,
že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, za správne a zákonné.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako

nedôvodný a tento postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.