Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/304/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216980
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:3814216980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ N.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX R. a 2/ O. A., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/
X, XXX XX R., právne zastúpených Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská 20, 951 93
Topoľčianky, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX T.,
právne zastúpeného: JUDr. Anton Slamka, advokát so sídlom Q. XXXX/XX, XXX XX M. E., o zaplatenie
20.138,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 10C/27/2015-118 zo dňa 24.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu

vo výške 20.138,28 Eur spolu s 5,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 20.138,28 Eur od 14.08.2013
do zaplatenia, a to všetko do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcom 1/ a 2/ priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa 19.09.2014 a postúpenou
Okresnému súdu Námestovo dňa 21.01.2015 po pripustení jej zmeny uznesením súdu, č. k.
10C/27/2015-68 zo dňa 21.01.2016 a finálnom pripustení jej zmeny na pojednávaní konanom dňa
24.05.2018 žiadali, aby súd titulom bezdôvodného obohatenia žalovanému uložil povinnosť zaplatiť im

sumu 20.138,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% zo žalovanej sumy od 14.08.2013
do zaplatenia, trovy konania všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podanie žaloby odôvodnili
v podstate tým, že z ich majetku, ktorým bol zabezpečený úver žalovaného (ich bývalého zaťa), bola
uspokojená pohľadávka veriteľa žalovaného, z ktorého dôvodu požadujú náhradu tohto plnenia od
žalovaného. Vo veci bolo na návrh žalobcov 1/ a 2/ rozhodované v skrátenom konaní a okresný súd
vydal platobný rozkaz č. k. 10Ro/245/2014-38 zo dňa 28.10.2014, ktorým žalobe žalobcov 1/ a 2/ v
celom rozsahu vyhovel. Predmetný platobný rozkaz bol však v dôsledku podania odporu žalovaným

ex lege zrušený. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaný uzavrel s X. C. K., a.s. dňa 25.06.2003 zmluvu o hypotekárnom úvere č. 011/3003/03HU
(č.l. 11-17), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške v tom čase 750.000,- Sk s
úrokovou sadzbou v deň uzavretia zmluvy 7,50% p.a.. Tento úver žalovaný čerpal na kúpu bytu vkatastrálnom území N., ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX, a to byt č. XX, vo vchode XX na prízemí
bytového domu č. súp. XXX postavený na parcele č. 1611/14 a 1611/15 vrátane podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu 8123/286363, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve predávajúcich Z. Q. a

B. Q.. Keďže samotný byt nepostačoval svojou hodnotou na zabezpečenie pohľadávky veriteľa prijali
žalobcovia vyššie uvedené záložné ručenie, t.j. podľa Čl. I bod 2 písm. b) Dodatku č. 1 k Zmluve o
hypotekárnom úvere z 10.09.2003 uzavretého medzi X. C. K., a.s. ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom (č.l. 18-20) bola návratnosť hypotekárneho úveru zabezpečená zriadením záložného práva
nielen na predmetný byt v N., ale aj na nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v LV č. XXXX k.ú. D., ktoré

boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/, a to: rodinný dom č. súp. XXXX postavený na
parc. č. 1352/ a pozemky parcelné č. 1352/1 zastavané plochy o výmere 181 m2, parcelné č. 1352/2
zastavané plochy o výmere 108 m2 a parcelné č. 1352/3 zastavané plochy o výmere 17 m2. Toho
istého dňa 10.09.2013 uzavreli X. C. K., a.s. ako záložný veriteľ, žalobcovia 1/ a 2/ ako záložcovia
a žalovaný ako dlžník aj zmluvu o zriadení záložného práva (k úverovej zmluve č. 011/3003/03HU) k
vyššie konkretizovaným nehnuteľnostiam, ktoré boli v ich bezpodielovom spoluvlastníctve za účelom

zabezpečenia pohľadávky veriteľa X. C. K., a.s., ktorú mal z titulu úverovej zmluvy voči žalovanému
(č.l. 4-6). Vklad tejto záložnej zmluvy bol povolený Správou katastra v Prievidzi 30.9.2003 pod č. V
3752/03.Následnedňa07.11.2003žalobcovia1/a2/naNotárskomúradeunotárkyJUDr.JankyPlachej
so sídlom v O., urobili spolu so žalovaným vyhlásenie povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou
podľa § 274 písm. e) O.s.p. a § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, dohodu o exekúcii podľa § 74

ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a dohodu o prevzatí povinností dlžníka záložcami, o čom
bola spísaná Notárska zápisnica N 369/2003, NZ 102586/2003 (č.l. 7-10). V roku 2005 žalovaný ako
predávajúci uzavrel s Z. N. a A. N. zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníctva predmetného bytu v N.. Podľa článku VI bod 2. označenej zmluvy (č.l. 24) pred podpisom
zmluvy je predávajúci povinný predložiť kupujúcim žiadosť o predčasné splatenie hypotekárneho úveru

adresovanú X. C. K., B. pobočka O., opatrenú prijímacou pečiatkou tejto banky, ako i prehlásenie tejto
banky, že po poukázaní kúpnej ceny na účet predávajúceho bude časť peňazí, ktorá je potrebná na
vyrovnanie všetkých jeho záväzkov z hypotekárneho úveru, prevedená bankou na jej interný účet a po
schválení predčasného splatenia úveru bude vystavená kvitancia na zrušenie záložného práva banky
na prevádzaný byt. Dňa 04.09.2012 v Bratislave žalovaný ako splnomocniteľ udelil svojmu bratovi Z.

O. ako splnomocnencovi generálnu plnú moc bez obmedzenia doby jej platnosti na zastupovanie a
všetkyprávneúkonyokreminéhosúvisiacesúveromč.011/3003/03HU,avysporiadaniazáložnýchpráv
zriadených na nehnuteľnosti v k.ú. N. a k.ú. D.. V ten istý deň t.j. 04.09.2012 na základe tejto generálnej
plnej moci splnomocnenec žalovaného podal v X. C. K., B. - pobočka O. žiadosť o zmenu zmluvných
podmienok (č.l. 97), ktorou žiadal o predčasné splatenie hypotekárneho úveru č. 011/3003/03HU ku

dňu 25.09.2012 a zároveň žiadal o vydanie súhlasu zápisu záložného práva pre banku K. K. na
2. mieste. Podanie tejto žiadosti odôvodnil splnomocnenec žalovaného predajom nehnuteľnosti. Dňa
05.09.2012 žalobcovia 1/ a 2/ ako predávajúci a S. Z. ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu (č.l. 28-31),
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. D. (pozemky C-KN: parcelné
č. 1352/1 o výmere 181 m2 s druhom zastavaná plocha a nádvorie, parcelné č. 1352/2 o výmere 108

m2 s druhom zastavaná plocha a nádvorie, parcelné č. 1352/3 o výmere 117 m2 s druhom zastavaná
plocha a nádvorie a rodinný dom, č.s. XXXX, ktorý je postavený na pozemku C-KN p.č. 1352/1 s
príslušenstvom s tým, že príslušenstvo k rodinnému domu tvorí drobná stavba /sklad náradia/, ktorá je
postavená na pozemku C-KN p.č. 1352/1, oplotenie a vonkajšie úpravy). Podľa článku IV. tejto kúpnej
zmluvy kúpna cena 44.990,- Eur bude uhradená predávajúcim z poskytnutého úveru od Slovenskej

sporiteľne, a.s., v čiastkach. Dňa 18.09.2012 adresovala X. C. K., a.s. žalovanému stanovisko k žiadosti
o predčasné splatenie úveru (zo dňa 04.09.2012), v zmysle ktorého ku dňu 25.09.2012 predstavuje
výška pohľadávky tejto banky sumu 20.138,28 Eur s tým, že je potrebné, aby k 24.09.2012 boli na
vnútornom tam uvedenom účte banky pripísané finančné prostriedky vo výške pohľadávky banky za
účelom splatenia tohto úveru. Dňa 20.09.2012 bola z úverového účtu kupujúceho S. Z. (bod 21.

tohto rozsudku) odpísaná suma 20.138,28 Eur na účet záložného veriteľa X. C. K., a.s. (č.l. 27), čím
došlo k splateniu hypotekárneho úveru žalovaného. V súdenej veci teda nebolo sporné tak vznik a
existencia záväzkovoprávneho vzťahu medzi X. C. K., B. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (na
základe predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere), ako ani to, že žalovaný predmetný byt, na kúpu
ktorého bol hypotekárny úver použitý predal, a to ešte pred splatením hypotekárneho úveru. Taktiež

bolo nesporným, že pohľadávka z hypotekárneho úveru bola zabezpečená dvoma záložnými právami
- zriadenými tak k tomuto bytu žalovaného ako i k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov 1/ a 2/. V konaní nebolo relevantne spochybnené, že žalovaný nielenže predal byt zaťažený
záložným právom, ale udelil i generálnu plnú moc svojmu bratovi, ktorou ho okrem iného splnomocnilaj na podanie žiadosti o predčasné splatenie úveru, k čomu aj došlo. V predmetnom konaní nebolo
spochybnené ani to, že k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa X. C. K., B. došlo predajom
založených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ (bez priamej realizácie výkonu záložného

práva záložným veriteľom). Po zhodnotení skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, a to bez ohľadu na jej právnu kvalifikáciu. Podľa názoru súdu nárok žalujúcej strany nespadá
podskutkovúpodstatubezdôvodnéhoobohatenia,alejepotrebnéhokvalifikovaťpodľainýchustanovení
Občianskeho zákonníka. Ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka však umožňuje použitie analógie
legis, a preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550

Občianskeho zákonníka analogicky. Uvedené ustanovenie upravujúce tzv. zákonnú cesiu pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa je obsahom a účelom tomuto právnemu vzťahu najbližšie. Vychádzajúc
zo všetkých skutočností okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. K námietke premlčania vznesenej
žalovanou stranou súd len stručne podotkol, že ju nepovažuje za relevantnú. Aj podľa názoru súdu z
obsahu všetkých podaní produkovaných žalujúcou stranou bolo zrejmé, že od začiatku konania sa voči
žalovanému domáhajú zaplatenia sumy, ktorú uhradili záložnému veriteľovi na splatenie pohľadávky

žalovaného. V predmetnom konaní nedošlo ani k späťvzatiu žaloby, ani k zastaveniu konania ohľadne
časti žalovanej sumy. Bez ohľadu na polemiky, či požiadavku žalobcov na spôsob zaplatenia žalovanej
sumy čiastočne v úhrade konkrétnej sumy a vo zvyšku v presne konkretizovaných splátkach bolo treba
považovať za zmenu žalobného návrhu v zmysle predchádzajúcej procesnej úpravy (Občianskeho
súdneho poriadku) je zrejmé, že uznesenie súdu, č. k. 10C/27/2015-68 z 21.01.2016, ktorým bola

pripustená zmenu žalobného návrhu v takom znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
sumu 3.985,44 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom 1/ a 2/ sumu konkretizovanú v tam vypísaných splátkach v celkovom počte 153 splátok po
104,88 Eur, bolo už v čase jeho vydania nevykonateľné, nakoľko počítalo s uložením povinnosti zaplatiť
prvú a druhú splátku - obe vo výške 104,88 Eur do 05.12.2015 a do 05.01.2016, hoci samotné uznesenie

pripúšťajúce zmenu žalobného petitu bolo vydané až 21.01.2016. I napriek reálnej nevykonateľnosti
predmetného uznesenia súd vzhľadom na jeho existenciu z opatrnosti pripustil zmenu žaloby na
pojednávaní konanom 24.05.2018 v znení pôvodného petitu. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so
splnením peňažného záväzku žalobcom 1/ a 2/ vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa
Občianskeho zákonníka. Žalujúca strana žiadala priznať úroky z omeškania odo dňa 14.08.2013, kedy

sa žalovaný dostal do omeškania, nakoľko žalovaný do 7 dní od doručenia výzvy na zaplatenie žalovanej
sumy, ktorú prevzal dňa 06.08.2013 (č.l. 32) túto sumu neuhradil. K tomuto dňu predstavovali zákonné
úroky z omeškania výšku 5,5% ročne a preto súd priznal žalobcom 1/ a 2/ aj takéto úroky z omeškania
od tohto dňa až do zaplatenia. Na zaplatenie tak žalovanej istiny ako aj jej príslušenstva okresný súd
žalovanému poskytol dlhšiu patričnú lehotu, a to až 90 dní, aby žalovanému poskytol časový priestor na

zaobstarania si finančných prostriedkov na ich uhradenie. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1
CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom, vychádzal z toho, že žalujúca strana bola v predmetnom konaní
úspešná v celom rozsahu, preto jej v tomto rozsahu priznal aj nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, pretože
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, f) zákona č. 160/2015 Z. z CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ďalej v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bezdôvodné obohatenie malo vyplývať z
toho, že úver žalovaného, ktorý bol zabezpečený ich majetkom bol vyplatený z ich strany v prospech
veriteľa žalovaného. Žalobcovia dňa 20.09.2012 zaplatili záväzok žalovaného, ktorý bol povinný splácať
v splátkach. Žalobcovia zaplatili túto sumu za žalovaného na základe dohody, ktorú žalovaný odmietol

podpísať. Podľa žalovaného nebol daný z jeho strany súhlas na to aby zo strany žalobcov bol zaplatený
úver, ktorý mal splácať. Preukazuje to aj skutočnosť, že dohodu, ktorú pripravili žalobcovia odmietol
podpísať. Táto skutočnosť vyvracia dôvodnosť žaloby s poukazom na § 454 Občianskeho zákonníka,
ktorý predpokladá aby boli splnené všetky skutkové podstaty tohto ustanovenia, medzi ktoré patrí
skutočnosť, že plnenie sa nesmie stať proti vôli povinného subjektu. Keďže žalovaný nepodpísal dohodu

ažalobcoviaajnapriektomuplnilizažalovanéhotátoskutkovápodstataustanovenia§454Občianskeho
zákonníka nebola naplnená. Skutočnosť, že žalobcovia si boli vedomí toho, že plnili za žalovaného
bez jeho súhlasu bola preukázaná aj tím, že upravili žalobu tak, že žiadali od žalobcu zaplatiť sumu
3985,44 Eur a súčasne žiadali zaplatiť 153 splátok po 104 Eur. Na preukázanie tvrdení žalobcu žalobcanavrhoval vypočuť jeho brata Z. O., ktorý by objasnil za akých skutočností a kto požiadal o predčasné
splatenie úveru. Tento dôkaz však bol zamietnutý. Na základe vyššie uvedených skutočností a s nimi
súvisiacej právnej úpravy žalovaný žiada aby Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

sp. zn.: 10C/27/2015-118 zo dňa 24.05.2018 v zmysle ustanovenia § 389 CSP zrušil a vrátil vec na
rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3.Žalobcoviasakpodanémuodvolaniuvyjadriliprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunasledovne.
Napadnutý rozsudok považujú za zákonný, správny a spravodlivý. Súd prvej inštancie sa vysporiadal

so všetkými tvrdeniami strán sporu a rozsudok zrozumiteľne a jasne odôvodnil. S podaným odvolaním
v celom rozsahu nesúhlasia. Skutočnosť, že žalobcovia si boli vedomí toho, že plnili za žalovaného bez
jeho súhlasu bola vyvrátená priamo v konaní písomnými dokladmi ako aj prednesmi účastníkov. Sám
žalovaný na pojednávaní potvrdil, že dal súhlas na predčasné splnenie úveru a potvrdil to aj tým, že
dal bratovi plnú moc a to je zrejmé aj z listinných dôkazov predložených v konaní. Žalovaný vo svojom
odvolaní uvádza, že so žalobcami nepodpísal dohodu o tom, aby za neho plnili, avšak táto podmienka

zo zákona nevyplýva. Žalovaný nikde vo svojom odvolaní neuvádza žiadne dôkazy, ktoré sú a neboli
uplatnené. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s jeho návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom
svedka - brata Z. O. - už priamo na pojednávaní. V ostatnom sa žalobcovia pridržiavajú ich doterajších
vyjadrení a odvolanie považujú za nedôvodné a preto odvolaciemu súdu navrhujú, aby rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu

100%.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovalodvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné,
neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne
určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že
základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

13. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a
zákonnosti výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu môže byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd v
odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal. Musí byť jasne a

zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu. Závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta
prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ak rozhodnutie súdu nemá
uvedené náležitosti, je nepreskúmateľné.

14. V danej veci žalovaný opakovane žiadal vypočuť svedka Z. O., ktorý mal objasnil za akých

skutočností a kto požiadal o predčasné splatenie úveru. Okresný súd odmietol vykonať tento dôkaz,
nakoľko nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za relevantné pre meritórne rozhodnutie súdenej veci.
S odmietnutím dôkazu sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zmysle vyššie uvedeného riadne
vysporiadal. Vypočutie svedka Z. O., brata žalovaného, ani odvolací súd nepovažuje za dôkaz, ktorý by
bol dôležitý pre konanie, nakoľko skutočnosti, ktoré by sa mali týmto dôkazom dokázať, vyplývajú už

z prednesov strán sporu ale aj z doložených dôkazov ako je generálna plná moc udelená žalovaným
Z. O.. Plná moc bola udelená bez obmedzenia doby jej platnosti na zastupovanie a všetky právne
úkony okrem iného súvisiace s úverom č. 011/3003/03HU, a vysporiadania záložných práv zriadených
na nehnuteľnosti v k.ú. N. a k.ú. D., pričom v tejto generálnej plnej moci je expressis verbis okrem iného
tiež uvedené, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa aj pri podávaní žiadosti o

predčasné splatenie zostatkovej istiny úveru č. 011/3003/03HU.

15. Medzi stranami nebolo sporné tak vznik a existencia záväzkovoprávneho vzťahu medzi X. C. K.,
B. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (na základe predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere),
ako ani to, že žalovaný predmetný byt, na kúpu ktorého bol hypotekárny úver použitý predal, a to

ešte pred splatením hypotekárneho úveru. Taktiež bolo nesporným, že pohľadávka z hypotekárneho
úveru bola zabezpečená dvoma záložnými právami - zriadenými tak k tomuto bytu žalovaného
ako i k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. V konaní nebolo tiež
relevantne spochybnené, že žalovaný nielenže predal byt zaťažený záložným právom, ale udelil aj
vyššie spomínanú generálnu plnú moc svojmu bratovi, ktorou ho okrem iného splnomocnil aj na podanie

žiadostiopredčasnésplatenieúveru,kčomuajdošlo.Vpredmetnomkonanínebolospochybnenéanito,
že k uspokojeniu pohľadávky záložného veriteľa X. C. K., B. došlo predajom založených nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ (bez priamej realizácie výkonu záložného práva záložným veriteľom).

16. V konaní ako aj v samotnom odvolaní žalovaný tvrdil, že žalobcovia dňa 20.09.2012 zaplatili záväzok

žalovaného, ktorý bol povinný splácať v splátkach. Žalobcovia zaplatili túto sumu za žalovaného na
základe dohody, ktorú žalovaný odmietol podpísať. Podľa žalovaného nebol daný z jeho strany súhlas
na to aby zo strany žalobcov bol zaplatený úver, ktorý mal splácať. Odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie
žalovaného bolo v priebehu konania vyvrátené, a to jednak prednesmi strán, pričom aj samotný žalovanýtúto skutočnosť na pojednávaní potvrdil, že na predčasné splatenie úveru dal súhlas a tiež doloženým
plnomocenstvom pre svojho brata, kde okrem iného bolo výslovne uvedené, že mu udeľuje oprávnenie
na podávanie žiadosti o predčasné splatenie zostatkovej istiny úveru č. 011/3003/03HU.

17. Žalobcovia sa žalobou domáhali voči žalovanému aby súd z titulu bezdôvodného obohatenia uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 20.138,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% žalovanej
sumy od 14.8.2013 do zaplatenia. Bezdôvodné obohatenie malo vyplývať z toho, že úver žalovaného,
ktorý bol zabezpečený ich majetkom bol vyplatený z ich strany v prospech veriteľa žalovaného. Odvolací

súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku okresným súdom, pričom na zdôraznenie správnosti
zopakuje jeho argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Nárok žalujúcej strany nespadá pod
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné ho kvalifikovať podľa iných ustanovení
Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené okresný súd poukázal na konštantnú judikatúru
(Rc 81/2000), podľa ktorej, ak pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je
totožný s osobou dlžníka, môže záložca za to požadovať od dlžníka náhradu, a to s použitím analógie (§

853 Občianskeho zákonníka) podľa ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka (upravujúceho regresný
nárok ručiteľa).

18. Po kompletnom, preštudovaní spisu a spisového materiálu odvolací súd dospel na základe vyššie
uvedeného k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa

ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

19. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcov, a

preto odvolací súd priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)