Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317200196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6317200196.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu AGB Beňuš, družstvo, so sídlom
976 64 Beňuš, IČO: 00 220 451, právne zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným 1/Q. V., 2/ A. V., obaja
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C/2/2017-102 z 31. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I., II., III. a IV. výroku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (V. výrok), m e n í tak, že žalobcovi n e p
r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Rozsudok okresného súdu v VI. výroku z r u š u j e.

IV. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“,

event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 31. 07. 2017 zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor,
v kat. území G., obec G., okres G. na LV č. XXXX, ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere X XXX
m2, evidovaná ako parcela reg. E, (I. výrok). Predmetnú nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcu
v celosti (II. výrok). Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu každému
vo výške 68,70 Eur v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (III, IV. výrok). O

trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (V. výrok). Žalovaným
1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť súdnemu znalcovi F.. G. S. spoločne a nerozdielne výdavky, ktoré mu
vznikli v súvislosti s výsluchom na súde v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (VI. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku nachádzajúcemu sa v kat. území G., obec G.,
okres G., evidovanom na LV č. XXXX Okresného úradu Brezno, odbor katastrálny ako parcela č. XXXX
- orná pôda, o výmere X XXX m2. Predmetnú nehnuteľnosť navrhol prikázať do jeho vlastníctva s
povinnosťou uložiť mu titulom finančného vyporiadania zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému sumu 89,46

Eur.3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“). Konštatoval, že pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. pri
rozhodovaní o výške primeranej náhrady, ktorú je žalobca povinný vyplatiť žalovaným 1/, 2/ vychádzal

zo súkromného znaleckého posudku č. 9/2017 zo dňa 01. 04. 2017 vypracovaným znalcom F.. G. S.
v zmysle § 209 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), pretože žalobcom predložený znalecký
posudok podrobne vyhodnocuje hodnotu pozemkov, obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 17
zákona č. 382/2004 Z. z. okrem doložky v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Závery uvedené v znaleckom
posudku, t.j. zistená hodnota predmetnej nehnuteľnosti zodpovedá záverom uvedeným v Zmluve o

prevode nehnuteľností zo dňa 24. 05. 2016 (č. l. 73 spisu), ako aj súkromnému znaleckému posudku
č. 11/2016 zo dňa 11. 12. 2016. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady
nevychádzal z cenovej mapy nehnuteľností (č. l. 60 spisu) doloženej žalovanými 1/, 2/, pretože určuje
len priemernú všeobecnú hodnotu pozemkov pre celý okres G.. Nepoužiteľná bola aj cenová ponuka na
prenájom (č. l. 62 spisu), pretože sa jedná o nehnuteľnosti v inej lokalite (G. - S.), ktorá s ohľadom na
jej umiestnenie v rámci obvodu mesta G. nemôže mať rovnakú hodnotu ako orná pôda nachádzajúca

sa v extraviláne obce G. vo vzdialenosti približne 10 km od okresného mesta. Navyše nie je predpoklad
jej iného využitia ako na poľnohospodársku činnosť.

4. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc
zásadu úspechu, podľa ktorej žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu

100%.

5. Vzhľadom na neúspech žalovaných 1/, 2/ v konaní, súd prvej inštancie rozhodol o náhrade výdavkov,
ktoré vznikli znalcovi F.. G. S. v súvislosti s jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 31. 07. 2017 tak, že
zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť F.. G. S. náhradu za stratu času v plnom

rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie konkrétne do výrokov III., IV., V. a VI. žalovaní 1/, 2/ podali
v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Namietali nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Nesúhlasili s
výškou primeranej náhrady, pretože okresný súd mal vychádzať z trhovej ceny. Výber použitej vhodnej
metódy musí znalec v znaleckom posudku zdôvodniť, pričom súkromný znalecký posudok je len jedným

z podkladov, nie výlučným pri určení primeranej náhrady. Súd prvej inštancie neskúmal náležitosti
posudku podľa ustanovenia § 209 ods. 2 CSP vrátane osobitnej doložky. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania neprihliadol na skutočnosť, že žalobca sa žiadnym spôsobom nežiadal mimosúdne so
žalovanými 1/, 2/ vyporiadať, pričom je s nimi v nájomnom vzťahu k spornej parcele a Slovenský
pozemkový fond (ďalej aj ,,SPF“) je ex lege oprávnený v nakladaní s nehnuteľnosťou vzhľadom na

stratus daný zákonnou úpravou. Navyše vo vzťahu k neznámym vlastníkom nie je možné uložiť
povinnosť nahradiť trovy konania, pretože by išlo nevykonateľné rozhodnutie. Preto o trovách konania
navrhol rozhodnúť podľa ustanovenia § 257 CSP.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Konštatoval nespornosť otázky zrušenia a spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva s tým, že sporná bola iba otázka primeranej náhrady. Hodnota nehnuteľnosti bola
preukázaná znaleckým posudkom, pričom znalec zdôvodnil výber metódy polohovej diferenciácie na
určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Posudok obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia § 17
zák.č.382/2004Z.z.Nevykonanieďalšiehoznaleckéhodokazovanianavrhnutéhožalovanými1/,2/súd

prvej inštancie dostatočne zdôvodnil hospodárnosťou sporu ako aj finančným hľadiskom, keď navyše
mal niekoľko dôkazov pre určenie výšky náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/, 2/. Cenová
mapa predložená žalovanými 1/, 2/ nebola relevantným dôkazom pre určenie hodnoty nehnuteľnosti.
Prvoinštančný súd vzhľadom na plný úspech v spore správne rozhodol aj o náhrade trov konania.
Vzhľadom na kontradiktórny princíp platný v spore a žalovanými 1/, 2/ navrhnutý výsluchu znalca F.. G.

S., sú povinní znášať trovy dôkazu bez ohľadu na mieru procesného úspechu.

9. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSPa contrario s použitím § 219 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II, III., IV. ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) podľa
§ 388 CSP zmenil. Rozsudok súdu prvej inštancie v VI. výroku podľa § 389 ods.1 písm. d) CSP zrušil.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu,
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec

skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a
aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

13. Napriek tomu, že žalovaní 1/, 2/odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie iba vo výrokoch
III., IV., V. a VI., odvolací súd podľa ust. § 379 písm. a) CSP vec preskúmal vo všetkých výrokoch,
vzhľadom na závislé výroky zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP)

odvolací súd, preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty
žalovaných 1/, 2/ uvedené v odvolaní.

15. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ je judicium duplex, t.
j. konaním v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia

nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Občiansky zákonník v § 142 ods. 1
upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje
ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu, 3/ nariadenie jej predaja), ktoré je
pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 169/95, sp. zn. 2 M Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava

trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo
systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo
sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja
veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej
reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci

vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu.
Prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Za primeranú
náhradu treba považovať hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol

prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS 102/94).

16. V prejednávanej veci odvolací súd osobitnú pozornosť venoval otázke, ktorá zostala medzi stranami
sporná. Nebolo spochybňované, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre zrušenie
podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Nesporné bolo tiež, že rozdelenie

pozemku „nebolo dobre možné“. Sporná bola otázka aká je všeobecná cena dotknutej nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd má za to, že žalobca hodnotu nehnuteľnosti preukázal odborným posudkom, ktorý
je listinným dôkazom. Všeobecná hodnota predmetnej parcely - ornej pôdy, ktorej funkčné využitie
je určené na poľnohospodársku činnosť, nie na zástavbu ako to vyplýva aj z vyjadrenia obce G.,

nachádza sa mimo zastavaného územia obce, ktorá bola stanovená odborným posudkom F.. G. S. (ktorý
je súdnym znalcom), je aj podľa názoru odvolacieho súdu zistená správne. Vzhľadom na charakter
nehnuteľnosti, by prípadné znalecké dokazovanie, ktorého trovy by s najväčšou pravdepodobnosťou
presiahli hodnotu nehnuteľnosti, nebolo účelné. Žalovanými 1/, 2/ predložené listinné dôkazy nebolirelevantné a použiteľné pre stanovenie hodnoty nehnuteľnosti. Preto je nutné konštatovať, že súd prvej
inštancie rozhodol vecne správne.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny vo výrokoch
I., II., III., IV. potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania nie je správny.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym
pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva

na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

22. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd nepostupoval správne, keď na základe vyššie

uvedeného skutkového a právneho stavu priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pretože okolnosti predmetného prípadu sú relevantným dôvodom na to, aby žalobcovi nebola priznaná
náhrada trov konania z dôvodu, že v uvedenom prípade ide o výnimočné okolnosti hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP.

23. V prípade žalovaných 1/, 2/ ide o ,,neznámych vlastníkov“, ktorých podľa ust. § 6 zák. č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách, zastupuje SPF.

24. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov konania (V. výrok)

zmenil podľa ust. § 388 CSP, nakoľko súd prvej inštancie nezohľadnil špecifickosť tohto sporu a teda
dôvody na aplikáciu citovaného ust. § 257 CSP.

25. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v VI. výroku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
d) CSP z nasledovných dôvodov:

26. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

27. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený odborný posudok, ktorý má všetky

zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca.

28. Odvolací súd poukazuje na absenciu znaleckej doložky v žalobcom predloženom posudku, ktorá

je jeho nedeliteľnou súčasťou (citované ustanovenie § 209 ods. 2 CSP) a preto sa naň hľadí iba ako
na dôkaz listinou. Z uvedeného dôvodu F.. G. S. nemal v konaní postavenie znalca, preto neexistoval
dôvod na priznanie znalečného.

29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 257 ods.
1 CSP s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).