Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518010178
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8518010178.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.06.2019 v Prešove, v trestnej veci proti obžalovanému Q.. E. J. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a poškodeného V. Č.U. proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8T/9/2018 zo dňa 05.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

podľa§101ods.1Tr.zákonazapodmienok§98písm.a/Tr.zákonapodmienečneupúšťaodpotrestania
obžalovaného Q.. E. J..

Podľa § 101 ods. 2 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie poškodeného Č. W., W.. W. Y..R.., B. Y. XXX, H.R.: XX XXX

XXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q.. E. J., nar. XX.XX.XXXX v W. Ľ., trvale bytom B. Y. XX, R. W.
Ľ. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli s mal. K. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y.Ž. Č.. XX
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 11.30 hod. až 12.00 hod. zo zadnej strany k budove kaviarne D. U., B.
Y. Č.. XX, kde spoločne odmontovali úchytky na fóliovom okne letnej terasy, následne mal. K. Q.Á. S.

prešiel cez okno na letnú terasu, pričom obžalovaný E. J. ostal stáť pred letnou terasou a dával pozor,
následne mal. NiD. Q. S. sa najskôr pokúšal otvoriť okno vedúce do výčapu, kde toto bolo otvorené
na vetračku, no nepodarilo sa mu to, a tak zo skrinky nachádzajúcej sa v letnej terase zobral kladivo,
ktorým poškodil plastové dvere vedúce do výčapu, do ktorých v spodnej časti vytvoril tri diery, potom
kladivom rozbil sklenenú výplň okna výčapu a cez rozbité okno preliezol do miestnosti výčapu, kde si
otvoril zásuvku, z ktorej odcudzil finančnú hotovosť v minciach v sume najmenej 15,- eur a z priestorov
chladiacehoboxuodcudzil1kslitrovejfľašealkoholickéhonápojaznačkyJägermeister,pričomnásledne

pri futbalovom ihrisku nachádzajúcemu sa v obci Vyšné Ružbachy dal obžalovaný Q.. E. J.Č. sumu vo
výške 6,10 eur, čím takto spôsobili spoločnosti Č.U. W., W.. W. Y..R.. W. W. B. Y. Č.. XXX, H.: XX XXX
XXX škodu najmenej vo výške 30,58 eur, a to odcudzením finančnej hotovosti škodu v sume najmenej15,- eur a odcudzením 1 ks litrovej fľaše alkoholického nápoja značky Jägermeister škodu v sume 15,58
eur a ďalej spôsobili škodu vo výške 231,12 eur, a to poškodením dverí, sklenenej výplne a žalúzií,

Za to mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 117 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona a nezistení
žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému

podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú spoločnosť Č. W., W.. W. Y..R.., B. Y. XXX, H.: XX
XXX XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal poškodený V. Č. písomné odvolanie priamo do podateľne Okresného súdu
Stará Ľubovňa, v ktorom žiadal, aby bol obžalovaný zaviazaný k platbe spornej sumy uvedenej na
pojednávaní, na ktorej poškodený trval a dodal že na požiadanie predloží písomnosti k predmetnému
sporu. Následným písomným podaním žiadal, aby uvedené považoval okresný súd za odvolanie voči

výroku o náhrade škody a dodal, že rozhodnutie súdu o výške náhrady poškodeného nezodpovedá
skutočnej výške škody spôsobenej páchateľom, táto škodová udalosť bola vyčíslená vo vyšetrovacom
spise, ku ktorému boli priložené požadované doklady.

Okrem toho podal v zákonnej lehote zaručeným elektronickým podpisom prostredníctvom svojej

obhajkyne odvolanie obžalovaný, ale len čo do výroku o treste, nakoľko uložený trest považoval za
zjavne neprimeraný vzhľadom na závažnosť spáchaného prečinu, ako aj jeho osobnosť a nepovažoval
ho za súladný s § 97 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, pričom mal za to, že v danom prípade boli splnené
podmienky pre upustenie od potrestania, prípadne pre podmienečné upustenie od potrestania alebo
pre uloženie jedného z alternatívnych trestov. Návrh upustiť od potrestania bližšie odôvodnil tým, že

vytkol okresnému súdu, že záver o tom, že doterajší život mladistvého obžalovaného nebol úplne
bezproblémový, lebo ÚPSVaR v Starej Ľubovni mal hlásené dva prípady spáchania priestupkov,
ktorých mal byť obžalovaný účastný, oprel len o správu ÚPSVaR zo dňa 28.03.2018 bez toho, aby
boli zadovážené príslušné záznamy správnych orgánov, keďže vzhľadom na fakt, že súd na tieto pri
rozhodovaní prihliadol bolo potrebné, aby tvorili súčasť trestného spisu. Dodal, že aj napriek tomu,

že nedošlo ani k začatiu konania o priestupku, súd ustálil, že je zrejmé, že sa nejakým spôsobom
zúčastnil na konaniach ktoré boli posudzované ako priestupky, pritom nebol dokonca ani obvinený z
priestupku. Argumentácia, ktorú zvolil súd prvého stupňa, by podľa jeho názoru znamenala jednoznačné
spochybnenie zásady prezumpcie neviny. V súčasnosti nemá v škole žiadne problémy a polepšil sa, čo
potvrdilo aj vyjadrenie zástupcu ÚPSVaR na hlavnom pojednávaní dňa 05.11.2018 a aj zo znaleckého

posudku vyplynulo, že svoje protiprávne konanie ľutuje a prevzal zodpovednosť za svoje spáchanie, v
plnej miere si uvedomuje jeho neadekvátnosť a zaujíma sebakritické postoje, pričom sa neuvádza, aby
prvky disociability u neho prevažovali a aby jeho správanie nebolo do budúcna napraviteľné. Znalecký
posudok ho chrakterizuje ako osobnosť vo vývine, fáze dospievania a sebautvárania.
Okrem toho poukazoval na svoje pomery, na to, že smrť jeho otca mala negatívny vplyv na jeho

správanie, otec bol pritom s matkou v rozhodnom čase v rozvodovom konaní, kde býval striedavo u
matky a u otca, čo nepriaznivo vplývalo na jeho psychický stav. Predmetný čin spáchal z dôvodu svojej
nerozvážnosti, v dôsledku veľmi nízkeho veku, v nižšej rozumovej vyspelosti. Podľa výpovede mal. K.
Q. S. prakticky celý čin spáchal tento maloletý a obžalovaný sa po väčšinu času pri predmetnej krádeži
na mieste činu ani nenachádzal. Poškodenému sa však ospravedlnil.

Okresný súd podľa názoru odvolateľa nezohľadnil skutočnosť, že sa nikdy predtým nedopustil trestného
činu, priestupku, z obce B.Š. Y. nebol hodnotený negatívne, nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku, neboli mu uložené žiadne poriadkové opatrenia a nedopustil sa závažného porušenia
školského poriadku. Drobné problémy v správaní, ktoré v minulosti mal, ľutoval, no nebolo možné ich
považovať, aj v kontexte ťažkého obdobia, ktoré v danom čase prežíval a jeho veľmi nízkeho veku

14 rokov, za natoľko závažné, aby sa dal jeho predchádzajúci život označiť za nie bezúhonný. Išlo
pritom o trestný čin proti majetku a nepatrnú škodu. K skutku sa priznal, trestný čin úprimne oľutoval a
spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na jeho vyšetrení.Návrh na podmienečné upustenie od potrestania odôvodnil tým, že takto mohol okresný súd rozhodnúť,
pokiaľ by považoval za potrebné počas určenej doby sledovať jeho správanie. Odvolateľ vytkol
okresnému súdu, že žiadnym spôsobom neodôvodnil z akého dôvodu za uloženia primeraných

povinností a obmedzení takto nepostupoval. Námietky obžalovaného priamo proti uloženému trestu
odňatia slobody vychádzali aj z jeho nazerania na povahu tohto druhu trestu ako trestu ultima ratio a
domnieval sa, že z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie na nápravu, ako aj na ochranu
spoločnosti,účeltrestubyzabezpečilajjedenzalternatívnychtrestov.Keďžepredpredmetnýmtrestným
činom nespáchal žiaden iný trestný čin a ani priestupok, bolo podľa jeho názoru uloženie trestu odňatia

slobody jemu ako prvopáchateľovi celkom zjavne neprimerane prísne a bolo namieste uloženie trestu
povinnej práce, ktorý by sa mohol podľa jeho názoru vykonávať aj po školských hodinách, prípadne
cez víkend, a taktiež peňažný trest nebol celkom vylúčený. Odvolateľ v tomto smere vytkol okresnému
súdu, že nemožnosť uloženia alternatívneho trestu nebola náležite odôvodnená a zákonná a nebolo
ani zrejmé, prečo si aj vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti, súd prvého stupňa zvolil práve túto
alternatívu v neprospech obžalovaného.

V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
výroku o treste zrušil a od potrestania obžalovaného upustil, prípadne s primeranými obmedzeniami a
povinnosťami podmienečne upustil alebo uložil jeden z alternatívnych trestov.
Odvolanie poškodeného obžalovaný navrhol zamietnuť vzhľadom na to, že sa konania dopustili viaceré
osoby a nebola jasná otázka miery zodpovednosti za škodu, či ide o zodpovednosť solidárnu, prípadne

delenú. Za dôvod pre zamietnutie odvolania považoval ďalej vek osôb, ktorí čin spáchali a s tým
spojenú možnú zodpovednosť zákonných zástupcov, nedostatočné preukázanie výšky škody, keďže
podľa jeho názoru nebolo dostatočným spôsobom preukázaný počet fliaš, a to buď inventarizáciou,
prípadne stavom pokladne a podobne, to, že zástupca poškodeného na hlavnom pojednávaní žiadal o
náhradu škody v sume vyššej, ktorú však žiadnym spôsobom neodôvodnil a považoval za otázne, kto

je vo vzťahu k jednotlivým veciam (plastové dvere a okno) skutočne poškodeným, pričom poškodený
neuvádzal, z akých dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a neuvádzal ani žiadne
nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť jeho tvrdení.

Na úvod je potrebné uviesť, že Krajský súd v Prešove ako odvolací súd musel v prvom rade v súlade

s § 316 ods. 1 Tr. poriadku skúmať, či každé podané odvolanie bolo podané proti výroku, proti ktorému
je prípustné, či bolo podané včas, oprávnenou osobou, osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo ktorá podala odvolanie, ktoré už predtým v tejto veci výslovne vzala späť a až následne mohol
postupovať podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 05.11.2018 vyplynulo, že poškodený V. Č. bol osobne
prítomný na tomto hlavnom pojednávaní a v jeho prítomnosti tak napadnutý rozsudok vyhlásený bol v
tento deň po tom, čo bol poučený o práve odvolania a o lehote 15 dní na jeho podanie od jeho vyhlásenia.
Hoci posledný deň lehoty na podanie odvolania mu tak uplynul dňom 20.11.2018, ako to vyplýva z
písomného odvolania tohto poškodeného, odvolanie podal až dňa 23.11.2018 priamo do podateľne

Okresného súdu Stará Ľubovňa.

Nakoľko predmetné odvolanie poškodeného bolo podané oneskorene, muselo byť krajským súdom
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku zamietnuté, bez toho, aby na jeho podklade mohol krajský súd
preskúmavať napadnutý rozsudok.

Svoju prieskumnú povinnosť ako odvolací súd však krajský súd vykonal na podklade odvolania
obžalovaného, a tak krajský súd postupoval v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa
ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316
ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, teda všetkých výrokov tvoriacich výrok o treste, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V prejednávanej veci, keďže
obžalovaný ml. E. J. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a bol poučený podľa
§ 257 ods. 5 Tr. poriadku, len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)

Tr. poriadku a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že trest
uložený napadnutým rozsudkom bol neprimeraný.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že odkazujúc na zásady pre ukladanie trestu
mladistvým a účel trestu u mladistvých, ktoré sú upravené v § 97 ods. 1 a 3 Tr. zákona zohľadnil,

že obžalovaný mal v čase spáchania trestného činu len 14 rokov, k spáchaniu skutku sa priznal a po
spáchaní skutku a vykonaných pohovoroch sa jeho správanie zlepšilo, doposiaľ nebol trestne stíhaný
a po spáchaní skutku mu zomrel otec. Okresný súd prihliadol na to, že obžalovaný sa na vykonaní
trestného činu dohodol s maloletým, ktorý pre nedostatok veku nebol ešte trestne zodpovedný, na to, že
ho nechal vykonať podstatnú časť skutku, na to, že predmetnú kaviareň si zrejme vybral aj kvôli tomu, že

pár dní predtým tam bol s kamarátmi, z čoho okresný súd vyvodil, že obžalovaný predpokladal možnosť
zmocnenia sa nejakej väčšej sumy peňazí. Z toho, že ÚPSVaR v Starej Ľubovni mal hlásené dva prípady
spáchania priestupkov, ktorých mal byť obžalovaný účastný, bolo podľa okresného súdu zrejmé, že
obžalovaný sa nejakým spôsobom zúčastnil na konaniach, ktoré boli posudzované ako priestupky, lebo
ako okresný súd uviedol, v opačnom prípade by orgány polície nekontaktovali ÚPSVaR. Takto okresný
súd dospel k záveru, že obžalovaný už pred spáchaním trestnej činnosti mal určité problémy v správaní,

čo vyplýva aj zo správy ZŠ vo B. Y. z marca 2018 vo vzťahu k spolužiakom, pričom skutku, z ktorého
bol obvinený, sa dopustil v relatívne krátkej dobe po výchovných pohovoroch uskutočnených v júni a
septembri 2017, ktoré v tom čase neboli dostatočné na zmenu správania obžalovaného. Okresný súd
v neprospech obžalovaného zohľadnil, že do hlavného pojednávania pritom ani obžalovaný, ani jeho
zákonný zástupca nijako neprejavili snahu nahradiť aspoň nejakú časť škody poškodenému. Podľa

okresného súdu neobstojí argumentácia, že išlo o ťažké obdobie v živote obžalovaného z dôvodu smrti
jeho otca, keďže otec obžalovaného zomrel až dňa 26.01.2018, teda po spáchaní skutku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že okresný súd zvažoval možnosť upustenia
od potrestania, možnosť podmienečného upustenia od potrestania a s odkazom na doterajší život

mladistvého obžalovaného, ktorý nepovažoval za úplne bezproblémový, dospel k záveru, že je daný
dôvod na uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom alternatívny
trestvzhľadomnaokolnostiprípadunepovažovalzamožnéuložiť.Neuloženiepeňažnéhotrestuokresný
súd zdôvodnil tým, že obžalovaný nepracuje a peňažný trest by navyše mohol zmariť alebo podstatne
sťažiť možnosť náhrady škody. Trest domáceho väzenia a trest povinnej práce vzhľadom na povinnú

školskú dochádzku a prípadné rozvíjanie zručností alebo záujmov obžalovaného aj prostredníctvom
prípadných krúžkov po vyučovaní okresný súd nepovažoval za vhodný, keď zároveň odkazoval na
vek obžalovaného, jeho povinnosť dokončiť povinnú školskú dochádzku a potrebu pripravovať sa na
vyučovanie, kde dosahoval priemerné výsledky a navyše mal problémy s dochádzkou, výkon trestu
povinnej práce vo voľnom čase obžalovaného by mohol ísť na úkor prípravy na vyučovanie. Za trest

spôsobilý dosiahnuť účel trestu tak okresný súd pokladal ukladaný trest odňatia slobody s poukazom
na to, že v prípade podmienečného upustenia od potrestania by rovnako bola obžalovanému určená
skúšobná doba, počas ktorej by obžalovaný musel preukázať vedenie riadneho života rovnako, ako pri
podmienečnom treste odňatia slobody, pričom výsledkom riadneho vedenia života v oboch prípadoch
je rozhodnutie, že sa obžalovaný osvedčil.

Vzhľadom na konkrétnosť týchto dôvodov sa krajský súd nemohol stotožniť s odvolacími námietkami
obžalovaného založenými na tvrdení o nedostatočnosti zdôvodnenia výroku o treste a na tom, že by
sa okresný súd nezaoberal možnosťou uloženia alternatívneho trestu či spôsobmi, ktoré znamenajú
upustenie od uloženia trestu, ako ich Trestný zákon umožňuje.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho
občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj
spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona, pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia
treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na
jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného
činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali

protiprávnym činom.

Uprednostňovanie výchovného účelu rozhodnutia o treste vyjadruje záujem spoločnosti na
spolupôsobení sankcie na tom, aby došlo k náprave smerovania mladistvého páchateľa sociálnežiaducim smerom. Okresný súd v predmetnej veci nedostatočne vyhodnotil priaznivé výsledky
pôsobenia orgánu sociálnej starostlivosti o maloletých, hoci o nich mal informácie z vykonaného
dokazovania a tieto boli potvrdené aj správou zabezpečenou odvolacím súdom.

Podľa názoru krajského súdu však okresný súd nie celkom dostatočne hodnotil osobnosť mladistvého
obžalovaného, význam posunu jeho správania spoločensky žiaducim smerom oproti obdobiu páchania
trestného činu a s prihliadnutím na záujem Trestného zákona na osobitnom prístupe k mladistvým
páchateľom uložil trest, hoci boli splnené podmienky pre to, aby ešte dodatočným sledovaním správania

sa mladistvého obžalovaného bol vytvorený priestor na to, či pre dosiahnutie účelu trestu bude už v
tomto prípade nutné tohto páchateľa už potrestať.

Ako už bolo uvedené, na hlavnom pojednávaní bolo prijaté neodvolateľné vyhlásenie mladistvého
obžalovaného o jeho vine za spáchaný skutok. Mladistvý v čase skutku nemal 15 rokov, pričom znalecký
posudok z odboru Psychológie, klinická psychológia detí, ho charakterizoval ako osobnosť vo vývine,

fáze dospievania a sebautvárania, ktorá je však sebakritická, dokáže si priznať svoje chyby, je sociálne
vnímavá, s potrebou sociálnej podpory, s citovými väzbami na blízke osoby a pocitmi straty po smrti
otca, záleží mu na mienke okolia so vzťahom k prírode, zvieratám a manuálnym činnostiam.

Pomery obžalovaného, najmä keď ide o mladistvého páchateľa, sú často výrazným faktorom

ovplyvňujúcim jeho správanie. Skutočnosti udávané obžalovaným v podobe rozvodového obdobia jeho
rodičov a striedavého jeho pobytu u rozchádzajúcich sa rodičov, ako najbližších osôb, vychádzajúc z
vyššie uvedeného znaleckého posudku takým prvkom nepochybne boli. Znalecký posudok poukazoval
na nezrelosť osobnosti odvolateľa. Preto považoval krajský súd za zrozumiteľnú správu ÚPSVaR v
Starej Ľubovni, podľa ktorej bol na úseku sociálnej kurately vedený od marca 2017, dochádzalo k

podozreniam na páchanie priestupkov, nedarilo sa mu nadviazať vzťah so spolužiakmi, bol k nim
často agresívny, v stave zúrivosti sa nechal vyprovokovať a jeho reakcie boli neprimerané, pričom pri
osobnompohovorepotomsvojekonanieľutoval.Následnývýchovnýpohovorastretnutiesobžalovaným
a jeho rodičmi, ktorí so školou spolupracovali však mali úspešnú účinnosť, pretože podľa správy tohto
istého štátneho orgánu starostlivosti o maloletých podanej na hlavnom pojednávaní 05.11.2018, po

vykonaní viacerých pohovorov s mladistvým a jeho rodinnými príslušníkmi sa správanie mladistvého
obžalovaného zlepšilo a od spáchania skutku , ktorý mu je kladený za vinu, teda od 05.01.2018 nebolo
hlásené žiadne problémové správanie obžalovaného. Aj zo správy tohto orgánu zo dňa 30.05.2019,
ktorú zabezpečil krajský súd v rámci odvolacieho konania vyplynulo, že hoci sa ako žiak 8. ročníka,
opakujúci tento ročník, v prvom polroku školského roka 2018/2019 správal neprimerane k vyučujúcim,

škola nezaznamenala závažné porušenie školského poriadku. Obžalovaný nie je vyrovnaný so smrťou
otca. Má pritom zameškaných len deväť neospravedlnených hodín, chce pokračovať v štúdiu, ktoré má
už potvrdené na SOŠ B. S., základná škola uvádza zlepšenie jeho správania, reprezentuje školu a jeho
školskádochádzkajevporiadku,hocikaždéránomeškápárminútnavyučovanieaprichádzazafajčený.

Výnimočnosti takého protiprávneho konania mladistvého obžalovaného oproti jeho doterajšiemu životu
pritomnasvedčujeskutočnosť,žedoposiaľnebolaniodsúdenýzainýtrestnýčinanipostihnutýzanejaký
priestupok.Predčasnýmbolokonštatovanieokresnéhosúdu,žemalmaťúčasťnaspáchanípriestupkov,
pretože pokiaľ príslušnými priestupkovými orgánmi nebola jeho vina ustálená, nemožno ho za vinného
z priestupku považovať. Rovnako, ani správou z miesta bydliska nebol charakterizovaný ako občan,

ktorého správanie sa by bolo problematické.

Spôsob a okolnosti prečinu, ktorý mladistvý obžalovaný spáchal s maloletou osobou, pri ktorom čine sa
s ním zjavne dohodol na rozdelení úloh a takto ho nechal podieľať sa na predmetnom prečine, nemožno
hodnotiť ako u dospelého páchateľa, ktorého vývoj by bol už v podstate ukončený. Mladistvý páchateľ

v tomto prípade mal len 14 rokov, jeho osobnosť bola tomu zodpovedajúca, nebola ani opozdená,
ani nepredbiehala jeho veku a ako nezrelá, a teda ako výchovne nedostatočne pozitívne ovplyvnená,
nesprávne vplývala na rozhodnutie maloletého.

Odvolací súd tak na rozdiel od súdu prvého stupňa zistil, že mladistvý obžalovaný, ktorý spáchal

prečin nižšej závažnosti majetkovej povahy, jeho spáchanie ľutuje a pozitívnou zmenou svojho
správania prejavuje účinnú snahu po náprave, keď sa zároveň ospravedlnil a bez námietok prijal plnú
zodpovednosť za spáchanie skutku, ktorého súčasťou je aj spôsobenie škody tak, ako je uvedené v
skutkovej vete, svojím doterajším životom, ktorý zahrňuje aj obdobie po jeho spáchaní, poskytuje zaurčitých podmienok možnosť dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu.

Skutočnosť, že ľahkovážne umožnil trestne nezodpovednej osobe podieľať sa na jeho trestnom čine, že
mal neospravedlnené hodiny v školskej dochádzke a chodil na vyučovanie s oneskorením a zafajčený,
keď z jemu známeho školského prostredia odchádza do nového prostredia, v ktorom bude musieť
preukázať snahu správať sa sociálne žiaduco, nezúčastňovať sa protispoločenskej činnosti, najmä
páchania trestných činov či priestupkov a bude musieť sa vyrovnať s nárokmi nového školského

prostredia a dbať, aby predchádzal vplyvu výchovne nevhodných podnetov najmä zo strany spolužiakov,
teda, že bude hoci aj za náročnejších podmienok viesť riadny život, považoval odvolací súd za potrebné
počas určenej doby sledovať správanie mladistvého. Túto dobu určil až na 6 mesiacov a hoci neuložil
žiadne osobitné primerané obmedzenia či povinnosti uvedené v ustanoveniach § 51 ods. 3 a 4 Tr.
zákona, na požiadavke, aby viedol riadny život, to nič nemení.

Možno už len pre objasnenie významu viesť riadny život je potrebné uviesť, že ak mladistvý, u ktorého
bolo podmienečne upustené od potrestania, viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým
podmienkam, vysloví súd, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,
o uložení trestu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý výrok o treste zrušil a sám rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.